Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201226
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: F. X. Q. D. F., X. X. XXX

XX F., IČO: 31 947 336, zastúpený JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, so sídlom Pražská 4, 040 11
Košice, proti žalovaným: 1/ P. Č., A.. X.X.XXXX, W. Č. XX, XXX XX M. 2/ Y., X.. H.. E.., XXX XX F.
Č.. XX, IČO: 36 454 206, žalovaný v 2/ rade zastúpený JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom
Valaškovská 21, 066 01 Humenné, o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného v 2/ rade na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Humennom pod ČVS: E.-XXX-Q.-M.-XXXX z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v 1/
rade a žalovaným v 2/ rade a to v tej časti, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade previedol na žalovaného
v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXXX na parcelách registra „E“, ktoré sú zapísané
- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - trvalé trávne
porasty o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2,
- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela XXXX - trvalé trávne porasty
o výmere X XXX XXX m2

- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - lesné pozemky
o výmere XXX XXX m2,
ktorých prevod bol povolený rozhodnutím Okresného úradu v P. katastrálny odbor č. Q. XX/XXXX zo
dňa X.X.XXXX.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovaným p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré uznesenie vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX v spojení s jej upresnením zo dňa
XX.XX.XXXX domáhal, aby súd určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX a to v časti, na
základe ktorej žalovaný v 1/ rade previedol na žalovaného v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel vo výške
XXX/XXXXXX na parcelách registra „E“, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F.,
katastrálne územie F., parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXXX
- trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2, na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne
územie F., parcela XXXX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX XXX m2 a na Liste vlastníctva č. XXX

okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere XXX XXX m2 a na
základe ktorej Okresný úrad v P., katastrálny odbor povolí vklad vlastníctva v prospech žalovaného v
2/ rade rozhodnutím č. Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona č. 97/20013 Z.
z. a že tiež je spoluvlastníkom podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto
žaloby, z čoho vyplýva jeho oprávnenie podať túto žalobu. Žalovaný v 1/ rade bol a je členom tohto

spoločenstva a jeho podiely k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX sú súčasťou
spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade podľa žalobcu získal protiprávne kúpnou zmluvou podiely
spoločnej nehnuteľnosti od žalovaného v 1/ rade.

Žalovaný v 1/ rade svoje podiely k nehnuteľnostiam na týchto listoch vlastníctva previedol na nečlena

pozemkového spoločenstva - žalovaného v 2/ rade kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zmenu
vlastníckeho práva povolil príslušný orgán vkladom č. Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Žalovaný v 1/
rade nesplnil ponukovú povinnosť podľa § 9 ods. 7 v čase prevodu platného zákona o pozemkových
spoločenstvách. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že predmetná kúpna zmluva ohľadom
prevodu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a to pre rozpor so zákonom s § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013. Právny záujem na požadovanom

určení vyplýva z práva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorý má záujem, aby boli obnovené pôvodné
spoluvlastnícke pomery v katastri nehnuteľnosti.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu listiny - výpis z registra pozemkových
spoločenstiev, Kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, Výpis z LV č. XXX, XXX, XXX pre katastrálne územie

F..

4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
súd doručoval žalovaným žalobu, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva
na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 13.6.2019 a žalovaný v 2/ rade dňa

prevzal dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX uviedol, že bol členom pozemkového
spoločenstva vlastníkov lesov F. od začiatku vzniku spoločenstva a dostával podiely až do roku 2007,
kedy mu podiely prestali chodiť. Preto sa žalovaný spýtal predsedu spoločenstva, pričom nedostáva

podiely a pozvánky na schôdze, na čo mu odpovedal, že nemá žiadané parcely v spoločenstve.
Následne žalovaný išiel na kataster, kde zistil, že jeho parcely si podelil výbor spoločenstva medzi sebou
bez jeho vedomia. Bol za notárom, ktorý mu napísal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k
nehnuteľnosti, za čo zaplatil 180,- eur. Žalovaný v 2/ rade o požiadal o predaj nehnuteľnosti, ktoré mal
prenajmem a preto sa žalovaný v 1/ rade rozhodol, že predá nehnuteľnosť v celku žalovanému v 2/ rade,

nakoľko F. F. ho oklamalo a osvedčilo na seba. Žalovaný 1/ rade predložil príjmový pokladničný doklad
zo dňa XX. X. XXXX a osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti.

