Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/179/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3106228406.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov X/ W. všetci

zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., so sídlom Považská
Bystrica, Ul. kpt. Nálepku 346 proti žalovaným 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov, so sídlom v
Bolešove, IČO: 200018, 2/ J.. F. Mišúnovi, W.., bytom S. XXX, právne zastúpených Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a H. V., narodeným
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom S. XXX, ako kupujúcim, dňa 15.12.2003, ktorej

vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod číslom V XXXX/XX, je neplatná.

II. Žalobcom 1/ - 172/ sa voči žalovaným 1/ - 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a H. V., narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom XX. 7. XXXX, naposledy bytom S. XXX,
ako kupujúcim dňa 15.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V XXXX/XX,
je neplatná. Okresný súd Trenčín o tejto žalobe rozhodol tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, zamietol
nárok žalobcu 157/. Prvostupňový súd mal za to, že k prevodu konkrétnych nehnuteľností uvedenou

kúpnou zmluvou došlo z toho dôvodu, že žalovaný 1/ mal vedomosť o obsahu zákona č. 503/2003 Z. z.
na základe ktorého si žalobcovia mohli voči nemu ako právnickej osobe uplatniť reštitučný nárok. Z toho
dôvodu v lehote od platnosti do účinnosti uvedeného zákona nehnuteľnosti previedol fyzickým osobám,
ktorých sa reštitučné nárok netýkali. Súd teda dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatnými
právnym úkonom, v zmysle § 39 Obč. zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom obchádza zákon.

2. Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie Rozsudkom zo dňa 29.03.2012, č. k.

4Co/331/2011-470 tento rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, po právnej i skutkovej stránke sa
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Stotožnil sa teda s tvrdením súdu prvého stupňa, že
účastníci spornej kúpnej zmluvy dosiahli jej uzavretím cieľ, ktorý v konečnom dôsledku znamenal, že
sporné pozemky sa stali vlastníctvom fyzickej osoby, čím boli žalobcovia vylúčení z toho, aby sa mohli
domôcť navrátenia vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z..

3. Pôvodne žalovaný 2/ H. V. (zomrelý XX. 7. XXXX) podal dňa 16.7.2012 Ústavnému súdu SR sťažnosť

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
a to Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.07.2011, č. k. 21C/179/2006-178 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2012, č. k. 4Co/331/2011-470. Ústavný súd SR
svojím nálezom zo dňa 6.5.2015, č. k. IV. ÚS XXX/XXXX-XX okrem iného rozhodol, že základné právosťažovateľa H. V. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu v
Trenčínezodňa29.3.2012č.k.4Co/331/2011-470porušenébolo. Rozsudokkrajskéhosúduzrušilavec
mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že právna konštrukcia odvolacieho

súdu a súdu prvého stupňa v napadnutých rozsudkoch, podľa ktorej
pripustili právne významnú možnosť obchádzania zákonného zákazu obsiahnutého v platnom, ale
neúčinnom právnom predpise, vykazuje vo vzťahu k výsledku, ku ktorému súdy dospeli, také zjavné
nedostatky, ktoré spochybňujú celkovú ústavnú udržateľnosť záverov súdu. Podľa Ústavného súdu
SR bol ústavne neakceptovateľný názor, podľa ktorého súdy prvého stupňa i druhého stupňa pripustili

možnosť právne relevantným spôsobom obchádzať právnu úpravu v období pred nadobudnutím
jej účinnosti, a následne takýto právny úkon sankcionovať neplatnosťou. Takýmto spôsobom bol
priznanýnormatívnyvýznamneúčinnejprávnejúprave,keďžesúdypripustiliprávnerelevantnúmožnosť
jej obchádzania. Súdy teda presadili normatívne účinky zákona č. 503/2003 Z. z. pre obdobie
predchádzajúce jeho účinnosti, v dôsledku čoho presadili spätné účinky novej právnej úpravy aj na tie
právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej záväznosti.

