Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010121
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816010121.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Marcely Malatkej, na neverejnom zasadnutí konanom 13. februára 2019
prejednal sťažnosť podanú obžalovanou E. E. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/41/2016 z 25.1.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/41/2016 z 25.1.2019.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. por.
obžalovanú E. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom E., I.
XXXX/XX, t.č. v Ústave na výkon väzby v Žiline,

p r e p ú š ť a z v ä z b y n a s l o b o d u .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo napadnutým uznesením rozhodol o vzatí obžalovanej E. E. do väzby postupom
podľa § 72 ods. 2 Tr. por., § 73 ods. 5 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Podľa
§ 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd väzbu obžalovanej nenahradil dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Väzba začala obžalovanej plynúť 25.1.2019 o 11.00 hod. a obžalovaná ju vykonáva v Ústave

na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Žiline.

Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť obžalovaná priamo do zápisnice o výsluchu
konanom na Okresnom súde Námestovo 25.1.2019. V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom
svojho obhajcu uviedla nasledovné:

„Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sú zrejmé rozpory v zistených skutočnostiach a záveroch súdu
o týchto skutočnostiach. Príkladom je moja vedomosť, resp. nevedomosť o bezplatnej obhajobe. Jasne
som uviedla, že nemám nárok na bezplatnú obhajobu, pretože vlastním nefungujúcu spoločnosť. Súd si
moje vedomosti o právach spája so skutočnosťou, že som bola viackrát súdne trestaná. Napokon tvrdí,
že ak by som nemala nárok na bezplatnú obhajobu, od 26.05.2016 som si už prostriedky na obhajobu
mohla zabezpečiť. A to som sa súdu snažila preukázať, pretože som mala pri policajtoch, ku ktorým

som sa prihlásila a tí ma následne odviezli do Námestova pred sudkyňu, sumu 1.200 € ako zárobok zo
SRN, kde som bola od 06.12.2018 do 24.01.2019.
Dňa 25.01.2019 som sa sama osobne bola opýtať na polícii, čo sa deje, keď u mojej matky boli
policajti s tým, že ma hľadajú napriek tomu, že som súdu riadne uviedla v písomnom ospravedlnení
neúčasti na HP, kde za prácou odchádzam (súčasť spisu). V odôvodnení súd uvádza správne, že
po dňa 17.05.2016 podanej obžalobe sudkyňa Okresného súdu Námestovo nariadila vo veci dňa

20.10.2016 hlavné pojednávanie, ktoré bolo pre neúčast' obžalovanej odročené na deň 12.01.2017,
na ktorom bol vydaný príkaz na zatknutie. Uvedený príkaz bol realizovaný dňa 02.03.2017 s tým, žeobžalovaná bola prepustená zo zadržania z dôvodu, že v čase rozhodovania bola PN. Následne súd
žiadal správy o zdravotnom stave obžalovanej a na ich podklade nariadil na deň 14.12.2017 hlavné
pojednávanie, na ktoré sa dostavila obžalovaná so svojou ťažko zdravotne postihnutou dcérou a súd v

záujem zachovania dôstojnosti pojednávania toto odročil na deň 01.02.2018, na ktorom bola obžalovaná
vypočutá a vzhľadom k tomu, že trvala na osobných výsluchoch svedkov, súd pojednávanie odročil
na deň 03.04.2018, ktoré ale na základe ospravedlnenia obžalovanej bolo dňa 03.04.2018 zrušené
a následne bol nariadený nový termín hlavného pojednávania na deň 05.06.2018, na ktorom bol
vydaný na obžalovanú príkaz na zatknutie. Vzhľadom na ospravedlnenie sa obžalovanej nebol príkaz

na zatknutie realizovaný, nakoľko táto bola so svojou dcérou na ošetrení, o čom predložila súdu aj
doklad. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 14.08.2018, ktoré však muselo byt' odročené,
nakoľko obžalovaná bola od 13.08.2018 hospitalizovaná na neurologickom oddelení NsP Žilina. Na
základe lekárskych správ súd potom nariadil hlavné pojednávanie na deň 20.12.2018, na ktoré sa však
obžalovaná nedostavila z dôvodu, že sa nachádzala v zahraničí. Súd preto opätovne vydal príkaz na
zatknutie.