6. Žalovaný v 2/ rade dňa XX.XX.XXXX zaslal k žalobe svoje vyjadrenie a navrhol žalobu zamietnuť.
Vo vyjadrení uviedol, že prevod považuje za platný, keďže ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013

Z. z. pojednáva o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, teda osobu mimo podielových
spoluvlastníkov. Žalovaný v 2/ rade nie je takouto treťou osobou, pretože ku dňu prevodu je riadne
zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva č. XXX pod W. XXX a W. XXX, na liste
vlastníctva č. XXX pod W. XXX a W. XXX a na liste vlastníctva Č.. XXX pod W. XXX a W. XXX.
Žalovaný v 2/ rade taktiež považuje za spornú skutočnosť a tvrdenie žalobcu za nepravdivé, že v

čase prevodu sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť. V čase prevodu nehnuteľností zápis spoločnej
nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva neexistoval a podľa názoru žalovaného v 2/ rade zápisy
údajov v registri pozemkových spoločenstiev mal iba deklaratórny účinok a konštitutívny účinok zápisu
nastáva až zapísaním údajov bol v katastri nehnuteľností.

Ďalej žalovaný v 2/ rade dodáva, že nehnuteľnosti nadobudol ako dobromyseľný vlastník, štátny
orgán vklad vlastníckeho práva v jeho prospech povolil a poukazuje teda aj na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 151/2016. Z tohto nálezu vyplýva, že súd sa musí zaoberať otázkou
dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľnosti, pokiaľ to niektorí z účastníkov namieta, a teda
súd je povinný sa vysporiadať aj s princípom ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu nadobudnutia

nehnuteľnosti v dobrej viere. Preto podľa žalovaného v 2/ rade je namieste aj otázka naliehavého
právneho záujmu, pretože takáto určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva len
vtedy, ak odstraňuje spornosť a nevyvoláva zbytočne ďalšie konanie, po ktorom bude musieť nasledovať
ďalšie konanie.Žalovaný v 2/ rade spolu s vyjadrením podal aj návrh na prerušenie konania, keďže spochybňuje aktívnu
vecnúlegitimáciužalobcu.Poukazuje,ževiacerévyhláseniavnadobúdacomtituležalobcuatonotárskej

zápisnici A. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX pravdepodobne nie sú pravdivé a má podozrenie, či v
súvislosti s vyhotovením tejto notárskej zápisnice nemohlo dôjsť aj k spáchaniu trestných činov, preto
žalovanýv2/radepodalpodnetnaprešetrenienaokresnúprokuratúru.Pretožalovaný v2/rade navrhol
prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania iniciovaného na Okresnej prokuratúre v M..

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v 2/ rade predložil list vlastníctva č. XXX, XXX a XXX pre
katastrálne územie F., a podnet na prešetrenie zo dňa XX. X. XXXX.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade zo dňa k XX. X. XXXX uviedol, že žalobca je ako
spoluvlastník zapísaný na listoch vlastníctva a skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade spochybňuje jeho
spoluvlastníctvo, nemôže byť relevantným dôvodom na prerušenie konania, pretože, ak sa domnelý

vlastníkdomnieva,žezápisvlistevlastníctvanezodpovedáprávnemustavu,mápodaťvlastníckužalobu
a od rozhodnutia o zápise spoluvlastníctva žalobcu už uplynulo vyše 11 rokov. Žalobca okrem toho je
splnomocnený najvyšším orgánom pozemkového spoločenstva k ochrane práv spoluvlastníkov. Ďalej
žalobca udáva, že spoločná nehnuteľnosť vzniká založením pozemkového spoločenstva a poznámka
spoločnej nehnuteľnosti v liste vlastníctva má len informatívny, nie konštitutívny význam. Žalovaný v 1/

rade je členom pozemkového spoločenstva, vlastní podiely, a teda musel si byť vedomý povinnosti,
ktoré z toho vyplývajú, nakoniec vo svojom vyjadrení to ani nepopiera a prevod na žalovaného v 2/ rade
odôvodnenie tým, že ho spoločenstvo predtým údajne oklamalo.