4. Krajský súd v Trenčíne Uznesením zo dňa 30.9.2015 č. k. 4Co/697/2013-597 Rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 23.6.2011, č. k. 21C/179/2006-378 a Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
10.7.2013,č. k. 21C/179/2006-510 zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie, viazaný
vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že je potrebné, aby sa súd

prvej inštancie stupňa zaoberal posúdením platnosti namietanej kúpnej zmluvy z hľadiska aplikovateľnej
právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu.

5. Žalobcovia, pôvodne žalujúci neplatnosť následného právneho úkonu, kúpnej zmluvy zavkladovanej
v konaní Správou katastra Ilava pod číslom V XXX/XXXX zobrali žalobu v časti tejto kúpnej zmluvy

späť a upresnili žalobu tak, že sa domáhajú neplatnosti Kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V
2928/03, a to v časti prevodu parciel registra E č. XX, XX a parcely č. XX len v časti výmery
4.913 m2, ako sú zapísané na LV XXX, k. ú. A. a neplatnosti prevodu parciel registra E č. XXX/
XX, XXX, parcely č. XXX/X len v časti výmery X.XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. a
ďalej neplatnosti prevodu parciel registra E č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX,

XXX,XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX a XXX. D. mali naďalej za to, že sporný právny úkon
v zásade nie je platným právnym úkonom, v tomto smere poukázali na historický vývoj vlastníctva
k urbárskym nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom napadnutých prevodov. U. bývalých urbárnikov
obce K. bol zrušený dňom vyhlásenia zákona č. X/XXXX Zb. z XX.X.XXXX. C. zákon znamenal
zánik dovtedy existujúcich pozemkových spoločenstiev. M. v prípade nehnuteľností, spadajúcich pod

zákonný článok U./XXXX zostalo zachované jednotlivým podielnikov spoločenstva v pomere veľkosti ich
podielov. V prípade spoločných nehnuteľností spadajúcich pod zákonný článok X/XXXX došlo k odňatiu
vlastníckeho práva podľa zákona č. XX/XXXX Zb. v prospech družstva ku dňu založenia Q. v príslušnej
obci , vzniknutého v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, kedy nadobudol účinnosť zákon č. XX/XXXX
Zb. o spoluvlastníkom spoločných urbárskych nehnuteľností. Z § 37 zákona č. XXX/XXXX Zb. došlo

v prípade lesných pozemkov k obnove užívacích, resp. vlastníckych práv na spoločných pasienkových
nehnuteľnostiach. W. spoločenstvá spravujúce pasienkové pozemky boli zrušené zákonom B. č. XX/
XXXX Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov. M. právo k týmto pozemkom prešlo zo zákona z členov pozemkových
spoločenstiev na Q., ktoré boli zriadené zákonom č. XX/XXXX Zb. a členovia pasienkových urbárov

sa tak stali iba členmi týchto družstiev. Po zrušení zákona č. XX/XXXX Zb. zákonom č. XX/XXXX
Zb. došlo k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov, bolo stanovené, že vlastníctvo
k pozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia zostáva zachované. A. zavedený
zákaz scudzenia pozemkov v družstevnom užívaní a zrušené všetky právne
predpisy, ktoré tomuto zákonu odporovali. V ďalšom právnom vývoji zákon č. XXX/XXXX Zb. o

poľnohospodárskom družstevníctve stanovoval už len právo družstevného užívania. A. zrušené zákon
č. XX/XXXX Zb., zákon č. XX/XXXX Zb., zákon č. X/XXXX Zb., v zmysle § 22 zákona č. XXX/XXXX Zb.
zaniklo právo družstevného užívania združených pozemkov. U. družstiev bola potom pojatá do zákona
č. XXX/XXXX Zb. Y. zákonníka. Na základe takto popísaného historického vývoja mali žalobcovia za
to, že žalovaný 1/ v čase prevodu vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom nemohol byť vlastníkom