Na druhej strane však vyššie uvedené súd hodnotí ako dôvod útekovej väzby. Žiaľ, je to moja životná
situácia, do ktorej som sa nedostala vlastným pričinením, mám 5 detí, z toho jedno maloleté a druhé
s ťažkým zdravotným postihnutím vyžadujúce 24 hodinovú opateru. Má zdravotné postihnutie najmä
psychického charakteru a je nepredvídateľné, ako bude reagovať na moju dlhodobú neprítomnosť pre
to, že som vo väzbe. Zdôrazňujem, že nikdy som sa pojednávaniu nevyhla, riadne som svoju neúčasť

ospravedlnila a doložila dokladmi. Aj pojednávanie nariadené na 20.12.2018 som rešpektovala a riadne
svoju neúčasť odôvodnila a žiadala ospravedlniť, pretože som dostala na „Mikuláša“ možnosť ísť do
práce, za ktorú dobre zaplatia (zarobila som 1200 € za mesiac) a dňa 24.01.2019 som sa vrátila domov,
pretože mi volali policajti, že je na mňa „zatykač“. Momentálne žijem s partnerom na adrese uvedenej
súdu, a to Z. U. XX, v obci W., Maďarsko, no je to len na druhej strane Dunaja pri Bratislave (obec

L.). Len na nájom na uvedenej adrese predstavuje sumu 700 €, pričom mám opatrovateľský príspevok
369 €. Teda si musím privyrábať, aby sme prežili a za to ma súd zobral do väzby. Nikdy som neušla
a nesnažila sa skrývať, pretože som riadne súdu oznámila dôvody neúčasti na pojednávaní. Zo spisu
je zrejmé, že súdu sa ospravedlňuje neustále práve sám poškodený, O. V., ktorý na č.l. 134 vyhlasuje,
že žiada o zrušenie „Žaloby“ a zastavenie trestného stíhania, pretože ide o nedorozumenie. Potvrdil,

že som mu peniaze vrátila a že časť splácam v splátkach. Je evidentné, že Poškodený bol navedený
na bezplatné domáhanie sa klasického civilného nároku (ak vôbec existuje) cez trestné konanie, čo
absolútne odporuje princípu „Ultima ratio“.
1/ Princíp „Ultima ratio“ by mal plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá spočíva v povin-nosti zákonodarcu
dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež v

povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa
netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva.
2/ Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú
byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich
využitie je zjavne neúčelné.

Pretosomnázoru,žedôvodyužtrvajúcejväzbypodľa§71ods.1písm.a/Trestnéhoporiadkuneexistujú
a jej ďalšie trvanie by bolo v rozpore s jej účelom.
Súd je názoru, že dôvody útekovej väzby trvajú a na dôvažok rozhodol, že väzbu nenahradil
zákonným spôsobom. Podľa nášho názoru neexistujú žiadne prekážky k nahradeniu väzby. Písomný
sľub, ktorý ponúka obžalovaná ako nahradenie väzby, má v úmysle s plnou vážnosťou dodržať a

zároveň aj nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Preto sa nestotožňujem
s rozhodnutím súdu, ktorý neprijal ponuku písomného sľubu, prijatie návrhu na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Doteraz zistené konkrétne skutočnosti nemôžu byť
zákonnými podmienkami odôvodňujúcimi väzbu obžalovanej podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Požiadavka preskúmania hmotných podmienok znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre

a proti väzbe a rozhodnúť, s poukázaním na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu,
ako aj prepustiť osobu na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú. Väzba je najzávažnejší zásah do
práva na osobnú slobodu daný Ústavou SR s odkazom na článok 17 ods. 1, 2, 5, ako aj na článok 5 ods.
1, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a musí byť primeraná k závažnosti konania,
pre ktoré je vedené trestné konanie ako také. Ústava SR vyžaduje, aby rozhodnutie súdu o väzbe