Žalobca ďalej uvádza, že nadobúdateľ - žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, pretože jeho konateľ

(G.. P. Ž.) je totiž sám spoluvlastníkom nehnuteľnosti a členom pozemkového spoločenstva, dokonca bol
aj členom dozornej rade spoločenstva. Podľa žalobcu žalovaný v 2/ rade z 3 nález Ústavného súdu I. Ú.
XXX/XXXX vysvetlil nesprávne, keďže v tomto konaní sa riešil prípad, keď pôvodný vlastník previedol
nehnuteľnosť na inú osobu, potom došlo k sledu prevodov, pôvodný vlastník zomrel a dedičia po ňom
napadli prevody z dôvodu duševnej poruchy pôvodného vlastníka. V tomto prejednávanom prípade však

prevodca bol nepochybne vlastníkom a porušil pri prevode zákonné predkupné právo a nadobúdateľ
vedel alebo mal vedieť, že ho porušil.

Ku skutočnosti, že žalovaný v 2/ rade bol ku dňu prevodu zapísaný na listoch vlastníctva ako
spoluvlastník, žalobca uviedol, že je tam zapísaný na základe neplatných prevodov taktiež napadnutých

zo strany žalobcu, pričom neplatnosti sa dovolali. Neplatné prevody boli riešené v konaniach na
tunajšom súde:
- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca Y.. D., sp. zn. XC/XX/XXXX,
- Q. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, prevodca O., sp. zn. XC/XX/XXXX.
- Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, prevodca G.. P., sp. zn. XXC/XX/XXXX,

- Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, prevodca P.. Č., sp. zn. XXC/X/XXXX, toto konanie,
- Q. XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, prevodca P. M., sp. zn. XC/X/XXXX,
- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca O., sp. zn. XXC/XX/XXXX,
- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca M., sp. zn. XC/XX/XXXX

Žalobca zároveň poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo
dňa XX. X. XXXX. K svojmu vyjadreniu žalovaný predložil uznesenia F. X. Q. D. Q. F. zo dňa XX. X.
XXXX a zápisnicu zo zasadnutia výboru spoločenstva konaného dňa XX. X. XXXX.

9. Žalovaný v 2/ rade dňa XX.XX.XXXX opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z dôvodu,

že žalobca v žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom podielu na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom tejto žaloby. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
teda jeho samotné oprávnenie na podanie žaloby. Má informácie o tom, že žalobca sa mal dostať k
svojim podielom údajne za zvláštnych okolností, preto podal návrh na preskúmanie tejto skutočnosti E..
Dňa XX.XX.XXXX podal na OR PZ v M. podnet na prešetrenie, či v súvislosti s vydržaním pozemkov

na základe notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nemohlo dôjsť k
spáchaniu niektorých trestných činov. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanému v 2/ rade doručené uznesenie
vyšetrovateľaoodmietnutíjehopodania,nakoľkoniejedôvodnazačatietrestnéhostíhaniaalebopostup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 2/ rade sťažnosťa v súčasnej dobe prebieha konanie na Okresnej prokuratúre. Výsledok tohto trestného konania
môže mať mimoriadne závažný vplyv na ďalšie vedenie vyššie uvedeného sporu, keďže predmetom
skúmania v rámci trestného konania sú okolnosti, za ktorých sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností. Preto má za to, že je tu dôvod na prerušenie konania, keďže súdy v civilných sporoch
vychádzajú a rešpektujú závery a právoplatné rozhodnutia OČTK. Závery OČTK majú zásadný vplyv na
skúmanie jednej zo základných podmienok konania a to aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podľa § 162 ods. 1 písm.

a) CSP súd preruší konanie, ak rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú v konaní nie je oprávnený riešiť.
Takáto otázka neexistuje. Podľa kat. zákona § 70 údaje v katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Opak by sa mohol preukázať tak, že by sa osoba s aktívnou legitimáciou, ktorá
sa domnieva, že je vlastníkom podala odôvodnenú vlastnícku žalobu proti zapísanému vlastníkovi.
Dôvodom na prerušenie konania nie je domnienka tretej osoby o podvode pri zápise vlastníctva, keď
táto osoba nie ani spôsobilá podať vlastnícku žalobu a podala tr. oznámenie, či podnet na orgán činný

v trest. konaní, v ktorom konaní ani nie je možné zmeniť zapísaný vlastnícky vzťah. Žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu aj z iného dôvodu, nakoľko najvyšší orgán spoločenstva, ktorým je zhromaždenie,
uložil totiž výboru spoločenstva prijať právne kroky k ochrane predkupného práva spoluvlastníkov na
zasadnutí dňa XX.XX.XXXX. V ďalšom žalobca uviedol, že obdobné návrhy na prerušenie konania zo
strany žalovaného v 2/ rade boli podané aj v iných súdnych konaniach vedených pod sp. zn. XXC/XX/

XXXX, XC/XX/XXXX, XC/X/XXXX a tieto návrhy boli zamietnuté.

