Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2019, v trestnej
veci obžalovaného S. A. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/53/2015 zo dňa
10.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného S. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného S. A. vinným zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr., zákona v znení účinnom do 01.01.2016, na
tom skutkovom základe, že

- najmenej od júna 2010 do 06.12.2012 v rodinnom dome v obci Š., W.. Š. XXX/XX, Q. K. a na
iných miestach v obci Š. pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcich nedorozumeniach v manželstve,
pretrvávajúcich dlhšiu dobu, napádal v tom čase svoju manželku, poškodenú S. A. tak, že ju ťahal
za vlasy, bil päsťami a kopal do rôznych častí tela, najmä do brucha a nôh, spôsoboval jej modriny,
krvácajúce poranenia, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej smrťou a inou ujmou, ponižoval ju a intenzita
útokov sa zvyšovala, najmä v roku 2012, keď intenzívnejšie užíval alkohol a v takomto stave

- dňa 29.07.2012 poškodenú napadol v priestoroch futbalového štadióna v obci Š., ktoré mal v podnájme
a to za to, že nedopatrením rozbila dva poháre, chytil ju za mikinu, ktorú jej roztrhal, lepiacou páskou
jej prelepil ústa, nos a ruky, zhodil ju na zem, udieral ju päsťami do celého tela, kopal do nej a keď bola
zakrvavená, tak odlepil jej pásku, udrel päsťou do úst, po jej premiestnení sa do ubytovacích priestorov
ju zhodil na zem, bil ju tak, že na krátky čas stratila vedomie a týmto konaním jej spôsobil pomliaždenie

kože v oblasti ľavej očnice, v oblasti pravej očnice, pomliaždenie dolnej pery vpravo, zlomeninu korunky
ľavého horného hryzáka - 21, pomliaždenie a drobnú odreninu kože drieku s dobou liečenia 14 dní,

- dňa 09.11.2012 v odpoludňajších hodinách v kuchyni ich domu, kde spoločne bývali, napadol ju tak,
že hodil pod jej ľavé oko drevenú varechu, následne ju chytil za vlasy, sotil do kuchynských dverí a keď
ležala na zemi, kopal do nej a bil ju päsťami po celom tele, následkom čoho vznikli jej modriny po tele,

vyhrážal sa, že pokiaľ to oznámi, tak on jej to oplatí svojimi rukami a keď prišiel k nim syn, ktorý bránil
matku, tak udrel aj syna päsťou do tváre,

- dňa 28.11.2012 v odpoludňajších hodinách v dome, kde spoločne bývali, potom, čo neočakávane sa
vrátila poškodená zo školenia domov, ju slovne napadol, vytýkal jej, prečo sa vrátila, kričal na ňu, po
príchode syna domov kričal na oboch, vyhrážal sa im, vulgárne nadával, fyzicky napadol poškodenú

tak, že ju ťahal za vlasy, bil päsťami po celom tele a keď sa syn postavil na obranu matky, tak fyzicky
napadol aj jeho,- v dňoch od 03.12.2012 do 06.12.2012 sa naďalej vyhrážal použitím fyzickej sily manželke a keď dom
opustil, tak zo strachu v dome vymenili zámok na vchodových dverách a obžalovanému už neumožnili

vstup do domu.

Za to obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1, v spojení s § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním

obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia na 1 rok. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť nepribližovať
sa úmyselne k poškodenej S. A. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového
súdu nie je dostatočne odôvodnené, konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v

rozpore s vykonaným dokazovaním, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, rozhodnutie vykazuje
znaky arbitrárnosti, konajúci súd podstatne pochybil v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku
predchádzalo najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie
veci alebo právo obhajoby, v napadnutých výrokoch rozsudku sú chyby, a to najmä v dôsledku
nejasnostíaleboneúplnostiskutkovýchzisteníapreto,žesasúdnevysporiadalsovšetkýmiokolnosťami

významnými pre rozhodnutie a napokon, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia
Trestného zákona. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba na laxnom a formálnom konštatovaní
a uvádzaní neprávd bez akéhokoľvek relevantného dôkazného preukázania. Je nemysliteľné, aby
rozhodnutie bolo založené len na vymyslených tvrdeniach údajnej poškodenej, ktoré sú ničím iným
ako klamstvom. Všetko je v plnej miere vykonštruované, založené na krivých obvineniach voči