týchto pozemkov, pretože vlastnícke právo, ktoré na Q. prešlo podľa zákona č. XX/XXXX Zb. zaniklo
obnovením individuálneho vlastníctva pôvodných urbárnikov, prípadne ich právnych nástupcov v zmysle
zákona č. XX/XXXX Zb. Žalovaný 1/ podľa názoru žalobcov po prijatí účinnosti zákona č. 503/2003
s úmyslom nevydať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporných prevodov zvolil postup, v rámciktoréhouvedenépozemkypreviedolfyzickejosobe,zanízkucenu,pričomsivyhradilprávospätnejkúpy.
Žalovaný 1/ teda nemohol previesť viac práv ako mal, preto je jeho právny úkon absolútne neplatný.
Žalobcovia mali záujem svoje vlastnícke práva usporiadať si inou cestou, ale žalovaný 1/ sa domohol

vydania osvedčenia o vlastníctve. Žalobcovia ďalej mali za to, že majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ktorý vychádza z toho, že podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona po vyslovení
hoci aj čiastočnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zapíše príslušná správa katastra do evidencie
nehnuteľností ako vlastníka PD Bolešov. V takej situácii si potom žalobcovia budú môcť uplatniť svoje
reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.

6. Žalovaní 1/,2/ považovali žalobu za nedôvodnú a navrhli žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s názorom
žalobcov, že žalovaný 1/ nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, v dôsledku čoho by nemohol
byť prevod nehnuteľností realizovaný platným právnym úkonom. Spochybnili naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanom určení, poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 12C/215/2012, v ktorom vystupujú totožné strany ako v tejto veci, pričom právny nárok žalobcov

v uvedenom konaní je zhmotnený vo forme určovacej žaloby. Žalobcovia v uvedenom konaní žiadajú
určiť, že žalovaný 1/ je v skutočnosti vlastníkom sporných pozemkov. Takéto konanie zo strany žalobcov
sa im javilo ako ťažko pochopiteľné, keďže žalobcovia s poukazom na historický vývoj na jednej strane
tvrdia, že žalovaný 1/ nemohol byť vlastníkom sporných nehnuteľností, na druhej strane sa v konaní sp.
zn. 12C/215/2012 domáhajú toho, aby súd určil, že žalovaný 1/ je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Žalovaní 1/,2/ ďalej poukázali na to, že ak by aj súd vyslovil, že predmetné kúpne zmluvy boli absolútne
neplatnými právnymi úkonmi, neovplyvní to žiadnym spôsobom právne postavenie žalobcov a neurýchli
a ani neumožní vydanie predmetných pozemkov formou uspokojenia ich reštitučných nárokov. Zo strany
žalobcov môže dôjsť k uspokojeniu ich reštitučných nárokov výhradne formou poskytnutia náhradných
pozemkov. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podporuje aj to, že

Správa katastra Ilava písomne listom zo dňa 4.9.2012 odmietla vykonať zápis vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam záznamom, nakoľko postup podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
nepovažovala za možný. Po vyslovení neplatnosti právneho úkonu neoblo možné vyznačiť stav pred
týmto právnym úkonom, nakoľko uvedený záznam nie je možné vykonať, keďže v katastrálnom operáte
na LV č. XXX a XXX nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá by sa

viazala na pôvodné konanie sp. zn. 21C/179/2006. Akýkoľvek rozsudok súdu o neplatnosti kúpnych
zmlúv vkladovaných v konaniach č. V XXXX/XX a V XXX/XXXX by nebol záväzný pre osoby, ktoré
dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo ďalšími prevodmi. Toho času je pre konanie irelevantná
poznámka na LV č. XXX, nakoľko táto sa týka iného prebiehajúceho konania pod sp. zn. 12C/215/2012.
Tento právny názor žalovaní deklarovali aj poukazom na § 228 ods. 2 CSP, z

ktorého vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj
pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný
v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalovaný 1/ bol v čase
sporného prevodu bez pochyby vlastníkom sporných pozemkov. Aj z nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS
549/2015 vyplýva, že princíp dobrej viery, chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z

kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Otázkou dobrej
viery sa preto všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať. Napokon žalovaní 1/,2/ poukázali na to,
že zmena právneho postavenia žalobcov v pozitívnom smere je očakávaným právnym výsledkom pred
podaním akejkoľvek určovacej žaloby, aj pozitívny výsledok z tohto konania by s ohľadom na vyššie
uvedené nemohol byť ani právne, ani faktický realizovateľný, a preto v pozitívnom smere ani po tom, ak

by súd žalobe vyhovel, sa právne postavenie žalobcov nezmení.

