Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1Cb/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118350171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:6118350171.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRužomberoksudcomJUDr.IvanomŠtepitomvobchodnoprávnejvecižalobcu:Ing.Adriána

Trangošová - ADRIA, IČO: 17873878, Podhora č. 48, 034 01 Ružomberok, právne zastúpená JUDr.
Viera Nováková, advokátka, Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: T. D., nar.
XX.XX.XXXX, T. č. XXX, XXX XX T., zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, Madačova 7, 034 01
Ružomberok, IČO: 42221340, o zaplatenie 2.791,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi:
istina 405,20 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 eur od 11.01.2018 do zaplatenia,

istina 60,- eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.01.2018 do zaplatenia,
istina 405,20 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 od 11.02.2018 do zaplatenia,
istina 60,00 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.02.2018 do zaplatenia,
istina 405,20 eur

úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 eur od 11.03.2018 do zaplatenia,
istina 60,00 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.03.2018 do zaplatenia,
istina 405,20 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 eur od 11.04.2018 do zaplatenia,
istina 60,00 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.04.2018 do zaplatenia,
istina 405,20 eur

úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 eur od 11.05.2018 do zaplatenia,
istina 60,00 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.05.2018 do zaplatenia,
istina 405,20 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 405,20 eur od 11.06.2018 do zaplatenia,
istina 60,00 eur
úrok z omeškania 13,00% ročne zo sumy 60,00 eur od 11.06.2018 do zaplatenia,

ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaná p o v i n n á
zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu - Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.10.2018 si žalobkyňa
prostredníctvomprávnejzástupkyneuplatnilavočižalovanejprávonazaplateniecelkovejsumy2.791,20

eurspolusúrokomzomeškaniavovýške13%ročneododňasplatnostijednotlivýchsúm,akoajnáhradu
trov tohto konania.
2. Po skutkovej stránke žalobkyňa svoj návrh odôvodnila zmluvou o nájme nebytových priestorov
zo dňa 01.04.2016, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru o výmere 24,17 m2, ktorý sa
nachádza v nehnuteľnosti - Obchodné centrum, nachádzajúce sa v Ružomberku, na ulici Podhora č.
55, ktorá nehnuteľnosť spolu s pozemkom je zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. O.. V zmysle zmluvy o

nájme nebytových priestorov (ďalej len zmluva) si strany dohodli nájomné za prenajatý priestor vo výške
400,- euro mesačne, ktorých splatnosť nastala vždy do 10.dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Prenajímateľboloprávnenýkaždýrokzhodnotiťnájomopriemernúvýškuinfláciesohľadomnauvedené
potom nájomné za rok 2018 predstavovalo sumu 405,20 euro. Súčasne sa zmluvné strany dohodli aj
na výške zálohových platieb za prevádzkové náklady vo výške 50,- euro mesačne + DPH. Splatnosť

zálohových platieb za prevádzkové náklady bola takisto stanovená do 10.dňa kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa vykonala úhrada zálohovej platby.

3. Žalovaná si však svoje povinnosti v zmysle zmluvy za mesiace január až jún 2018 neplnila a ku dňu
podania žaloby istinu vo výške 405,20 eur za každý mesiac neuhradila a takisto neuhradila ani zálohové

platby, ktoré v roku 2018 predstavovali sumu 60,- euro.

4. V zmysle zmluvných dojednaní si strany dohodli, že v prípade oneskorenia sa s úhradou nájomného
a s úhradou zálohovej platby za prevádzkové náklady o viac ako 10 dní, bol prenajímateľ - žalobkyňa
- oprávnene účtovať nájomkyni dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z neuhradenej sumy

za každý deň omeškania, a to hneď od prvého dňa, keď sa nájomca dostal do omeškania. Tým, že
žalovaná riadne a včas nesplnila svoj záväzok, dostala sa do omeškania a žalobkyni teda prislúchajú
dohodnuté úroky z omeškania, pričom žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ako aj na ustanovenie § 1 Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.
a teda žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 13% ročne z dlžnej sumy (8% zákonný

úrok+ 5%). Rovnako tak si žalobkyňa uplatnila aj nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky vo výške 40,- euro x 12, teda v celkovej výške 480,- euro.