obžalovanému zo strany údajnej poškodenej. Je preňho nepochopiteľné, prečo je celé napádané
rozhodnutie založené len na nepravdivých tvrdeniach domnelej poškodenej, pričom ostatné rozsiahle
dokazovanie v plnej miere vyvracia existenciu skutku. Nikdy sa voči poškodenej nedopustil akéhokoľvek
týrania, nespôsoboval jej žiadne fyzické alebo psychické utrpenie, ale práve naopak, čo plynie z
početných svedeckých výpovedí. Ďalej poukázal na výpoveď svedkov Ľ.W. H., L. S., K. S., ktorí

popisovali agresívne správanie poškodenej voči obžalovanému. Kladie si otázku, či je možné, aby
sa takto správala týraná osoba. Podľa jeho názoru, určite nie, lebo poškodená týranou nikdy nebola.
Ďalej poukázal aj na výpoveď svedka Z. H., ktorý pracoval v krčme ako kuchár, ktorý uviedol, že
poškodená vykrikovala a nadávala obžalovanému do somárov, do debilov, a to verejne, nemala na
to dôvod a rozbila poháre naschvál. Obžalovaný sa správal normálne. Ďalej poukázal na znalecký

posudok znalkyne z odboru psychológia, ktorá uviedla, že poškodená o sebe podáva skôr subjektívny
obraz, je zvýšene podozrievavá a nebol u nej zistený syndróm týranej osoby, nedá sa vylúčiť so
stopercentnou istotou, že si vymýšľala a či depresia poškodenej mohla byť následkom protiprávneho
konania obžalovaného, táto uviedla, že štruktúra myslenia sa vyvíjala od detstva. Rovnako poškodenú,
ako agresívnu, ktorá vulgárne nadávala svojmu manželovi, obžalovanému, popísal aj svedok Z. G.. Z

uvedeného dokazovania je podľa odvolateľa zrejmé, že bol to práve on, kto bol psychicky a fyzicky
napádaný zo strany údajnej poškodenej, ako aj to, že táto objektívne netrpela syndrómom týranej osoby,
a preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za protichodné, bez akéhokoľvek dôkazu. Ďalej
poukázal na to, že aj znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, usvedčil poškodenú z klamstva,
keď táto udala, že jej poranenia na fotografiách, ktoré predložila susede, má až osem dní staré, zo

dňa 05.08.2012, podľa znalca však v žiadnom prípade nemohlo ísť o takéto staré poranenia, pretože
išlo o čerstvé poranenia, staré jeden až dva dni a takisto znalec udal, že sa nedá u poškodenej vylúčiť
sebapoškodenie. Znalkyňa z odvetvia psychiatria uviedla, že u obžalovaného nezistila sklon k agresivite,
ani chorobný alkoholizmus a ani sklon k vymýšľaniu. Podľa znalkyne, psychiatričky, je nepochybné, že
obžalovaný sa správal sociálne žiaduco, vie svoje správanie korigovať, ak by išlo o poruchu osobnosti,

obžalovaný by neodišiel zo spoločnej domácnosti a naopak, by sa v týraní druhého vyžíval, našiel by
si inú osobu na takéto týranie. Taktiež znalkyňa uviedla, že obžalovaný netrpí primárne agresívnym
správaním, vylúčila, aby vedome vyhľadával také situácie, kedy by mohol ubližovať poškodenej. Ďalej
psychologička potvrdila, že u obžalovaného agresivita, ako stála črta osobnosti, nebola preukázaná.
Poukázal aj na posudok z odvetvia psychiatria, u poškodenej S. A. nebol zistený syndróm týranej osoby.

