Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211811
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617211811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej , v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti žalovanej: Y. B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom F. H. XXXX/X, XXX XX D., o
zaplatenie 4.959,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 13Csp/220/2017-100 z 25. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/220/2017-100 z 25. 06. 2018 v napadnutom výroku

II. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.959,15 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 1.494,68 Eur, úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 4.959,15 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku vo výške
889,11 Eur a úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.959,15 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia zamietol.

Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania od
žalovaného v rozsahu 75,8 % vo výške, ako bude vyčíslená osobitným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právnym titulom, na základe
ktorého uplatnil žalobca svoju pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 uzavretej medzi F. W., a. s., ako postupcom a žalobcom BENCONT
COLLECTION, a. s., ako postupníkom. Súd uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so

zákonom (§ 92 ods. 2 Zákona o bankách), a preto žalobcovi patrí aktívna vecná legitimácia v tomto
konaní. Po vykonaní dokazovania konštatoval zistený skutkový stav, podľa ktorého na základe zmluvy
o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2013 poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať mesačnými splátkami vo
výške 122,85 Eur počnúc dňom 25. 08. 2013 s termínom konečnej splatnosti 25. 07. 2019. Pretože
žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, žalobca vyhlásil k 27. 10. 2014 predčasnú splatnosť
úveru.Poprávnomposúdenívecisúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcamáprávonazaplatenie

dlhu na istine z titulu poskytnutého 4.959,15 Eur, ako aj na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku
z úveru vo výške 19 % ročne, avšak len do 27. 10. 2014, preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie
dlžnej istiny a kapitalizovaného úroku z úveru, ako aj úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru v celkovej výške 1.494,68 Eur (kapitalizované úroky z úveru a úroky z omeškania dovyhlásenia splatnosti vo výške 819,18 Eur a úroku z omeškania kapitalizovaného po vyhlásení splatnosti
vo výške 675,50 Eur). Pretože danú zmluvu treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, treba
daný právny vzťah v otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti posudzovať v zmysle právnych noriem

obsiahnutýchvObčianskomzákonníku.Pokiaľdošlokpredčasnémuzosplatneniuúveru,keďspotrebiteľ
užnemáprávnytitulmaťpeňažnéprostriedkyusebaatietoužívať,nietdôvodunato,abyveriteľovipatrili
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia
a veriteľovi by naďalej patrili úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli by sa

tým účinky veriteľom vyvolanej zmeny spôsobu splatnosti záväzku a veriteľovi by úroky patrili tak, ako
keby k zmene nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Jednorazovým zosplatnením veriteľom vznikla
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa už ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S týmto sa spájajú výhradne sankcie, keďže

spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy - § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
aj napriek tomu existuje zmluvné dojednanie, ktoré s protiprávnym stavom spája aj nárok na zmluvné
úroky, je takéto podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné. Pre prípad akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku na
zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa poukázal

súd na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech veriteľa.

2. Okresný súd teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 4.959,15 Eur,
kapitalizovaného úroku úveru a úroku z omeškania do 27. 10. 2014 v sume spolu 1.494,68 Eur, okrem
toho uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej istiny (4.959,15 Eur)

od 089. 06. 2017 do zaplatenia (keď k vyčísleniu - kapitalizovaniu úrokov a úroku z omeškania došlo
ku dňu 07. 06. 2017).

3. Úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 19 % ročne zo sumy 4.959,15 Eur od
08. 06. 2017 zamietol, ako aj uplatnený úrok z úveru vo výške 889,11 Eur kapitalizovaný po vyhlásení

predčasnej splatnosti. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to
konkrétne proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol. Poukázal na odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ CSP. Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné a arbitrárne

z dôvodu, že nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá žalobca nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Súd, a tiež
akýkoľvek štátny orgán SR má postupovať na základe a v medziach zákona, zaujatím takého právneho
názoru súdu bez podpory právnym predpisom k naplneniu tohto postulátu nedošlo. Poukázal na ust.
§ 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého má spotrebiteľ právo kedykoľvek počas doby

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere tento úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou
splatnosti a úroky a náklady je povinný uhradiť len za časové obdobie od poskytnutia úveru do jeho
splatenia. Výkladom a contrario potom v prípade, ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na
vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Poukázal

na rôznorodosť rozhodovacej praxe súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení
úveru, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu, konkrétne s princípom právnej istoty. Podľa §
503 ods. 3 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úrok je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru.

Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je
povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či
už v lehote, alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru.
V zmysle uvedeného poukázal aj na bod 6.4 obchodných podmienok, podľa ktorého, pokiaľ bude úver

predčasne splatný, je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úverov zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Vzhľadom
na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého
záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípadenepoctivéhodlžníka(adabsurdum)bytentozošpekulatívnychdôvodovmoholbezprostrednepočerpaní
úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by
sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Žalobca tiež

nesúhlasí s názorom súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza
k hrubej nadvláde veriteľa. Oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom, sledujú iný cieľ,
nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP (viazaný jeho
rozsahom a dôvodmi), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok

okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, postupu súdu, ktorý mu predchádzal a dôvodov

odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného
skutkového stavu a vyvodil z neho správne právne závery. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, podľa ktorej by mu mali v súdenej veci patriť aj úroky
po zosplatnení úveru, a to až do doby skutočného zaplatenia dlžnej istiny. Odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie sa s týmito dôvodmi riadne vysporiadal a svoj právny názor vysvetlil tak, aby bol

jasný a zrozumiteľný, nesúhlasí s názorom odvolateľa v tom, že by bolo rozhodnutie nepreskúmateľné
a arbitrárne.

9. Odvolací súd napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, potvrdil z
rovnakých dôvodov, z akých súd prvej inštancie návrh v zostávajúcej časti zamietol.

10. Odvolací súd súhlasí s tým, že rozhodovacia prax v obdobných veciach bola rozdielna, v súčasnosti
je prevládajúci názor totožný s názorom súdu prvej inštancie v tejto veci, teda v prípade, že veriteľ
využije svoju možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver, má nárok na zmluvné úroky len do času
zosplatnenia a po zosplatnení úveru má už nárok len na úrok z omeškania. Odvolací súd považuje tento

záver za správny a logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie
finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi do doby splatnosti dlhu. Nie je rozhodujúce, či
splatnosť pohľadávky nastala v dohodnutej dobe, alebo skôr, podľa veriteľ využil svoje právo požadovať
splatenie celého dlhu pre nesplatenie niektorej splátky podľa ust. § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky
možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej

má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, v ktorej je dlžník v omeškaní s vrátením úveru,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať
povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, ktorý istinu skutočne užíval, až do jej faktického vrátenia
veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka a kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od
okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania zo zákona (§ 517 OZ), spotrebiteľovi

vznikne voči veriteľovi nová povinnosť, a to zaplatiť celú pohľadávku naraz, to znamená, zaplatiť celú
nesplatenú istinu spolu so splatnými úrokmi, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej
splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Správne uviedol súd prvej inštancie, že zákon otázku splatnosti
zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok absolútne nerieši. Pri aplikácii ust. § 563 OZ treba túto
pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa,

pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Pôvodný zmluvný vzťah sa týmto zásadným momentom vyhlásenia
predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zásadne mení, nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa a
práve v tomto okamihu sa zastavuje zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa plniť riadne dohodnuté
úroky. Spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie úroky, ktoré boli splatnéku dňu momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmena v obsahu záväzku
potom spôsobuje novú povinnosť dlžníka, a to od momentu omeškania s vrátením celej istiny, vrátane
kapitalizovaného úroku k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu platiť z tejto sumy aj úroky z

omeškania v zákonnej výške, ide o povinnosť dlžníka vyplývajúcu priamo zo zákona z ust. § 517 ods.
2 OZ.

11. Odvolací súd nespochybňuje argument žalobcu, že úroky dojednané v zmluve sú vyjadrením ceny
peňazí. Úrok predstavuje vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny, cena za úver sa určuje za určité

úverové obdobie do splatnosti úveru, pojmovo je teda odlíšiteľná od sankcie za omeškanie s plnením
dlhu veriteľa. Pokiaľ sa žalobca dovoláva nárokov za odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade
zachovania stavu, že veriteľ a spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých
v zmluve, odvolací súd poznamenáva, že bol to práve veriteľ, ktorý svojím jednostranným právnym
úkonom spôsobil zmenu zmluvne dohodnutých podmienok a zmenu záväzku vedúcu k predčasnému
zosplatneniu úveru zo strany veriteľa. Prijatím názoru odvolateľa by de facto išlo o právny stav, podľa

ktorého by boli popreté účinky veriteľom vyvolanej zmeny záväzku a veriteľ by inkasoval úroky, ako
keby k zmene záväzku nedošlo; spotrebiteľovi by boli upierané práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Odobrením takéhoto stavu by sa poprel zmysel ochrany
spotrebiteľa pred nekonečným nabaľovaním istiny o ďalšie úroky a úroky z omeškania. Pokiaľ tak
spotrebiteľ neoprávnene peňažné prostriedky zadržiava, v prípade takéhoto protiprávneho stavu patria

zmluvným stranám len sankcie vymedzené v ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.

12. Odvolací súd teda uzatvára, že skutkové aj právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie
meritórne rozhodol, boli vecne správne. Preto napadnutý rozsudok vo výroku II. a tiež v závislom výroku

o trovách konania s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a správne odôvodnený
potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaná bola síce v odvolacom konaní plne úspešnou stranou a patrili by jej preto

trovy konania v zmysle § 255 CSP, nakoľko v odvolacom konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
rozhodol odvolací súd tak, že jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).