zodpovedalo tak významu zaručenej osobnej slobody, ako aj dôvodom a času ustanovenému zákonom,
tj. rozhodnutie, dôvody a čas musia tvoriť jeden celok. Keďže osobná sloboda je Ústavou SR daným
právom a pozbavenie osobnej slobody väzbou je výnimkou z takéhoto práva, musí súd pri svojej úvahe
vychádzať zo vzťahu medzi princípom a výnimkou - materiálny zmysel. Čo sa týka formálneho zmyslu,Ústava SR kladie dôraz, aby väzba bola vykonaná spôsobom, ktorý poskytuje základné procesné záruky
zamedzujúce svojvoľnému postupu orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ ide o väzbu, treba dbať
na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. že vždy by mali byt' využité opatrenia, ktoré najlepšie budú

viest' k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv
a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Zo
zásady primeranosti navyše vyplýva, že väzba nie je namieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím
opatrením s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Táto zásada spočíva v takom postupe
orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorý čo najmenej zasahuje do základných práv a slobôd

občanov, a je výrazom humanizácie trestného konania a úcty k ľudským právam a slobodám.
Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu (§ 71 ods. 1
písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval uskutočnenie dôkazov
(§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred dokonaním trestného činu alebo
pred jeho opakovaním, či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Väzba ako zabezpečovací
inštitút nemá sankčnú povahu ani výchovné poslanie a nesmie byt' prostriedkom na získanie priznania

ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením,
ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho
trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia
obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších
konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označovanej ako dôvod

väzby. Považujem za nesprávne a riadne neodôvodnené, že sudkyňa neakceptovala procesné právne
prostriedky nahradenia väzby, ktoré pripúšťa zákon. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre, s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že čl. 5 ods. 3 v
Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce nepriznáva jednotlivcovi absolútne právo
byť prepustený na záruku, ale umožňuje mu žiadať o prepustenie na slobodu poskytnutím záruky.

Súdnym orgánom vzniká v tejto súvislosti povinnosť zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky dosiahne
rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím osoby do väzby. Pri posudzovaní jej opodstatnenosti má záruka
prednosť pred pokračovaním väzby (I. ÚS 239/04, II. ÚS 38/05, II. ÚS 60/08, IV. ÚS 113/2013). Zárukou
treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako
obmedzenie osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účasť obvineného na trestnom

konaní. Na základe uvedeného som názoru, že neexistujú dôvody väzby, preto navrhujem, aby odvolací
súd zrušil Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 4T/41/2016 z 25.01.2019 a rozhodol o mojom
prepustení na slobodu. Ak je odvolací súd názoru, že dôvody väzby existujú, je prednostné nahradenie
väzby, pričom za účelom nahradenia väzby a prepustenia ma na slobodu v zmysle ustanovenia §
80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku predkladám súdu v prílohe písomný sľub. Taktiež som

ochotná sa podriadiť v zmysle ustanovenia § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku aj dohľadu
probačného a mediačného úradníka, ktorým možno taktiež dosiahnuť účel väzby. Súčasne možno účel
väzby dosiahnuť aj zložením peňažnej záruky (kaucie), pričom vyhlasujem, že som ochotná a schopná
na nahradenie mojej väzby zložiť peňažnú záruku vo výške 1000 € (peniaze zarobené v SRN, čo mi
súd neuveril) a spôsobom určeným na základe opatrenia súdu a navrhujem, aby súd takúto peňažnú

záruku prijal“.

Krajský súd na podklade podaných sťažností preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na
prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a tak zistil, že sťažnosť obžalovanej je dôvodná.

Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý kto bol pozbavený
slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene
rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Väzba je zásadným zaisťovacím úkonom a predstavuje najzávažnejší zásah do základného práva
jednotlivca na osobnú slobodu.Trestný poriadok okrem tzv. formálnych podmienok väzby (najmä obvinenie fyzickej osoby) upravuje aj
tzv. materiálne podmienky väzby. Takáto úprava reaguje na čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane základných

práv a slobôd, ktorý oprávňuje v prípade osôb pozbavených slobody na skúmanie procedurálnych
a materiálnych podmienok, ktoré sú podstatné pre to, aby bolo pozbavenie slobody zákonné. Z
toho vyplýva, že príslušný orgán musí preskúmať jednak súlad s procedurálnymi požiadavkami
vnútroštátneho práva a jednak oprávnenosť podozrenia, na ktorom sa zatknutie zakladá, ako aj legitimitu
cieľa sledovaného zadržaním a väzbou (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26.

marca 2002).

VTrestnomporiadkusúmateriálnepodmienkyvzatiadoväzbyvyjadrenév§71ods.1Tr.por.atvoriaich
a) skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na
podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a

b) existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava odôvodňujúca tzv. útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ),
kolúznu väzbu ( § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Uvedené podmienky pre väzbu musia byť splnené súčasne.

Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo nevyhnutnú dobu,
vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj doterajší postup orgánov
činných v trestnom konaní.

Zo spisového materiálu, ktorý bol predložený krajskému súdu, možno zhrnúť skutkový stav nasledovne:

- Sudkyňa Okresného súdu Námestovo vo veci nariadila prvý termín hlavného pojednávania na
deň 27.10.2016. Predvolanie na hlavné pojednávanie bolo obžalovanej doručené dňa 22.7.2016, čo
preukazuje doručenka podpísaná splnomocnencom obžalovanej na čl. 136. Obžalovaná sa na hlavné

pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ku dňu pojednávania neospravedlnila. Hlavné pojednávanie
boloodročenéna12.1.2017stým,žeokresnýsúdpožiadalpríslušnéOOPZopredvedenieobžalovanej.
- Hlavné pojednávanie nariadené na deň 12.1.2017 sa nekonalo, bolo odročené na neurčito. Z obsahu
zápisnice o hlavnom pojednávaní je zistiteľné, že obžalovaná nebola predvedená príslušníkmi OO
PZ. Okresný súd dňa 12.1.2017 vydal na obžalovanú príkaz na zatknutie. Z odôvodnenia príkazu na

zatknutie vyplýva, že dôvodom na jeho vydanie bola skutočnosť, že obžalovanej sa nepodarilo doručiť
predvolanie na hlavné pojednávanie poštou a iné adresy, resp. aktuálny pobyt obžalovanej nie sú súdu
známe, prítomnosť obžalovanej sa na pojednávaní nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom polície.
V tejto súvislosti okresnému súdu riaditeľ OO PZ Žilina-východ 16.1.2017 oznámil, že obžalovanú sa
nepodarilo predviesť z dôvodu, že na súdom uvedenej adrese sa dlhšiu dobu nezdržiava a príbuzným

nie je známe, kde by sa mohla zdržiavať.
- Dňa 2.3.2017 bol zrealizovaný príkaz na zatknutie s tým, že obžalovaná bola prepustená zo zadržania.
Obžalovaná do zápisnice o výsluchu uviedla, že od 27.10.2016 bola hospitalizovaná a vzhľadom na svoj
nepriaznivý zdravotný stav túto skutočnosť nebola schopná oznámiť súdu skôr ako v mesiaci január.
Práceneschopnosť zasielala súdu 20.1.2017. V tejto súvislosti mala súdu pri výsluchu o tejto skutočnosti

predložiť doklad. Uviedla, že nevestu splnomocnila na preberanie zásielok určených do vlastných rúk, aj
bežných doporučených zásielok. Tiež uviedla, že od 27.10.2017 je práceneschopná (čl. 156-157 spisu).
- Na čl. 159 je zažurnalizované písomné podanie označené ako „Ospravedlnenie“ doručené okresnému
súdu 24.1.2017, v ktorom obžalovaná žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaniach
vedených proti jej osobe z dôvodu, že je dlhodobo práceneschopná. Zároveň požiadala o odročenie