Z celého konania tak podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že nebol produkovaný jediný priamy či
nepriamy dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčil zo spáchania skutku, ale že všetky dôkazy svedčia o
jeho nevine. Ďalej poukázal na ustanovenie § 163 ods. 1 Tr. poriadku, pričom má za to, že v napadnutom
rozhodnutí okresného súdu absentuje riadne odôvodnenie, ktoré by bolo v súlade s týmto ustanovenímTrestného poriadku. V napádanom rozhodnutí absentuje aj uvedenie právnych úvah, ktorými sa súd
spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
aj trestu. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie za arbitrárne a svojvoľné, nepreskúmateľné

pre nedostatok dôkazov. Ďalej poukázal na ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa jeho názoru
dokazovaním nebolo preukázané, aby sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Poukázal aj na
ustanovenie § 2 ods. 4 Tr. poriadku, podľa ktorého, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa
považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, pokiaľ
teda nebude preukázaný opak. Zásada prezumpcie neviny zabezpečuje osobe, voči ktorej sa konanie

vedie, že sa s ňou bude zaobchádzať ako s nevinnou. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú
pochybnosti o jej existencii, vždy sa musí uplatniť zásada in dubio pro reo, teda v pochybnostiach
v prospech obžalovaného. Je preňho absolútne nepochopiteľné, že konajúci súd pri rozhodovaní
vychádzal z prezumpcie jeho viny a do očí bijúcom rozpore s vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným skutkovým záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku

pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť
dokazovanie výsluchom znalkyne z odboru psychológia a v tomto smere na verejnom zasadnutí doplnil
dokazovanie.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne

preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal obžalovaný, a to aj
napriek tomu, že jeho spáchanie tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní poprel.

Obžalovaný vo svojich výpovediach popisoval správanie poškodenej vo vzťahu k nemu tak, že táto bola
hysterická, zhadzovala ho na jeho pracovisku, bola agresívna, podozrievavá, pred hosťami rozbíjala

poháre, vulgárne nadávala. Ich manželstvo bolo spočiatku dobré, on bol mimo domácnosti, lebo pôsobil
ako profesionálny športovec v severskej kombinácii a zamestnanec ministerstva vnútra. Problémy začali
na tom, že poškodená nevychádzala dobre s jeho mamou, a keď sa presvedčil, že poškodená robí jeho
mame schválnosti, napríklad jej nalieva vodu do topánok, tak k nej mal odstup. Raz poškodená napadla
jeho mamu tak, že museli vyhľadať ošetrenie. On sa poškodenej nikdy nevyhrážal, práve naopak,

poškodená sa vyhrážala jemu, raz napadla nožom jeho sestru, 29.7.2012 on už býval v ubytovacích
priestoroch na štadióne, kde mal prenajaté reštauračné priestory, vtedy prišla poškodená, keď on už
takmer spal a pichla nožom do perovej bundy, dvere búchala o svoju hlavu, o zárubňu tvárovou časťou
a povedala, že raz to proti nemu použije. Poškodená žije sama v jeho rodičovskom dome, ktorého
vlastníkmi sú ich deti, deti s matkou nežijú a on sa musel odsťahovať do Trenčianskych Teplíc. Po tom,

čo od poškodenej odišiel do práce do Nemecka, táto mu za tri mesiace poslala 805 sms správ, kde
sa mu aj vyhrážala.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, usvedčovala obžalovaného predovšetkým
výpoveď svedkyne poškodenej S. A., ktorá potvrdila, že obžalovaný ju opakovane dlhodobo fyzicky

napádal, vulgárne jej nadával. V podrobnostiach správanie obžalovaného popísala tak, ako toto je
uvedenévovýrokovejveterozsudku.Problémynastalivroku2003,keďobžalovanýzačalpopíjaťalkohol
a našiel si milenku, čo jej povedala matka a manžel milenky, cez víkendy a v pondelok chodil obžalovaný
opitý, vulgárne jej nadával a ponižoval ju, že je nemožná, napádal ju aj fyzicky, keď sa ho opýtala na
milenku,ťahaljuzavlasyabiljuakopaldorôznychčastítela,vtedybolaajnaošetrení,vulgárnenadával

aj synovi. 29.7.2012 išla za obžalovaným autom do krčmy, pretože on mal vtedy zadržaný vodičský
preukaz a ona mu zatelefonovala, že kde je, načo jej on povedal, že ešte má zákazníkov a ona videla cez
okno, že nemá a vtedy ju obžalovaný zbil, upadla až do bezvedomia. Priznala, že poslala obžalovanému
viacero sms správ, čo bola reakcia na to, že obžalovaný deťom povedal, že pokiaľ chcú študovať, nechsi na to zarobia, a z dôvodu, že jej dlhoval 11.000 eur, ona si požičala peniaze od svojich rodičov na
vyplatenie sestier obžalovaného z domu. Poškodená predložila lekársku správu zo dňa 30.9.2003, z
ktorej plynie, že poškodená lekárovi uviedla, že ju napadol obžalovaný.

