Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118201252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - SETCAR s.r.o.,
IČ: 278 50 994, so sídlom Rychvald č.p. 816, Česká republika, konajúci na území SR prostredníctvom
organizačnej zložky: SETCAR s.r.o., IČO: 47 790 857, so sídlom Černík 386/4, Turany, v zastúpení
právne JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom J. X, K., proti žalovanému - KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v zastúpení
právne JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom A. R. X/O., D., o zaplatenie 130 € s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/19/2018-180 zo dňa

5.12.2018, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 130 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 5.6.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej iba „ okresný súd „ ) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 130 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

od 5.6.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca si nárokuje peňažné plnenie voči žalovanému titulom
neuhradených nákladov za prenájom osobného motorového vozidla Audi Q7 čiernej farby, EVČ: 7T6
5426, ktoré na základe Zmluvy o nájme č. 190 uzavretej dňa 25.4.2016 a Dodatku k zmluve č. 1
zo dňa 25.4.2016, prenajal SETCAR s.r.o., organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47
790 857 ( ako prenajímateľ) Q. A. ( ako nájomca), nar. XX.X.XXXX na dobu určitú od 25.4.2016 do

29.4.2016 za dohodnuté nájomné vo výške 55 eur denne. Predmetné vozidlo si Q. A. prenajal ako
vozidlo náhradné do doby opravy jeho osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, EČV: MT
418DP, ktoré bolo poškodené pri škodovej udalosti dňa 21.4.2016 spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného. Po ukončení nájmu náhradného motorového vozidla prenajímateľ
vyúčtoval faktúrou č. 2016191 zo dňa 27.4.2016 (splatná 11.5.2016) nájomné vo výške 330 eur. Z
poistnej udalosti č. 9524673725 žalovaný poskytol poškodenému Q. A. iba časť náhrady za prenájom
náhradného motorového vozidla vo výške sumy 200 eur, zvyšok náhrady v sume 130 eur ako to vyplýva

z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.5.2016 žalovaný neuznal, šetrenie poistnej udalosti ukončil
dňa 20.5.2016. Poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 29.4.2016 postúpil na
žalobcu zvyšok svojho nároku na náhradu škody voči žalovanému vo výške sumy 130 eur ( odmietnutá
časť poistného plnenia) vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 9524673725 zo dňa 21.4.2016.3. Okresný súd pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal z ustanovení § 442 ods.
1, 3, § 797 ods. 3, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej z ustanovení § 4 ods.

1, 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. b), § 11 ods. 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý

podľa názoru súdu nepreukázal, že zmluvne dojednaná cena nájomného (nepriznaná časť) zodpovedá
obvyklej cene nájmu/ nájmov v danom mieste a čase, na ktorú má ako právny nástupca poškodeného
nárok z titulu náhrady škody.

5. Žalobca pohľadávku vo výške sumy 130 eur ( predstavujúcu časť neuhradených nákladov za
prenájom náhradného motorového vozidla ) nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky uzavretej v súlade s právnymi predpismi. Neuznal námietky žalovaného, že na strane
poškodeného žiadna skutočná škoda nevznikla z dôvodu, že neuhradil faktúru ktorou prenájom
náhradného vozidla bol účtovaný. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvné strany sa dohodli na
odplatnompostúpenípohľadávky, výškuodplatydohodlivovýškesumyneuhradenejfaktúry,zároveňsa
dohodli aj na započítaní vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného

motorového vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, - okamihom podpisu
zmluvy, tak je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Na tomto základe konštatoval
súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V súdenej veci medzi stranami spor nebol o tom, že došlo
ku škodovej udalosti a nebola sporná ani dĺžka nájmu. Žalovaný rozporoval iba výšku denného prenájmu
motorového vozidla. Ostatnú procesnú obranu žalovaného súd považoval za účelovú a zavádzajúcu.

6. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný na základe rovnakého skutkového stavu uznal nárok
poškodeného na poistné plnenie, skrátil ale jeho výšku. Uplatňovaný nárok na náhradu škody vyhodnotil
súd za špecifický prípad škody, skutočná škoda spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom
motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, čo zodpovedný subjekt

je povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na
vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodou je požičovné zaplatené za
vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. V súdenej veci bolo ako náhradné motorové vozidlo prenajaté motorové vozidlo
zn. AUDI Q7, poškodené bolo vozidlo zn. Ford Mondeo. Pokiaľ žalovaný namietal cenu nájomného,

