Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207404
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617207404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy
44/a, 827 15 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: MARINA LIPTOV,
a.s., so sídlom 032 23 Bobrovník 140, IČO: 35 686 553, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie
187.718,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 20Cb/47/2017-277 zo dňa 02.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/47/2017-277 zo dňa 02.05.2018 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/47/2017-456 zo dňa 17.1.2019 p
o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") v poradí prvým výrokom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 187.718,44 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne od 22.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V poradí

druhým výrokom okresný súd vyslovil, že sa priznáva žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu aj v § 15 ods. 1 za´kona cˇ. 528/2008
Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov euro´pskeho spolocˇenstva, § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 344 Obchodného zákonníka, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 351 ods. 1

Obchodného zákonníka, § 365 Obchodne´ho za´konni´ka, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel. Na prejednanie veci okresný súd určil
predbežné prejednanie sporu a v súlade s § 171 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP") rozhodol vo veci samej (pojednávanie bolo následne určené len za účelom
vyhlásenia rozsudku spojeného s jeho doručením), nakoľko boli pre takýto postup splnené všetky
procesné podmienky (možnosť a účelnosť).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dnˇa 25.09.2013 bola uzavretá Zmluva
o poskytnuti´ nenávratného finančného príspevku cˇ. zmluvy SP1101/127/2013 (ďalej len „Zmluva o
NFP", alebo aj len „zmluva"), v zmysle § 269 ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka zákon č. 513/1991Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník"), § 15 ods. 1 za´kona cˇ. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov euro´pskeho spolocˇenstva a v zmysle § 20 ods. 2 za´kona cˇ. 523/2004
Z.z. o rozpocˇtovy´ch pravidla´ch verejnej spra´vy a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov medzi

poskytovatelˇom, žalobcom, ktory´ bol zastu´peny´ Slovenskou agentu´rou pre cestovny´ ruch (dˇalej
len „SACR") a priji´matelˇom - žalovaným (predtým pod obchodným menom Castoria, a.s.). Zo zmluvy
bolo zistene´, zˇe dnˇa 16.12.2011 bola vyhla´sena´ vy´zva na predkladanie zˇiadosti´ v ra´mci opatrenia
cˇ. 3.1 - Podpora podnikatelˇsky´ch aktivi´t v cestovnom ruchu. Su´cˇastˇou vy´zvy boli pri´rucˇka pre
zˇiadatelˇa, hodnotiace kritériá, výberové kritériá, formulár žiadosti o NFP, ako aj dˇalsˇie dokumenty

potrebne´ na riadne a kvalifikovane´ podanie zˇiadosti. Dňa 26.06.2012 podal žalovaný zˇiadostˇ o
NFP. Po ukoncˇeni´ hodnotiaceho procesu rozhodnutím zo dňa 22.07.2013 bola schválená žiadosť
žalovaného o NFP s výškou NFP najviac 799.998,71 Eur. Následne došlo dňa 25.09.2013 k uzavretiu
Zmluvy o NFP. Zmluva o NFP v u´vodnej cˇasti obsahuje defini´cie pojmov blizˇsˇie uva´dzany´ch v
samotnej zmluve. Predmet a u´cˇel zmluvy bol upraveny´ v bode 2, z ktore´ho vyply´valo, zˇe NFP
bol poskytnuty´ na projekt Marina Liptov, s miestom realizácie Stredné Slovensko/Žilinský kraj, v

rámci operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast, prioritná os 3: Cestovný ruch,
opatrenie 3.1. podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu. Syste´m poskytovania platieb bola
refunda´cia vy´davkov. Poskytovatelˇ sa zaviazal, zˇe poskytne za u´cˇelom uvedeným v cˇla´nku 2 bod
2. na realiza´ciu projektu financˇne´ prostriedky. Podlˇa bodu 3.2 celkova´ vy´sˇka NFP, ktora´ je uvedena
´ v cˇla´nku 3. bod 1. pi´sm. b) nesmie bytˇ prekrocˇena´. Podľa bodu 3.5 Zmluvy o NFP, žalovaný

ako prijímateľ zobral na vedomie, zˇe NFP je financˇny´m prostriedkom vyplateny´m zo sˇta´tneho
rozpocˇtu SR. Na kontrolu a vla´dny audit pouzˇitia ty´chto financˇny´ch prostriedkov, ukladanie a vyma
´hanie sankcii´ za porusˇenie financˇnej discipli´ny sa vztˇahuje rezˇim upraveny´ v zmluve o poskytnuti
´ NFP a v pra´vnych predpisoch EU´ a SR. Cˇla´nok 5. zmluvy upravoval osobitne´ dojednania, kde sa
zmluvne´ strany dohodli okrem ine´ho na tom, zˇe žalovaný je povinny´ preuka´zatˇ vznik platne´ho za

´lozˇne´ho pra´va, vykonanie verejného obstarávania, poistenie majetku a preukázanie disponovania s
dostatočnými finančnými prostriedkami na zrealizovanie projektu. V článku 6. Zmluvy o NFP si zmluvné
strany dojednali podmienky zmeny zmluvy. Podľa článku 6. bod 6.1 zmluvy, zmluvu o poskytnutí NFP
je možné meniť alebo dopĺňať len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán. Podľa bodu
6.3 písm. a) zmluvy, prijímateľ je povinný bezodkladne požiadať o zmenu zmluvy o poskytnutí NFP,

a to najmä v prípade, ak sa dostal do omesˇkania s ukoncˇeni´m doby fyzickej realiza´cie Projektu v
zmysle cˇla´nku 2, ods. 2.4. zmluvy alebo mozˇno rozumne predpokladatˇ, zˇe k take´muto omesˇkaniu
do^jde. Dohodou mozˇno predl´zˇitˇ dobu fyzickej realiza´cie Projektu najviac o 18 mesiacov oproti
po^vodne dohodnutému termínu ukončenia doby fyzickej realiza´cie Projektu, nie vsˇak dlhsˇie ako je
stanovene´ obdobie opra´vnenosti podlˇa pra´vnych aktov EU´, t.j. do 31. decembra 2015. Podľa bodu

6.3 písm. c) zmluvy, prijímateľ je povinný bezodkladne požiadať o zmenu zmluvy o poskytnutí NFP, a to
najmä v prípade akejkolˇvek odchy´lky v rozpocˇte ty´kaju´cej sa opra´vneny´ch a/alebo neopra´vneny
´ch vy´davkov. V za´verecˇny´ch ustanoveniach v cˇla´nku 7. bode 7.5 žalovaný vyhla´sil, zˇe všetky
vyhlásenia pripojené k žiadosti o NFP ako aj zaslané žalobcovi pred podpisom zmluvy sú pravdivé
a zostávajú účinné pri uzatvorení zmluvy v nezmenenej forme. Nepravdivostˇ tohto vyhla´senia priji

´matelˇa, žalovaného sa povazˇuje za podstatne´ porusˇenie Zmluvy o NFP.

4. Pri´lohou Zmluvy o NFP pod cˇ. 1 su´ vsˇeobecne´ zmluvne´ podmienky (ďalej aj len „VZP") k Zmluve
o NFP. V zmysle vsˇeobecny´ch ustanoveni´ cˇla´nku 1. bod 3. sa vza´jomne´ pra´va a povinnosti medzi
zmluvnými stranami riadia zmluvou o poskytnutí NFP, pra´vnymi predpismi a dokumentmi, ktore´ su

´ uvedene´ v cˇla´nku 3.3. zmluvy a na ktore´ zmluva odkazuje. Za´kladny´ pra´vny ra´mec upravuju
´ci vztˇahy medzi poskytovatelˇom a priji´matelˇom tvoria najma¨, ale nielen pra´vne predpisy, a to
Nariadenie EU´ č. 1080/2006, Nariadenie č. 1083/2006, implementacˇne´ nariadenie, euro´pska charta
pre male´ a stredne´ podniky, ako aj pra´vne predpisy Slovenskej republiky. Podľa článku 2 bod 1. VZP,
prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy o NFP tak, aby bol projekt realizovaný riadne,

včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu s odbornou starostlivosťou.
Podľačlánku8.bod1.VZP,prijímateľjepovinnýschválenýprojektrealizovaťvsúladesoZmluvouoNFP
a ukončiť práce na projekte riadne, včas a v súlade s článkom 2. bod 2.4. zmluvy. Prijímateľ je povinný
bezodkladne oznámiť poskytovateľovi zmenu termínu ukončenia prác na projekte v súlade s článkom 6.
bod 6.3. písm. a) zmluvy. Podľa článku 14 bod 1. písm. d) a i) VZP, oprávnenými výdavkami sú všetky

výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu tak, ako je uvedené v článku 2 zmluvy a
ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky, viažu sa na aktivitu projektu, ktorá bola skutočne ralizovaná, tieto
výdavky boli uhradené dodávateľovi prijímateľa a „zároveň boli premietnuté do účtovníctva prijímateľa v
zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ a podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí NFPa ktoré boli vynaložené v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP, právnymi predpismi SR a EÚ. Podľa
článku 16 bod 5. VZP, prijímateľ je povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať
výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v článku 14 VZP. Prijímateľ zodpovedá

za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu." V prípade, že na základe
nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde
o porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Podlˇa článku 3
bod 22. VZP bol žalovaný ako priji´matelˇ povinny´ strpietˇ vy´kon kontroly (auditu) overovania su
´visiaceho s doda´vany´m tovarom, pra´cami a sluzˇbami kedykolˇvek pocˇas platnosti a u´cˇinnosti

Zmluvy o NFP a poskytnúť opra´vneny´m osobám vsˇetku potrebnu´ su´cˇinnostˇ. V zmysle cˇla´nku 17
bolžalovanýpovinny´uchova´vatˇdokumenta´ciukprojektudo31.08.2020adotejtodobystrpietˇvy´kon
kontroly (auditu) zo strany opra´vneny´ch oso^b v zmysle cˇla´nku 12 VZP. Stanovena´ doba mo^zˇe bytˇ
automaticky predl´zˇena´ v pri´pade, ak nastanu´ skutocˇnosti uvedene´ v cˇla´nku 90 Nariadenia 1083
o cˇas trvania ty´chto skutocˇnosti´. Podľa článku 4 bod 4. je prijímateľ povinný predložiť poskytovateľovi
záverečnú monitorovaciu správu najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

došlo k ukončeniu prác na projekte za podmienky, že boli zrealizované a uhradené všetky výdavky
všetkým dodávateľom a tieto sú premietnuté do účtovníctva prijímateľa v zmysle príslušných právnych
predpisov SR a EÚ a podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí NFP.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa cˇla´nku 9 bod 2.1 VZP,

mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o poskytnutí NFP nastáva dohodou zmluvných
strán alebo odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa článku 9 bod 2.2 VZP, od Zmluvy o
NFP môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy o NFP,
nepodstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú Zmluva o
poskytnutí NFP alebo právne predpisy SR a EÚ. Podľa článku 9 bod 2.4 písm. d), g), h), l) a m) VZP,

na účely zmluvy o poskytnutí NFP sa za podstatné porušenie Zmluvy o NFP zo strany prijímateľa
považuje najmä porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít projektu
a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy o NFP (najmä
nezabezpečenie verejného obstarávania, dodatočné zistenie nedostatkov pri vykonávaní verejného
obstarávania, nesplnenie ukazovateľov realizácie projektu definovaných v Prílohe č. 2 k Zmluve o NFP

alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností); ďalej, ak sa zistí porušenie pravidiel a zmluvných
podmienok, za ktorých boli prostriedky NFP poskytnuté a/alebo v prípade porušenia finančnej disciplíny
v zmysle § 31 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; ďalej poskytnutie nepravdivy´ch
alebo zava´dzaju´cich informa´cii´ a/ alebo neposkytovanie informa´cii´ v su´lade s podmienkami Zmluvy
o NFP zo strany priji´matelˇa pocˇas trvania zmluvy, ako aj v cˇase od podania zˇiadosti o poskytnutie

NFP poskytovateľovi; akákoľvek zmena projektu, ktorá má charakter podstatnej zmeny projektu alebo sa
považuje za podstatnú zmenu projektu; a tiež každé porušenie povinností prijímateľa, ktoré je v zmluve
o poskytnutí NFP označené ako podstatné porušenie povinností alebo podstatné porušenie zmluvy
o poskytnutí NFP alebo také porušenie, v dôsledku ktorého je poskytovateľ oprávnený od zmluvy o
poskytnutí NFP odstúpiť. Podľa článku 9 bod 2.7 v prípade podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí

NFP je zmluvná strana oprávnená od zmluvy o poskytnutí NFP odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto
porušení dozvedela. Podlˇa cˇla´nku 9 bod 2.8 odstu´penie od zmluvy je u´cˇinne´ dnˇom dorucˇenia pi
´somne´ho ozna´menia o odstu´peni´ od zmluvy druhej zmluvnej strane. Podľa článku 10 bod 5. VZP,
prijímateľ je povinny´ vra´titˇ NFP alebo jeho časť uvedenú v žiadosti o vrátenie do 50dni´ odo dnˇa
dorucˇenia zˇiadosti o vra´tenie NFP.

6. Okresný súd uviedol, že podľa prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP (Predmet podpory NFP), cieľom
projektubolavýstavbakomplexnéhostrediskacestovnéhoruchusceloročnýmvyužitímzabezpečujúcim
posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu a celej SR. Podľa časového rámca realizácie
aktivít projektu, všetky aktivity projektu, a to aktivita 1 - výstavba polyfunkčného objektu, aktivita

2 - výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a aktivita 3 - výstavba športovísk, mali byť
ukončené v októbri 2014. Dodatkom č. 2 k zmluve o poskytnutí NFP zo dňa 18.09.2015 bola príloha
č. 2 nahradená novou prílohou č. 2 k zmluve. Podľa tejto prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP,
časový rámec realizácie aktivít projektu sa zmenil tak, že všetky aktivity projektu mali byť ukončené v
decembri 2015. Podľa splnomocnenia reg. číslo: 200/2012-4220-4100 zo dňa 29.06.2012 uzavretého

medzi žalobcom ako riadiacim orgánom a SACR ako sprostredkovateľským orgánom, predmetom
splnomocnenia je delegovanie úloh, právomoci, zodpovednosti riadiaceho orgánu na SACR v oblasti
implementácie opatrenia 3.1 podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu a opatrenia 3.2 rozvoj
informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov a Slovenska, pričom splnomocnenie bolopodľa čl. VI. udelené na dobu neurčitú. Podľa splnomocnenia reg. číslo: 39/2008-3100-4100 zo dňa
28.02.2008, uzavretého medzi žalobcom ako riadiacim orgánom a SIEA ako sprostredkovateľským
orgánom, splnomocnenie bolo podľa čl. VII. udelené na dobu neurčitú. Podľa dodatku č. 11 k udelenému

splnomocneniu zo dňa 19.12.2013 predmet splnomocnenia sa týka oblasti implementácie celých
prioritných osí 1 - inovácie a rast konkurencieschopnosti, 2 - energetiky a 3 - cestovného ruchu.

7. Podľa odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.01.2017 žalobca odstúpil od Zmluvy o NFP uzavretej dňa
25.09.2013 medzi ním ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom príspevku pre podstatne

´ porusˇenie zmluvy z do^vodov blizˇsˇie sˇpecifikovany´ch v odstu´peni´ zmluvy, ako aj v žalobe, čo
založilo právo žalobcu odstúpiť od zmluvy. Správa z kontroly na mieste zo dňa 16.12.2016 podrobne
popisuje zistené nedostatky pri realizácii projektu, ktoré boli na mieste zisťované v období od 31.03.2016
do 02.11.2016. Odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené SIEA ako sprostredkovateľským orgánom pod
riadiacim orgánom, ktorým bol žalobca. Spolu s odstúpením od zmluvy zaslal žalobca žalovanému
aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný odstúpenie od zmluvy a žiadosť o vrátenie

finančných prostriedkov prevzal dňa 30.01.2017.

8. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v
celom rozsahu vyhovel. Podanou žalobou žalobca zˇiadal vra´titˇ financˇny´ pri´spevok poskytnuty´
žalovanému na za´klade zmluvy o poskytnutí NFP v celej vy´sˇke tak, ako bol na za´klade zˇiadosti

´ žalovanému refundovany´, t.j. vo výške žalovanej istiny 187.718,44 Eur. Do^vodom, pre ktory´ sa
doma´hal vra´tenia tejto sumy, bolo Odstu´penie od zmluvy zo dnˇa 25.01.2017 z do^vodu podstatne´ho
porusˇeniazmluvny´chdojednani´medzistranamisporu.Žalovanýnamietalpodstatnéporušeniezmluvy
konštatované žalobcom, a teda hmotnoprávny základ odstúpenia od zmluvy, namietal tiež aktívnu vecnú
legitmáciu žalobcu a odstúpenie od zmluvy považoval za neplatný právny úkon, pretože nebol vykonaný

oprávnenou osobou. Zo Zmluvy o NFP mal okresný su´d preuka´zane´, zˇe strany sporu (zˇalobca
prostredni´ctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch) uzatvorili dnˇa 25.09.2013 Zmluvu o poskytnuti
´ nena´vratne´ho financˇne´ho pri´spevku podlˇa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a za´kona cˇ.
528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Euro´pskeho spolocˇenstva, predmetom
ktorej bola u´prava podmienok, pra´v a povinnosti´ medzi u´cˇastni´kmi pre poskytnutie nena´vratne

´ho financˇne´ho pri´spevku (NFP) zˇalobcu ako poskytovatelˇa a zˇalovane´ho ako priji´matelˇa pri
´spevku na realiza´ciu aktivi´t projektu na za´klade schva´lenej zˇiadosti o NFP: Marina Liptov, s miestom
realizácie Stredné Slovensko/Žilinský kraj. U´cˇelom Zmluvy o NFP bolo spolufinancovanie schva´lene
´ho projektu. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému nenávratný finančný príspevok až do výšky
799.998,81 Eur. Su´cˇastˇou zmluvy boli aj vsˇeobecne´ zmluvne´ podmienky (VZP), v ktory´ch mali u

´cˇastni´ci vztˇahu upravene´ povinnosti monitorovaci´ch spra´v a kontrolny´ch cˇinnosti´, za´rovenˇ aj
podmienky a predpoklady ukoncˇenia zmluvy najma¨ v do^sledku porusˇenia zmluvny´ch povinnosti´ priji
´matelˇapríspevku-zˇalovane´ho.Stranysporuuzavrelidnˇa10.02.2015Dodatokcˇ.1kzmluve,ktorým
bola upravená výška nenávratného finančného príspevku na sumu 737.356,79 Eur a dnˇa 18.09.2015
Dodatok cˇ. 2 k zmluve, ktorou sa zmluva modifikovala v rozsahu pri´lohy č. 2 - predmet podpory NFP.

Projekt mal byť podľa Dodatku č. 2 k zmluve zrealizovaný najneskôr do 31.12.2015. Pre podstatné
porušenie Zmluvy o NFP žalobca odstúpil od tejto zmluvy listom zo dňa 25.01.2017 a žiadal vrátiť
poskytnutý nenávratný finančný príspevok.

9. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, okresný súd

poukázal na to, že ako poskytovateľ NFP vystupovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Z § 1 ods. 4 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu vyplýva, že pohľadávka štátu,
ktorá vznikla podľa osobitných predpisov z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorou je
pohľadávka z príspevku, podpory alebo rozhodnutia podľa osobitných predpisov v správe riadiaceho

orgánu, sprostredkovateľského orgánu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa vzťahujú § 2
písm. a) až d), § 3, § 4 ods. 1 písm. a) a c), ods. 2, § 6, 9, 12, 13, 20 a 24. Z uvedeného vyplýva,
že zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré upravuje zákon
č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov euro´pskeho spolocˇenstva. Pohľadávka
podľa tohto zákona je pohľadávkou štátu a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 374/2014 Z.z. o

pohľadávkach štátu a zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Majetkom štátu sú aj pohľadávky
a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok
a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne
úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmivo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom
by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Osobitnou právnou úpravou je aj
zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, voči ktorému má zákon č. 278/1993 Z.z. o správe

majetku štátu subsidiárnu pôsobnosť, ako to vyplýva z § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 374/2014 Z.z.
Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že Slovenská republika ako vlastník pohľadávky,
vyplývajúcej z prejednávaného sporu, v zastúpení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky
ako správcom tejto pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Pokiaľ v zmluvnom vzťahu
vystupovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, bolo to v súlade s právnymi predpismi,

a to s § 20 ods. 2 za´kona cˇ. 523/2004 Z.z. o rozpocˇtovy´ch pravidla´ch verejnej spra´vy, podľa
ktorého z vy´davkov podlˇa § 8 ods. 3 sa priji´matelˇovi poskytuju´ prostriedky prostredni´ctvom pri
´slusˇne´ho orga´nu sˇta´tnej spra´vy, alebo ak tak ustanovi´ osobitny´ za´kon, prostredni´ctvom inej
pra´vnickej osoby podľa osobitného predpisu. Zmluvu o NFP podľa § 15 zákona č. 528/2008 Z.z.
uzatvára s prijímateľom príspevku riadiaci orgán. Podľa § 7 tohto zákona je riadiacim orgánom ústredný
orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu, pričom v posudzovanej veci

je ním Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré bolo na to určené uznesením vlády
Slovenskej republiky č. 832 zo dňa 08.10.2006. Na uzavretie zmluvy bolo teda zákonom splnomocnené
ministerstvo a na vrátenie poskytnutého finančného príspevku, ktorý je pohľadávkou štátu, je oprávnená
Slovenská republika, zastúpená príslušným štátnym orgánom, v posudzovanom prípade Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky. Okresný súd konštatoval, že žalobca vzhľadom na uvedené

skutočnosti preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

10. Pokiaľ sa týkalo samotnej podstaty sporu, okresný súd uviedol, že žalovaný namietal existenciu
podstatného porušenia Zmluvy o NFP a teda, že by žalobcovi vzniklo na tomto základe právo odstúpiť
od zmluvy. Zo spra´vy z kontroly projektu na mieste a administratívnej kontroly zo dňa 16.12.2016 mal

okresný su´d preuka´zane´, zˇe zˇalobca vykonal kontrolu Zmluvy o NFP a tam uvedených cieľov a
projektu. Podľa záverov uvedenej správy projekt nebol zrealizovaný podľa Zmluvy o NFP, pričom v
správe je podrobný popis nedostatkov zistených na kontrole na mieste samom. V čase konania kontroly
na mieste (od 31.03.2016 do 02.11.2016) neboli ukončené niektoré práce v rámci aktivity č. 1 - výstavba
polyfunkčnéhoobjektu,týkajúcesaoprávnenýchakoajneoprávnenýchvýdavkov,Aktivitač.2-výstavba

pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a aktivita č. 3 - výstavba športovísk, neboli zrealizované vôbec.
Ku dňu začatia kontroly na mieste dňa 04.04.2016 realizácia projektu nebola stále ukončená, stavebné
práce prebiehali a stavba nebola funkčná, ani užívania schopná, napriek vydanému kolaudačnému
rozhodnutiu a neoprávnené výdavky projektu neboli zrealizované vôbec. K dorealizovaniu oprávnených
aktivít nedošlo ani do termínu konania druhej etapy kontroly (29.04.2016). Počas výkonu tretej etapy

kontroly (27.07.2016) boli oprávnené výdavky zrealizované, avšak žalovaný stále nemal zrealizované
neoprávnené výdavky. Pešia kolonáda bola zrealizovaná čiastočne a športoviská neboli zrealizované
vôbec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca konštatoval porušenie podmienok Zmluvy o NFP.
Projekt nebol zrealizovaný včas, t.j. v termíne určenom v zmluve a tiež nebol zrealizovaný riadne,
keď skutočný stav projektu bol v rozpore so Zmluvou o NFP a rozpočtom a žalovaný nepožiadal

o zmenu zmluvy. Žalovaný tiež v žiadosti o platbu č. 2 ako oprávnené deklaroval výdavky viažuce
sa na práce a tovary, ktoré ku dňu ukončenia fyzickej realizácie projektu neboli zrealizované vôbec
alebo boli zrealizované v rozpore so zmluvou. Žalovaný deklaroval fyzické ukončenie projektu, napriek
tomu, že práce na projekte neboli ukončené v súlade so zmluvou a predložil žalobcovi s tým súvisiace
nepravdivé doklady a informácie. V dôsledku nezrealizovania druhej a tretej aktivity projektu bolo

zmarené dosiahnutie cieľa projektu podľa zmluvy. Žalovaný zároveň predložil záverečnú monitorovaciu
správu po termíne stanovenom v Zmluve o NFP a uviedol v nej nepravdivé informácie, týkajúce sa
ukončenia fyzickej realizácie projektu. Nesplnenie všetkých vyššie uvedených podmienok sa považuje
podľa Zmluvy o NFP za podstatné porušenie zmluvy. Preto podľa okresného súdu žalobca oprávnene
odstúpil od zmluvy a požadoval vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zo strany žalovaného

neboli predlozˇene´ zˇiadne relevantne´ do^kazy, ktore´ by vyvracali zistenia porusˇeni´ Zmluvy o NFP.
„Žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalujúcej strany, že nedošlo k naplneniu cieľa projektu aj z dôvodu,
že aktivita 2 a aktivita 3 neboli zrealizované. Pokiaľ by aj aktivita 1 bola dokončená a zrealizovaná podľa
projektu a súd by akceptoval argumentáciu žalovaného o dokončení tejto aktivity vzhľadom na existujúce
kolaudačné rozhodnutie, nesporným bolo, že ostatné aktivity projektu zostali nezrealizované." „Žalovaný

v konaní nepreukázal, že by aktivity 2 a 3 zrealizované boli. Žalovaný uviedol, že počas realizácie
diela sa ukázala aktivita 3 - športoviská ako nereálna z hľadiska využiteľnosti širokou verejnosťou v
danom regióne, preto v tejto časti bolo potrebné projekt zmeniť. K zmene zmluvy o poskytnutí NFP
však nedošlo, žalovaný zmenu zmluvy o poskytnutí NFP neinicioval a projekt tak zostal v podobe, vakej bol definovaný v zmluve o poskytnutí NFP. Súd v tejto súvislosti prisvedčil argumentácii žalobcu,
že bol oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP,
ktorých podstatných porušení zo strany žalovaného bolo zistených hneď niekoľko tak, ako ich žalobca

špecifikoval aj v odstúpení od zmluvy. Stačí teda zistenie čo aj len jedného z týchto porušení na to, aby
mohol žalobca od zmluvy odstúpiť. Podľa názoru súdu preto boli splnené dôvody pre odstúpenie od
zmluvy. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že od zmluvy je možné odstúpiť len z dôvodov uvedených
v § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z., takéto tvrdenie neobstojí." Uvedené zákonné ustanovenie § 15
ods. 3 citovaného zákona sa nedotýka oprávnenia zmluvných strán dojednať si pre prípad odstúpenia

od zmluvy dôvody v zmluve, ktorú medzi sebou uzatvárajú, tak ako to predpokladá § 344 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie osobitného zákona iba bližšie špecifikuje, kedy zo zákonných dôvodov je
možné od zmluvy odstúpiť. Nemožno toto ustanovenie vykladať tak, že zužuje možnosti odstúpenia od
zmluvy, oproti všeobecnému § 344 Obchodného zákonníka. Podlˇa § 344 Obchodne´ho za´konni´ka
mozˇno od zmluvy odstu´pitˇ v pri´padoch, kedˇ tak ustanovuje za´kon alebo zmluva. Zmluvne´ strany si
priamo zakomponovali pra´vo na odstu´penie od zmluvy pre pri´pad podstatne´ho porusˇenia zmluvny

´ch podmienok v cˇla´nku 9 VZP, v Zmluve o NFP, ktoré tvoria pri´lohu cˇ. 1 Zmluvy o NFP. Toto opra
´vnenie vyply´va priamo z bodu 2.3. a 2.4. Zmluvy o NFP, kde je presne uvedené, cˇo sa povazˇuje za
podstatne´ porusˇenie zmluvy. „V pri´pade žalovaného dosˇlo k podstatne´mu porusˇeniu zmluvy, a to v
čl. 2. ods. 3 zmluvy o NFP v spojení s článkom 2 ods. 1 VZP, článku 8 ods. 1 VZP, článku 6. ods. 1. a 3.
písm. c) zmluvy o NFP, článku 14 ods. 1 písm. d) a i) VZP v spojení s článkom 16 ods. 5 VZP."

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný dobrovoľne vstupoval do
zmluvného vzťahu za účelom získania nenávratného finančného príspevku za podmienok, s ktorými
podpisom zmluvy vyjadril súhlas. Musel si byť teda vedomý všetkých, hoci z jeho pohľadu prísnych a
striktných podmienok, ktorými sa spravuje poskytovanie finančných príspevkov z fondov EÚ. Podlˇa cˇla

´nku 70 kapitola IV. zodpovednostˇ cˇlensky´ch sˇta´tov ako misie oddiel 1 zodpovednostˇ cˇlensky´ch
sˇta´tov, bod 1 Nariadenia rady (ES) cˇ. 1083/2006 z 11.07.2006, ktory´m sa ustanovuju´ vsˇeobecne
´ ustanovenia o euro´pskom fonde regiona´lneho rozvoja, euro´pskom socia´lnom fonde a kohe´znom
fonde a ktory´m sa zrusˇuje Nariadenie (ES) cˇ. 1260/1999, cˇlenske´ sˇta´ty zodpovedaju´ za riadenie
a kontrolu operacˇny´ch programov, najma¨ prostredni´ctvom ty´chto opatreni´: a/ zabezpecˇenia toho,

zˇe syste´my riadenia a kontroly operacˇny´ch programov su´ zavedene´ v su´lade s cˇla´nkami 58 -
62 a funguju´ u´cˇinne; b/ prevenciou, zistˇovani´m a na´pravou nezrovnalosti´ a pri´padne vyma´hani
´m neopra´vnene vyplateny´ch su´m spolu s u´rokmi z omesˇkania. O ty´chto skutocˇnostiach, ako
aj o priebezˇnom pokroku spra´vnych a su´dnych konani´ informuju´ Komisiu. Kapitola IV. upravuje
za´sady pomoci v cˇla´nku 9 komplementa´rnostˇ, konzistentnostˇ a koordina´ciu a su´lad vysˇsˇie

citovane´ho nariadenia, kde v bode 5 je uvedene´, zˇe opera´cie financovane´ z fondov musia bytˇ v su
´lade s ustanoveniami zmluvy a aktov prijaty´ch na jej za´klade. Zo samotnej zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu dnˇa 25.09.2013 vyply´va, zˇe ta´to bola uzavreta´ v zmysle ustanoveni´ Obchodne´ho
za´konni´ka v spojeni´ s ustanoveniami za´kona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov euro´pskeho
spolocˇenstva a v su´lade s ustanoveniami za´kona o rozpocˇtovy´ch pravidla´ch verejnej spra´vy. Z

uvedene´ho jednoznacˇne vyply´va, zˇe projekt ktory´ bol blizˇsˇie sˇpecifikovany´ v cˇasti 2 predmet
a u´cˇel zmluvy, Zmluvy o NFP, bol spolufinancovany´ okrem vlastny´ch zdrojov aj zdrojmi z fondov
euro´pskeho spolocˇenstva. Žalobca ako poskytovatelˇ sa zaviazal, zˇe za u´cˇelom realiza´cie projektu
poskytne financˇne´ prostriedky zo sˇtruktura´lnych fondov EU´. Rovnako aj žalovaný ako priji´matelˇ tu
´to skutocˇnostˇ zobral na vedomie s ty´m, zˇe bolo medzi zmluvnými stranami dohodnute´, zˇe v pri´pade

podstatne´ho porusˇenia zmluvy o NFP je povinny´ poskytnute´ financˇne´ prostriedky vra´titˇ. Rovnako
žalobca mal opra´vnenie v zmysle zmluvy na vykona´vanie kontrol. Za´kladny´ pra´vny ra´mec upravuju
´ci vztˇahy medzi stranami sporu tvorili najma¨, ale nielen pra´vne predpisy, a to Nariadenie EU´ č.
1080/2006, Nariadenie č. 1083/2006, implementacˇne´ nariadenie, euro´pska charta pre male´ a stredne
´ podniky, ako aj pra´vne predpisy Slovenskej republiky. Kedˇzˇe financˇne´ prostriedky boli poskytnute´

zo sˇtruktura´lnych fondov EU´ okresný su´d pri rozhodovani´ vo veci vycha´dzal aj z nariadeni´, na ktore
´ sa priamo odvola´va Zmluva o NFP uzavreta´ medzi u´cˇastni´kmi konania. V zmysle Nariadenia rady
(ES) cˇ. 1083/2006 z 11.07.2006 cˇlenske´ sˇta´ty EU´ zodpovedaju´ za riadenie a kontrolu operacˇny
´ch programov, medzi ktore´ patri´ aj zistˇovanie a na´prava nezrovnalosti´ a pri´padne´ vyma´hanie
neopra´vnene vyplateny´ch su´m spolu s u´rokmi z omesˇkania. Z nariadenia vyplýva, zˇe opera´cie

financovane´zfondovEU´musiabytˇvsu´ladesustanoveniamizmluvyaaktovprijaty´chnajejza´klade.
Bolo pra´ve povinnostˇou žalobcu priebezˇne kontrolovatˇ a zabezpecˇovatˇ dodrzˇiavanie jednotlivy
´ch ustanoveni´ zmluvy pri poskytnuti´ nena´vratne´ho financˇne´ho pri´spevku žalovanému. Pra´ve
žalobca bol zodpovedny´ ako riadiaci orga´n za riadne vykona´vanie tohto operacˇne´ho programu,ako aj za dodrzˇiavanie predpisov spolocˇenstva a vnu´trosˇta´tnych predpisov pocˇas cele´ho obdobia
vykona´vania operacˇne´ho programu (cˇla´nok 60 Nariadenia rady (ES) 1083/2006). Žalobcovi teda
prina´lezˇalo pra´vo na vykona´vanie kontrol kedykolˇvek pocˇas platnosti Zmluvy o NFP a pri zisteni´

podstatne´ho pochybenia bol to pra´ve žalobca, ktory´ mal opra´vnenie postupovatˇ v zmysle zmluvy.