Svedkovia Z. A. M. X. A., deti obžalovaného a poškodenej vo veci odmietli vypovedať. Svedok F.. Y.
E., priateľ dcéry X. A. uviedol, že on s touto chodí osem rokov, vedel, že rodičia priateľky mali nejaké
problémy, ale nebol svedkom žiadnej hádky a určite nemožno hovoriť o týraní, X. sa do toho nechcela
starať, aby si to vyriešili rodičia sami, celá rodina išla na protialkoholické poradenstvo s obžalovaným,

raz videl modrinu na tvári poškodenej.

Svedkyne, sestry obžalovaného AnJ. O., L. E. M. Ľ. N. na hlavnom pojednávaní ako aj v konaní pred
súdom uviedli, že obžalovaný je miernej povahy, poškodená sa zle správala k ich mame ako aj k
nim, ich vulgárne označovala, mame vypínala elektrinu, keď prišli za obžalovaným na jeho pracovisko,
poškodená sa hodila o zem, a keď sa L. E. opýtala, čo sa deje, prudko ju udrela do tváre, cestou autom

narážala do obžalovaného, ktorý asi dva týždne býval u M. O., poškodená si vymýšľa a po čase tomu
uverí, mama sa pred ňou zamykala. Svedkyňa L. E. uviedla, že keď raz išla poškodenú upozorniť, aby
tak nekričala v dome, poškodená na ňu zaútočila nožom a raz keď bola v práci obžalovaného videla
tam veľa peria, načo jej obžalovaný povedal, že poškodená nožom rozrezala perovú vetrovku. Nakoniec
ich mama, L. A. odišla bývať zo svojho domu a býva striedavo u dcér, sestier obžalovaného. Matka

obžalovaného, svedkyňa L. A. v prípravnom konaní uviedla, že od začiatku s poškodenou nemali dobrý
vzťah, po smrti manžela sa k nej poškodená začala správať zle, vypínala jej elektrinu, niekedy plyn,
útočila na ňu aj nožom, bola agresívna, nakoniec dosiahla to, že ona z vlastného domu musela odísť.

Svedok Z. Q. potvrdil, že keď išiel okolo domu obžalovaného, požiadala ho matka obžalovaného, L. A.,

aby jej pomohol vyjsť vonku, lebo ju nevesta doma zamyká.

Svedkovia S. A. M. Š. A., rodičia poškodenej uviedli, že manželstvo ich dcéry s obžalovaným bolo veľmi
ťažké, obžalovaný ju bil, často mala poškodená modriny na tvári, ramenách, poškodená sa vyhovárala,
že sa buchla, že ju udrel malý syn. Obžalovaný mal problém s alkoholom, a keď mu to poškodená

vyčítala, zbil ju. Problém nastal, keď sa zistilo, že obžalovaný má nemanželské dieťa, tri mesiace bývali
v dome s obžalovaným a poškodenou, vždy sa dcéra s obžalovaným hádali, obžalovaný zobral 2000
eur na pálenku, tovar, pričom tieto peniaze boli určené na štúdium vnučky. Raz keď obžalovaný napadol
poškodenúasynZ.jubránil,obžalovanýzbilsyna.SvedokŠ.A.uviedol,žeobžalovanémuapoškodenej
požičal 15.000,- eur na vyplatenie sestier obžalovaného z domu, ktoré mu obžalovaný nevrátil, k nemu

sa obžalovaný správal ako k malému chlapcovi, raz mu prstom buchol do nosa, nadmieru požíval alkohol
a klamal.