7. Skutkový stav veci medzi stranami v zásade nebol sporný. Časová postupnosť úkonov, súvisiacich
s predmetom sporu bola nasledovná:
- 15.12.2003 uzavreli PD Bolešov ako predávajúci a H. V. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

boli parcely reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 5 123 m2), XXX/XX, XXX, XXX/X (o výmere 6831 m2), 28X/
XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XX7 (k.
ú. K. LV 66X), vklad bol povolený dňa 22. 12. 2003 pod č. V 2928/2003
- 8.3.2006 uzavreli H. V. ako predávajúci a Ing. Q. M. a T.. C. M. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol podiel 1/1 novovytvorenej parcely reg. "C" č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 444 m2

(k. ú. K.), ktorá vznikla odčlenením od parcely reg. "E" č. XXX/X na základe geometrického plánu č.
15/2006, overeného 15. 2. 2006, vklad bol povolený dňa 3. 4. 2006 pod č. V XXX/XXXX
- 23.11.2006 bola podaná žaloba vo veci určenia neplatnosti týchto zmlúv- v priebehu roka 2008 H. V. zámennou zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, zamenil s P. M.
parcely reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
z parcely reg. "E" č. XX, zapísanej na LV XXX k. ú. K., P. M. ako nový vlastník ich (k. ú. K., LV

XXX), následne predal kúpnou zmluvou, vkladovanou pod č. V XXXX/XX, J.. Q. W., táto ich darovacou
zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, previedla na A. X., H. V. zostal vlastníkom parcely reg. "E"
č. XX o výmere 4 913 m2
- v priebehu roka 2011 J.. Q. M. a T.. C. M. previedli vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV
XXX) kupujúcemu V. Q. (V XXXX/XXXX), 10. 2. 2012 bol Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn.

60Er/1644/2011 udelený príklep, vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV XXX) získali V. C. s
manželkou F. C.u, títo následne túto parcelu predali J.. V. M. (V XXX/XX)
- 4.9.2012 písomne oznámila Správa katastra Ilava Okresnému súdu Trenčín vo veci sp. zn.
21C/179/2006, že rozsudok z tohto konania zo dňa 23. 6. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29. 3. 2012, ktorým boli vyhlásené za neplatné zmluvy, vkladované pod. č. V 501/2006 a
V 2928/2003, nie je možné v evidencii nehnuteľností realizovať, pretože v priebehu konania boli niektoré

z nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených zmlúv predmetom ďalších právnych úkonov, pričom
na LV XXX a XXX k. ú. K. nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, výrok súdu
preto nebol záväzný pre osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto súdneho konania
- 20.9.2012 podali žalobcovia, totožní so žalobcami z tohto konania, Okresnému súdu Trenčín žalobu,
toho času vedenú pod sp. zn. 12C/215/2012, ktorou sa po dodatočných úpravách domáhajú, aby súd

určil, že PD A. je vlastníkom nehnuteľností parciel reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 4 913 m2), XXX/
XX, XXX, XXX/X (o výmere 3 225 m2), XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX (k. ú. K. LV XXX), parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV
XXX) a parciel reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X (LV XXX k. ú. K.), konanie doposiaľ
nebolo skončené

- 6.5.2015 Ústavný súd SR vydal nález IV. ÚS 520/2012 s obsahom, vyššie uvedeným.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24. 11. 2016 žalobu voči žalovaným 1/, 2/ zamietol a voči
pôvodne žalovaným 3/, 4/ konanie zastavil. Vychádzal z § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. ,
Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa okrem iného

rozhodlo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Mal za to, že pokiaľ to
nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc
z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, a z toho, že za právnu
skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik
právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene

alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, bolo možné
konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho
úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobca nesmie žalovať neplatnosť
právneho úkonu, ale musí formulovať petit na určenie vlastníctva. Hoci toto konanie začalo skôr, ako
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, v zmysle § 470 CSP je potrebné aplikovať ustanovenia