12. Okresný súd v zhode so žalobcom konštatoval, že žalovaný porusˇil niekolˇkokra´t podstatny´m
spo^sobom ustanovenia zmluvy. Kedˇzˇe žalobca zistil viacero podstatny´ch pochybeni´, postupoval
v su´lade so zmluvou a VZP a odstu´pil od zmluvy, tak ako si to zmluvné strany dohodli. Bolo pra

´ve na žalobcovi, aby sa rozhodol, aky´m spo^sobom bude postupovatˇ, avsˇak okresný su´d mal
za to, zˇe podmienky dohodnute´ v zmluve boli podstatny´m spo^sobom porusˇene´ tak, ako je to
konsˇtatovane´ v Odstu´peni´ od zmluvy zo dňa 25.01.2017, a teda žalobcovi vzniklo pra´vo v zmysle
zmluvy od tejto zmluvy odstu´pitˇ. Žalovaný bol so zmluvou ako aj jej pri´lohami riadne obozna´meny´,
jednotlivy´m ustanoveniam zmluvy porozumel a na znak su´hlasu ju podpi´sal. Do zmluvného vzťahu so
žalobcom vstúpil s vedomím prísnych podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku,

jeho zmluvná voľnosť nebola obmedzená, zaviazal sa rešpektovať Zmluvu o NFP ako celok vrátane
jej príloh. Žalovaný bol riadne obozna´meny´ s podmienkami, ktore´ nastanu´ v pri´pade porusˇenia
zmluvy. Okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby, pretože bolo preukázané naplnenie zmluvných
dôvodov pre odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu,
že tento právny úkon nebol vykonaný oprávnenou osobou, a preto považoval odstúpenie od zmluvy

za neplatný právny úkon, tak okresný súd nezistil v konaní také skutčnosti, ktoré by odôvodňovali
závery o neplatnosti odstúpenia od zmluvy z uvedeného dôvodu. Zmluvu o NFP uzatváralo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky v zastúpení Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR). „V
zmluvnom vzťahu neskôr vystupovalo ministerstvo v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou
agentúrou (SIEA). Oprávnenie SIEA vystupovať v zmluvnom vzťahu vyplýva z rozhodnutia ministra

hospodárstva Slovenskej republiky č. 83/2013 zo dňa 28.11.2013, keď z dôvodu ukončenia pôsobnosti
SACR prešla kompetencia na SIEA. Podľa Dodatku č. 5 k splnomocneniu o delegovaní právomocí z
riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom reg. č. 39/2008-3100-4100 zo
dňa 28.02.2008 bola podľa čl. IV ods. 19 stanovená povinnosť SIEA uzatvárať zmluvy o poskytnutí
NFP, vrátane oprávnenia meniť a dopĺňať tieto zmluvy dodatkami a oprávnenia ukončiť zmluvný

vzťah založený Zmluvou o poskytnutí NFP a oprávnenia uplatňovať sankcie v prípade nesplnenia
zmluvných podmienok. Podľa článku II. ods. 1 Splnomcenenia reg. č. 200/2012-4220-4100 zo dňa
29.06.2012 predmetom splnomocnenia je delegovanie úloh, právomocí a zodpovednosti SACR v
oblasti implementácie opatrenia 3.1 podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu a opatrenia
3.2 rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezetnácie regiónov a Slovenska. Z uvedeného

splnomocnenia vyplýva oprávnenie SACR vystupovať v oblasti prioritnej osi 3 a opatrenia 3.1, ktoré bolo
ako účel (čl. 2) uvedené v Zmluve o poskytnutí NFP zo dňa 25.09.2013. Po tom ako prešli kompetencie
zo SACR na SIEA, pokiaľ sa týka oprávnení v prioritnej osi 3, dodatkom č. 11 k splnomocneniu reg. č.
39/2008-3100-4100 zo dňa 19.12.2013 bol upravený predmet splnomocnenia okrem iného aj na celú
prioritnú os 3 - cestovný ruch. Je teda nepochybné, že SIEA bola oprávnená v celej tejto prioritnej osi 3 k

úkonom tak, ako to predpokladá splnomocnenie o delegovaní právomocí právomocí z riadiaceho orgánu
na sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom reg. č. 39/2008-3100-4100 zo dňa 28.02.2008,
teda aj v oblasti opatrenia 3.1 - podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu, keďže táto
je jednou z oblastí prioritnej osi 3. Súd preto konštatoval, že SIEA bola oprávnená uskutočniť ako
sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom, ktorým bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky, odstúpenie od zmluvy."

13.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žez§185ods.1CSPvyplýva,žeokresný
súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie
dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané

dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je
postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pod súdom. Okresný súd považoval
dokazovanie navrhnuté žalovaným za nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia
rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Vykonanie týchto dôkazov by nemalo žiadny vplyv na
zdôvodnený právny záver súdu v danej veci. Okresný súd nevykonal ďalšie dokazovanie ohliadkou

na mieste samom a výsluchom svedkov, pretože by to bolo s poukazom na výsledky prevedeného
dokazovania neúčelné a nehospodárne, keďže žalovaný nepreukázal, že by bol projekt zrealizovaný tak,
ako bol vymedzený v Zmluve o NFP, najmä jeho druhá a tretia etapa, k realizácii ktorých nedošlo. Preto
posúdenie toho, či bola prvá etapa uskutočnená riadne a včas, tak ako to podľa žalovaného preukazujekolaudačné rozhodnutie, je bez právneho významu. Boli preukázané iné podstatné porušenia zmluvy,
ktoré založili nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy.

14. Okresný su´d vykonany´m dokazovani´m zistil, zˇe zˇalovany´ porusˇil povinnosti podlˇa čl. 2. ods.
3. Zmluvy o NFP v spojení s článkom 2 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 8 ods.
1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 6. ods. 1. a 3. písm. c) Zmluvy o NFP a článku 14
ods. 1 písm. d) a i) všeobecných zmluvných podmienok v spojení s článkom 16 ods. 5 všeobecných
zmluvných podmienok. Zˇalobca v do^sledku porusˇenia povinnosti´ Zmluvy o NFP v zneni´ jej dodatkov

a vsˇeobecny´ch zmluvných podmienok dňa 25.01.2017 odstu´pil od zmluvy. V odstúpení od zmluvy
boli jasne a určito vymedzené dôvody odstúpenia, ktoré boli vopred definované v Zmluve o NFP,
odstúpenie bolo vykonané oprávnenou osobou, preto okresný súd konštatoval, že od Zmluvy o NFP zo
dňa 25.09.2013 bolo odstúpené platne a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov.
Žalovany´ bol povinny´ vra´titˇ poskytnute´ plnenie podľa § 351 Obchodného zákonníka vo vy´sˇke
187.718,44 Eur, a to v lehote 50 dni´ od doručenia vy´zvy na vra´tenie NFP. Žalovaný prevzal odstu

´penie od Zmluvy o NFP, ako aj Žiadostˇ o vra´tenie financˇny´ch prostriedkov dňa 30.01.2017. Podlˇa
zmluvy a pri´loh pri odstu´peni´ od zmluvy je priji´matelˇ povinny´ vra´titˇ financˇne´ prostriedky do 50 dni
´ odo dnˇa dorucˇenia zˇiadosti o navra´tenie NFP. Lehota teda žalovanému uplynula dnˇa 21.03.2017,
teda nasleduju´cim dnˇom t.j. 22.03.2017 sa dostal žalovaný do omesˇkania a od uvedene´ho dnˇa bol
priznany´ žalobcovi v za´konom stanovenej vy´sˇke u´rok z omesˇkania tak, ako ho žalobca žiadal. O

nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd
prvej inštancie vo veci rozhodol po predbežnom prejednaní sporu, bez vytýčenia pojednávania vo veci,

a to i napriek existencii viacerých sporných skutkových a právnych otázok a bez umožnenia žalovanému
vykonať ním navrhnuté dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.

16. Podľa odvolateľa okresný súd svojim postupom a následným arbitrárnym rozhodnutím porušil
viaceré základné princípy civilného sporového poriadku, najmä princíp rovného postavenia strán

sporu podľa čl. 6 CSP, ako aj princíp podľa čl. 15 CSP. V bode 24. rozsudku okresný súd uviedol:
„Pokiaľ žalovaný namietal platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že tento právny úkon nebol
vykonaný oprávnenou osobou, a preto považoval odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon, súd
nezistil v konaní také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali závery o neplatnosti odstúpenia od zmluvy
z uvedeného dôvodu." Žalovaný v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd sa skutočnosťami a

argumentáciou uvádzanou žalovaným konkrétne vo vyjadrení zo dňa 09.04.2018, ako aj na predbežnom
prejednaní sporu dňa 11.04.2018 vôbec nezaoberal a tieto žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku
ani nevyhodnotil. Žalovaný pritom opakovane poukazoval na tú právnu skutočnosť, že právny úkon
odstúpenia od Zmluvy o NFP, ktorý mal „byť podľa žalobcu uskutočnený listom SIEA č. 2017/EŠIF/908
zo dňa 25.01.2017, bol podpísaný neznámou osobou, ktorá tento list podpísala ako zástupca generálnej

riaditeľkySIEAJUDr.SvetlanyGavorovejsoznačením„vz"bezdoloženiasubstitučnéhosplnomocnenia
a bez preukázania oprávnenosti substitučného splnomocnenia predchádzajúcim súhlasom RO.
Skutočnosť že podpis na odstúpení od zmluvy o poskytnutí NFP je zjavne iný, ako je podpis jediného
štatutárneho zástupcu SIEA - JUDr. Svetlany Gavorovej, vyplýva z porovnania podpisov na listinných
dôkazoch v súdnom spise. Podotýkame, že žalobca tvrdenie žalovaného, že právny úkon odstúpenia

od zmluvy o poskytnutí NFP nepodpísala generálna riaditeľka SIEA JUDr. L. J., v konaní ani účinne
nepoprel, preto táto skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná. Zo žiadneho listinného dôkazu
doloženého v konaní nebolo preukázané oprávnenie neidentifikovanej tretej osoby konať za SIEA."
V zmysle Čl. IV bod 27 „žalobcom predloženého Splnomocnenia (resp. ustanovenie čl. IV bod 29
„upresnenia znenia Splnomocnenia", podľa Dodatku č. 3 Splnomocnenia, resp. ustanovenia čl. IV bod

30 „zmeny znenia Splnomocnenia", podľa Dodatku č. 5 Splnomocnenia), podľa ktorého: „SORO (SIEA)
nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu RO (pokiaľ to nevyplýva zo všeobecne záväzného
právneho predpisu) využívať k plneniu výkonu právomocí podľa Splnomocnenia služby tretích osôb."17. Odvolateľ citoval § 8 ods. 2, 3 zákona č. 528/2008 Z.z, § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že „právny úkon odstúpenia od Zmluvy o
poskytnutí NFP, ktorý mal byť podľa žalobcu uskutočnený listom č. 2017/EŠIF/908 zo dňa 25.01.2017,

nesporne nebol vykonaný oprávnenou osobou - štatutárnym zástupcom SIEA, a preto je neplatný.
Napriek vyššie uvedenej v konaní nesporne preukázanej a žalovaným výslovne opakovane namietanej
právnej skutočnosti sa súd prvej inštancie uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal a tieto právne
nevyhodnotil ani neposúdil. Súd tak len jednostranne prevzal tvrdenia žalobcu, pričom svojvoľne
odignoroval akúkoľvek argumentáciu žalovaného vo veci."

18. V odvolaní žalovaný uviedol, že v rámci obrany poukázal na to, že podľa dvojstrannej formy a
obsahu majú všetky „Dodatky k „Splnomocneniu o delegovaní právomocí z Riadiaceho orgánu na
Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom", uzatvorené po 01.01.2011 charakter povinne
zverejňovanej zmluvy v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Konkrétne, že ide o dvojstranný zmluvný
vzťah, ktorého účastníkom je povinná osoba a ktorého predmetom je nakladanie s jej majetkom -

verejnými zdrojmi (NFP). Uvedenú právnu skutočnosť žalobca na pojednávaní nepoprel, ale poukázal
na to, že citované ustanovenie § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. nadobudlo účinnosť až v roku 2010
a zmluva o plnomocenstve je z roku 2008. Dodatok k splnomocneniu č. 11, na podklade ktorého
mal súd (podľa bodu 24. rozsudku) za preukázané oprávnenie SIEA odstúpiť od zmluvy o poskytnutí
NFP so žalovaným, bol však uzatvorený až dňa 19.12.2013, teda v čase účinnosti ustanovenia §

5a zákona č. 211/2000 Z.z., napriek tomu však tento dodatok č. 11 nebol zverejnený, čo nesporne
vyplýva z verejných registrov." Citoval § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 47a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení rozsudku nie je k uvedenej námietke podľa žalovaného ani zmienka. Okresný
súd sa právnou argumentáciou žalovaného o zákonnom zániku Dodatku k splnomocneniu č. 11 vôbec
nezaoberal a nezdôvodnil, prečo napriek zrejmému porušeniu zákonnej povinnosti považoval Dodatok

k splnomocneniu č. 11 za platný a záväzný.

19. V odvolaní žalovaný uviedol, že v bode 25. napadnutého rozsudku okresný súd uviedol: „Z
ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Súd považoval dokazovanie navrhnuté žalovaným za nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a

posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Vykonanie týchto dôkazov by nemalo žiaden
vplyv na zdôvodnený právny záver súdu v danej veci. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie ohliadkou
na mieste samom a výsluchom svedkov, pretože by to bolo s poukazom na výsledky prevedeného
dokazovania neúčelné a nehospodárne, keďže žalovaný nepreukázal, že by bol projekt zrealizovaný
tak, ako bol vymedzený v zmluve o poskytnutí NFP, najmä jeho druhá a tretia etapa, k realizácii ktorých

nedošlo". V zmysle § 234 ods. 1 CSP: „Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej."
Okresný súd bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia formou uznesenia podľa § 185 ods. 1 CSP odmietol
výsluch svedkov, ktorí podľa vyjadrenia žalovaného na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.04.2018
boli v rozhodnom čase prítomní na stavbe a ktorých výpovede mohli vyvrátiť jednostranné tvrdenia
žalobcu, ktoré si okresný súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia napriek výslovnému popretiu týchto tvrdení

zo strany žalovaného osvojil ako preukázané. Okresný súd podľa žalovaného, „uvedeným vadným
procesným postupom odňal žalovanému možnosť preukázať jeho tvrdenia, preukázať nepravdivosť
záverov z kontroly a tým žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Paradoxne v rozpore s vyššie
uvedeným skutkovým stavom v bode 22. súd skonštatoval, že: „Zo strany žalovaného neboli predložené
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia o porušení zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný

účinne nepoprel tvrdenia žalujúcej strany, že nedošlo k naplneniu cieľa projektu aj z dôvodu, že aktivita
2 a aktivita 3 projektu neboli zrealizované."