pojednávaní. Prílohu písomného podania tvorila fotokópia práceneschopnosti. V spise sa nenachádza
obálka, v ktorej bolo predmetné ospravedlnenie zasielané okresnému súdu.
- V priebehu mesiacov marec až august 2017 okresný súd žiadal od ošetrujúcich lekárov lekárske správy
o aktuálnom zdravotnom stave obžalovanej. Okresný súd z vyžiadaných správ vyhotovených MUDr.
L. N. 3.4.2017, 10.5.2017 zistil, že obžalovaná trpí ochorením ciev mozgu, kde negatívna stresová

emócia môže silným spôsobom zmeniť prekrvenie mozgu a mať veľmi závažné následky. Dňa 4.10.2017
bolo okresnému súdu doručené odborné vyjadrenie, že obžalovaná je schopná sa zúčastniť hlavného
pojednávania pred okresným súdom.- Okresný súd následne nariadil hlavné pojednávanie na 14.12.2017, na ktoré sa obžalovaná dostavila
so svojou ťažko zdravotne postihnutou dcérou. Zo zápisnice o priebehu hlavného pojednávania vyplýva,
že okresný súd pojednávanie odročil v záujme zachovania dôstojnosti pojednávania na ďalší termín

1.2.2018, ktorý obžalovaná zobrala na vedomie.
- Hlavné pojednávanie 1.2.2018 sa konalo a keďže obžalovaná využila svoje zákonné právo ku
skutku nevypovedať, bola prečítaná jej zápisnica o výsluchu z prípravného konania, pojednávanie bolo
odročené na 3.4.2018, nakoľko prokurátor trval na osobných výsluchoch svedkov O. V., G. V., V. Q., V.
V.. Obžalovaná termín pojednávania zobrala na vedomie.

- Z úradného záznamu spísaného dňa 3.4.2018 na čl. 203 spisu vyplýva, že obžalovaná telefonicky
ospravedlnila svoju účasť na hlavnom pojednávaní z dôvodu ochorenia mladšej dcéry, pričom k lekárovi
cestovala do Trenčína a potrebné doklady zašle súdu. Sudkyňa následne vydala pokyn na zrušenie
termínu hlavného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia obžalovanej (čl. 204),
- Okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 5.6.2018. Obžalovanej spolu s predvolaním
bola doručovaná aj výzva, aby súdu obratom zaslala lekársky doklad o tom, že dňa 3.4.2018 absolvovala

s dcérou lekárske vyšetrenie. Obžalovaná zásielku neprevzala do vlastných rúk. Žiada sa pripomenúť,
že táto zásielka sa považovala za doručenú v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. Na hlavné pojednávanie sa
dostavili dvaja predvolaní svedkovia O. V. a G. V.. Sudkyňa odročila hlavné pojednávanie na neurčito s
tým, že na obžalovanú bude vydaný príkaz na zatknutie.
- Dňa 5.6.2018 bolo okresnému súdu doručené písomné ospravedlnenie obžalovanej, že sa nezúčastní

dňa 5.6.2018 hlavného pojednávania z dôvodu, že je opatrovníčka postihnutej dcéry, s ktorou ide na
úrazovú ambulanciu. Zároveň súdu zaslala aj potvrdenie od lekára, že dňa 3.4.2018 bola s dcérou N.
E. na vyšetrení v ambulancii pre deti a dorast v Trenčíne u MUDr. W. W.. Okresný súd na tomto základe
vydal pokyn, aby sa príkaz na zatknutie nerealizoval a nariadil nový termín hlavného pojednávania na
14.8.2018.