CSP (okrem zákonom uvedených výnimiek) aj na konania začaté pred účinnosťou CSP.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 31. 1. 2018, č. k.
4C0/290/2017-780, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti o zamietnutí žaloby proti žalovaným 1/
a 2/ a s tým súvisiacej časti o trovách konania. Názor vyslovený súdom prvej inštancie nepovažoval za

správny s poukazom na to, že v danej veci začalo konanie 23. 11. 2006, za účinnosti vtedy platného
procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určovaciu žalobu o neplatnosť právneho
úkonu pripúšťal a vychádzajúc z princípu právnej istoty nepokladal za možné uprieť žalobcom účinky
právnych úkonov v danom čase procesne možných. Zároveň uložil súdu prvej inštancie opätovne
preskúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

10. Podľa § 80 Občianskeho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnomurčení. Rozumie sa tým právny záujem žalobou, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku.
Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j, naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto
určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako
sa následné požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t. j. či môže založiť
právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou

odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára
pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde o
určovaciu žalobu samu, ale o to, akého určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov
vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením

otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Primárne
teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď

posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky znamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované
určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

12.Podľa§2ods.1zákonač.503/2003Z.z.onavrátenívlastníctvakpozemkom(účinnéhood1.1.2004)
právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je
občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na
inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie")
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona oprávneným

osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov. Podľa § 4 ods. 1, 2 uvedeného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo

právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia
vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo
na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
nedotknuté. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže

uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode
vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam
nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby
(§ 4 ods. 1).

13. V dôvodovej správe k vyššie citovanému zákonu sa uvádza nasledovné: "Predkladaný návrh zákona
bol spracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády, v
ktorom sa vláda zaviazala obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde. Zákon č. 229/1991

Zb. riešil reštitúcie v pôdohospodárstve komplexne, čo zahŕňalo reštitúciu nie len poľnohospodárskej
pôdy, ale aj lesnej pôdy, náhradu za zbúrané stavby a zničené porasty a náhradu za živý a mŕtvy inventár
a lehota na uplatnenie nároku uplynula 31. decembra 1992. V nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb.
bol prijatý zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorý riešil reštitúcie

špecifické pre podmienky Slovenska a lehota v tomto zákone bola upravená do 31. decembra 1993
s tým, že dôkazy bolo možné predložiť do 31. decembra 1995. V nadväznosti na zákon č. 229/1991
Zb. bývalé federálne zhromaždenie prijalo zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo možnéplniť reštitučné nároky oprávnených osôb. Tento zákon v zmysle sledovanom v Programovom vyhlásení
má význam v tom, že predmetom transformácie bol všetok majetok družstva a teda aj spoločné pasienky
(zákon SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov

komposesorátov a podobných právnych útvarov), ktoré prešli do vlastníctva družstiev okamžikom ich
vzniku. ... Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj
nárokvlehote,abytentonárokmohliuplatniťvnovejjednoročnejlehote....K§3-vydanímnehnuteľnosti
sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy."

14. Žalobcoviasiuplatnilireštitučnýnároknanavrátenievlastníctvavzmyslezákonač.503/2003Z.z.na
Obvodnom pozemkovom úrade v Považskej Bystrici 9. 12. 2004 pod č. B04/00998-001 a B04/007123,
tvrdiac, že na základe zákona č. 81/1949 Zb. prešlo vlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam bývalých
urbárnikov,UrbárskejobceK.,napôvodneJRDK.,predchodcužalovaného1/,dňomjehovznikudňa30.
9. 1957, čo vyplýva z Výmeru ONV Ilava č. Pod XXXX/XX, pričom tento reštitučný nárok nebol uplatnený
v minulosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. Konanie pred príslušným správnym orgánom doposiaľ nebolo