20. S poukazom na § 151 ods. 2 CSP a na obsah písomných vyjadrení žalovaného k žalobe ako aj
vyjadrení žalovaného na pojednávaní bolo podľa odvolateľa nesporné, že tvrdenie o nezrealizovaní

aktivity 2 a 3 projektu žalovaný opakovane výslovne poprel. Žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol,
že: „Máme za to, že závery z kontroly boli jednostranné a zavádzajúce. Preto máme za to, že dielo bolo
riadne k 31.12.2015 dokončené, o čom svedčí aj kolaudačné rozhodnutie. Preto trváme aj na výsluchu
svedkov, ktorí sa na stavbe reálne zúčastňovali na vyvrátenie jednostranných tvrdení žalobcu." Žalovaný
účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, uviedol vlastné tvrdenie, že dielo bolo v celosti dokončené, a

na preukázanie tohto tvrdenia predložil dôkazy a navrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré však okresný súd
odmietol bez vydania procesného rozhodnutia a akéhokoľvek zdôvodnenia takéhoto svojho postupu,
pričom následne arbitrárne napriek zjavným a podstatným skutkovým rozporom vo veci rozhodol.21. Žalovaný aj na základe výzvy okresného súdu prvej inštancie v zmysle § 182 CSP na predbežnom
prejednaní sporu dňa 11.04.2018 opakovane uviedol, že trvá na vypočutí ním navrhovaných svedkov,
čo však okresný súd nevykonal. Žalovanému za daného procesného stavu a s ohľadom na obsah

odôvodnenia rozsudku nebolo zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k rozporuplným záverom.
Existenciu konkrétnej skutočnosti - ukončenie druhej a tretej aktivity projektu v danom čase môže
žalovaný preukázať len navrhnutými dôkazmi - obhliadkou a výsluchom svedkov, ktorí boli prítomní
pri realizácii jednotlivých aktivít projektu v danom mieste a čase. Odopretie žalovaným navrhovaných
dôkazov okresným súdom ako: „nadbytočné z hľadiska posúdenia rozhodujúcich skutočností",

považoval žalovaný za zmätočné a protirečivé, nakoľko žalovaným navrhovanými dôkazmi mali byť
preukazované práve rozhodujúce skutočnosti - dokončenie druhej a tretej aktivity projektu. Takýmto
procesným pochybením súd prvej inštancie podstatne zasiahol do nielen procesných, ale aj ústavných
práv žalovaného, pričom dôsledkom tohto zásahu je aj vada rozhodnutia vo veci samej („že účelová
fotodokumentácia žalobcu zachytávajúca odstraňovanie žalovaným reklamovaných záručných vád po
zhotovení a odovzdaní diela zo strany dodávateľov žalovaného nepreukazuje tvrdenie žalobcu o

nedokončení projektu, resp. niektorej jeho aktivity").

22.Vodvolanížalovanýuviedol,ževzáverebodu25.napadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol,
že „Boli preukázané iné podstatné porušenia zmluvy, ktoré založili nárok žalobcu na odstúpenie od
zmluvy." Rovnako v bode 24. súd uviedol, že „Žalovaný porušil niekoľkokrát podstatným spôsobom

ustanovenia zmluvy." Z obsahu odôvodnenia rozsudku však nie je možné jasne identifikovať žiadne
„iné" také konkrétne závažné porušenia zmluvy, z ktorých by bol daný zákonný nárok na odstúpenie
od zmluvy o NFP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v uvedenej podstatnej skutkovej
otázke (konkrétne čo všetko žalovaný závažne porušil) nejasné, všeobecné a neurčité a z toho dôvodu
nepreskúmateľné."

23. Žalovaný sa nestotožnil ani s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 22.,
podľa ktorej: „zákonné ustanovenie § 15 ods. 3 citovaného zákona sa nijako nedotýka oprávnenia
zmluvných strán dojednať si pre prípad odstúpenia od zmluvy dôvody v zmluve, ktorú medzi sebou
uzatvárajú, tak ako to predpokladá ust. § 344 Obchodného zákonníka. Ustanovenie osobitného zákona

iba bližšie špecifikuje, kedy zo zákonných dôvodov je možné od zmluvy odstúpiť. Zo žiadneho z
ustanovení uvádzaných žalovaným nevyplýva zákonné oprávnenie orgánu štátu ako zmluvnej strany
dojednať si v zmluve akékoľvek dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Orgán štátu je primárne viazaný
zákonným postupom pri uzatváraní zmluvy podľa zák. č. 528/2008 Z.z. Rozširujúci výklad citovaného
zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie podľa žalovaného je v logickom rozpore s jeho zmyslom

a účelom. Žalovaný mal za to, že v zmluvnom vzťahu, v ktorom na jednej strane vystupuje orgán
štátu, nemožno argumentovať zmluvnou voľnosťou strán. „Pokiaľ by zákonodarca úpravou podľa § 15
ods. 3 citovaného zákona mal zámer „iba bližšie špecifikovať" ďalšie zákonné dôvody pre odstúpenie,
okrem „akýchkoľvek ľubovoľných zmluvných dôvodov", vyplýval by takýto zámer zákonodarcu priamo
z obsahu citovaného zákonného ustanovenia (napr. použitím slovného spojenia: „okrem iných dôvodov

aj"). Naopak, z citovaného ustanovenia vyplýva právo na odstúpenie o zmluvy výhradne pre porušenie
podmienok podľa §14 ods. 2 zákona!" Zo zákonného odkazu na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
nevyplýva právo orgánu štátu dojednať si akékoľvek zmluvné podmienky. Súčasne v tejto súvislosti
poukázal na to, že zák. č. 528/2008 Z.z. na § 344 Obchodného zákonníka (ktorým nedôvodne
argumentoval v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie) v rámci zákonných podmienok pri uzatváraní

Zmluvy o NFP neodkazuje. „Žalovaný má za to, že otázku naplnenia dôvodov pre odstúpenie od zmluvy
súd prvej inštancie skutkovo jednoznačne nevyhodnotil a súčasne nesprávne právne posúdil." Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a žalobu ako nedôvodnú
zamietol, alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie za účelom vykonania riadneho dokazovania vo veci.

24. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že okresný
súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že odstúpenie od Zmluvy o NFP bolo vypracované a
podpísané oprávneným orgánom, a teda SIEA, ktorá konala ako zástupca Ministerstva hospodárstva
SR.OprávnenieSIEAvystupovaťvzmluvnomvzťahuvyplývazrozhodnutiaministrahospodárstvaSRč.
83/2013 zo dňa 28.11.2013, ktorým z dôvodu ukončenia pôsobnosti Slovenskej agentúry pre cestovných

ruch (ďalej len „SACR") ako Sprostredkovateľského orgánu pod Riadiacim orgánom (Ministerstvom
hospodárstva SR) prešla kompetencia SACR na SIEA. Oprávnenie SIEA ďalej konať v Zmluve o NFP
nebola zmluvnými stranami spochybnená, čo je okrem iného preukázané aj tým, že dodatky č. 1 až
5 k Zmluve o NFP uzatvárala v mene Ministerstva hospodárstva SR práve SIEA. Žalovaný tak maljednoznačne preukázané, že v zmluvnom vzťahu s ním koná SIEA, ktorá je na to splnomocnená
Ministerstvom hospodárstva SR. Pokiaľ ide o konanie osoby za SIEA, ktorá podpisovala odstúpenie
od Zmluvy o poskytnutí NFP, neobstojí odvolací dôvod žalovaného, že odstúpenie bolo podpísané

neoprávnenou osobou. Konanie za právnickú osobu a rovnako tak konanie za splnomocnenú právnickú
osobu upravuje Občiansky zákonník, z ktorého však nevyplýva, a to zo žiadneho ustanovenia, že konať
za právnickú osobu môže výlučne iba štatutárny orgán, naopak takéto tvrdenie neobstojí v právnej teórii
ani praxi. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj
iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo

je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

25. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že odstúpenie od Zmluvy o NFP podpísal za SIEA Ing. Y.
T., riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA. Oprávnenie Ing. T. ako aj vzor jeho podpisu vyplýva
z Poverenia generálnej riaditeľky SIEA č. 2013/KGR/6122 zo dňa 29.7.2013. Oprávnenie Ing. T. na
podpis odstúpenia od Zmluvy o NFP vyplýva takisto zo Smernice SIEA č. 12/2012 „Podpisový poriadok

Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry" v znení dodatkov (posledným je dodatok č. 8).

26. Žalovaný v odvolaní spochybnil platnosť odstúpenia od Zmluvy o NFP aj z dôvodu, že Dodatok č.
11 k Splnomocneniu o delegovaní právomocí z Riadiaceho orgánu na Sprostredkovateľský orgán pod
Riadiacim orgánom reg. č. 39/2008-3100-4100 (ďalej ako „Splnomocnenie o delegovaní právomocí"),

ktorým bol rozsah splnomocnenia rozšírený tak, že splnomocnenie zahŕňa aj implementáciu prioritnej
osi 3 - Cestovný ruch, teda prioritnej osi, v rámci ktorej bol žalovanému poskytnutý nenávratný finančný
príspevok, bol uzatvorený dňa 19.12.2013, teda v čase účinnosti § 5a zák. č. 211/2000 Z.z., napriek tomu
však nebol zverejnený. Dodatok č. 11 je zverejnený na centrálnom registri zmlúv, na webovom odkaze:
http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1190936&l=sk. Uvedený dodatok je možné nájsť napr. aj zadaním

čísla zmluvy 432/2013-2050-1200 vo vyhľadávači centrálneho registra zmlúv. „Je zarážajúce, že
skutočnosti, ktoré si žalovaný aj jeho právny zástupca mohol dohľadať sám, spochybňuje práve v čase,
keď si žalobca od neho oprávnene nárokuje vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku,
avšak tieto skutočnosti (aj keď ako sme dokázali, ide o nepreukázané tvrdenia) mu neprekážali v čase,
keď so SIEA konal v rámci zmluvného vzťahu." Právny zástupca žalovaného už na pojednávaní uviedol,

že v prípade citovaného Splnomocnenia o delegovaní právomocí išlo o dohodu o plnomocenstve, ktorá
mala byť zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Vzhľadom na argumentáciu zástupcu žalobcu, že
povinné zverejňovanie zmlúv vstúpilo do účinnosti až v roku 2011, žalovaný v odvolaní upravil svoje
tvrdenieapoukazujenanezverejneniedodatkuč.11kSplnomocneniuodelegovaníprávomocí.Dodatok
č. 11 bol zverejnený a tak bola vyvrátená aj námietka o neúčinnosti dodatku č. 11 k Splnomocneniu o

delegovaní právomocí.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním okresného
súdu, ktorý mal za preukázané viacnásobné porušenia Zmluvy o NFP. Žalovaný uvádzal, že z obsahu
písomných vyjadrení žalovaného k žalobe ako aj vyjadrení žalovaného na pojednávaní bolo nesporné,

že tvrdenie o nezrealizovaní aktivity 2 a 3 projektu žalovaný opakovane výslovne poprel a mal za
to, že dielo bolo k 31.12.2015 dokončené, o čom svedčí kolaudačné rozhodnutie. Fotodokumentáciu
k správe „z kontroly za mieste" považoval žalovaný za účelovú. „Tvrdenia žalovaného sú v rozpore
so skutočnosťami preukázanými žalobcom, ktoré nepochybne vyplývajú z odstúpenia od Zmluvy o
poskytnutí NFP ako aj zo správy z Kontroly na mieste a záznamu z administratívnej kontroly zo dňa

16.12.2016 (ďalej len „Správa z KnM"). S uvedenými závermi sa okresný súd vysporiadal dostatočne a
zákonne v rozsudku, pričom svoje závery okresný súd riadne sformuloval aj v odôvodnení rozsudku."
Podľa Zmluvy o NFP mal žalovaný povinnosť ukončiť práce na Projekte do 31.12.2015. „Zo Správy
z KnM vyplýva, že dňa 04.04.2016, počas výkonu 1. etapy kontroly na mieste, neboli oprávnené
výdavky projektu dorealizované do veľkej miery, realizácia Projektu nebola stále ukončená, stavebné

práce prebiehali a stavba nebola funkčná, ani užívania schopná a neoprávnené výdavky Projektu
neboli zrealizované vôbec. K dorealizovaniu oprávnených aktivít nedošlo ani do termínu konania 2.
etapy kontroly na mieste, dňa 29.04.2016. Žalovaný neuzatvoril s poskytovateľom dodatok k Zmluve o
poskytnutí NFP, ktorý by umožnil predĺžiť dobu fyzickej realizácie projektu aj po 31.12.2015. Žalovaný
ani nepreukázal, že by v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP vyvinul iniciatívu k predĺženiu doby fyzickej

realizácie projektu. Zmeny Zmluvy o poskytnutí NFP, ku ktorým došlo uzatvorením dodatkov, nezbavili
žalovaného povinnosti požiadať o zmenu Zmluvy o poskytnutí NFP v súlade s čl. 6 Zmluvy o poskytnutí
NFP, nakoľko, ako je to preukázané v Správe z KnM, Projekt nebol zrealizovaný riadne, keď skutočný
stav Projektu bol v rozpore so Zmluvou o poskytnutí NFP a schváleným rozpočtom Projektu."28. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti realizovať aktivity
projektu riadne a včas v dobe fyzickej realizácie projektu. „Oprávnené výdavky boli zrealizované až

ku dňu konania 3. etapy kontroly na mieste (27.07.2016) a neoprávnené výdavky za Aktivitu 2 a 3
neboli počas výkonu 3. etapy kontroly na mieste zrealizované vôbec. Bez ohľadu na to, či kolaudačné
rozhodnutie malo byť vydané alebo nemalo byť vydané, žalovaný tým, že nezrealizoval aktivity Projektu
tak, ako sa zaviazal podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, nedosiahol hlavný cieľ Projektu, nakoľko nedošlo
ku kumulatívnemu naplneniu špecifických cieľov, ktoré prispievajú k naplneniu hlavného cieľa Projektu

(ciele Projektu sú uvedené v tabuľke č. 3 Prílohy č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP)." Účelom projektu podľa
článku 2. ods. 2.2 Zmluvy o poskytnutí NFP je splnenie a udržanie merateľných ukazovateľov výsledku
projektu definovaných v Prílohe č. 2 počas doby udržateľnosti. Tým, že projekt nebol zrealizovaný
riadne a včas, nie je naplnený účel projektu, keďže neboli naplnené merateľné ukazovatele výsledku
projektu. Udržateľnosť projektu začína plynúť od finančného ukončenia projektu, ku ktorému v dôsledku
neukončenia prác na projekte ani nemohlo dôjsť. „Žalovaný podstatným spôsobom porušil aj ďalšie

ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré sú definované v odstúpení od Zmluvy o poskytnutí
NFP (deklarovanie fyzického ukončenia realizácie Projektu napriek tomu, že práce na Projekte neboli
ukončené v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP, predloženie nepravdivých dokladov, deklarovanie ako
oprávnené výdavky aj výdavky viažuce sa na práce a tovary, ktoré ku dňu ukončenia fyzickej realizácie
Projektu neboli vôbec zrealizované, alebo boli zrealizované v rozpore so Zmluvou o poskytnutí NFP,

nepredloženie Záverečnej monitorovacej správy podľa Zmluvy o poskytnutí NFP)."