5. Po úprave označenia žalovanej, ako aj po udelení súhlasu na vydanie platobného rozkazu v
časti, v ktorej sa rozpor netýka (uplatnenej paušálnej náhrady nákladov v návrhu len 1x, namiesto

uplatnenia paušálnej náhrady nákladov pri každej faktúre samostatne), Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní vydal dňa 18.01.2019 pod sp. zn. 35Up/559/2018 platobný rozkaz, ktorým
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istiny vo výške 405,20 euro za kalendárne mesiace január,
február, marec, apríl, máj a jún 2018, rovnako tak jej uložil povinnosť zaplatiť istinu vo výške 60,- euro
za každý vyššie uvedený mesiac a žalobkyni bol priznaný tiež úrok z omeškania vo výške 13% ročne

za každé vyššie uvedené kalendárne mesiace, a to odo dňa nasledujúceho po tom, ako sa žalovaná so
svojím plnením dostala do omeškania.

6. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 19.02.2019 odpor. Z odporu žalovanej vyplynulo,

že nárok neuznáva, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, nakoľko dňa 28.08.2017 žalobkyni ako
prenajímateľke zaslala výpoveď z nájmu. Žalobkyňa jej pri osobných, ani telefonických jednaniach
žiadnym spôsobom nezniesla výhrady k jej výpovedi, bol však problém, aby si prevzala prenajatý
priestor, načo žalobkyňa nereagovala a až listom zo dňa 15.01.2018 jej oznámila, že výpoveď z
nájmu považuje za neplatnú. Napriek viacerým prísľubom zo strany žalobkyne sa situácia nevyriešila a

následnedňa04.10.2018bolažalobkyňouvyzvanánazaplateniedlžnejsumyadodržiavaniezmluvných
podmienok a následne listom zo dňa 09.10.2018 došlo zo strany žalobkyne k odstúpeniu od zmluvy zo
dňa 01.04.2016.Na podporu svojich tvrdení predložila emailovú komunikáciu. Poukázala na ustanovenie
§ 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., a to konkrétne ods. 3 písm. a) citovaného zákona.7. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k podanému odporu doručenie listu zo dňa 28.08.2017, ktorý
žalovaná označila ako výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 01.04.2016, potvrdila, avšak pri viacerých
osobných stretnutiach aj za prítomnosti jej zamestnancov bolo žalovanej oznámené, že jej výpoveď

považujú za neplatnú, nakoľko neexistoval zákonný dôvod na končenie nájomného vzťahu. Rizikové
tehotenstvo žalovanej (čo bolo dôvodom výpovede) podľa žalobkyne automaticky neznamená stratu
spôsobilosti prevádzkovať činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia. Nakoľko je takáto výpoveď
neplatná pre neexistenciu dôvodov na výpoveď, nemohla jej ani začať plynúť výpovedná doba, a preto
žalovaná bola povinná plniť si svoje povinnosti v zmysle nájomnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa navrhla

pokračovať v konaní na Okresnom súde Ružomberok, ktorému bola vec postúpená na ďalšie konanie
dňa 18.04.2019.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (reagujúc na stanovisko žalobkyne k podanému odporu)
zotrvala na tvrdení, že nájomný vzťah ukončila výpoveďou zo dňa 28.08.2017. So žalobkyňou sa snažila
dohodnúť na odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov, avšak žalobkyňa účelovo predlžovala čas, na