- Zo zápisnice o priebehu hlavného pojednávania konaného 14.8.2018 je zistiteľné, že obžalovaná by
mala byť hospitalizovaná v NsP Žilina. Z úradného záznamu spísaného sudkyňou dňa 14.8.2018 na čl.
243 spisu vyplýva, že na základe informácií od svedka V. V. súd zisťoval na neurologickom oddelení NsP
Žilina informáciu, či je u nich obžalovaná hospitalizovaná, kde primárka uvedeného oddelenia oznámila,
že obžalovaná je u nich od 13.8.2018 hospitalizovaná. Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito

s tým, že súd bude zisťovať správy o zdravotnom stave obžalovanej.
- Po doručení aktuálnej správy od lekára okresný súd nariadil nový termín hlavného pojednávania
na 20.12.2018. Predvolanie prevzala obžalovaná prostredníctvom splnomcnenca 26.10.2018, čo
preukazuje doručenka na čl. 248. Dňa 19.12.2018 bolo prostredníctvom emailu okresnému súdu
doručené písomné ospravedlnenie obžalovanej z neúčasti na nariadenom hlavnom pojednávaní

20.12.2018 z dôvodu súrnych a neodkladných pracovných povinností mimo územia SR a zároveň
požiadalaoodročeniehlavnéhopojednávanianainývhodnýtermín.Zároveňsúduoznámila,žesichcev
predmetnej trestnej veci zvoliť obhajcu a žiada o poskytnutie primeranej lehoty na jeho zvolenie (čl. 256).
- Z úradného záznamu spísaného asistentkou dňa 19.12.2018 na čl. 257 vyplýva, že z dôvodu e-
mailového podania, ktoré súdu zaslala obžalovaná a v ktorom ospravedlnila svoju účasť z hlavného

pojednávania dňa 20.12.2018 o 12.00 hod., súd telefonicky zrušil predvolaných svedkov.
- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.12.2018 vyplývajú konštatovania vo veci konajúcej sudkyne,
že sa nedostavila obžalovaná, predvolanie má riadne vykázané, neúčasť ospravedlnila (čl. 256).
Následne samosudkyňa vyhlásila uznesenie, že sa hlavné pojednávanie odročuje na neurčito za účelom
realizácie príkazu na zatknutie.

- Dňa 20.1.2018 okresný súd na obžalovanú vydal príkaz na zatknutie. Ako dôvod na vydanie príkazu
na zatknutie je uvedený: „obžalovaná sa nedostavila na hlavné pojednávanie“.
- Dňa 25.1.2018 bol príkaz na zatknutie realizovaný. Obžalovaná pri výsluchu pred sudkyňou uviedla,
že od 6.12.2018 do 24.1.2018 sa nachádzala v zahraničí v Drážďanoch. Potrebovala si zarobiť peniaze
na advokáta.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak

vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále
bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.Krajský súd zdôrazňuje, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon
trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval
uskutočnenie dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú

povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byť prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie
trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom
je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania
obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby
existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností

vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi
skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods.
1 písm. a), b) alebo c) sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad
zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti
skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je
opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia

nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto
kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného,
jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako
zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané
nielen pri vzatí obvineného do väzby, ale musia pretrvávať počas celej väzby.

Krajský súd zistil, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať trestné stíhanie
obžalovanej za dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený súd rovnako ako okresný súd
dospelkzáveru,žeskutok,prektorébolozačatétrestnéstíhanie,vznesenéobvinenie,bolspáchaný,má
znaky trestného činu a je tu dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchala práve obvinená. Podozrenie

na obžalovanú sa zvýšilo natoľko, že na ňu bola podaná obžaloba. Podľa názoru krajského súdu prvá
materiálna podmienka väzby obžalovanej (t.j. dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu), je v
súčasnom štádiu trestného konania nepochybne preukázaná, pričom tento názor vychádza z dôkazov,
ktoré boli doteraz zabezpečené v prípravnom konaní a sú súčasťou trestného spisu, ktorý bol predložený
súdu.