okresný súd sa s jeho tvrdeniami stotožnil, resp. žalobca jeho tvrdenia nevyvrátil. Neuniesol tak dôkazné
bremeno a nepreukázal súdu, či prenajaté vozidlo bolo porovnateľné s poškodeným vozidlom z hľadiska
úžitkových a jazdných vlastností. Žalobca nepredložil súdu listinné dôkazy (napr. technické preukazy), z
ktorých by súd mohol posúdiť porovnateľnosť vozidiel a ustáliť, či zmluvne dojednaná cena nájomného
zodpovedá obvyklej cene nájmov porovnateľných vozidiel v danom čase a mieste. Prenajaté náhradné

vozidlo je nepochybne vyššej triedy a tvrdenia žalobcu, že z uvedeného dôvodu bola zmluvne znížená
dohodnutá cena nájmu podľa názoru súdu neobstoja. Súd dodal ďalej, že nemal možnosť preskúmať
poškodené a prenajaté vozidlo z hľadiska ich výkonu, výbavy, jazdných vlastností, veku a pod. a posúdiť,
či žalobcom uplatnený nárok zodpovedá obvyklým cenám nájmov tak, ako vyplývajú z predloženého
prehľadu nájmov vozidiel strednej triedy, do ktorej možno zaradiť aj poškodené vozidlo. Okresný súd

síce uznal, že nemožno od poškodeného spravodlivo a legitímne požadovať, aby vykonával pátranie
po vozidle, ktoré je totožné s jeho vozidlom, rovnako od neho nemožno žiadať, aby počas doby, keď
mu nie je umožnené užívať jeho vozidlo z dôvodov za ktoré nezodpovedá a ktoré nezavinil, bol povinný
uspokojiťsasvozidlomvýraznenižšiehoštandarduoprotitomu,ktoréhoužívaniemuboloznemožnenév
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Na druhej strane však nemôže poškodený, resp. jeho právny

nástupca legitímne očakávať, že mu bude v rámci náhrady škody priznaná bez náležitého preukázania
akákoľvek ním zmluvne dojednaná cena nájmu. Poškodenému (žalobcovi) vznikol nárok na náhradu
škody pozostávajúci z obvyklej ceny prenájmov obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase,
ktorá žalovaným bola titulom plnenia z poistnej udalosti už vyplatená. Riadiac sa princípom procesnej
ekonómie sa súd už nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.

7. Okresný súd vyhodnocoval aj žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, na túto
neprihliadol z dôvodu, že nebola uplatnená včas. Pokiaľ právny zástupca žalobcu navrhol na
pojednávaní rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd mal za to, že na jehovydanie neboli splnené podmienky podľa § 274 Civilného sporového poriadku. Žalovaný, resp. jeho
právny zástupca sa síce nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný, avšak svoju
neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil. Navyše v priebehu sporu riadne uplatnil prostriedky procesnej

obrany, preto jeho účasť nebola nevyhnutná.

8. Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu,
keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá. Súd dodal, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa zmeny rozsudku v rámci nej
žiadal uložiť žalovanému povinnosť uhradiť mu (žalobcovi) sumu 130 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 5.6.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Podľa žalobcu

okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú
sporovú vec nesprávne právne posúdil.

10. Argumentoval prioritne tým, že zapožičal motorové vozidlo poškodenému síce z inej kategórie
vozidiel ako bolo poškodené vozidlo, avšak za cenu nižšiu, totožnú s bežnou cenou sadzieb prenajatých

vozidiel v kategórii zhodnej s poškodeným vozidlom, nakoľko v tom čase nemal k dispozícii vozidlo
totožnej kategórie. Uvedené potvrdzuje aj jeho verejne prístupný cenník, podľa ktorého je za nájom
náhradného vozidla z kategórie luxusné SUV účtovaná suma 130 eur /1 deň, avšak v súdenom prípade
bola zmluvne dohodnutá cena denného nájomného 55 eur , čo predstavuje sadzbu za kategóriu vyššej
strednej triedy do ktorej patrí poškodené vozidlo. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje aj predložená

zmluva o nájme č. 190 zo dňa 25.4.2016. Zdôraznil súčasne, že internetové cenníky predložené
žalovaným sa týkajú výlučne vozidiel zaradených do strednej, resp. nižšej strednej kategórie (Hyundai
i30, KIA Ceed, Renault Megane, či Škoda Fabia) ako poškodené motorové vozidlo Ford Mondeo, ktoré
patrídokategórievozidielvyššejstrednejtriedy,čojevšeobecneznámaskutočnosťatútoniejepotrebné
dokazovať. Poškodenému bolo za účelom zabezpečenia potrieb prenajaté náhradné vozidlo Audi Q7

za cenu denného nájomného z rovnakej kategórie ako poškodené motorové vozidlo. Z týchto dôvodov
procesnáobranažalovaného,sktorousanapokonsúdstotožnil,podľaodvolateľaneobstojíacenníkyna
ktoré sa žalovaný odvoláva, nemôžu byť podkladom pre ustálenie obvyklej ceny nájmov porovnateľných
vozidiel v danom mieste a čase. Navyše treba sa zaoberať aj ďalšou okolnosťou - v akom rozsahu je
obmedzovaný poškodený v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala nie z jeho viny.