11. Súd nariadil na deň XX.XX.XXXX pojednávanie, pričom súd pojednával v neprítomnosti žalovaného
v 2/ rade a jeho právneho zástupcu, keďže svoju neprítomnosť neospravedlnili a pojednávanie odročiť
nežiadali. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej bolo vyhovené.

12. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že svoje podiely predal preto, lebo bol zo strany žalobcu
oklamaný a následne si musel pýtať svoje parcely späť, preto sa potom rozhodol svoje podiely predať
žalovanému v 2/ rade. Na otázku súdu, či svoje podiely ponúkal aj ostatným spoluvlastníkom, žalovaný v
1/ rade uviedol, že svoje podiely ostatným spoluvlastníkom neponúkal, pretože bol nimi oklamaný a ešte

sa musel následne svojich podielov domáhať naspäť, za čo zaplatil u notára sumu 180,- eur. Spoločnosti
Y. predal vcelku všetky svoje nehnuteľnosti, ktoré aj Y. užíval na základe nájomnej zmluvy.

13. Zástupca žalobcu k prednesu žalovaného v 1/ rade uviedol, že nie je to pravda to, čo hovoril, pretože
jeho o žiadne podiely neobrali, nakoľko oni riešili nadobudnutie podielov neznámych vlastníkov, a teda

išlo o podiely predkov žalovaného v 1/ rade a to jeho dedov a pradedov. Teda žalovaný v 1/ rade nebol
spoluvlastníkom týchto podielov, až následne si dal tieto podiely vydržať, pričom žalobca s vydržaním
týchto podielov súhlasil a vystavil žalovanému v 1/ rade aj potvrdenie o tom, že s vydržaním takýchto
podielov súhlasí a keďže žalovaný v 1/ rade nebol vlastníkom týchto podielov, nemali mu čo zobrať a aj
tak by si tieto podiely po svojich predkov musel nechať prejednať v konaní o nadobudnutí dedičstva.

14. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z LV č.
XXX, Č..XXX a č. XXX, výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu v M., kúpnou
zmluvou, vyjadreniami žalovaných, listín predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:

Skutkový stav

15. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Humenné číslo: E.-M.-F.-
XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca je ako pozemkové spoločenstvo v registri zapísaný od
XX.XX.XXXX. Obhospodarovanými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti v katastrálnom území Palota,

číslo LV: XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, druh pozemkov: Lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky.
Štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor a za výbor navonok koná predseda spoločenstva.

16. Notárskou zápisnicou A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo spísané osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom žalovaný v 1/ rade pred notárom vyhlásil, že

je užívateľom pozemkov v kat. úz. F. zapísaných na
- Liste vlastníctva č. XXX parcela reg. „E“ č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2 a parcela
č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2, č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXX XXXm2 v podiele XXX/XXXXXX, ktorý sa odpočíta z podielu Pozemkového spoločenstva vlastníkov lesa
Palota pod W. XXX,
- Liste vlastníctva č. XXX parcela reg. „E“ č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX XXX m2 v

podiele XXX/XXXXXX, ktorý sa odpočíta z podielu Pozemkového spoločenstva vlastníkov lesa F. pod
W. XXX.

Z osvedčenia tiež vyplýva, že k podielom, ktoré žalovaný v 1/ rade vydržaním nadobúda, boli pôvodne
vedení ako podieloví spoluvlastníci matka žalovaného v 1/ rade, zomrela v roku XXXX a jej sestra, ktorá

tiež zomrela a to v roku XXXX.

17. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 1/ rade ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pod W. XXX v podiele XXX/XXXXXX, parcely registra ,,E“ č.
XXXX a č. XXXX, výmera pripadajúca na prevádzaný podiel je XXXXm2, na LV č. XXX pod B XXX
v podiele XXX/XXXXXX, parcela registra ,,E“ č. XXXX, výmera pripadajúca na prevádzaný podiel je

XXXX m2 a na LV č. XXX pod W. XXX v podiele XXX/XXXXXX, parcela registra ,,E“ č. XXXX, výmera
pripadajúca na prevádzaný podiel je XXXXm2, predal svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému v 2/
rade. Kúpnu zmluvu za žalovaného v 2/ rade podpísal konateľ spoločnosti G.. P. Ž..

18. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XX XXX m2 a parc č. XXXX
- trvalý trávny porast o výmere XXX XXX m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z
celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností
vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXX/XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX N. celku zapísaný
pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia kúpnych zmlúv z obdobia od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX,

medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva zápis v časti „C“ ťarchy a to Zmluvy o záložnom
práve k nehnuteľnému majetku v prospech Tatra banky, a. s.., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava

1 na nehnuteľnosti pod W. XXX Y., X.. H.. E.. v podiele XXXXX/XXXXXXX a W. XXX v podiele XXXXX/
XXXXXX zapísané pod Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere X XXX XXX m2 vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade je
podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXXX/
XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia
kúpnych zmlúv z obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v
katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva zápis v časti „C“ ťarchy a to Zmluvy o záložnom
práve k nehnuteľnému majetku v prospech Tatra banky, a. s.., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1
na nehnuteľnosti pod W. XXX Y., X.. H.. E.. v podiele XXXXXX/XXXXXXX a W. XXX v podiele XXXXX/
XXXXXX zapísané pod Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

20. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXX XXX m2 vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade
je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXX/

XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia
kúpnych zmlúv z obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v
katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

21. Z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva, že pri účastníkovi právneho vzťahu

Y., X.. H.. E.. - žalovaný v 2/ rade je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní XC/XX/XXXX
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na základe Q. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX zapísaná v katastrálnom
konaní vedenom pod F. X/XXXX.22. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že
je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, kde žalovaný v 2/ rade bol na strane kupujúceho,
na základe ktorej Okresný úrad P., odbor katastrálny povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľnostívkatastrálnomkonanívedenompodQ.XXX/XX.Predmetomprevodubolispoluvlastnícke
podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a XXX pre katastrálne územie F.. Z
odôvodneniavyplýva,žeprevodcapodielovsvojepodielyneponúkolnaodkúpenieostatnýmpodielovým
spoluvlastníkom. Tento rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.

23. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že je
neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný v 2/ rade bol na strane kupujúceho, na
základe ktorej Okresný úrad P., katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu Q.-
XX/XXXX, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2/ rade. Predmetom prevodu boli
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX Y. XXX pre
katastrálne územie F.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Právny stav

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platného a účinného
v čase zápisu žalobcu do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len ,,Zákon“), pozemkovým

spoločenstvom sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov
a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona, členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti.

Podľa § 11 ods. 1 a 2 Zákona, spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení
spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o založení“) vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti. Spoločenstvo podľa ods. 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových
spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný úrad. Spoločenstvo je povinné oznámiť svoj vznik

príslušnému lesnému úradu.

Podľa § 12 ods. 3 Zákona, súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.

Podľa § 27 ods. 3 Zákona, na zápis do registra pozemkových spoločenstiev je miestne príslušný
obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno
takto určiť, je miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť spoločnej
nehnuteľnosti.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách ( ďalej len ,,Zákon
o spoločenstvách“), spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo
lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s
cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.

26. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely

tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov.
Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo
spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctvaPodľa § 9 ods. 1 Zákona o spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena

spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i).

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spoločenstvách, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo
prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 7 Zákona o spoločenstvách v znení platnom a účinnom od 27.02.2014 do 30.06.2018,
na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné
ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej
nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom
podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci

podielov, môže ho predať tretej osobe.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o spoločenstvách, spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších
predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity
založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa

doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.

27. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), ak sa
spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel

pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods.1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k

nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri
(ďalej len „poznámka“).

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, poznámka je úkon správy katastra,
ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na

osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o
práve k nehnuteľnosti.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, ako vlastníka alebo inú oprávnenú
osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej alebo v inej listine, ak sa inou
verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná
osoba.

Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,

údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

29. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím

vo veci samej.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa ust. § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

Podľa ust. § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

Posúdenie veci súdom

30. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade
a žalovaným v 2/ rade z dôvodu porušenia ust. § 9 ods. 7 zákona platného a účinného v čase prevodu
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorej predmetom bol prevod aj spoluvlastníckych
podielov k spoločnej nehnuteľnosti.