jej pokusy o komunikáciu nereagovala, resp. jej opakovane sľubovala, že nie je žiaden problém, aby
si priestory prevzala. V písomnom stanovisku o.i. tiež uviedla, že vie súdu označiť ako svedkov aj iné
osoby, ktoré boli u žalobkyni v nájme a ktoré mali obdobné problémy pri skončení nájmu; tieto osoby
však majú zo žalobkyne strach a nesúhlasia s uvedením ich osobných údajov a majú obavy vypovedať
pred súdom. O doslova špekulatívnom prístupe žalobkyne svedčí aj skutočnosť, že v čase vydania

platobného rozkazu s ňou komunikovala ohľadom ďalšieho nájmu, pričom jej uviedla, že žalobu podala
len jej právnička, a to formálne, že to nemusí riešiť, že jej nič nehrozí a že sa následne stretnú, aby
sa dohodli ako ďalej. Pretože mala skúsenosti so žalobkyňou, proti platobnému rozkazu radšej podala
odpor a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Na pojednávaní dňa 04.09.2019 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala v celom
rozsahu na žalobných dôvodoch a teda domáhala sa splnenia povinnosti (§ 137 písm. a), c), a
to zaplatenia peňažnej sumy. Podľa názoru žalobkyne rizikové tehotenstvo žalovanej samo o sebe
neznamená stratu spôsobilosti prevádzkovať živnosť, pričom aj naďalej považovala výpoveď z nájmu
za neplatnú. K faktickému odovzdaniu užívaných priestorov zo strany žalovanej došlo až na základe

urgencií v októbri 2018. Žalovaná počnúc januárom 2018 prestala uhrádzať nájomné, ako aj ďalšie
platby, na platenie ktorých sa zaviazala v zmluve.

10. Právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť, že podľa ich názoru došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu písomnou výpoveďou, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 06.09.2017. Za situácie, v ktorej

sa žalovaná ocitla (rizikové tehotenstvo, opakovaná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení), nemohla
prevádzkovaťmaloobchod(kvetinárstvo);napriektomunájomné,akoajďalšieplatbydokoncaroku2017
bezo zvyšku uhradila.

11. Samotná žalobkyňa uviedla, že išlo o lukratívne priestory pri vstupe do objektu, a hoci o tieto priestory

mali záujem aj iné subjekty, nakoniec pristúpila k uzavretiu nájomnej zmluvy so žalovanou, ktorá si
na podnikanie zobrala príspevok, ktorý bol viazaný na vykonávanie živnosti najmenej po dobu dvoch
rokov a teda to bol aj dôvod, pre ktorý samotná žalovaná žiadala o uzavretie nájomného vzťahu na
dlhšie obdobie. Po tom, ako pravdepodobne žalovaná otehotnela, oznámila im, že by chcela prerušiť
prevádzku tak na polroka a následne by pokračovala v činnosti, s čím však ona nesúhlasila, nakoľko v

tomto období by nedochádzalo k úhrade nájomného. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaná jej oznámila zlý
zdravotnýstav,avšakvprevádzkenaďalejnormálnefungovala,predávala,atoajzapomocitretíchosôb,
a to aj v období, keď malo u nej dôjsť k pôrodu a v priestoroch prevádzky, ktorú užívala, bola videná aj v
decembri, ako aj v januári. Viackrát bola žalovaná kontaktovaná s tým, aby sa vyjadrila, či si prevádzku
ponechá alebo nie, následne od januára prestala platiť nájomné, keď aj záväzky, ktoré jej vznikli ešte v

roku 2018, uhrádzala až v priebehu roku 2018. Preto navrhla žalovanej dohodu, aby jej uvoľnila priestory
s tým, že vyrovná svoje záväzky, načo žalovaná reagovala vyjadrením, že ona už podala výpoveď a čo
s tým má. Do priestorov, ktoré žalovaná užívala, nemohli vstúpiť, nakoľko od týchto priestorov nemala
k dispozícii kľúče, preto žalovaná bola opakovane vyzývaná, aby sa s nimi skontaktovala, pričom jej
pripravili aj dohodu o ukončení nájmu. Túto dohodu však ona odmietla podpísať s odôvodnením, že