Svedok Ľ. H. uviedol, že bývali v bytovke v obci Š., kde ich susedom bol aj obžalovaný s rodinou,
nepočuli hádky, poškodená chodila do krčmy, ktorú prevádzkoval obžalovaný sa hádať, vulgárne

obžalovanému nadávala, rozbíjala poháre, obžalovaný je slušný človek, raz pri návšteve povedala
najskôr, že modrinu na ruke si spôsobila na zábradlí a potom povedala, že povie na obžalovaného, že
jej spravil modrinu. Svedok O. H. potvrdil, že obžalovaný nemá násilnícke sklony, pozná ho od detstva,
poškodená sa mu nikdy nesťažovala, žili normálne. Svedok Z. S. uviedol, že obžalovaný je slušnej
priateľskej povahy, pozná ho od malička, bol aj susedom rodiny obžalovaného v bytovke, nikdy nepočul

hádky, ani obžalovaný nebudil susedov, keď išiel domov, nadmieru nepožíval alkohol, nikdy nevidel syna
obžalovaného Z., aby sám obsluhoval v krčme, jedine čo vie o problémoch, že rodina obžalovaného
niekedy meškala s platbou. Svedok S. H. uviedol, že poškodená viackrát chodila do krčmy a sťahovala
im plátno, keď pozerali futbal, obžalovanému nadávala, že je ožratý, aj svedkovi vulgárne vynadala,
raz vylievala hosťom z pohárov, občas v krčme pomáhal aj syn Z. a stalo sa, že hodinku obsluhoval

v krčme Z. sám, niekedy si obžalovaný dal s nimi vínko, asi štyrikrát do týždňa poškodená vletela do
krčmy a kričala na hostí a obžalovaného. Svedkyňa V. Š. uviedla, že obžalovaný je jej spolužiak a počula
od ľudí, že poškodená chodila do krčmy, ktorú prevádzkoval obžalovaný nadávať ľuďom, na dni obce
vbehla do reštaurácie a vykrikovala, že sú to jej peniaze, pretože robila nákup surovín, na poškodenej
nevidela žiadne monokle, ani žiaden syndróm týranej ženy, je to výmysel poškodenej. Svedkyňa M. U.Ľ.

uviedla, že obžalovaný je jej bývalý spolužiak a tento nikdy nebol agresívny, raz sa jej sťažoval na
zdravotné problémy, načo mu ona povedala, že to bude žalúdočná neuróza, raz poslala poškodená sms
kaderníčke H., kde písala po výpovedi svedka H., že „to Ľ. posral“. Rovnako svedkyňa V. E. potvrdila,
že je bývalá spolužiačka obžalovaného a ten nebol nikdy konfliktný, raz keď mali posedenie v krčmeo 20.15 hod. poškodená žiadala obžalovaného, aby prišiel domov, hovorila, či tam má zas kurvy, a
keď nepríde domov, že nemusí, ale domov sa už nedostane. Svedok K. S. uviedol, že poškodená keď
sedeli po futbale na pive vbehla do krčmy a všetkým tam vynadala, načo prítomní odišli, potom cez

okno videl, že poškodená obžalovaného vyťahala za vlasy, raz v noci okolo 01.00 hod. mu poškodená
telefonovala, že jeho žena spí s obžalovaným, a vtedy jeho manželka ležala vedľa neho, keď sa tieto
telefonáty opakovali, upozornil poškodenú, že ak ho neprestane obťažovať, zavolá políciu a poškodená
prestala telefonovať. Svedkyňa L. S. uviedla, že v minulosti pomáhala obžalovanému viesť účtovníctvo
a raz bola svedkom toho, že išla cez ubytovaciu časť do prevádzky obžalovaného doniesť mu doklady

po záverečnej dobe(22.00 hod.) a vtedy tam prišla poškodená a povedala, že konečne má dôkaz o tom,
že ju manžel podvádza, verbálne aj fyzicky poškodená zaútočila na obžalovaného, na otázku prečo
obžalovaný otvoril poškodenej až s časovým odstupom uviedla, že na to nemá odpoveď. Svedok Z. G.
bol od roku 2008 do roku 2012 ubytovaný na ubytovni obžalovaného v Š., bol 5-6 krát svedkom toho ako
poškodená rozbíjala poháre a taniere v kuchyni a vulgárne obžalovanému nadávala, viackrát sa stalo,
že sa obžalovaný vracal z domu a spal v ubytovni, lebo ho poškodená nepustila domov, niekedy si spolu

vypili, ale nie tak, aby na druhý deň neboli schopní pracovať.