Rozhodnutie o vine či nevine obžalovanej však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom
trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou
objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti svedčiace v jej prospech.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby a
ďalšieho trvania väzby však musí byť splnená aj ďalšia podmienka väzobného stíhania obžalovanej, a
to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Podstatou konania obvinenej osoby, ktoré zakladá dôvodnú obavu zákonodarcom predpokladaného

dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., je konkrétne konanie obvineného, ktoré svedčí o tom,
že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Ďalšie slová zákona
(najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest)
sú ďalšími okolnosťami, ktoré zvyšujú dôvodnosť obavy, že obvinená osoba ujde alebo sa bude skrývať,
aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo trestu.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. por., ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať,
predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na úkone, vydá predseda
senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol
obvinený zatknutý.

Okresný súd odôvodnil existenciu tzv. útekovej väzby na strane obžalovanej jej doterajším prístupom
k prebiehajúcemu trestnému konaniu a spôsobom jej života. Ďalej okresný súd konštatoval, že na
obžalovanú bola dňa 17.5.2016 podaná obžaloba, o ktorej obžalovaná vedela od 26.5.2016. Súd
ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaniach dňa 20.10.2016 a 12.1.2017, keďže mala preukázateľne
zdravotné problémy. Následne však bola prítomná len na pojednávaní konanom dňa 14.12.2017, kedy

sa dostavila so svojou zdravotne ťažko postihnutou dcérou a na pojednávaní dňa 1.2.2018. Ďalších
pojednávaní, ktoré boli nariadené na dni 3.4.2018, 5.6.2018, 14.8.2018 a 20.12.2018 sa obžalovaná
nezúčastnila z rôznych dôvodov, ako ochorenie dcéry, vycestovanie do zahraničia, hospitalizácia v
nemocnici. Súd neuveril obžalovanej a jej tvrdeniu, že potrebovala peniaze na obhajcu, nakoľko akoviackrát súdne trestaná osoba určite mala vedomosť o svojom práve na bezplatnú obhajobu. Okrem toho
o podanej obžalobe vedela od 26.5.2016, odkedy mohla jednak požiadať o bezplatnú obhajobu, resp.
v prípade, ak by nespĺňala podmienky, mohla si zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu obhajcu. S

poukazom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že v danom prípade je na mieste väzobné stíhanie
obžalovanej, keďže tu je reálna obava, že v prípade jej opätovného prepustenia by marila súdne
pojednávanie svojou neúčasťou.

Podľa zistenia krajského súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná sloboda

obžalovanej jej vzatím do väzby, sa neopiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom,
pričom z nich nevyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody
útekovej väzby. Právny názor okresného súdu, že v prípade obžalovanej je daný väzobný dôvod tzv.
útekovej väzby, preto nemôže byť akceptovateľný.

V okolnostiach danej veci krajský súd opätovne poukazuje na obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní

konanom na okresnom súde dňa 20.12.2018. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.12.2018
vyplývajú konštatovania vo veci konajúcej sudkyne, že sa nedostavila obžalovaná, predvolanie má
riadne vykázané, neúčasť ospravedlnila (čl. 256). Následne samosudkyňa vyhlásila uznesenie, že
sa hlavné pojednávanie odročuje na neurčito za účelom realizácie príkazu na zatknutie. Ako dôvod
na vydanie príkazu na zatknutie je uvedený: „obžalovaná sa nedostavila na hlavné pojednávanie“.

Dňa 19.12.2018 bolo prostredníctvom emailu okresnému súdu doručené písomné ospravedlnenie
obžalovanej z neúčasti na nariadenom hlavnom pojednávaní 20.12.2018 z dôvodu súrnych a
neodkladných pracovných povinností mimo územia SR a zároveň požiadala o odročenie hlavného
pojednávania na iný vhodný termín. Zároveň súdu oznámila, že si chce v predmetnej trestnej veci
zvoliť obhajcu a žiada o poskytnutie primeranej lehoty na jeho zvolenie (čl. 256). Z úradného záznamu