31. Žalovaný v 1/ rade nepoprel, že svoje spoluvlastnícke podiely k predmetu prevodu neponúkol
ostatným podielovým spoluvlastníkov z dôvodu, že sa cíti oklamaný zo strany žalobcu, ktorý ho mal v
roku XXXX o jeho spoluvlastnícke podiely obrať a on ich musel žiadať späť.32. Žalovaný v 2/ rade namietol, že ku dňu prevodu bol zapísaný na listoch vlastníctva č. XXX, XXX
Y. XXX pre katastrálne územie Palota a teda bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľnosti, ďalej namietal,

že spoločná nehnuteľnosť nebola vyznačená na liste vlastníctva v čase prevodu a že tieto podiely
nadobudol ako dobromyseľný vlastník, tiež spochybnil otázku naliehavého právneho záujmu a podal
návrh na prerušenie tohto konania, nakoľko podal podnet na prešetrenie skutočnosti, či nadobudnutím
podielov žalobcu náhodou nedošlo k spáchaniu trestného činu a teda tým pádom aj spochybnil aktívnu
legitimáciu žalobcu.

33. Právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne
prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia
konaniavustanoveniach§163a§445CSP.Fakultatívneprerušeniekonaniajeupravenévustanovení§
164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť,
že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by

súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie
otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto
konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko

prípadným prerušením konania do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k
predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy
rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným
spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia
konania podľa § 164 sú „vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj

v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na
podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.“ (Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W.,
U.., S., P.. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : I.. M.. W., XXXX. s. XXX - XXX).

Súd je toho názoru, že nie vedené také konanie, pred iným oprávneným orgánom, v ktorom je riešená

taká otázka, ktorú v tomto konaní súd nie je oprávnený riešiť a od vyriešenia ktorej závisí aj konečné
súdne rozhodnutie. Teda súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby obligatórne podľa § 162 ods. 1 pís. a) CSP
poriadku súdne konanie prerušil.

Pred orgánmi činnými v trestnom konaní je vedené konanie pre trestný čin podvodu, ktorý mal

byť spáchaný pri nadobúdaní, resp. v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že keďže súdy v civilných sporoch
vychádzajú a rešpektujú závery a právoplatné rozhodnutia OČTK, je daný dôvod na prerušenie súdneho
konania. Súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 193 CSP, v zmysle ktorého v súdnom konaní je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje
ibanavýrok,nienaodôvodnenierozhodnutia.Zvýrokuovinejepotompotrebnévychádzaťakozcelkua
brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty činu konkrétnym
konaním páchateľa. Rozsah viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty činu
zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Žalobca bol ako podielový spoluvlastník zapísaný do katastra nehnuteľnosti na základe titulu
nadobudnutia N.-X/XX osvedčenie A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd
poukazuje, že údaj v katastri nehnuteľnosti o právach k nehnuteľnostiam je hodnoverný a záväzný,
ak sa nepreukáže opak. Takáto skutočnosť, teda opak oproti zápisu v katastri, v konaní preukázaný

nebol. Nebolo ani preukázané, že by sa viedlo nejaké súdne konanie vo veci spornosti vlastníckeho
práva žalobcu, resp. aby bolo vedené správne konanie ohľadom preskúmania rozhodnutia katastrálneho
úradu týkajúceho sa zápisu vlastníckeho práva žalobcu. Súd preto za relevantnú skutočnosť bral to, že
žalobca je podielovým spoluvlastník nehnuteľností prevedených kúpnou zmluvou žalovaným v 1/rade
na žalovaného 2/ rade a teda je v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia.

Aj keby vo veci vedenej pred orgánmi činnými v trestnom konaní bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný
trestný čin podvodu, takého rozhodnutie vzhľadom na predmet súdneho konania v danej veci, by bola
bez akéhokoľvek významu, nakoľko vlastnícke právo žalobcu zapísané v katastri nehnuteľností byzostalo zachované a bolo by potrebné iniciovať osobitné súdne konanie, predmetom ktorého by bola
otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd vzhľadom k uvedenému preto návrh žalovaného v 2/ rade na prerušenie konania zamietol.