29. Žalobca vo svojom vyjadrení akcentoval, že „žalovaný sa navyše na predbežnom prejednaní sporu
(str. 4) priznal, že preprojektoval dielo. Žalovaný svojvoľne menil projekt, na ktorý mu bol poskytnutý
nenávratný finančný príspevok, a daná skutočnosť iba potvrdzuje, že projekt nebol zrealizovaný v

súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP." Je absurdným tvrdením žalovaného, že vyhotovené fotografie
sú účelové a zachytávajú iba odstraňované záručné vady. Z fotografií aj zo „Správy z KnM" musí byť
zreteľnékaždému,žežalovanýmčiastočnezrealizovanýprojektanilenvnáznakunepredstavujeprojekt,
ktorý sa žalovaný zrealizovať zaviazal. Z fotografií ako aj zo „Správy z KnM" vyplýva, že okrem iného
malo dielo, ktoré predstavovalo projekt, nedokončené stropy, podlahy, obklady stien, neboli vybudované

šatne, wellness a fitness, elektroinštalácie, pričom výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a
výstavba športovísk v zmysle schváleného projektu neboli v relevantnom čase realizované vôbec. „Tieto
skutočnosti neboli výmyslom 1 osoby, ale ako vyplýva zo Správy z KnM, kontroly na mieste sa zúčastnili
4 členovia kontrolnej skupiny a tvrdenia žalovaného o účelovosti fotodokumentácie nepoukazujú na
nič iné ako na to, že žalovaný si nedokáže niesť zodpovednosť za svoje konanie." „Správa z KnM"

bola žalovanému doručená dňa 22.12.2016. Podľa „Správy z KnM" bol žalovaný v prípade nesúhlasu
so závermi uvedenými v tejto správe oprávnený podať písomné námietky k zisteným nedostatkom
uvedeným v správe na adresu SIEA v lehote 7 kalendárnych dní od prijatia „Správy z KnM". Námietky
k „Správe z KnM" v uvedenom termíne žalovaný nepodal. Žalovaný adresoval list na SIEA až dňa
11.01.2017 a tento list bol doručený na SIEA dňa 12.01.2017. „Žalovaný nevyužil svoje oprávnenie podľa

§ 24i ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. a k Správe z KnM nepodal námietky v lehote určenej mu na podanie
námietok. Nakoľko žalovaný si v určenej lehote neuplatnil námietky k Správe z KnM, platí, že nedostatky
konštatované v Správe z KnM akceptoval."

30. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný ako posledný odvolací dôvod uvádzal, že SIEA

nebola oprávnená odstúpiť od Zmluvy o NFP, keďže tu neexistoval zákonný dôvod odstúpenia od
Zmluvy o NFP. Žalovaný mal za to, že k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP môže dôjsť iba z
dôvodov uvedených v zákone č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z."). Argumentáciu
žalovaného v konaní vyvrátil žalobca a rovnako sa s ňou zákonne a náležite vysporiadal okresný

súd (str. 14 rozsudku). Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. sa pomoc a podpora poskytuje
prijímateľovinazákladezmluvyuzavretejpodľa§269ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník
v platnom znení (ďalej len „obchodný zákonník") a podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. zmluva
upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. Podľa §
344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo

tento alebo iný zákon. Zmluva o NFP je uzatvorená v režime Obchodného zákonníka a tak odvolávať
sa na nemožnosť odstúpenia od Zmluvy o NFP podľa Občianskeho zákonníka je irelevantné. Navyše
je bežnou praxou zmluvných vzťahov, že obsahujú možnosti odstúpenia od zmluvy aj z dôvodov, ktoré
nie sú uvedené v zákone, ale zmluvné strany si ich dojednali. Zmluvné strany tak postupovali v súlades § 344 Obchodného zákonníka a dojednali si možnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP. „Ad absurdum
vyznieva argumentácia žalovaného „Zo zákonného odkazu na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
nevyplýva právo orgánu štátu dojednať si akékoľvek zmluvné podmienky". Takéto tvrdenie žalovaného

by popieralo celý zmysel a účel uzatvárať zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
v režime Obchodného zákonníka. Opäť podotýkame, že žalovaný túto skutočnosť nijako nenamietal
v čase, kedy uzatváral Zmluvy o poskytnutí NFP. Argumentácia žalovaného ale nijakým spôsobom
nemôže obstáť, keďže zákon č. 528/2008 Z.z. odkazuje pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí NFP na
Obchodnýzákonník,apretozmluvnéstrany,ktorésvojzmluvnývzťahriešiavobchodnoprávnomrežime,

môžu využiť všetky právne inštitúty, ktoré obchodný zákonník v rámci zmluvného vzťahu umožňuje
upraviť." Odstúpenie od Zmluvy o NFP bolo dôvodné a zákonné, v dôsledku čoho vznikla žalovanému
povinnosť vrátiť poskytovateľovi NFP podľa inštrukcií uvedených v odstúpení a v žiadosti o vrátenie
finančných prostriedkov, pričom okresný súd sa správne a zákonne vysporiadal so skutkovou situáciou
a právnym stavom a svoje závery odôvodnil dostatočne a v súlade s CSP. Okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vo všetkých výrokoch

vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, preto je odvolanie nedôvodné a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .

31. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
uvádza:„OdstúpenieodzmluvypodpísalzaSIEAIng.Y.T.,riaditeľkanceláriegenerálnejriaditeľkySIEA.

Oprávnenie Ing. T. ako aj vzor jeho podpisu vyplýva z poverenia generálnej riaditeľky SIEA č. 2013/
KGR/6122 zo dňa 29.07.2013. Oprávnenie Ing. T. na podpis odstúpenia od Zmluvy o NFP vyplýva takisto
zo smernice SIEA č. 12/2012 „Podpisový poriadok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry" v znení
dodatkov." Žalovaný uviedol, že dôkazy žalobca predložil až dodatočne, v rámci vyjadrenia k „odvolaniu,
potvrdil tým dôvodnosť a opodstatnenosť odvolania žalovaného voči arbitrárnemu rozhodnutiu súdu

prvejinštancie,ktoréhozáveryzjavnenebolipodloženéžiadnymirelevantnýmidôkazmi.Žalobcapotvrdil
žalovaným v prvostupňovom konaní namietanú skutočnosť, že na odstúpení od zmluvy pri názve: „SIEA"
a označení: „JUDr. L. J., generálna riaditeľka SIEA" NIE JE podpis štatutárneho orgánu SIEA - JUDr.
Svetlany Gavorovej. S poukazom na ust. § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V

zmysle ust. § 153 ods. 1,2 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. S poukazom na citované zákonné ustanovenia žiadame, aby
súd na dodatočne žalobcom doložené dôkazy neprihliadal." Žalobcom dodatočne doložené dôkazy
nepreukazujú žalobcom tvrdený záver, že riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA bol oprávnený
konať za SIEA v oblasti implementácie štrukturálnych fondov EÚ, vrátane oprávnenia podpísať
odstúpenie od Zmluvy o NFP. Podľa obsahu Poverenia zo dňa 29.07.2013 bol Ing. T. ako riaditeľ

kancelárie generálnej riaditeľky SIEA, ktorá je štatutárnym orgánom SIEA, oprávnený „konať v mene
štatutárneho orgánu SIEA" ale nie v mene SIEA navonok. „V prvom rade namietame platnosť takto
formulovaného splnomocnenia, nakoľko máme za to, že výkon činnosti samotného štatutárneho orgánu
je nezastupiteľný." V zmysle Čl. 2 ods. 5 Podpisového poriadku SIEA „Riaditelia sekcií, riaditelia odborov
a riaditelia regionálnych pobočiek majú právo podpisovať písomnosti organizačného útvaru, ktorý riadia

v rozsahu svojej pôsobnosti." Uvedené potvrdzuje, že riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA je
oprávnený podpisovať písomnosti za kanceláriu generálnej riaditeľky SIEA, ktorú riadi, tak ako je to
uvedené v citovanom poverení, ale nie za SIEA navonok. Vo veci oprávnenia Ing. T. podpisovať vo
vonkajšom styku odkazuje predmetné Poverenie na Čl. 2 ods. 4 písm. b) Podpisového poriadku SIEA.
Čl. 2 ods. 4 písm. b) Podpisového poriadku SIEA odkazuje na podpisový rozvrh, ktorý je prílohou č.1

Podpisového poriadku. V poznámke v závere prílohy č. 1 Podpisového poriadku je výslovne uvedené,
že: „Odborná agenda z oblasti implementácie štrukturálnych fondov v Sekcii štrukturálnych fondov EÚ,
ktorániejeupravenátýmtodokumentom,sapodpisujepodľapravidielstanovenýchvaktuálnomManuáli
SIEA (Manuáli procedúr SO OP KŽP (SIEA) alebo v prílohe č. 1.3 Audit trail SIEA MP SO OP Val".
Oprávnenie na podpisovanie písomností za organizáciu nad rámec Podpisového poriadku SIEA udeľuje

v zmysle Čl. 2 ods. 6 Podpisového poriadku SIEA formou poverenia alebo splnomocnenia jednotlivým
zamestnancom generálny riaditeľ. Žalobcom predložené poverenie je preto na účel odstúpenia od
Zmluvy o NFP neplatné aj z toho dôvodu, že v zmysle bodu 30 Dodatku č. 5 k Splnomocneniu SIEA ako
sprostredkovateľského orgánu (SORO) zo strany MHSR ako riadiaceho orgánu (RO) na plnenie úlohpodľa zákona č. 528/2008 Z.z.: „SORO nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu RO využívať
k plneniu výkonu právomocí podľa Splnomocnenia služby tretích osôb." Z uvedeného je nepochybné,
že substitučné splnomocnenie, resp. poverenie Ing. T. podpísať odstúpenie od zmluvy o NFP v mene

SIEA bolo podmienené predchádzajúcim súhlasom RO, ktorý však nebol daný. Žalovaný mal zato, že
sporná otázka platnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP nebola súdom prvej inštancie v konaní riadne
preukázaná a odôvodnená, pričom žalovaným namietanú spornosť, resp. pochybnosť žalobca ani
dodatočne doloženými dokladmi v rámci vyjadrenia k odvolaniu neodstránil.

32. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že: „Ako je to preukázané v Správe z KnM, Projekt nebol zrealizovaný
riadne, keď skutočný stav Projektu bol v rozpore so zmluvou a schváleným rozpočtom Projektu". Žalobca
vo vyjadrení konštatuje, že: „Tieto skutočnosti neboli výmyslom 1 osoby, ale ako vyplýva zo Správy
z KnM, kontroly na mieste sa zúčastnili 4 členovia kontrolnej skupiny..." Ďalej žalobca vo vyjadrení
uvádza, že: „Žalovaný tým, že nezrealizoval aktivity Projektu tak, ako sa zaviazal podľa Zmluvy o NFP,
nedosiahol hlavný cieľ Projektu, nakoľko nedošlo k naplneniu špecifických cieľov, ktoré prispievajú k

naplneniu hlavného cieľa Projektu." Zo samotného obsahu „Správy z KnM" zo dňa 16.12.2016, na ktorú
vo vyjadrení poukázal žalobca, je zrejmý podľa žalovaného rozpor záverov kontroly s verejnou listinou
- Kolaudačným rozhodnutím, právoplatným dňa 29.01.2016, podľa ktorého na stavbe pri miestnom
zisťovaní neboli zistené žiadne nedorobky, ako aj rozpor záverov kontroly s obsahom záznamov v
Stavebnom denníku, podľa ktorého všetky práce a tovary týkajúce sa oprávnených výdavkov boli

žalovanému dodané k 30.10.2015. Rovnako je podľa Správy z KnM rozpor záverov kontroly aj s
predloženými faktúrami vrátane súpisov prác a citoval § 205 CSP. Závery „z miestnej obhliadky v
rámci Kolaudačného konania, ako aj zápisy v Stavebnom denníku, ani dodávateľské faktúry taktiež
neboli výmyslom 1 osoby, ale relevantným skutkovým záverom viacerých osôb (členov kolaudačnej
komisie, stavebného dozoru, stavbyvedúceho), ktoré na rozdiel od členov kontrolnej skupiny (ktorými

bolizamestnancižalobcu),bolinezávisléosobybezakéhokoľvekvzťahupodriadenostikžalobcovialebo
žalovanému. Súd prvej inštancie arbitrárne rozhodol len na podklade Správy z KnM - listinného dôkazu
vypracovaného samotným žalobcom prostredníctvom jeho zamestnancov. Vyhodnoteniu zásadných
skutkových rozporov vyplývajúcich z protichodných tvrdení a dôkazov na strane žalobcu a žalovaného
sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Absenciu hodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie

preukazuje aj samotná argumentácia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, ktorou sa žalobca snaží
jednostranne nahradiť v konaní zjavne absentujúce zdôvodnenie hodnotenia ním produkovaného
jediného dôkazu."

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že všeobecné, skutkovo a vecne nekonkrétne vyjadrenie

žalobcu o: „nedosiahnutí hlavného cieľa Projektu", „nenaplnení špecifických cieľov Projektu",
„nenaplnení účelu Projektu" ako dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o NFP, za skutkovej situácie, keď
účel ako aj ciele projektu sú od roku 2016 doposiaľ preukázateľne žalovaným riadne napĺňané a projekt
je v plne funkčnej prevádzke (O.), nemá žiadne opodstatnenie. Cieľ projektu: „Výstavba komplexného
strediska cestovného ruchu s celoročným využitím zabezpečujúcim posilnenie konkurencieschopnosti

a atraktivity regiónu a celej SR" bol a aj naďalej je preukázateľne napĺňaný. Práve citované všeobecné
vyjadrenie žalobcu potvrdzuje žalovaným v odvolaní namietanú a doposiaľ pretrvávajúcu neurčitosť a
nejasnosť aj samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia - ktorá konkrétna právna skutočnosť
mala byť titulom podstatného porušenia Zmluvy o NFP, na základe ktorej mal žalobca platne odstúpiť
od Zmluvy o NFP.

34. Tvrdenie žalobcu, podľa žalovaného, že: „Žalovaný na predbežnom prejednaní sporu (str. 4) priznal,
že preprojektoval dielo", je s poukazom na audiozáznam zjavne účelové. Z obsahu audiozáznamu je
zrejmé, že sa v uvedenej súvislosti žalovaný vyjadroval k inému projektu (Projekt de minimis), pričom
na otázku sudcu vyslovene uviedol, že „to je mimo tejto zmluvy...". Žalovaný poukázal na zjavnú

jednostrannosť a z toho plynúcu nespravodlivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, „keď súd v bode 23.
rozsudku na jednej strane sám konštatoval, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy si „Musel byť teda vedomý
všetkých, hoci aj z jeho pohľadu prísnych a striktných podmienok (teda jednostranne nevýhodných),
ktorýmisaspravujeposkytovaniefinančnýchpríspevkovzfondovEÚ(ktorénadrámeczákona258/2008
Zz. jednostranne stanovil žalobca)", na strane druhej však ten istý súd otázku dôvodnosti, určitosti a

oprávnenosti odstúpenia od Zmluvy o NFP zo strany SIEA už tak „striktne a prísne" neposudzoval a
v odôvodnení rozsudku ani konkrétne nezdôvodnil... Súd prvej inštancie pri posudzovaní zmluvného
vzťahu založeného Zmluvou o NFP a z neho vyplývajúcich práv a povinností napriek výslovným
námietkam zo strany žalovaného vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že účastníkom zmluvy je orgán štátu(v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR oprávnený konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon). Súd
prvej inštancie taktiež nevyhodnotil, či konanie a postup SIEA v danej veci nie je šikanóznym výkonom
práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu." Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa

žalovaného v celom rozsahu arbitrárne, nezákonné a porušujúce základné ústavné právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces a právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

35. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo
svojom vyjadrení opätovne poukazoval na predošlé vyjadrenia, ktoré už žalobca vyvrátil. Žalovaný

„vo svojom vyjadrení opätovne tvrdí, že právny úkon odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP (list
č. 2017/EŠIF/908 zo dňa 25. januára 2017), ktorý za Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru
(ďalej len „SIEA") podpísala neznáma osoba ako zástupca generálnej riaditeľky SIEA JUDr. L. J. s
označením v.z. bez doloženia substitučného splnomocnenia, spôsobil neplatnosť odstúpenia od Zmluvy
o poskytnutí NFP." Dôkazy, ktoré predložil žalobca okresnému súdu na vyvrátenie zavádzajúceho
vyjadrenia žalovaného, jednoznačne preukazovali, že odstúpenie od Zmluvy o NFP bolo podpísané

osobou na to oprávnenou. „Ako sme už poukázali vo vyjadrení k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí
NFP, odstúpenie podpísal za SIEA Ing. Y. T., riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA. Oprávnenie
Ing. T. ako aj vzor jeho podpisu vyplýva z poverenia generálnej riaditeľky SIEA č. 2013/KGR/6122 zo
dňa 29.7.2013. Oprávnenie Ing. T. na podpis odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva takisto zo
Smernice SIEA č. 12/2012 „Podpisový poriadok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry" v znení

dodatkov."

36. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že na dôkazy predložené žalobcom v rámci odvolacieho
konania, z ktorých vyplynulo oprávnenie Ing. Y. T. podpísať odstúpenie od Zmluvy o NFP, sa nemá
prihliadať. Tvrdenie žalovaného v právnom prostredí slovenského sporového konania nemôže obstáť.