spísaného asistentkou dňa 19.12.2018 na čl. 257 vyplýva, že z dôvodu e-mailového podania, ktoré súdu
zaslala obžalovaná a v ktorom ospravedlnila svoju účasť z hlavného pojednávania dňa 20.12.2018 o
12.00 hod., súd telefonicky zrušil predvolaných svedkov.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd sa pri vydaní príkazu na zatknutie na obžalovanú správal

nelogicky, keď na jednej strane z dôvodu ospravedlnenia obžalovanej zrušil účasť svedkov predvolaných
na hlavné pojednávanie, ktoré sa malo konať 20.12.2018. Následne na pojednávaní konajúca sudkyňa
konštatuje, že obžalovaná sa ospravedlnila. Zo spisu pritom nevyplýva nič také, že by sudkyňa e-
mailové ospravedlnenie obžalovanej neakceptovala a že by obžalovanej túto skutočnosť oznámila. Z
podania obžalovanej vyplývala aj jej žiadosť o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že si chce

zvoliť obhajcu. Vzhľadom na postup konajúcej sudkyne, ktorá nijako nereagovala na ospravedlnenie
obžalovanej,tátosamohladôvodnedomnievať,žeokresnýsúdjejospravedlnenieažiadosťoodročenie
hlavného pojednávania akceptoval. Zo spisu nie je zistiteľné, ako sa súd so žiadosťou obžalovanej o
odročenie pojednávania a jej žiadosťou o zvolenie obhajcu vysporiadal. Neobstojí ani uvedenie dôvodu
vydania príkazu na zatknutie: „obžalovaná sa nedostavila na hlavné pojednávanie“. Tento uvedený

dôvod je v príkrom rozpore s ustanovením § 73 ods. 2 Tr. por.

Z analýzy konania obžalovanej počas prebiehajúceho trestného konania (v štádiu konania pred
okresným súdom) nevyplýva, že by účelovo a bezdôvodne svojou neúčasťou marila nariadené hlavné
pojednávania. Po dôslednom preskúmaní obsahu trestného spisu krajský súd dospel k záveru, že na

strane obžalovanej neboli zistené subjektívne prieťahy, pre ktoré nebolo možné trestné konanie skončiť.
Obžalovaná sa nezúčastňovala hlavných pojednávaní zo zdravotných dôvodov na jej strane, ako aj
zo zdravotných dôvodov jej detí, pričom svoju neúčasť vždy riadne ospravedlnila a k ospravedlneniam
pripojila aj lekárske správy od ošetrujúcich lekárov. Naviac zo spisu vyplýva, že konajúca sudkyňa do
dňa 20.12.2018 ospravedlnenia obžalovanej vždy akceptovala, čo sa prejavilo okrem iného aj tým, že

v prípade prvého príkazu na zatknutie vydaného na obžalovanú sudkyňa po vypočutí obžalovanú zo
zadržaniaprepustilaavporadídruhýpríkaznazatknutienaobžalovanúnebolanipísomnevypracovaný.

Okrem iného krajský súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že minimálne dňa 5.6.2018 mohol
vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko pre takýto postup boli splnené

podmienky uvedené v § 252 ods. 2 Tr. por. Na hlavné pojednávanie sa dostavili dvaja predvolaní
svedkovia O. V. a G. V.. Obžalovaná svojou neprítomnosťou nezmarila hlavné pojednávanie.Keď teda za označených okolností okresný súd držal obžalovanú vo väzbe od 25.1.2019 do 13.2.2019
t.j. do rozhodnutia nadriadeného súdu, z dôvodu podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., porušil
jej právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu.

Vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd
priznaných čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru, pri rozhodovaní o väzbe
treba dbať dôsledne aj na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. vždy by mali byť využité opatrenia,
ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať

do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú. Zásada primeranosti vyžaduje prihliadnuť
na závažnosť činu a možný trest.

Krajský súd konštatuje, že u obžalovanej E. E. nebola naplnená druhá materiálna podmienka trvania
väzby (existencia konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej útekovú väzbu - t.j. podmienka uvedená v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a preto obžalovanú z väzby prepustil podľa § 79 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.