ona tomu nerozumie a chce sa poradiť s právnikom, čo jej bolo aj umožnené. Nakoľko ani následne
nereagovala, prípadne sa dohodnuté stretnutia nedostavila z dôvodu starostlivosti o maloleté deti, bola
jej daná výpoveď z nájmu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 10.10.2018, pričom
následne došlo aj k odovzdaniu a vyprataniu priestorov.12. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že za účelom podnikania dostala príspevok z
úradu práce na vytvorenie živnosti, ktorý bol viazaný na obdobie troch rokov. Uviedla, že jej matka volala

pracovníčke žalobkyne p. J. s tým, či nemajú voľný priestor. Pri osobnom stretnutí so zamestnankyňou
žalobkyne p. J. bol na ňu vyvíjaný nátlak s tým, že po novom sa už nájomný vzťah môže uzavrieť len na
dobu piatich rokov, hoci nájomca ho zoberie na dobu troch rokov. Zamestnankyňu žalobkyne upozornila,
že s môže stať, že otehotnie, čo sa v skutočnosti aj stalo, a preto na určitú dobu si tam zamestnala
pracovníka, avšak finančne jej to nevychádzalo, preto túto zamestnankyňu poslala domov. 24.11.2017

porodila a keďže ona tomu nerozumie, vyhľadala právnika, prostredníctvom ktorého podala výpoveď z
nájmunebytovýchpriestorov.Užvtedybolaupozornenánaskutočnosť,žebudemusieťvrátiťposkytnutú
dotáciu z úradu práce, čo sa aj napokon stalo. Na jej výpoveď z nájmu žalobkyňa nereagovala, resp.
reagovala spôsobom, že sa jej nemá čas venovať.

13.Vzhľadom na obdobie, v ktorom má kvetinárstvo možnosť väčšieho zárobku (dušičky), požiadala

príbuzných o výpomoc, nakoľko ona už bola v takom stave, že predávať nemohla; po skončení tohto
obdobia ku dňu 09.01.2018 zrušila živnosť.

14. Až následne od žalobkyne prevzala list s tým, že prenajímateľ považoval jej výpoveď za neplatnú.
Prenajaté priestory mala vypratať podľa vlastného tvrdenia niekedy vo februári 2018, až do apríla sa

nič nedialo a následne ju žalobkyňa začala bombardovať výzvami na úhradu nájomného. Žalobkyňa si
navyše voči nej uplatnila aj zmluvnú pokutu takmer vo výške 16.000,- euro.

15. Žalovaná tvrdila, že po ukončení živnosti bola vyrozumená žalobkyňou s tým, že do týchto priestorov
si zoženie iného nájomcu, a to v konečnom dôsledku znamenalo, že prenajaté priestory vypratala a v

týchto priestoroch zostala len jedna skriňa. Od prevádzky existovali tri kľúče, z ktorých jeden mala k
dispozícii prenajímateľka, druhý kľúč im odovzdala a posledný kľúč odovzdala žalobkyni niekedy v lete
2018, keď do tejto doby s ňou nikto nekomunikoval. Navyše nábytok, ktorý tam zostal, patril žalobkyni.

16. Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré strany

predkladali súdu. Týmito dôkazmi sú najmä zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2016.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.04.2016 do 31.03.2021 (článok IV. bod 4.1). Výšku a
splatnosť nájomného upravoval článok V. (nájomné vo výške 400,- euro za jeden kalendárny mesiac).
Podľa článku VI. bod 6.3 sa zmluvné strany dohodli na výške zálohových platieb za služby, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním nebytových priestorov, a to vo výške 50,- euro mesačne za jeden

kalendárny mesiac, ktorú sa zaviazala žalovaná uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50,- euro,
a to najneskôr do 10.dňa kalendárneho mesiaca na základe elektronického splátkového kalendárneho
vyhotoveného prenajímateľom.