Žalobca nemal prečo uvedené listiny predkladať už v rámci prvostupňového konania, nakoľko tieto
považoval za nepochybné, právny zástupca žalovaného ich síce spochybnil na konci pojednávania
pred skončením dokazovania, avšak rovnako ako žalobca, tak aj Okresný súd Liptovský Mikuláš
uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. Žalovaný ako prijímateľ podpisové oprávnenie Ing. Y.
T. nikdy nespochybňoval a jediný, kto toto oprávnenie spochybnil, je právny zástupca žalovaného.

Preukázané dôkazy ale svedčia o tom, že tvrdenia žalovaného nemôžu obstáť. Žalobca a okresný súd
podpisové oprávnenie Ing. T. nespochybnil a aj samotný žalovaný ako prijímateľ podpisové oprávnenie
nespochybnil. „Tvrdenie, že aj samotný žalovaný ako prijímateľ podpisové oprávnenie Ing. T. konať za
SIEA nespochybnil, potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný danú vec pri odstúpení od Zmluvy o poskytnutí
NFP nikdy nenamietal, ani v rámci svojho Vyjadrenia k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP zo

dňa 22.3.2017. Zároveň aj dodatok č. 2 a dodatok č. 4 k Zmluve o poskytnutí NFP podpisoval za
SIEA Ing. T., riaditeľ kancelárie generálnej riaditeľky SIEA, a to rovnakým spôsobom, ako podpísal
aj odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný takéto podpisové oprávnenie jednoznačne
akceptoval, keďže dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytnutí NFP sa mu okrem iného predĺžilo obdobie
na dorealizovanie aktivít, a preto postráda akúkoľvek logiku konštatovanie, keď pri právnom úkone,

ktorý vyhovuje žalovanému, nespochybňuje podpisové oprávnenie Ing. T., ale pri právnom úkone, ktorý
žalovanému nevyhovuje, spochybňuje podpisové oprávnenie Ing. T., aj to iba v rámci súdneho konania
prostredníctvom právneho zástupcu." Splnomocnenie RO je dané SORO ako právnickej osobe a z
takéhoto Splnomocnenia nevyplýva, že za SORO môže konať iba generálna riaditeľka SIEA. Žalovaný
zjavne nerozlíšil splnomocnenie pre právnickú osobu od oprávnenia v rámci splnomocnenej právnickej

osoby za právnickú osobu konať. Ako vyplýva z poverenia pre Ing. T., generálna riaditeľka SIEA ho
poverila konať v celom rozsahu práv a povinností generálnej riaditeľka za SIEA. Poverenie sa teda
vzťahuje na agendu SIEA a nie na konanie generálnej riaditeľky ako súkromnej osoby. Žalovaný vo
svojom ďalšom vyjadrení uvádza už iba skutočnosti, ktoré žalobca viac krát vyvrátil, a preto z hľadiska
hospodárnosti nepovažoval za účelné opätovne sa k ním vyjadrovať. Žalovaný v bode 2 písm. C/ svojho

vyjadrenia považoval tvrdenie „Žalovaný na predbežnom prejednaní sporu priznal, že preprojektoval
dielo" za účelové a rozporné s audiozáznamom. Dané tvrdenie však vyplýva priamo zo zápisnice z
pojednávania, pričom nemal žalobca vedomosť o tom, že by bola zápisnica v tejto časti prepracovaná.
Dané tvrdenie je podporné k argumentácii v konaní, ale bez ohľadu na toto tvrdenie z ostatných dôkazov
a vyjadrení vyplýva, že odstúpenie od Zmluvy o NFP je platné a zákonné a žalobcovi vznikol nárok na

vrátenie poskytnutého NFP.

37. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Smernica v čl.
2 ods. 3 upravuje, v akých prípadoch je generálny riaditeľ povinný podpisovať písomnosti. V zmysleuvedeného článku Smernice „Generálny riaditeľ podpisuje tie písomnosti, pri ktorých to ustanovujú
všeobecne záväzné právne akty a predpisy, štatút alebo tento podpisový poriadok. Písomnosť musí
podpísať generálny riaditeľ aj v tých prípadoch, keď to vyplýva z povahy alebo obsahu písomnosti."

Z povahy a obsahu odstúpenia od zmluvy, vyplýva, že v zmysle uvedeného článku Smernice, jedinou
osobou oprávnenou podpísať odstúpenie od zmluvy bola generálna riaditeľka SIEA L. J. (ďalej len
„Generálna riaditeľka"). „Na margo toho, že žalobca sa odvoláva na interné predpisy SIEA a tvrdí že
na ich základe bol Ing. T. oprávnený podpísať odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP a teda že bol
oprávnený konať v mene SIEA si dovoľujeme poukázať na judikatúru v predmetnej veci. V zmysle

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 2074/2000 „Osoba poverená určitou
činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená len na také úkony, ku ktorým obvykle dochádza
pri prevádzkovaní podniku. Posúdenie okolností, či ide o obvyklú alebo neobvyklú obchodnú operáciu,
závisí vždy od konkrétnej činnosti. Obvyklosť týchto právnych úkonov je treba posudzovať objektívne,
nezávisle od ich prípadného vymedzenia vo vnútropodnikových normách." S poukazom na citované
rozhodnutie máme za to, že Ing. T. nebol na základe Smernice oprávnený podpísať odstúpenie od

Zmluvy o poskytnutí NFP." V prípade odstúpenia od zmluvy ide o taký právny úkon, ktorý intenzívnym
spôsobom zasahuje do sféry adresáta tohto právneho úkonu, tým, že výrazne mení právne postavenie
tohto subjektu. Z objektívneho hľadiska ide v prípade odstúpenia od zmluvy o právny úkon, ktorý v
mene právnickej osoby obvykle uskutočňujú štatutárne orgány a nie jej členovia alebo zamestnanci. Ing.
T. nebol na základe interných predpisov SIEA podľa žalovaného, oprávnený podpísať odstúpenie od

Zmluvy o NFP. Dňa 29.07.2013 bolo Generálnou riaditeľkou udelené Ing. T. Poverenie v nasledovnom
znení: „týmto poverujem Ing. Y. T., riaditeľa Kancelárie generálnej riaditeľky Slovenskej inovačnej a
energetickej agentúry (ďalej len „SIEA"), aby v čase mojej neprítomnosti, konal v mene štatutárneho
orgánu SIEA v celom rozsahu práv a povinností štatutárneho orgánu." V zmysle čl. IV ods. 30 Dodatku č.
5 k splnomocneniu sprostredkovateľského orgánu pod „Riadiacim orgánom na plnenie úloh Riadiaceho

orgánu uzatvorenému podľa zákona č. 528/2008 Z. z. (ďalej len „Dodatok")" „SORO nie je oprávnený
bez predchádzajúceho súhlasu RO (pokiaľ to nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu)
využívať k plneniu výkonu právomoci podľa Splnomocnenia služby tretích osôb." „Nakoľko Poverenie
má vzhľadom na jeho obsah charakter splnomocnenia a vzhľadom k tomu, že žalobca do dnešného
dňa nedoložil predmetný súhlas RO, je nepochybné, že v zmysle ust. § 24 Zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") a uvedeného článku Dodatku, Generálna riaditeľka nebola bez
predchádzajúceho súhlasu RO oprávnená udeliť Ing. T. predmetné Poverenie." V zmysle Poverenia je
Ing. T. oprávnený konať v mene štatutárneho orgánu SIEA, teda v mene Generálnej riaditeľky a nie
v mene SIEA, a preto nebol oprávnený podpísať predmetné odstúpenie od Zmluvy o NFP. Uvedené
je deklarované aj v čl. 2 ods. 6 Smernice, v zmysle ktorého „Oprávnenie na podpisovanie písomností

za organizáciu nad rámec tohto podpisového poriadku udeľuje formou poverenia alebo splnomocnenia
jednotlivým zamestnancom generálny riaditeľ." „V citovanom ustanovení Smernice je jasne vymedzené,
že generálny riaditeľ môže formou poverenia alebo splnomocnenia udeliť zamestnancom oprávnenie
podpisovať za organizáciu. Vzhľadom k uvedenému, je preto v Poverení udelené oprávnenie, na
základe ktorého môže Ing. T. konať v mene štatutárneho orgánu v tomto prípade bezpredmetné,

pretože sa nevzťahuje na konanie v mene právnickej osoby samotnej. Rovnaký právny názor zastáva
aj ustálená judikatúra, aplikovaná napr. Finančným riaditeľstvom, ktoré konštatovalo nasledovné : „Ak
plnomocenstvo udeľuje právnická osoba, musí byť ako splnomocniteľ uvedená právnická osoba, v mene
ktorej konateľ koná. Plnomocenstvo sa udeľuje na zastupovanie právnickej osoby, nie na zastupovanie
konateľaspoločnosti".NavyšeztextuPoverenia,vktoromGenerálnariaditeľkaudelilaIng.T.oprávnenie

konať v mene štatutárneho orgánu v celom rozsahu práv a povinností, nepochybne vyplýva, že ide
o generálne (všeobecné) plnomocenstvo. Ak by sme pripustili že Poverenie oprávňuje Ing. T. konať
v mene právnickej osoby (čo je však v zmysle vyššie uvedených skutočností a v celom rozsahu to
popierame), išlo by v zmysle Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012
- 17 o absolútne neplatný právny úkon." Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. III. ÚS 353/2012 - 17 „V prvom prípade, ak by sa predmetné splnomocnenie malo interpretovať
tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých
veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon
absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom". „Okrem uvedeného dodávame, že

v zmysle poverenia Ing. T. je oprávnený konať v mene štatutárneho orgánu v čase neprítomnosti
generálnej riaditeľky." V zmysle čl. 6 ods. 4. Smernice „Neprítomnosťou na pracovisku z hľadiska
podpisovania písomností sa rozumie neprítomnosť dlhšia ako 2 pracovné dni". Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam dávame do pozornosti súdu, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Generálnariaditeľka nebola prítomná na pracovisku." Z uvedeného vyplýva, že pri odstúpení od Zmluvy o NFP,
SIEA nekonala v zmysle § 24 OZ, ako zástupca RO osobne a vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa
nepredložila predchádzajúci súhlas RO nebola v zmysle čl. IV. ods. 30 Dodatku oprávnená ustanoviť

si ďalšieho zástupcu. Okrem toho Poverenie, ktorým generálna riaditeľka oprávnila Ing. T. aby konal v
mene štatutárneho orgánu, nezahŕňa oprávnenie konať v mene samotnej právnickej osoby, ale vzťahuje
sa len na oprávnenie konať v mene Generálnej riaditeľky. V zmysle uvedených skutočností, je preto
nepochybné podľa žalovaného, že Ing. T. nebol oprávnený podpísať odstúpenie od Zmluvy o NFP. Ďalej
žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že „Tvrdenie žalovaného v právnom prostredí slovenského sporového

konania nemôže obstáť. Žalobca nemal prečo uvedené listiny predkladať už v rámci prvostupňového
konania, nakoľko tieto považoval za nepochybné, právny zástupca žalovaného ich síce spochybnil
na konci pojednávania pred skončením dokazovania, avšak rovnako ako žalobca, tak aj Okresný súd
Liptovský Mikuláš uvedenú námietku považoval za nedôvodnú." „Vo vyjadrení žalobca sám uviedol,
že právny zástupca žalovaného spochybnil uvedené listiny ešte pred skončením dokazovania. Z
uvedeného je nepochybné, že žalovaný v zmysle ust. § 154 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP") postupoval v súlade so zákonnou koncentráciou konania. Navyše máme za
to, že žalobca bol v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP povinný predložiť relevantné listiny preukazujúce
jeho tvrdenia." Podľa § 154 CSP „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí". „Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP
„Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu." Vyššie uvedené právne skutočnosti iba opodstatňujú záver, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je nepochybné, že žalovaným podaný opravný prostriedok
bol podaný odôvodnene. Navyše žalobca neuniesol svoju povinnosť v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP
uviesť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Vzhľadom na vyššie uvedené trváme na tom, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je v celom rozsahu arbitrárne, nezákonné a porušujúce základne ústavné právo
žalovaného na spravodlivý súdny proces a právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia."

38. Žalovaný doručil okresnému súdu podanie, v ktorom uviedol, že „dopĺňame vyjadrenie žalovaného
poukazom na podstatnú vadu prvostupňového konania spadajúcu pod odvolací dôvod - nesprávne

právne posúdenie veci, ktorý bol uplatnený žalovaným v odvolaní zo dňa 21.05.2018." Námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vzniesol žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení k
žalobe dňa 27.12.2017 v časti B/vyjadrenia. Podľa bodu 21 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že „SR ako vlastník pohľadávky, vyplývajúcej z
prejednávaného sporu je aktívne vecne legitimovaným subjektom". Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie je však zrejmé, že súd v konaní opakovane zamieňal žalobcu - „SR v zastúpení
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len MH SR)" a „MH SR", ktoré je v zmysle
svojho štatútu subjektom práva s vlastnou právnou subjektivitou a spôsobilosťou nadobúdať práva
a povinnosti. Konkrétne citujeme: „žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal...", „žalobca mal oprávnenie
v zmysle zmluvy na vykonávanie kontrol...", „Bol to práve žalobca, ktorý mal oprávnenie postupovať

v zmysle zmluvy...", „Žalobca v dôsledku porušenia povinnosti zmluvy o NFP odstúpil od zmluvy..."
Napriek nespojnej skutočnosti, že žalobca nebol so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu, keďže
zmluva d NFP bola uzatvorená medzi žalovaným a MH SR, žalobca od zmluvy o NFP nikdy neodstúpil
a ani žalobca nevyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov, súd priznal žalobcovi nárok
na vrátenie finančných prostriedkov, vrátane úrokov z omeškania... Súd tak odignoroval námietku

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, uplatnenú zo strany žalovaného a to aj napriek tomu že:
„Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov" podalo MH SR v zastúpení SEIA v zmysle VZP (tvoriacich
prílohu č. 1 k Zmluve o NFP). Podľa či. 10 bod 2 VZP: ,,Ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy o NFP
je Prijímateľ povinný vrátiť Poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy o NFP..."
Je nesporné, že Poskytovateľom nebol žalobca ale MH SR! V tejto súvislosti poukazujeme aj na

rozhodnutia súdov v obdobných právnych sporoch v ktorých nárok na vrátenie poskytnutého NFP z titulu
( platného ) odstúpenia od zmluvy o NFP bol uplatnený a aj priznaný vždy príslušnému ministerstvu -
ako riadiacemu orgánu, s ktorým mal prijímateľ uzatvorenú Zmluvu o NFP a nie štátu -SR! (viď uzn. NS
SR 3Obdo/28/2017, raz. OS BA I 34Cb/166/2014 a pod."