skončené, jeho skončeniu bráni prebiehajúce súdne konanie v danej veci. Tieto skutočnosti neboli medzi
stranami sporné. Je možné za týchto okolností ustáliť, že žalobcov možno považovať za oprávnené
osoby a žalovaný 1/ by bol povinnou osobou, pokiaľ by nepreviedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na fyzickú osobu, a tiež to, že žalobcovia uplatnili dôvod na navrátenie vlastníctva u príslušného
správneho orgánu v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.. V tomto smere v danej veci žalovaní nevzniesli

žiadne konkrétne námietky. Ak došlo k právnemu úkonu, v dôsledku ktorého žalovaný 1/ prestal byť
povinnou osobou, má otázku platnosti tohto úkonu riešiť súd, nie príslušný správny orgán v konaní
o uplatnenom reštitučnom nároku, zároveň nie je možné v konaní pred súdom riešiť otázku priamo
vlastníckeho práva, pretože, pokiaľ správny orgán ustáli splnenie všetkých podmienok, sám rozhodne
o navrátení vlastníckeho práva. Pokiaľ sa vlastníctvo k pozemku podľa režimu uvedeného v § 3 zákona

č. 503/2003 Z. z. nenavráti, nemôže nastúpiť ani prípad tzv. náhradného riešenia, t.j. poskytnutie iných
pozemkov, alebo finančnej náhrady. Reštitučný nárok, t.j. legitímne očakávanie priznania vlastníckeho
práva, už možno považovať za majetok v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu na ochranu ľudských práv
a základných slobôd a odmietnutím poskytnutia súdnej ochrany v dôsledku neexistencie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení by došlo na strane žalobcov k odopretiu spravodlivosti.
Je faktom, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 12C/215/2012, predmetom ktorého je
žaloba (podaná len z časti totožnými žalobcami) na určenie, že žalovaný 1/ (PD Bolešov) je vlastníkom
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX,

k. ú. K. (rovnaké nehnuteľnosti boli predmetom spornej kúpnej zmluvy a predstavujú aj uplatnený
reštitučný nárok). Toto konanie bolo uznesením zo dňa 23. 7. 2014 prerušené do skončenia konania v
danej veci. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, vyriešenie otázky

neplatnosti spornej kúpnej zmluvy je dostatočným podkladom pre uplatnenie reštitučného nároku, aj
keď neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, pretože navrátenie
vlastníckeho práva bude predmetom správneho konania. Požadované určenie má navyše povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu o určenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov preto súd považoval naliehavý

právny záujem žalobcov na požadovanom určení za preukázaný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento

obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola
v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôrmerítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické

tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

18. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť

či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení
niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a
nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 20. apríla 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003)

19. Nie je vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za
rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane
však fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel
vyplývajúcich z právnych predpisov a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.

Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, keď
k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych
cieľov či

uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či

znevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva),prípadnekeďjezrejmé,ževýkonprávavediek
neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého
z nich navonok. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99)

20. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie

je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými
mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 12. novembra 2014, sp. zn. 31 Cdo 3931/2013)

21.ÚstavnýsúdSRvuzneseníz22.augusta2012,sp.zn.I.ÚS414/2012,konštatuje,žezásadavýkonu

práv v súlade s dobrými mravmi je princíp, ktorý umožňuje v odôvodnených prípadoch zmierňovať
tvrdosť zákona a dáva súdu priestor na uplatnenie pravidiel slušnosti.

22. Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom. Za dobré mravy treba považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie,
odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky

demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi,
musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa však
nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. 9. 2015, sp.zn. 2MCdo/9/2014)

23. V danej veci vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný 1/ uzavrel s právnym predchodcom
žalovaného 2/, H. V. ako kupujúcim spornú kúpnu zmluvu dňa 15.12.2003, predmetom ktorej boli
poľnohospodárske a lesné pozemky nachádzajúce sa v k. ú. K., zapísané na liste vlastníctva č. 667.
V tomto konaní nebolo spornou skutočnosťou, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vyššie

popísanej kúpnej zmluvy, patrili pôvodne žalobcom, preto sa s touto otázkou súd podrobne nezaoberal.
Pre daňové a poplatkové účely bola zistená cena prevádzaných nehnuteľností 1.345.048,-Sk (44.647,41
€),zmluvnéstranysadohodlinazmluvnejcene1.000.000,-Sk(33.193,92€),splatnejvštyrochsplátkach
po 250.000,-Sk (8.298,50 €) ročne počnúc 31. 12. 2003, končiac 31. 12. 2006. Zároveň si zmluvnéstrany dohodli zriadenie predkupného práva s vecným právom spočívajúcim v záväzku kupujúceho,
prednostne odpredať nehnuteľnosti predávajúcemu, žalovanému 1/, za 1.000.000,-Sk (33.193,92 €),
pričom záväzok z tohto predkupného práva prejde aj na právnych nástupcov kupujúceho. Vklad tejto

kúpnejzmluvybolpovolenývkonaníV2928/2003.Žalovaný1/vlistezodňa13.10.2003,adresovaného
Urbárskemu, lesnému a pasienkovému spoločenstvu K. oznámil, že žiadosť spoločenstva o vydanie
pozemkov v k. ú. Kameničany nemá právne opodstatnenie, a preto je nedôvodná a bezpredmetná. K
otázke obnovenia reštitučných nárokov ďalej uviedol, že takýto zákon zatiaľ schválený nebol. Žalovaný
1/ poukazoval na to, že tak, ako hospodári so svojimi produktmi, môže v prípade potreby hospodáriť

aj s pôdou, ktorá mu patrí, najmä ak
potrebuje získať pre svoju činnosť finančné prostriedky. Navyše, pozemky boli odpredané subjektu,
ktorý rovnako realizuje poľnohospodársku činnosť. Úmysel odpredať pozemky konzultoval viackrát
s ústredným orgánom štátnej správy z pozitívnym výsledkom. H. V. upresnil, že mal záujem získať
do svojho vlastníctva sporné pozemky, nakoľko by tak vyriešil problém so získavaním krmiva pre
zvieratá, ktoré chová, na obdobie mimo sezóny. Sporné pozemky vlastnil ako fyzická osoba, prenajímal

ich vlastnej obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou, ale keďže na
obhospodárenie predmetných pozemkov nemal kapacity, tieto služby si platil u žalovaného 1/, príp.
ďalšieho poľnohospodárskeho družstva. Svedok Ing. M. F., predseda urbáru a lesného združenie B.,
uviedol, že aj ich urbárskemu spoločenstvu sa stalo, že pozemky patriace spoločenstvu prešli podľa
zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva PD Bolešov. Zápis svedčiaci o vlastníckom práve bol realizovaný

až po vykonaní ROEP-u v príslušnom katastri, predtým s PD Bolešov mali uzavretú zmluvu o nájme
predmetných pozemkov. Až zákon č. 503/2003 Z. z. dal ich spoločenstvu možnosť domáhať sa vydania
svojich pozemkov, túto snahu PD Bolešov znemožnilo tak, že v decembri 2003 pozemky previedlo
kúpnou zmluvou na H. V., prevod sa stihol zrealizovať za šesť kalendárnych dní, teda v období medzi
platnosťou a účinnosťou zákona. Z toho dôvodu boli rovnako ako žalobcovia v tomto konaní nútení

domáhať sa v súdnom konaní neplatnosti uvedeného prevodu, teda toho, aby sa pozemky vrátili
do vlastníctva PD Bolešov, čím by vznikla možnosť spoločenstvu na pozemkovom úrade domáhať sa
vydania pozemkov. Svedok bol toho názoru, že zo strany PD Bolešov, žalovaného 1/ v tomto konaní,
išlo čisto o špekulatívne dôvody, išlo o to, aby družstvo nestratilo vlastníctvo k pozemkom, nakoľko
uplatnenýreštitučnýnároknemoholbyťúspešnýprotifyzickejosobe.Popritomvôbecnebolaprednostná

poľnohospodárska výroba, ale ťažba štrku.