17. Súčasťou elektronického súdneho spisu je výpis zo živnostenského registra žalovanej, z

ktorého vyplynulo, že žalovaná ukončila živnosť k 09.01.2018. Ako vyplynulo z listinných dôkazov,
žalovaná udelila súhlas s podmienkami elektronického zasielania faktúr a splátkových kalendárov,
a to dňa 01.04.2016. Súčasťou žalobného návrhu boli aj splátkové kalendáre týkajúce sa rozpisu
mesačných platieb za nájomné za rok 2018, ako aj rozpis mesačných platieb za obstarané, ale zatiaľ
nevyfakturované tovary a služby na rok 2018.

18. Žalovaná v rámci svojej obrany predložila výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá
bola datovaná dňom 26.06.2017, potvrdenie o zdravotnom stave, oznámenie - stanovisko k výpovedi
z nájmu zo dňa 15.01.2018, výzva na zaplatenie dlžnej sumy a dodržiavanie zmluvných podmienok zo
dňa 04.10.2018, upomienky a ďalšia elektronická komunikácia.

19. Dňa 09.10.2018 žalobkyňa zaslala žalovanej odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov
v zmysle článku VIII. bod 8.3.

20. V zmluve o nájme nebytových priestorov konkrétne v článku VIII. si strany dohodli spôsob

ukončenia nájmu nebytových priestorov. Podľa bodu 8.5. nájom mohol byť ukončený aj výpoveďou zo
strany prenajímateľa a nájomcu, a to z výpovedných dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990
Zb. Výpovedná lehota v takomto prípade bola 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strany.21. Podľa článku IX. bod 9.2 si strany dohodli povinnosť, že nájomca je povinný platiť nájomné vo výške
uvedené v článku V. bod 5.1 a 5.4 a zálohové platby za prevádzkové náklady vo výške uvedenej v článku

VI. ods. 6.3, 6.4 a 6.8, a to aj po skončení nájmu, a to až do dňa písomného protokolárneho odovzdania
a prevzatia predmetu nájmu prenajímateľom.

22. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 22.10.2018 vyplynulo, že priestory, ktoré
boli predmetom zmluvy, žalovaná odovzdala žalobkyni v uvedený deň. Súčasťou tohto protokolu bol

aj záväzok žalovanej zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu za vyspravenie, vymaľovanie a upratanie
priestorov vo výške 200,- euro, a to najneskôr do 28.02.2019. Podľa čestného prehlásenia O. T. zo
dňa 06.09.2019, ktoré predložila žalobkyňa, menovaný spolu s ďalšou osobou v mesiaci október 2018
upratoval, čistil a maľoval priestory po kvetinárstve LILIOPKA. K vymaľovaniu týchto priestorov mohlo
dôjsť až po tom, ako nájomníčka predajne kvety vypratala priestory, ktoré vypratala až v mesiaci október
2018, keď dovtedy sa tam nachádzal nábytok a iné zariadenie predajne.

23. Žalovaná, či už v rámci odporu a následne aj v rámci dokazovania pred súdom predložila potvrdenia
o svojom zdravotnom stave.

24. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov,

prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o
nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu,
výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný

zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

25.Podľa § 9 ods. 1, ods. 3 písm. a) citovaného zákona, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí
uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý
čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový

priestor najal.

26. Podľa § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta
sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

27. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 01.04.2016 medzi sebou uzavreli zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Táto zmluva má všetky náležitosti, ktoré ustanovuje § 3 ods. 3 zákona č.
116/1990 Zb. a teda je platná. Nebolo sporné, že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe uhrádzania
nájomného, ako aj za služieb spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti. Žalovaná výslovne udelila
súhlas na elektronické doručovanie faktúr, čo až do doby vypovedania nájomného vzťahu z jej strany

nespochybňovala a úhrady za obdobie rokov 2016 a 2017 vykonala. Až následne v podanom odpore
začala spochybňovať doručovanie faktúr, v tomto smere je však jej tvrdenie irelevantné. Navyše dňa
25.01.2018 jej bolo doručené vyúčtovanie služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za
rok 2017 vrátane splátkového kalendára za nájomné a za služby za rok 2018, ako aj oznámenie o
jednostrannom zápočte pohľadávok.