34. V zmysle procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje
za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP. Nerešpektovanie zákonného predkupného práva

nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, na ktorú sa predkupné právo viaže. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej
neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti
právneho úkonu dôvodne nedovolá. Je to úkon hmotného práva a právne účinky nastávajú dovolaním
sa relatívnej neplatnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania
zákonného predkupného práva je možné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP a teda
v zmysle platnej právnej úpravy je takáto žaloba prípustná a naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať.

35. Nehnuteľnosti zapísané na Listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX sú spoločnými
nehnuteľnosťami, ktoré obhospodaruje žalobca, ako to vyplýva z výpisu z registra pozemkových
spoločenstiev, do ktorého je žalobca zapísaný ako pozemkové spoločenstvo od XX.XX.XXXX.

Žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol založený ako spoločenstvo s právnou subjektivitou vlastníkmi
podielov spoločnej nehnuteľnosti a to na základe zmluvy o jej založení, bol riadne zapísaný do registra
pozemkových spoločenstiev. V zmysle platnej právnej úpravy v čase vzniku žalobcu súčasťou zmluvy o
založení bol aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvorili. Príslušným
na zápis do registra pozemkových spoločenstiev bol orgán, v obvode ktorého sa nachádzala spoločná

nehnuteľnosť. Členmi spoločenstva boli všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol založený vlastníkmi podielov spoločnej
nehnuteľnosti a za účelom racionálneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania
spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nej bol oprávnený vykonávať poľnohospodársku
prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov a hospodáriť

v lesoch.

K námietke žalovaného v 2/ rade, že v čase prevodu nebola nehnuteľnosť zapísaná v katastri
nehnuteľnosti ako spoločná nehnuteľnosť, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého „pojem „spoločná nehnuteľnosť“ predstavuje osobitný inštitút

spoluvlastníctva a užívania pozemku, ktorý je bezprostredne spojený so vznikom pozemkového
spoločenstva a poznámka na príslušnom liste vlastníctva má len informatívny charakter, o to viac,
ak v súdenom spore k chvíľkovému výmazu tejto poznámky došlo iba pre formálne pochybenie -
nedoloženie zákonom predpísaných listín k návrhu potrebných pre tento zápis, ktorý nedostatok bol
následne žalobcom už perfektným návrhom zhojený a poznámka znovu katastrom zapísaná.“ Vznik

spoločnej nehnuteľnosti nie je viazaný na zápis spoločnej nehnuteľnosti do katastra, ale spoločnými
nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti uvedení v zmluve, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tieto sa
zaznamenávajú aj pri zápise pozemkového spoločenstva do príslušného registra.

36. Žalovaný v 2/ rade navrhol vyžiadať z Okresného úradu P., katastrálneho odboru informáciu, k

akému dňu došlo k účinku zápisu spoločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, avšak súd takýto
návrh na vykonanie zamietol, pretože vykonanie tohto dokazovania by bolo nehospodárne a základná
otázka, či bol pri prevode podielov zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade porušený zákon, by
týmtodôkazomvyriešenánebola.Súdtiežnepovažovalzahospodárnevykonaťdokazovanievýsluchom
žalovaných, pretože jednak žalovaný v 1/ rade potvrdil, že ostatným podielovým spoluvlastníkom na

predaj svoje podiely neponúkal. K ustáleniu skutkového stavu boli pre súd postačujúce listinné dôkazy
a vyjadrenia strán sporu.37. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, Liste vlastníctva č. XXX a Liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie F. a že žalovaný v 1/ rade ako podielových spoluvlastník uvedených nehnuteľnosti

svoj podiel k nim previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX na žalovaného v 2/ rade, ktorý
je v súčasnej dobe zapísaný ako podielový spoluvlastník v katastri nehnuteľností. Tu súd poukazuje, že
žalovaný v 2/ rade prvýkrát nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste
vlastníctva XXX a XXX pre katastrálne územie F. kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená v katastrálnom
konaní pod Q. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, pričom súd v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX ustálil a zistil, že

pri tomto prevode došlo taktiež k porušeniu predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov
a žalobca sa taktiež domáha relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Z Listu vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie F. vyplýva, že žalovaný v 2/ rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k tu zapísaným
nehnuteľnostiam prvýkrát kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená v katastrálnom konaní pod Q. XX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX a ktorú tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX určil za neplatnú
taktiež z dôvodu porušenia ustanovení zákona o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov.