Svedkyňa Z. A., bývalá kolegyňa poškodenej uviedla, že dvakrát videla modriny na poškodenej, ktorá jej
povedala, že ju zbil obžalovaný, v júli 2012 ju zavolala poškodená, bola v hroznom stave, mala vyrazený
zub, bola modrá na rukách, tvári a nohách, že manžel má dlhy, pije a bije ju. Svedkyňa S. X., sestra

poškodenej uviedla, že obžalovaný poškodenú mlátil, aj syn Z. jej (svedkyni X.) potvrdil, že obžalovaný
zbil poškodenú, obžalovaný často pil, a hostia v krčme sa obsluhovali sami, raz bola svedkom toho, ako
obžalovaný poslal dcére X. sms, že sa obesí.

Vo veci boli podané viaceré znalecké posudky, znalec z odboru zdravotníctvo sa farmácia, odvetvie

traumatológia uviedol, že poranenia poškodenej posudzoval len na základe fotografií poškodenej, ktoré
mali byť vyhotovené 5.8.2012 a k napadnutiu malo dôjsť 29.7.2012, pričom znalec uviedol, že poranenia
boli staré 2 až 3 dni. Z týchto fotografií znalec zistil, že poškodená utrpela pomliaždenie kože v oblasti
ľavej očnice, pod pravou očnicou, pomliaždenie dolnej pery vpravo a zlomeninu korunky ľavého horného
hryzáka č. 21, ide o ľahké poranenie s dobou liečenia 14 dní, za pravdepodobný spôsob vzniku poranení

uviedol opakované údery päsťou a kopance, sebapoškodenie sa nedá vylúčiť, ale znalec ho považoval
za menej pravdepodobné.

Z lekárskej správy S.. E. W., stomatologičky, ktorá je príbuznou poškodenej plynie, že túto vyšetrila
dňa 6.8.2012, úraz sa stal 29.7.2012 a poškodená uviedla, že bolo napadnutá manželom, potvrdila

hematómy v oblasti očných a lícnych kostí, tržnú ranu na hornej pere a odlomenie meziálnych hrán
horných veľkých rezákov.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odvetvia psychiatria plynie, že obžalovaný má črty schizoidnej a
anakastickej osobnosti, nedosahujú však výrazné hodnoty, aby išlo o poruchu osobnosti. Obžalovaný

odišiel zo spoločnej domácnosti a nemá konflikty na pracovisku ani v ďalšom vzťahu, ak by išlo o
tyrana, našiel by si inú obeť. U obžalovaného nezistili, aby tento trpel primárne agresívnym správaním,
nevyhľadával situácie, ani nekonal tak, ako mu je kladené za vinu, prejav agresie sa môže vyskytnúť
u obžalovaného ako prejav reakcie na frustráciu, čím môže byť dlho trvajúce disharmonické spolužitie
a impulzívnejšia a agresívnejšia reakcia mohla byť reakciou na prehnané a neprimerané správanie

poškodenej.

Z psychologického hľadiska bol obžalovaný znalkyňou hodnotený ako schizoidne štrukturovaná
osobnosť, rigidná s aktívnym správaním, zníženou kontrolou reality a adaptačnými ťažkosťami,
egocentrickými tendenciami, so sklonom k impulzivite, k oslabenej sebakontorle, v prežívaní boli

prítomné úzkostné stavy s neurotickým nastavením, má sklon k akčnému až impulzívnemu správaniu,
v emočne vypätých situáciách môže ísť aj o prejav agresie ako reakcie na frustráciu avšak nemá
predispozičnú agresivitu, teda agresívne správanie v bežných každodenných situáciách. Znalkyňa
nezistila agresivitu ako stálu črtu osobnosti obžalovaného, u obžalovaného však zistila zvýšenú
pohotovosť k agresii, čo znamená, že v záťažových situáciách sa obžalovaný bude prejavovať