28. Spornou sa javila skutočnosť, či výpoveď zo zmluvy, ktorú žalovaná urobila dňa 28.08.2017, je platná
alebo nie.

29. Žalovaná vo výpovedi výslovne uviedla, že dôvodom výpovede sú jej zdravotné dôvody, pre ktoré

nie je spôsobilá prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajala. Na proti tomu z výpisu
zo živnostenského registra bolo jednoznačne zistené, že žalovaná ukončila živnosť ku dňu 09.01.2018.

30. Ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. vyslovene nevymedzuje, čo sa rozumie
pod stratou spôsobilosti prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal. V zmysle

takto upraveného výpovedného dôvodu však je možné konštatovať, že ho treba spojovať so stratou
spôsobilosti k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, ktorá je vykonávaná buď na základe živnostenského
oprávnenia, alebo za podmienok, ktoré stanovujú zvláštne predpisy.31. Podmienky živnostenského podnikania upravuje Zákon o živnostenskom podnikaní, kde podľa § 2
citovaného zákona sa pod živnosťou rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť a za podmienok ustanovených Živnostenským zákonom. Tento zákon

upravuje tiež spôsoby zániku živnostenského oprávnenia.

32. Žalovaná použila ako výpovedný dôvod zo zmluvy z jej strany práve skutočnosťou straty spôsobilosti
prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajala. Súd však konštatuje, že takéto tvrdenie
žalovanej neobstojí a aj z jej výpovede jednoznačne vyplynulo, že si takýto výpovedný dôvod zámerne

vytvorila sama, hoci v čase jej výpovede takýto výpovedný dôvod neexistoval.

33. Zákon výslovne stanovuje a ide o kogentné ustanovenie, že výpovedný dôvod v zmysle § 9 ods. 3
písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. môže nastať len v prípade, ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať
činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd výpoveď žalovanej
danej písomným podaním zo dňa 28.08.2017, ktorou jej v súlade s § 12 citovaného zákona mala plynúť

trojmesačná výpovedná doba, je neplatná a táto nespôsobila následky zániku záväzkového vzťahu zo
zmluvy o nájme nebytových priestorov.

34. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať aj na článok IX. 9.2, v zmysle ktorého sa
žalovaná zaviazala platiť nájomné, a to aj po skončení nájmu, a to až do dňa písomného protokolárneho

odovzdania a prevzatia predmetu nájmu prenajímateľom. Navyše výpovedná lehota v prípade výpovede
z výpovedných dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. bola stranami dohodnutá na dobu
6 mesiacov a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená druhej zmluvnej strane.

35. Uvedená skutočnosť sa potom odrazila aj v žalobnom nároku žalobkyne, ktorá si uplatnila úhradu
nájomného a služieb spojených s užívaním prenajatých priestorov za obdobie od 01.01. až do
11.06.2018.

36. Opodstatnenosť nároku takto vyúčtovaných platieb podporuje aj „odstúpenie od zmluvy o nájme

nebytovýchpriestorovzodňa09.10.2018“,ktorýmodstúpenímvzmyslečlánkuVIII.ods.8.3.3žalobkyňa
odstúpila od zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu omeškania s úhradou nájomného a služieb
spojených s nájmom viac ako jeden mesiac.

37. Nemožno obísť skutočnosť, že žalovaná dňa 15.10.2018 reagovala na doručené odstúpenie od

zmluvy, keď v rozpore so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami mala za to, že k uplynutiu výpovednej
doby došlo dňom 31.03.2018 a z tohto dôvodu považovala odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne
za bezpredmetné a neplatné, oznámila, že pristúpi k úhrade nájomného za príslušné obdobie na účet
prenajímateľa, kedy viac menej akceptovala výhrady žalobkyne, ktoré boli ešte oznámené v januári 2018
k neplatnosti ňou uvádzaného výpovedného dôvodu.