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení na čl. 542 spisu uviedol, že „V právnej veci žalobcu: Slovenská
republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, proti žalovanému: MARINA LIPTOV, a.s.,
zastúpenému Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., o zaplatenie 187.718,44 EUR s
príslušenstvom, v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania v súlade s ust. § 384 CSP, s ohľadom nažalovaným uplatnené odvolacie dôvody, ako aj s ohľadom na listinné dôkazy dodatočne predkladané
žalobcom po podaní odvolania, navrhujeme doplnenie dokazovania v odvolacom konaní vedenom
Krajským súdom v Žiline č.k.: 14Cob 174/2018 aj o nasledovné dôkazy:" Žalobcom „dodatočne

v odvolacom konaní predložený listinný dôkaz, ktorý má preukazovať oprávnenie Ing. Y. T. ako
zamestnanca SIEA podpisovať písomnosti vo vonkajšom styku na 2. mieste označený ako „Podpisový
poriadok", odkazuje na prílohu č. 1 „Podpisový rozvrh", z ktorej obsahu oprávnenie Ing. Y. T. podpísať
konkrétneodstúpenieodzmluvyoposkytnutíNFPvôbecnevyplýva!Zbodu36žalovanýmpredloženého
„podpisového rozvrhu" vyplýva, že Zmluvy o poskytnutí NFP vrátane dodatkov na 2. mieste spoločne

podpisujúdveosobyoznačenéako:..RKGR+RSŠF".Žalobcapretorelevantnýmspôsobomnepreukázal
zákonnú podmienku v zmysle § 20 ods. 2 OZ, že by oprávnenie pracovníka na konkrétne úkony za
právnickú osobu bolo určené vo vnútorných predpisoch tejto právnickej osoby. Odstúpenie od Zmluvy o
poskytnutí NFP je preto neplatné." Zákon č. 528/2008 Z.z. v § 15 ods. 3 striktne stanovuje, za splnenia
akých konkrétnych podmienok môže riadiaci orgán od Zmluvy o NFP odstúpiť. (Výklad § 15 ods. 1
citovaného zákona, podľa ktorého je štátny orgán oprávnený si v Zmluve o NFP stanoviť akékoľvek

podmienky pre odstúpenie od zmluvy, je podľa žalovaného v priamom logickom rozpore s účelom
a zmyslom § 15 ods. 3 citovaného zákona). S poukazom na obsah Odstúpenia od Zmluvy zo dňa
25.01.2017 je nepochybné, že riadiaci orgán neodstúpil od zmluvy za splnenia zákonom stanovených
podmienok a ani bez zbytočného odkladu (až po viac ako 12 mesiacoch od ukončenia výstavby).
„Žalovaný podmienky poskytnutia pomoci a podpory uvedené vo výzve a žiadosti o NFP spĺňal a naďalej

riadnespĺňa.PrávnyúkonoznačenýakoOdstúpenieodzmluvyoposkytnutíNFPzodňa25.01.2017jeaj
z uvedeného dôvodu neplatný." Závery tzv. „Správy z KnM žalovaný odmietol ako nepravdivé a účelové
listomzodňa11.01.2017,akoajvovyjadreníkodstúpeniuodzmluvyzodňa22.03.2017.Žalovanýmáza
to, že žalobca relevantným spôsobom skutkovo nepreukázal ním tvrdené podstatné porušenie Zmluvy
o poskytnutí NFP. ktoré malo byť dôvodom pre platné odstúpenie riadiaceho orgánu od predmetnej

zmluvy." Cieľ Projektu: „Výstavba komplexného strediska cestovného ruchu s celoročným využitím
zabezpečujúcim posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu a celej SR" bol v stanovenom
čase naplnený a aj naďalej je preukázateľne napĺňaný, čo žalovaný preukazuje odborným stanoviskom
Dr. S. L., konzultanta v oblastí turizmu a destinačného manažmentu, ako aj fotodokumentáciou. Stav
dokončenia strediska, spolu s pešou kolonádou a športovísk ku dňu 31.12.2015 žalovaný preukazuje

kolaudačným rozhodnutím stavby, stavebným denníkom, čestným vyhlásením stavbyvedúceho Ing.
E. J., čestným vyhlásením Ing. Juraja Schwarza, konateľa zhotoviteľa stavby: SLOVUNION spol. s
r.o., a čestným vyhlásením autora projektu Mgr. Y. T.. Skutočnosť, že polyfunkčný objekt strediska s
príslušenstvom bol pred termínom 31.12.2015 riadne vybudovaný preukazuje aj Znalecký posudok č.
053/2015zodňa10.10.2015.RozporzáverovSprávyzKnMzoskutkovýmstavomvčaseprebiehajúcich

kontrol, preukazujú aj certifikáty kvality vydané oficiálnou Rakúskou štátnou inštitúciou dňa 24.05.2016
na podklade vykonaných predchádzajúcich obhliadok strediska, ako aj fotodokumentácia skutkového
stavu zo dňa 12-13.05.2016." Žiadal „o vykonanie riadneho dokazovania v predmetnej veci, a po
preukázaní nedôvodností a neoprávneností žalobcom uplatneného nároku, žiadame aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne

priznal žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania ."

40. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379, 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením
rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov
3:0.

41. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/38/2019-713 zo dňa
04.12.2019, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

42. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré
mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom
konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolaniažalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie
vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel

a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto
meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods.
2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného

súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je
postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

43.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

44. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

45. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

46. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

47. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo.

48. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

49. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

50. V procesnej rovine, vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaný považoval napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný pre neúplnosť dôvodov podľa odvolateľa rozhodných pre vecne správne rozhodnutie

sporu. Uvedený dôvod je možné podriadiť pod § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP. Za naplnenie
nesprávneho procesného postupu, znemožňujúceho žalovanej strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva, považoval odvolateľ to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami uplatnenými v rámci obrany voči žalobe a v rovine
priznania žalovanej sumy žalobcovi napadnutým rozsudkom.

51. K vyššie uvedenému odvolací súd primárne uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa § 220 ods. 2

CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.52. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo
vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť
od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto

stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené
primerane platí aj pre odvolacie konanie.

53. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre
uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa

výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

54. Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu,
samaosebenezakladáodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b),d)CSP.Nietpochýbaniotom,želen
subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny
procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva,

avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

55. V danom prípade, podľa odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade procesného postupu
súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP, nedošlo. Odvolací

súdzdôrazňuje,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr.

III. ÚS 209/04). Aj Európsky sú pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl.
6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP

teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre
dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací
súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k
skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal,

ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako
dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej
normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie
zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva,

akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu
prvejinštancie(pozriIII.ÚS119/03).To,žesaodvolateľnestotožnilsoskutkovýmaprávnymhodnotením
veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu
procesnéhopostupusúduvzmysleust.§365ods.1písm.b)CSP.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

56. Odvolateľ teda v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním
predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a že okresný súd v konečnom
dôsledku vychádzal zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k jeho obrane,
založenej na tvrdení o splnení všetkých zmluvne dohodnutých podmienok. Nie je však možné dôvodne
vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou

sporových strán podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný
vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázania. To, že
v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na
preukázanie obrany uplatnenej žalovanou stranou a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel,
nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

57. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie,
ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje.
Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym
posúdenímsporusúdomprvejinštancie,pokiaľsúdostatočnedodržanézákonnélimitypreskúmateľnosti
a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa §

365 ods. 1 písm. b), d) CSP.

58. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci
ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní,
nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu

materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného
porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd
Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).

59. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených

(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií

vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

60. Z vyššie uvedeného postupu, po jeho preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky
žalovaného o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu
prekvapivého (nepredvídateľného), arbitrárneho rozhodnutia vo veci samej.

61. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce
vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom
namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. Za podstatné a nosné k otázke dôkazného
bremena v danom prípade je potrebné poukázať na znenie samotnej Zmluvy o NFP a s ňou spojených

dokumentov spoluvytvárajúcich obsah právneho vzťahu - práv a povinností strán, z ktorých nepochybne
vyplývala aj okresným súdom správne konštatovaná povinnosť žalovaného vra´titˇ nenávratný financˇny
´ pri´spevok poskytnuty´ žalovanému na za´klade Zmluvy o NFP, ako i správne vyhodnotenie odstúpenia
od zmluvy žalobcom okresným súdom, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil.

62. Preto nemohol byť zhodnotený ako prekvapivý záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalovaným vo vzťahu k jeho obrane, a to aj vo väzbe na odlišné, než žalovaným predkladané
právne posúdenie sporu, založené na závere, že odstu´penie od zmluvy zo dnˇa 25.01.2017 z do^vodu
podstatne´ho porusˇenia zmluvny´ch dojednani´ medzi stranami sporu bolo platné, s tým, že žalovanýneuniesol dôkazné bremeno o tom, že k podstatnému porušeniu zmluvy z jeho strany nedošlo a že
odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza
predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Z úpravy CSP vyplýva, že sporové strany by nemali

byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť
skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ mal vytvorený dostatočný argumentačný a dôkazný priestor pre
svoju obranu, a to aj k nosnej spornej otázke (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy a ako vyhodnotenia,
či zo strany žalovaného došlo k (ne)podstatnému porušeniu zmluvy. To, že súd prvej inštancie

dokazovanie neviedol a nevyhodnocoval podľa predstáv žalovaného aj v rovine vecného posudzovania
(ne)platnosti odstúpenia od zmluvy, (ne)porušenia zmluvy (ne)podstatným spôsobom, neznamená vo
svojom dôsledku procesnoprávne porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Je tomu tak preto,
že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03). Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že okresný súd nevykonal všetky ním navrhované
dôkazy, čo malo za následok zásah do odvolateľovho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý

zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, avšak neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú
otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu -
inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho

vykonanie (I. ÚS 52/03). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

63. Odvolateľ vytýkal v odvolaní okresnému súdu, že o jeho návrhoch na vykonanie dokazovania,
ktoré dôkazy nevykonal, nerozhodol procesným spôsobom. Zo zápisnice spísanej okresným súdom
dňa 11.04.2018 vyplýva, že okresný súd sa vyjadril k tomu, že nepovažuje za podstatné vykonať
dôkazy navrhnuté žalovaným, ktorú argumentáciu dostatočne rozvinul v napadnutom rozsudku, keď
uviedol, že „Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä
podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového
stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej
strane možnosť konať pod súdom. Súd považoval dokazovanie navrhnuté žalovaným za nadbytočné a
nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Vykonanie

týchto dôkazov by nemal žiadny vplyv na zdôvodnený právny záver súdu v danej veci. Súd nevykonal
ďalšie dokazovanie ohliadkou na mieste samom a výsluchom svedkov, pretože by to bolo s poukazom
na výsledky prevedeného dokazovania neúčelné a nehospodárne, keďže žalovaný nepreukázal, že by
bol projekt zrealizovaný tak, ako bol vymedzený v zmluve o poskytnutí NFP, najmä jeho druhá a tretia
etapa, k realizácii ktorých nedošlo. Preto posúdenie toho, či bola prvá etapa uskutočnená riadne a včas,

tak ako to podľa názoru žalovaného preukazuje kolaudačné rozhodnutie, je bez právneho významu.
Boli preukázané iné podstatné porušenia zmluvy, ktoré založili nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy."
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolacieho súdu, potom nebolo možné konštatovať, že by
nevydaním uznesenia (voči ktorému nie je prípustné odvolanie, a za danej situácie ho nebolo potrebné
ani vypracovať), na ktorý postup poukazoval žalovaný v odvolaní, za situácie, keď z obsahu zápisnice

vyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd dokazovanie nevykonal a čomu zodpovedá i argumentácia a
zdôvodnenie v napadnutom rozsudku, došlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

64. Odvolací súd uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1
CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,
resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle §420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré
strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R
125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19.

decembra 2017). Obsah Zmluvy, ako i vyhodnotenie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom, v
pre vec podstatných častiach podrobne podľa výsledkov vykonaného dokazovania, zdôvodnil súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými námietkami žalovaného
uplatnenými v prvoinštančnom konaní, ktoré boli v tomto smere uvádzané aj v jeho odvolaní. Súd prvej
inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení

napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu
ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu
posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu.
Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z
tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, prípadne
nepreskúmateľnom rozhodnutí, resp. o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý by na

seba viazal nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie
práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho
strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej
strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie
žaloby), ale postupuje v súlade s CSP. Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a

právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s
očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 1 -
4 CSP), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.

65. V odvolaní žalovaný namietal, že „V závere bodu 25 súd prvej inštancie uviedol, že „Boli preukázané
iné podstatné porušenia zmluvy, ktoré založili nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy." Rovnako v
bode 24 súd uviedol, že „Žalovaný porušil niekoľkokrát podstatným spôsobom ustanovenia zmluvy.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku však nie je možné jasne identifikovať žiadne „iné" také konkrétne

závažné porušenia zmluvy, z ktorých by bol daný zákonný nárok na odstúpenie od zmluvy o NFP."
Odvolací v tejto rovine poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého
okrem iného vyplýva, že „...Pokiaľ sa týka samotnej podstaty sporu, žalovaný namietal existenciu
podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP a teda namietal, že by žalobcovi vzniklo na tomto
základe právo odstúpiť od zmluvy. Zo spra´vy z kontroly projektu na mieste a administratívnej kontroly

zo dňa 16.12.2016 mal su´d preuka´zane´, zˇe zˇalobca vykonal kontrolu zmluvy o poskytnutí NFP
a tam uvedených cieľov a projektu. Podľa záverov uvedenej správy projekt nebol zrealizovaný podľa
zmluvy o NFP, pričom v správe je podrobný popis nedostatkov zistených na kontrole na mieste samom.
V čase konania kontroly na mieste (od 31.03.2016 do 02.11.2016) neboli ukončené niektoré práce v
rámci aktivity č. 1 - výstavba polyfunkčného objektu, týkajúce sa oprávnených ako aj neoprávnených

výdavkov, Aktivita č. 2 - výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a aktivita č. 3 - výstavba
športovísk, neboli zrealizované vôbec. Ku dňu začatia kontroly na mieste dňa 04.04.2016 realizácia
projektu nebola stále ukončená, stavebné práce prebehali a stavba nebola funkčná, ani užívania
schopná, napriek vydanému kolaudačnému rozhodnutiu a neoprávnené výdavky projektu neboli
zrealizované vôbec. K dorealizovaniu oprávnených aktivít nedošlo ani do termínu konania druhej

etapy kontroly (29.04.2016). Počas výkonu tretej etapy kontroly (27.07.2016) boli oprávnené výdavky
zrealizované, avšak žalovaný stále nemal zrealizované neoprávnené výdavky. Pešia kolonáda bola
zrealizovaná čiastočne a športoviská neboli zrealizované vôbec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobca konštatoval porušenie podmienok zmluvy o poskytnutí NFP. Projekt nebol zrealizovaný včas,
t. j. v termíne určenom v zmluve a tiež nebol zrealizovaný riadne, keď skutočný stav projektu bol v

rozpore so zmluvou o poskytnutí NFP a rozpočtom a žalovaný nepožiadal o zmenu zmluvy. Žalovaný
tiež v žiadosti o platbu č. 2 ako oprávnené deklaroval výdavky viažúce sa na práce a tovary, ktoré ku
dňu ukončenia fyzickej realizácie projektu neboli zrealizované vôbec alebo boli zrealizované v rozpore
so zmluvou. Žalovaný deklaroval fyzické ukončenie projektu, napriek tomu, že práce na projekte neboli
ukončené v súlade so zmluvou a predložil žalobcovi s tým súvisiace nepravdivé doklady a informácie.

V dôsledku nezrealizovania druhej a tretej aktivity projektu bolo zmarené dosiahnutie cieľa projektu
podľa zmluvy. Žalovaný zároveň predložil záverečnú monitorovaciu správu po termíne stanovenom v
zmluve o poskytnutí NFP a uviedol v nej nepravdivé informácie, týkajúce sa ukončenia fyzickej realizácie
projektu. Nesplnenie všetkých vyššie uvedených podmienok sa považuje podľa zmluvy o poskytnutíNFP za podstatné porušenie zmluvy. Preto podľa názoru súdu žalobca oprávnene odstúpil od zmluvy
a požadoval vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zo strany žalovaného neboli predlozˇene´
zˇiadne relevantne´ do^kazy, ktore´ by vyvracali zistenia porusˇeni´ zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný

účinne nepoprel tvrdenia žalujúcej strany, že nedošlo k naplneniu cieľa projektu aj z dôvodu, že
aktivita 2 a aktivita 3 neboli zrealizované. Pokiaľ by aj aktivita 1 bola dokončená a zrealizovaná podľa
projektu a súd by akceptoval argumentáciu žalovaného o dokončení tejto aktivity vzhľadom na existujúce
kolaudačné rozhodnutie, nesporným bolo, že ostatné aktivity projektu zostali nezrealizované. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že by aktivity 2 a 3 zrealizované boli. Žalovaný uviedol, že počas realizácie diela

sa ukázala aktivita 3 - športoviská ako nereálna z hľadiska využiteľnosti širokou verejnosťou v danom
regióne,pretovtejtočastibolopotrebnéprojektzmeniť.KzmenezmluvyoposkytnutíNFPvšaknedošlo,
žalovaný zmenu zmluvy o poskytnutí NFP neinicioval a projekt tak zostal v podobe, v akej bol definovaný
v zmluve o poskytnutí NFP. Súd v tejto súvislosti prisvedčil argumentácii žalobcu, že bol oprávnený
od zmluvy odstúpiť v prípade podstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP, ktorých podstatných
porušení zo strany žalovaného bolo zistených hneď niekoľko tak, ako ich žalobca špecifikoval aj v

odstúpení od zmluvy. Stačí teda zistenie čo aj len jedného z týchto porušení na to, aby mohol žalobca
od zmluvy odstúpiť. Podľa názoru súdu preto boli splnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ
žalovaný argumentoval tým, že od zmluvy je možné odstúpiť len z dôvodov uvedených v § 15 ods.
3 zákona č. 528/2008 Z. z., takéto tvrdenie neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenie § 15 ods. 3
citovaného zákona sa nijako nedotýka oprávnenia zmluvných strán dojednať si pre prípad odstúpenia od

zmluvy dôvody v zmluve, ktorú medzi sebou uzatvárajú, tak ako to predpokladá ust. § 344 Obchodného
zákonníka.Ustanovenieosobitnéhozákonaibabližšiešpecifikuje,kedyzozákonnýchdôvodovjemožné
od zmluvy odstúpiť. Nemožno toto ustanovenie vykladať tak, že zužuje možnosti odstúpenia od zmluvy,
oproti všeobecnému ustanoveniu § 344 Obchodného zákonníka. Podlˇa § 344 Obchodne´ho za´konni
´ka mozˇno od zmluvy odstu´pitˇ v pri´padoch, kedˇ tak ustanovuje za´kon alebo zmluva. Zmluvne´ strany

si priamo zakomponovali pra´vo na odstu´penie od zmluvy pre pri´pad podstatne´ho porusˇenia zmluvny
´ch podmienok v cˇla´nku 9 VZP v zmluve o poskytnuti´ NFP, ktoré tvoria pri´lohu cˇ. 1 zmluvy o NFP. Toto
opra´vnenie vyply´va priamo z bodu 2.3. a 2.4. zmluvy o poskytnuti´ NFP, kde je presne uvedené, cˇo sa
povazˇuje za podstatne´ porusˇenie zmluvy. V pri´pade žalovaného dosˇlo k podstatne´mu porusˇeniu
zmluvy, a to čl. 2 ods. 3 zmluvy o NFP v spojení s článkom 2 ods. 1 VZP, článku 8 ods. 1 VZP, článku

6 ods. 1 a 3 písm. c) zmluvy o NFP, článku 14 ods. 1 písm. d) a i) VZP v spojení s článkom 16 ods.
5 VZP.", ktoré skutočnosti uvádzané okresným súdom nenašli premietnutie v odvolacej argumentácií
žalovaného. Vzhľadom na uvedené zistenie odvolacieho súdu, potom nebol vytvorený odvolaciemu súd
priestor nato, aby táto bola vyhodnotená ako taká, ktorá by bola spôsobilá na zmenu záverov okresného
súdu v tejto rovine.