agresívne. Lži skóre u obžalovaného bolo zvýšené, čo svedčí o tendencii k nadmernej pozitívnej
prezentácie svojej osoby, teda tendencii vypovedať sociálne žiaducim spôsobom. Ide o človeka ktorý
vedome alebo nevedome popiera svoje chyby, alebo záporné stránky.ZoznaleckéhoposudkuznalkynezodvetviapsychiatrievovzťahukpoškodenejS.A.plynie,žeznalkyňa
u poškodenej diagnostikovala protrahovanú depresívnu reakciu na stres, ide o stav miernej depresie,
ktorá je reakciou na dlhodobú expozíciu stresu a ktorá u poškodenej vznikla ako reakcia na konanie

obžalovaného, každá psychika je iná, individuálna a inak reaguje na stres, teda má inú frustračnú
toleranciu. U poškodenej nezistili syndróm týranej ženy, čo je posttraumatická stresová porucha, čo
znamená, že u niekoho iného, kto by bol vystavený rovnakému stresu ako poškodená by došlo k rozvoju
posttraumatickej stresovej poruchy.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia plynie, že poškodená S. A. má nadpriemerné
intelektové a pamäťové schopnosti, nezistili u nej poruchy vnímania ani sklony k vymýšľaniu,
emocionálny doprovod korešpondoval s hovoreným, mala znížené sebavedomie, čo zrejme súviselo
s ponižovaním zo strany obžalovaného, bola zvýšene podozrievavá, čo zrejme súviselo s neistým
rodinným prostredím. Poškodená o sebe podáva subjektívny obraz a snaží sa vyhovieť iným, z
psychologickéhohľadiskajeschopnápodaťobjektívnuodpoveď.Zakaždýchokolnostíreagujenadianie

okolo seba, jej reakcie sú niekedy nevhodné. Veľakrát je agresívna reakcia výsledkom nespracovanej
úzkosti. Jej vzťah k obžalovanému bol sklamanie zo vzťahu, hnev z nevydareného vzťahu, boli tam aj
dlhy, sms správy agresívne vo vzťahu k obžalovanému mohli byť reakciou na to, že obžalovaný mal
povedať, aby si deti na štúdium zarobili samé. Poškodená nie je utiahnutá žena, ktorá nedokáže za seba
sama bojovať, nevylúčila, že mohlo ísť o výrazné vzájomné konflikty medzi obžalovaným a poškodenou.

Alkohol u obžalovaného bol veľkým sklamaním a zdrojom napätia.

Na základe takto vykonaného dokazovania aj krajský súd dospel k záveru, že vo veci boli vykonané
dve skupiny navzájom protichodných dôkazov, pričom veľká časť svedkov, ktorí boli, či už susedmi
obžalovaného a poškodenej, resp. príbuzní či priatelia, popísali osobu poškodenej ako verbálne

agresívnu a obžalovaného ako človeka priateľského. Na druhej strane však skutočnosť, že poškodená
bola obžalovaným fyzicky napádaná, dosvedčili rodičia poškodenej, ktorí uvádzali, že skutočne
obžalovaný poškodenú fyzicky napádal, že táto viackrát od neho ušla z domu. Skutočnosť, že došlo
k poškodeniu na zdraví a vybitiu zubov poškodenej, potvrdila ošetrujúca stomatologička, ako aj
svedkyňa Z. A.. Napokon aj znalec, ktorý síce čas vzniku poranení datoval s iným odstupom od vzniku

fotografií, než uvádzala poškodená, ktorý rozpor hodnotí obhajoba ako podstatný, podľa krajského
súdu však irelevantný. Z tohto posudku jednoznačne plynie, že poškodená tieto poranenia utrpela,
znalec ako pravdepodobnejší mechanizmus vzniku týchto poranení uvádzal napadnutie inou osobou
než sebapoškodzovanie. Správne súd prvého stupňa ustálil čas páchania trestného činu až od roku
2010, aj keď ku konfliktom dochádzalo už skôr, tieto nemali takú intenzitu, aby išlo o trestný čin.

Týranie je v zmysle ustálenej súdnej praxe zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania. Môže
ísť o zlé zaobchádzanie, ktoré spočíva v spôsobovaní fyzických útrap, ako aj zlé zaobchádzanie v

oblasti psychickej. Čím menej intenzívne je týranie, tým dlhšiu dobu musí také zaobchádzanie trvať. Ako
príklady z praxe uvádza judikatúra bitie otvorenou rukou i päsťou alebo za pomoci rôznych predmetov,
kopanie, pálenie cigaretou, bolestivé ťahanie za vlasy, časté budenie v noci, a podobne. Nevyžaduje
sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví. Z uvedeného je zrejmé, že pojem týranie ako trestný
čin a pojem týrania v zmysle ako význam tohto slova chápe populácia je trochu odlišný, keď týraním v

zmysle trestného činu nie je len také správanie, keď páchateľ je primárnym agresorom, ktorý vyhľadáva
svoje obete.