38. Pokiaľ strany v konaní pred súdom navrhli vykonanie ďalšieho dokazovania, tento návrh súd
považoval za nedôvodný, a to najmä vo svetle zmluvy, ako aj vo svetle listinných dôkazov, ktoré
strany predložili súdu. Pokiaľ si strany v zmluve dohodli výpovednú lehotu 6 mesiacov, takéto zmluvné
dojednanie nie je v rozpore s § 12 zákona č. 116/1990 Zb.. Hoci k odovzdaniu a prevzatiu prenajatých

priestorov došlo až dňa 22.10.2018, žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie nájomné a služieb
spojených s užívaním prenajatých priestorov len za obdobie 6. mesiacov tak, ako si to strany zmluvne
dojednali. Navyše akákoľvek zmena zmluvne dojednaných podmienok vyžadovala súhlas oboch strán,
a to v písomnej podobe. Na povinnosti žalovanej zaplatiť žalobou uplatnený nárok nič nemení
ani odstúpenie od zmluvy, ktorý žalobkyňa urobila dňa 09.10.2018, keď ešte 15.01.2018 upozornila

žalovanú, že jej výpoveď zo dňa 28.08.2017 považuje za neplatnú, nakoľko v tomto čase neexistoval
zákonný dôvod na ukončenie nájomného vzťahu. Navyše z tohto oznámenia o.i. vyplynulo, že žalovaná
bola v omeškaní s úhradou nájomného a zálohových platieb za prevádzkové náklady aj za mesiace
september až december 2017 a január 2018, ktoré úhrady podľa svojho vyjadrenia žalovaná vykonala
v priebehu kalendárneho roku 2018.

39. Záverom súd konštatuje, že za obdobie mesiacov január až jún 2018 vzniklo žalobkyni právo na
zaplatenie nájomného a prevádzkových nákladov v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, a
preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istiny vo výške 405,20 euro splatné v mesiacochjanuár až jún (6x 405,20 euro), istinu vo výške 60,- euro za rovnaké obdobie (6x 60,- euro) z titulu
nákladov spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41.Podľa§365ods.1Obchodnéhozákona,dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

42. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnuté v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia.

43. Podľa článku V. ods. 5.3 si zmluvné strany dohodli, že v prípade oneskorenej úhrady nájomného,
ako aj s ú hradou paušálnej platby za prevádzkové náklady o viac ako 10 dní, bol prenajímateľ účtovať
nájomcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania,

a to od prvého dňa, keď sa nájomca dostal do omeškania.

44. Žalovaná si riadne a včas nesplnila svoj záväzok, dostala sa do omeškania, a preto žalobkyni
prislúchajú dohodnuté úroky z omeškania, a to v zmysle ustanovenia § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z.,podľaktoréhosadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnej

banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8% bodov, takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Z
uvedeného vyplýva, že výška zákonného úroku z omeškania predstavovala ku dňu omeškania žalovanej
s úhradou dlžnej sumy 8% a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie potom žalobkyni
vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 13% z dlžnej sumy. Súd preto žalobkyni priznal úroky z

omeškania vo výške 13% odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých istín.

45.Podľa§369cods.1Obchodnéhozákonníka,omeškanímdlžníkavznikáveriteľoviprávonapaušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška
tejto paušálnej náhrady bola ustanovená Nariadením č. 21/2013 Z. z., a to podľa § 2 citovaného

ustanoveniavovýške40,-eurojednorazovobezohľadunadĺžkuomeškania.Súdpretožalobkynipriznal
tiež nárok na zaplatenie týchto paušálnych nárokov.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni,
ktorá mala vo veci plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.