24. Je všeobecne známou skutočnosťou, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol zverejnený v Zbierke zákonov
dňa 2.12.2003 a po uplynutí legisvakačnej lehoty účinný dňom 1. 1. 2004. V tomto prípade nebolo
spornou skutočnosťou, že žalobcovia sa domáhali vrátenia vlastníctva k svojmu majetku už v minulosti,

z listu žalovaného 1/ zo dňa 13. 10. 2003 vyplýva, že sa žalobcovia domáhajú svojich vlastníckych
nárokov. Je jednoznačné, že žalovaný 1/ vedel o tom, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol uverejnený
v Zbierke zákonov, pričom medzi jeho platnosťou a účinnosťou bola určitá doba. Toto nakoniec
žalovaný 1/ ani nepoprel. Na základe toho súdu dospel k záveru, že ak v čase od platnosti do
účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. žalovaný 1/ scudzil predmetné nehnuteľnosti FT. V. ako fyzickej

osobe, ktorej sa reštitučné nároky v zmysle tohto zákona netýkajú, urobil tak úmyselne a s cieľom
zabrániť tomu, aby stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v súvislosti s možným uplatnením
reštitučného nároku zo strany žalobcov. Tomuto záveru nasvedčujú zistené skutočnosti. Súd neprijal
argumentáciu žalovaného 1/ ohľadne nutnosti hospodáriť s vlastným majetkom, prípadne získať
finančné prostriedky na inú činnosť, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2003 uzavretá medzi

žalovanými 1/ a H. V. po finančnej stránke vôbec nebola pre žalovaného 1/ výhodná, dohodnutá
cena bola nižšia ako určená znaleckým posudkom, splatnosť bola dohodnutá na štyri roky, zmluvné
strany dohodli zriadenie predkupného práva s vecným právom spočívajúcim v záväzku kupujúceho,
prednostne odpredať nehnuteľnosti predávajúcemu, žalovanému 1/, za 1.000.000,-Sk (33.193,92 €),
pričom záväzok z tohto predkupného práva prejde aj na právnych nástupcov kupujúceho. H. V., ktorý

podľa jeho tvrdení nehnuteľnosti kúpil ako osoba zaoberajúca sa poľnohospodárskou činnosťou, tieto
pozemky neobhospodaroval sám vo vlastnej réžii, ale s pomocou kapacít a zariadení žalovaného 1/,
prípadne ďalších subjektov. Za týchto okolností teda súd považoval kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2003
za absolútne neplatnú, pre jej rozpor
s dobrými mravmi, vyššie popísané okolnosti prevodu nehnuteľností, teda doba uzavretia predmetnej

zmluvyajejobsah,nenasvedčujúinejmotiváciižalovaného1/kspornémuprevodu.Konaniežalovaného
1/ motivované snahou znevýhodniť žalobcov preto nemôže požívať súdnu ochranu.25. Súd vyhovel žalobe z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a nebolo preto potrebné zaoberať sa
ďalšími argumentmi, ktoré na podporu svojich tvrdení predniesli počas konania strany. To sa týka, pokiaľ
ide o stranu žalobcov, poukazu na historický vývoj vlastníctva k pozemkom bývalých urbarialistov, teda

na to, že žalovaný 1/ sa nemohol stať vlastníkom sporných pozemkov a ako nevlastník tieto pozemky
nemohol ďalej prevádzať platnými právnymi úkonmi, k čomu je potrebné dodať, že z pohľadu žalobcov
táto argumentácia vzhľadom na nimi vedené konania nie je celkom logická. Rovnako, pokiaľ ide o
argumentáciu žalovanej strany o nemožnosti obnoviť v prípade pozitívneho rozhodnutia pôvodný zápis
v evidencii nehnuteľností.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, súd im preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.