Poškodená ako priamy svedok vypovedala, že obžalovaný ju fyzicky napádal ako aj uviedla, že išlo o
napádanie po tom, čo obžalovanému vyčítala požitie alkoholu, keď sa ho opýtala na to, či je pravdou,

že určitá osoba je jeho milenka a podobne. Viacerí svedkovia potvrdili, že videli známky poranenia na
poškodenej, sestre poškodenej povedal aj syn obžalovaného, že obžalovaný zbil poškodenú, v jednom
prípade považuje krajský súd za objektívne preukázané spôsobenie ľahkej ujmy na zdraví (29.7.2012).
U poškodenej pritom objektívnym psychologickým vyšetrením neboli zistené snahy skresľovať svoje
výpovede. To sa však nedá povedať u obžalovaného, tento mal zvýšené lži skóre, teda z výsledkov

psychologickéhovyšetreniaplynie,žeideočloveka,ktorývedomealebonevedomepopierasvojechyby,
má tendenciu k nadmerne pozitívnej prezentácii svojej osoby. Napokon aj zo znaleckého posudku z
odvetvia psychiatria plynie, že prejav agresie sa u obžalovaného mohol vyskytnúť ako prejav reakcie
na frustráciu, či prehnané a neprimerané správanie poškodenej. Aj z psychologického posudku plynie,že obžalovaný má sklony k impulzivite. Skutočnosť, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej
osoby, ale „len“ protrahovaná depresívna porucha nesvedčí o nevine obžalovaného, ale naopak tiež
svedčí pre vinu obžalovaného, keď znalci uviedli, že každý jedinec na ten istý stres reaguje individuálne,

kto má lepšiu frustračnú toleranciu, spracuje stres lepšie. Depresívnu poruchu pritom znalci spájali so
správaním obžalovaného voči poškodenej.

Krajský súd uzatvára, že z výsledkov vykonaného rozsiahleho dokazovania plynie, že manželstvo
obžalovaného a poškodenej bolo konfliktné, dochádzalo v ňom ku vzájomným hádkam, ktoré častokrát

mohla iniciovať poškodená, ktorá mala od obžalovaného nereálne očakávania, teda také, ktoré jej tento
nebol schopný splniť, napríklad, že prestane požívať alkohol, za situácie, že v rodine boli finančné
problémy, poškodená tvrdila, že dom prepísali na deti kvôli dlhom z podnikania obžalovaného pre
hrozbu exekúcie, obžalovaný mal použiť na nákup tovaru peniaze šetrené na štúdium detí, poškodená
mala podozrenia na neveru obžalovaného. Na konfliktné správanie sa poškodenej pritom poukazovala
obhajoba aj viacerí priatelia obžalovaného. Na druhej strane však nie je akceptovateľné a tolerovateľné

riešenie týchto závažných existenčných problémov a nezhôd bitkou poškodenej a spôsobovaním jej
poranení. Okresný súd preto podľa názoru krajského súdu na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Zákonný a správny je potom aj výrok o treste, ktorý uložil okresný súd obžalovanému na samej dolnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keď Trestný zákon umožňuje podľa § 208 ods.1 Tr. zák.
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od troch do ôsmich rokov. Okresný súd pritom
zohľadnil okolnosti za ktorých bol trestný čin spáchaný, skutočnosť, že obžalovaný a poškodená sú
rozvedení a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Obžalovaný bol v minulosti raz súdne trestaný, keď mu
bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 85/2012 zo dňa 16.7.2012 pre prečin ublíženia na

zdraví podľa § 158 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov, pre dopravnú nehodu, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu (0,24 mg/
l, čo je 0,5 ‰), obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
V mieste bydliska nebol obžalovaný hodnotený negatívne.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd, nezistiac dôvod pre zmenu rozsudku v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.