Zo strany žalovaného v 1/ rade prevádzaný podiel na predmetných nehnuteľnostiach nebol ponúknutý
na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalobca sa v konaní domáhal určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade práve z dôvodu nerešpektovania
predkupného práva v zmysle § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách.

Predkupné právo predstavuje právny vzťah medzi individuálne určeným subjektom ako oprávneným a
vlastníkom veci ako povinným, v ktorom oprávnený má právo za určitých okolností vec nadobudnúť ako
prvý za predpokladu, že povinná osoba chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom, a v ktorom je
zároveň povinný zaviazaný vec ponúknuť pre tento prípad oprávnenému na kúpu, resp. nadobudnutie

do vlastníctva.

Nakoľko ustanovenie § 9 ods. 7 až 10 Zákona o pozemkových spoločenstvách nevylučuje explicitne
aplikáciu ustanovení o predkupnom práve Občianskeho zákonníka, možno ustanovenia § 140 a § 602
až 606 aplikovať subsidiárne k tomuto ustanoveniu ako ustanovenia lex specialis. Občiansky zákonník

upravuje zmluvné predkupné právo v ustanoveniach § 602 až 606, tieto ustanovenia sa analogicky
použijú aj v prípade predkupného práva spoluvlastníkov.

Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť
spoluvlastníka je však obmedzená, lebo sa spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba

na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný
spoluvlastníckypodiel.Akvšakspoluvlastníkmienisvojpodielpreviesťnainénežblízkeosoby,prípadne
aj na jedného so spoluvlastníkov musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide
teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje
oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, ktorí nechcú vec predať, na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho

podielu. Predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho
podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým vlastníkom na miesto
predávajúceho. Vzniká so zákona súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na
to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona. Ak povinný
spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu

bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú
jeho neplatnosti ( § 40a Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje, že v zmysle § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách žalovaný v 1/ rade

ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti bol povinný svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť na predaj
ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Túto zákonnú povinnosť
žalovaný v 1/ rade nesplnil. Opak v konaní nebol preukázaný.

38. Žalovaný v 2/ rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, dobromyseľnosť

nadobudnutia podielov, a skutočnosť, že v čase prevodu nebola zapísaná nehnuteľnosť v katastri
nehnuteľnosti ako spoločná nehnuteľnosť, a teda z jeho strany nedošlo k popretiu rozhodnej skutočnosti
tvrdenej žalobcom, na základe ktorej sa ochrany porušeného práva v konaní domáhal.V tomto smere súd uvádza, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť
a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy
má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a
teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Podľa § 150 ods. 1 CSP stany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musírozhodnúťvsituáciidôkaznejnúdze,ktorejdopadpričítatejstranekonania,naktorejpredovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

39. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného v 2/ rade, že spoluvlastnícke podiely od žalovaného v
1/ rade nadobudol v dobrej viere, a teda by mal požívať ochranu dobromyseľného vlastníka. Z vyššie
uvedených listov vlastníctva vyplýva skutočnosť, že konateľ žalovaného v 2/ H. G.. P. Ž.E. je ako
fyzická osoba tiež podielovým spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, teda aj členom

pozemkového spoločenstva. Ako konateľ žalovaného v 2/ rade aj podpísal kúpnu zmluvu, a teda
nemohol byť dobromyseľný, že nadobúda inú nehnuteľnosť a nie podiel na spoločnej nehnuteľnosti.
Súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalovaného v 2/ rade k použitiu nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. Ú. XXX/XXXX, pretože tento sa zaoberal otázkou ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.

40. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako podielový spoluvlastník
existenciuzákonnéhopredkupnéhoprávanerešpektovalpripredajipodielovnaspoločnejnehnuteľnosti.
Bez toho, aby oprávneným osobám ponúkol svoje podiely, uzatvoril so žalovaným v 2/ rade kúpnu
zmluvu. Bolo teda dané právo oprávnených spoluvlastníkov, teda aj žalobcu, domáhať sa vyslovenia

relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti zo spoluvlastníka na tretiu
osobu. Žalobca ako osoba oprávnená z predkupného práva sa neplatnosti právneho úkonu úspešne
dovolal podaním žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy tvoriacej predmet tohto konania a preto
súd žalobe vyhovel.

K trovám konania

41.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.42. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 100% a úspech
žalovaných predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi voči
žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu priznanom súdom. O výške náhrady trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.