Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216201
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7912216201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 proti žalovanému: Slovenská republika, v jej
mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
uhradiť majetkovú škodu vo výške 20% zo sumy 1.473,95 Eur, t.j. 294,74 Eur a nemajetkovú

ujmu vo výške 294,79 Eur z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní, vedenom proti
dlžníkovi povinnému: F. J.K.Š., X.. XX.XX.XXXX/číslo úverovej zmluvy 901500537 pod číslom exekúcie
u súdneho exekútora Ex7041/12 nerozhodol o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonnejlehotepodľaexekučnéhoporiadku.Tvrdil,žejedanázodpovednosťžalovanéhozavznikškody
a vznik nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu.
Ďalej uviedol, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie
náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný v zákonnej lehote o žiadosti na predbežné prerokovanie

nároku nerozhodol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003Z.z. Tvrdil,žepodaniežalobcu,ktoréžalobcaoznačujeakožiadosťopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, doručené žalovanému pred podaním návrhu na začatie súdneho konania a
tiež návrh na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú

procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
a Občianskeho súdneho poriadku. Keďže podľa žalovaného už v žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdneho exekučného konania so
spisovou značkou, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z
právneho predpisu, je potrebné takýto návrh žalobcu na začatie súdneho konania zamietnuť. Žalovaný
ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné nedodržanie
zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní nemusí byť

samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej hodnotí nedôvodné uplatnenie nároku
žalobcu aj tým, že nárok žalobcu je premlčaný, že žalobca v žalobe škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje
iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, že žalobca nevyužil inštitút podania
sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti na Ústavnom súde.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie: podaním žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi, a zistil tento
skutkový stav veci:

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 10Er/1014/2012 súd zistil, že sa pod č.k.
10Er/1014/2012 viedloexekučnékonanienanávrhžalobcuakooprávnenéhoprotipovinnému:F.J.K.Š..
Ďalej zistil aj to, že žiadosť súdneho exekútora došla na súd dňa 11.06.2012 pod č. Ex7041/12. Okresný
súd Trebišov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením 10Er/1014/2012-10 zo dňa 02.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012.

5. Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody formou
žiadosti o predbežné prerokovanie tohto nároku u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný o
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetná žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo
žalovaný jednoznačne namieta.

6. Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

7. Podľa ust. § 3 ods.1 písm, d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
10. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

11. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
12. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

15. Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.16. Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

18. Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

19. Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

20. Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa
porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

21. Podľa §137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu
- návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy potom čo zistil, že v tomto štádiu konania
žalobca nepreukázal, že by žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní označenom žalobcom rozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003

Z.z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na
náhradu škody v tomto konaní riešiť ako predbežnú otázku existencie takého prieťahu, ktorý by zakladal
zodpovednosť žalovaného za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
prieťahu v konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy
v konaní jedine predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila

pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie
zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v
tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ
ide o dĺžku konania. Inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť
sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval

v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia
príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.

23. Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu
škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existenciou právne účinného aktu

predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná.

24. Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o
konštatovaníprieťahovvovyššieuvedenomexekučnomkonaní,tedažalobcanepreukázal,žejeosobou

oprávnenou na uplatnenie tohto nároku, ktorého sa domáhal podaným návrhom - žalobou v tejto veci,
preto súd jeho žalobu zamietol.

25.Vdôvodochtohtorozsudkusúdsícecitujeajust.§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.účinnéhopo1.1.2013,
teda po podaní návrhu žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o

nedôvodnosti uplatnenia nároku žalobcu táto skutočnosť nič nemení.

26. Súd poukazuje na to, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj
v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti o vydaniepoverenia a súd v zákonnej lehote o žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 1.1.2013 je
ustanovenie §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to nemení na
právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie účinnej v §9 ods.2 zák.č.514/2003

Z.z. účinného od 1.1.2013, by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy zamietol z rovnakých dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014 vo veci Okresného súdu v Trnave
sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci
Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V uvedených veciach súdy rozhodovali o návrhoch

žalobcu proti žalovanému ako v tejto veci a predmetom konania boli návrhy na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe s rovnakým právnym odôvodnením.

27. Záverom ešte súd poukazuje na tú skutočnosť, že uznesením zo dňa 09.10.2012 sp.zn.
2C/143/2012-8 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na OS Trebišov pod sp.zn. 2C/143/2012
a to pod č.k. 2C/149/2012, 2C/150/2012, 2C/153/2012, 2C/196/2012, 2C/202/2012 a 2C/208/2012 s

tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp.zn. 2C/143/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.10.2012. Následne bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa
19.10.2012 č.k. 11NcC/65/2012-15 rozhodol tak, že sudkyňa JUDr. Gabriela Fuchsová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 2C/143/2012.
Uznesením zo dňa 29.10.2018 č.k. 2C/143/2012-62 súd vylúčil zo spoločného konania vedeného

na OS Trebišov pod sp. zn. 2C/143/2012 veci pod sp.zn. 2C/149/2012, 2C/150/2012, 2C/153/2012,
2C/196/2012, 2C/202/2012 a 2C/208/2012.

28.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

29. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal, a preto súd rozhodol, že žiadna
zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.