66. Odvolací súd k vyššie uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné
hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej
patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera
porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá

vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s
postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva,

čímnedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,keďžežalovanýnebolvylúčenýzvýkonužiadneho
práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to CSP.

67. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že „....právny úkon odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP,
ktorý mal byť podľa žalobcu uskutočnený listom SIEA č. 2017/EŠIF/908 zo dňa 25.01.2017, bol

podpísaný neznámou osobou, ktorá tento list podpísala ako zástupca generálnej riaditeľky SIEA JUDr.
Svetlany Gavorovej s označením „v z" bez doloženia substitučného splnomocnenia a bez preukázania
oprávnenosti substitučného splnomocnenia predchádzajúcim súhlasom RO" a tiež uviedol, že „...v
rámci obrany taktiež poukázal na tú právnu skutočnosť, že podľa dvojstrannej formy a obsahu majúvšetky Dodatky k „Splnomocneniu o delegovaní právomocí z Riadiaceho orgánu na Sprostredkovateľský
orgán pod Riadiacim orgánom", uzatvorené po 01.01.2011 charakter povinne zverejňovanej zmluvy
v zmysle zák. 211/2000 Z.z. Konkrétne, že ide o dvojstranný zmluvný vzťah, ktorého účastníkom je

povinná osoba a ktorého predmetom je nakladanie s jej majetkom - verejnými zdrojmi (NFP). Uvedenú
právnu skutočnosť žalobca na pojednávaní nepoprel, ale poukázal na to, že citované ustanovenie §
5a zákona č. 211/2000 Z.z. nadobudlo účinnosť až v roku 2010 a zmluva o plnomocenstve je z roku
2008. Dodatok k splnomocneniu č. 11, na podklade ktorého mal súd (podľa bodu 24 Rozsudku) za
preukázané oprávnenie SIEA odstúpiť od zmluvy o poskytnutí NFP so žalovaným, bol však uzatvorený

až dňa 19.12.2013, teda v čase účinnosti ustanovenia § 5a zákona č. 211/2000 Z.z., napriek tomu však
tento dodatok č. 11 nebol zverejnený, čo nesporne vyplýva z verejných registrov." Odvolací súd túto
argumentáciu dôsledne posúdil a vyhodnotil, avšak nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv
na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Poukazuje sa pritom odvolacím súdom nielen na bod 24
napadnutého rozsudku okresného súdu, ale i na skutočnosti vyplývajúce z prvoinštančného konania v
zmysle obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 11.04.2018, ako i na vyjadrenia žalovaného v

prvoinštančnom konaní. Ak v odvolaní žalovaný spochybňoval konanie osoby za riaditeľku SIEA JUDr.
Svetlanu Gavorovú, z dôvodu, že na odstúpení, ktorého (ne)platnosť namietal, je uvedené pri jej podpise
v.z. a nebolo k nemu pripojené plnomocenstvo, tak odvolací súd túto odvolaciu námietku nevyhodnotil
ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa. Len pre úplnosť a nad
rámec už prijatých záverov odvolacím súdom sa uvádza, že mal zato odvolací súd, že nepripojenie

plnomocenstva v takomto prípade, obzvlášť za situácie, kedy osoba, v mene ktorej došlo k podpísaniu
pod označením ako v.z., takýto úkon nespochybňuje, schvaľuje ho, stotožnila sa s ním, má ho za svoj
a v končenom dôsledku predmetné odstúpenie je na „ hlavičkovom papieri" subjektu, v mene ktorého
je odstúpenie vykonané, je opatrené pečiatkou predmetného subjektu, o ktorého úkon ide, s uvedením
funkcie: generálna riaditeľka, mena a priezviska a titulu s uvedením v.z., a na základe tohto úkonu bola

potom podaná i žaloba, nespôsobuje neplatnosť tohto odstúpenia, tak ako uvádzal žalovaný v odvolaní.
Len pre úplnosť, primerane a podporne odvolací súd v tejto rovine uvádza, že „Odvolací súd riadiac sa
týmtonesprávnymzáverom,sanáslednenezaoberalúčinkamiprekročeniatejtoplnejmocivzmysle§33
ods. 1 OZ, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,

s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, ţe prekročenie schválil." (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Cdo 18/2009 z 31. mája 2010)

68. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným

súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne spočíva v tom, že

súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo
4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v

prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na
dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

69. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že v štádiu po uplynutí odvolacej lehoty v rámci
podaných vyjadrení, sporové strany rozširovali svoju argumentáciu tak v právnej, ako i skutkovej rovine.

Odvolací súd mal zato, že ak žalovaný vo svojom vyjadrení na čl. 715 spisu poukazoval na „§ 154 CSP
„Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu", ktorú však aplikoval
len vo vzťahu k žalobcovi a mal zato, že samotným spochybnením odstúpenia od zmluvy z dôvodu

pochybnosti o konajúcej osobe za žalobcu, pričom poukázal na plnomocenstvo subjektu (č.l. 262 spisu)
a uviedol, že „odstúpenie od zmluvy bolo zaslané nie zmluvným partnerom, ale pod hlavičkou agentúry
na základe plnomocenstva, ktoré nebolo doložené. Podpis bol uvedený ako JUDr. L. J., v.z., pričom nie
je zrejmé, kto bol oprávnený konať za riaditeľku. Z verejných zdrojov je dostupné, že konať za riaditeľkunebola oprávnená nijaká iná osoba. Pokiaľ sa týka predložených dokumentov zo strany žalobcu a to
plnomocenstva, na základe ktorého bola oprávnená SIEA konať za Ministerstvo hospodárstva, nie za
štát podotýkam, išlo o dohodu o plnomocenstve, nie jednostranný akt." „Podľa § 5a zákona č. 211/2000

Z. z. išlo o povinne zverejňovanú zmluvu, nakoľko išlo o písomnú zmluvu. Táto zmluva o plnomocenstve
sa týka majetku štátu, preto mala byť zverejnená, čo sa však nestalo. Ak by aj žalobca našiel zverejnenú
túto zmluvu o plnomocenstve, podotýkam, že zmluva nedáva právo agentúre konať v konkrétnej veci,
teda vo veci opatrenia 3.1. podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu, v časti výzvy, kód
ZK.AR-31-11001. Splnomocnenie na takýto kód výzvy nie je v žiadnom plnomocenstve uvedený.", ktorá

argumentácia bola však v rámci vyjadrení žalovaného v odvolacom konaní, po uplynutí odvolacej lehoty
posunutá v skutkovej rovine a následne i právnej rovine, bez preukázania skutočností vyžadovaných
v § 366 CSP, nevytvorila priestor pre odvolací súd na to, aby sa ňou relevantne zaoberal. Preto len
nad rámec posudzovania odvolacích dôvodov, odvolací súd vo vzťahu k žalovaným namietanému
nedoloženiu plnomocenstva k odstúpeniu od Zmluvy o NFP vo vzťahu k čl. 326 spisu (ktorý žalobca
predložil po uplynutí odvolacej lehoty, žalovaný v prvoinštančnom konaní nenavrhoval dokazovanie v

tejto rovine), na ktorom je Poverenie zo dňa 29.7.2013 pre Ing. Y. T., od riaditeľky JUDr. L. J., ktorému
venoval pozornosť žalovaný vo vyjadrení z 07.08.2018 (č.l. 370 spisu), že tieto žalovaným uvádzané
skutočnosti nevyvracajú závery uvedené odvolacím súdom vyššie a ani závery okresného súdu, že
„Pokiaľžalovanýnamietalplatnosťodstúpeniaodzmluvyzdôvodu,žetentoprávnyúkonnebolvykonaný
oprávnenou osobou, a preto považoval odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon, súd nezistil v

konaní také skutčnosti, ktoré by odôvodňovali závery o neplatnosti odstúpenia od zmluvy z uvedeného
dôvodu".

70. Vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 1.2.2019 na čl. 542 spisu, v ktorom žalovaný navrhuje
doplnenie dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že žalovaný bol okresným súdom

poučený v zmysle § 153 CSP, § 149 CSP, § 154 CSP v zmysle uznesenia okresného súdu zo dňa
22.1.2018 na č.l. 231 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 230 spisu. Po uplynutí odvolacej lehoty bolo
odvolanie doručené okresnému súdu dňa 23.5.2018, žalovaný v podaní zo dňa 13.02.2019 (č.l. 542
spisu) navrhol doplnenie dokazovania v odvolacom konaní bez toho, aby boli splnené podmienky v
zmysle § 366 CSP, preto vzhľadom na štádium konania a okolnosti prejednávanej veci, vykvalifikované

odvolacie dôvody žalovaným, keď žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že v rámci lehoty na podanie
odvolania, a ani v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce
sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie,
preto táto argumentácia nebola vyhodnotená odvolacím súdom ako taká, ktorá by mohla mať vplyv na
vecnú správnosť záverov okresného súdu a bolo by jej potrebné venovať osobitnú pozornosť zo strany

odvolacieho súdu. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale
aj roviny skutkovej.

71. Len pre úplnosť a nad rámec odvolacích dôvodov žalovaného, vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného,
že „Žalovaný v rámci obrany taktiež poukázal na tú právnu skutočnosť, že podľa dvojstrannej formy

a obsahu majú všetky Dodatky k „Splnomocneniu o delegovaní právomocí z Riadiaceho orgánu na
Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom", uzatvorené po 01.01.2011 charakter povinne
zverejňovanej zmluvy v zmysle zák. 211/2000 Z.z. Konkrétne, že ide o dvojstranný zmluvný vzťah,
ktorého účastníkom je povinná osoba a ktorého predmetom je nakladanie s jej majetkom - verejnými
zdrojmi (NFP). Uvedenú právnu skutočnosť žalobca na pojednávaní nepoprel, ale poukázal na to,

že citované ustanovenie §5a zákona č. 211/2000 Z.z. nadobudlo účinnosť až v roku 2010 a zmluva
o plnomocenstve je z roku 2008. Dodatok k splnomocneniu č. 11, na podklade ktorého mal súd
(podľa bodu 24 Rozsudku) za preukázané oprávnenie SIEA odstúpiť od zmluvy o poskytnutí NFP so
žalovaným, bol však uzatvorený až dňa 19.12.2013, teda v čase účinnosti ustanovenia §5a zákona
č. 211/2000 Z.z., napriek tomu však tento dodatok č. 11 nebol zverejnený, čo nesporne vyplýva z

verejných registrov.", odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
z ktorého vyplýva, že „Podľa prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP (Predmet podpory NFP), cieľom
projektubolavýstavbakomplexnéhostrediskacestovnéhoruchusceloročnýmvyužitímzabezpečujúcim
posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu a celej SR. Podľa časového rámca realizácie
aktivít projektu, všetky aktivity projektu, a to aktivita 1 - výstavba polyfunkčného objektu, aktivita

2 - výstavba pešej kolonády s priľahlou infraštruktúrou a aktivita 3 - výstavba športovísk, mali byť
ukončené v októbri 2014. Dodatkom č. 2 k zmluve o poskytnutí NFP zo dňa 18.09.2015 bola príloha
č. 2 nahradená novou prílohou č. 2 k zmluve. Podľa tejto prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP,
časový rámec realizácie aktivít projektu sa zmenil tak, že všetky aktivity projektu mali byť ukončené vdecembri 2015. Podľa splnomocnenia reg. číslo: 200/2012-4220-4100 zo dňa 29.06.2012 uzavretého
medzi žalobcom ako riadiacim orgánom a SACR ako sprostredkovateľským orgánom, predmetom
splnomocnenia je delegovanie úloh, právomoci, zodpovednosti riadiaceho orgánu na SACR v oblasti

implementácie opatrenia 3.1 podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu a opatrenia 3.2 rozvoj
informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov a Slovenska, pričom splnomocnenie bolo
podľa čl. VI. udelené na dobu neurčitú. Podľa splnomocnenia reg. číslo: 39/2008-3100-4100 zo dňa
28.02.2008, uzavretého medzi žalobcom ako riadiacim orgánom a SIEA ako sprostredkovateľským
orgánom, splnomocnenie bolo podľa čl. VII. udelené na dobu neurčitú. Podľa dodatku č. 11 k udelenému

splnomocneniu zo dňa 19.12.2013 predmet splnomocnenia sa týka oblasti implementácie celých
prioritných osí 1- inovácie a rast konkurencieschopnosti, 2 - energetiky a 3 - cestovného ruchu.",
pri vyhodnotení argumentácie žalovaného v tejto rovine, za predpokladu, že by aj bolo preukázané,
že „Splnomocneniu o delegovaní právomocí z Riadiaceho orgánu na Sprostredkovateľský orgán pod
Riadiacim orgánom", uzatvorené po 01.01.2011 charakter povinne zverejňovanej zmluvy v zmysle
zák. 211/2000 Z.z." a napriek tomu nebolo zverejnené, tak správne okresný súd uviedol, že „Podľa

splnomocnenia reg. číslo: 39/2008-3100-4100 zo dňa 28.02.2008, uzavretého medzi žalobcom ako
riadiacim orgánom a SIEA ako sprostredkovateľským orgánom, splnomocnenie bolo podľa čl. VII.
udelené na dobu neurčitú", ktorým konštatovaniam okresného súdu žalovaný v odvolaní nevenoval
pozornosť.

72. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že „Zo žiadneho z citovaných ustanovení nevyplýva zákonné
oprávnenie orgánu štátu ako zmluvnej strany dojednať si v zmluve akékoľvek dôvody pre odstúpenie
od zmluvy. Orgán štátu je primárne viazaný zákonným postupom pri uzatváraní zmluvy podľa zákona
č. 528/2008 Z.z. Rozširujúci výklad citovaného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie podľa
názoru žalovaného je v logickom rozpore s jeho zmyslom a účelom. Žalovaný má za to, že v zmluvnom

vzťahu, v ktorom na jednej strane vystupuje orgán štátu nemožno argumentovať zmluvnou voľnosťou
strán", tak odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovaného nemohol stotožniť a odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti cez úpravu v § 387 ods.
1, 2 CSP.

73. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil relevanciu odvolacích
dôvodov uvádzaných odvolateľom a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku
vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej
aplikácie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

74. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu, nie je právom na úspech
v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej
obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby
všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého

z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

75. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

76. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255

ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná
náhrada odvolacích trov voči žalovanému.

77.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.