11. Krátenie sadzby denného nájomného žalovaným hodnotí odvolateľ na neoprávnené najmä z
dôvodu, že žalovaný účelovo vybral najnižšie ponuky na trhu týkajúce sa vozidiel nižšej kategórie
ako bolo poškodené vozidlo a týchto sa aj v rámci likvidácie poistnej udalosti pridržiaval, čo však
nepredstavuje relevantný prieskum trhu o cene obvyklej v danom mieste a čase. Nepovažuje za správne

a zákonné, aby si poisťovňa vinníka sama stanovila obvyklú cenu nájmu náhradného vozidla v danom
mieste a čase. Fakturované nájomné v sume 55 eur bez DPH/1 deň za náhradné motorové vozidlo bolo
podľa odvolateľa primerané vzhľadom k tomu, že u vozidla Audi Q7, ktoré aj v posudzovanom prípade
bolo prenajaté, za obvyklé denné nájomné sa považuje podľa predkladaného sadzobníka suma 147,28
€ bez DPH/1 deň (ide o prehľad sadzieb prenajímaných náhradných motorových vozidiel vytvorený v

Českej republike ako všeobecný prehľad obvyklých sadzieb pri prenájme náhradného vozidla).

12. Odvolateľ vytýka ďalej, že poisťovňa nepredložila žiadnu reálnu zmluvu na základe ktorej by
bolo možné vyhodnotiť obdobnú cenu nájmu v mieste a čase vo vzťahu ku kategórii poškodeného
motorového vozidla. Naopak, on - odvolateľ (v pozícii žalobcu) súdu predložil reálnu zmluvu s reálnou

výškou nájomného, so skutočnými podmienkami prenájmu, kedy poškodený neuhrádzal nájomné
vopred a neplatil vopred ani depozit. Neexistuje pritom zákonná ani zmluvná povinnosť ukladajúca
poškodenému hľadať najlacnejšiu požičovňu, resp. robiť výber medzi požičovňami podľa podmienok,
ktoré ponúkajú, jednalo by sa totiž o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav -
poškodenie jeho motorového vozidla dopravnou nehodou - poistnou udalosťou je pre neho stavom

výrazne obmedzujúcim (odkazuje odvolateľ aj na závery rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 27Cb/39/2012, dodáva, že rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017).13. Podľa názoru odvolateľa okresný súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne
preukázanú oprávnenosť výšky uplatňovanej istiny titulom nákladov vynaložených na prenájom
náhradného vozidla. Poznamenal, že aj keď boli splnené podmienky, okresný súd nevydal v súdenej

veci rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku, čím porušil jeho právo na
spravodlivé súdne konanie.

14. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po zistení,
že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, proti ktorému
odvolanie je prípustné, odvolací súd postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil, keď vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného okresným súdom vyhodnotil žalobou uplatnený nárok za dôvodný.

16. V súdenej veci nebolo sporné, že pri škodovej udalosti dňa 21.4.2016 spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bolo poškodené motorové vozidlo zn. Ford
Mondeo, EČV: MT 418DP, poškodeného Q. A.. Menovaný si prenajal náhradné motorové vozidlo na
základe zmluvy o nájme č. 190 uzavretej dňa 25.4.2016 na dobu určitú od 25.4.2016 do 29.4.2016.
Jednalo sa o AUDI Q7 čiernej farby, EVČ: 7T6 5426. Nebola sporná doba prenájmu náhradného

motorového vozidla a napokon ani záver súdu o tom, že žalobca nadobudol pohľadávku poškodeného
voči žalovanému platnou zmluvou o postúpení pohľadávky ( odplatnou ) a je aktívne vecne legitimovaný
v spore.

17. Spor vyvstal o tom, v akej výške bolo povinnosťou poisťovne - žalovaného plniť titulom poistnej

udalosti za svojho poistenca, pretože aj žalovaný uznal základ nároku poškodeného na náhradu škody
spočívajúcej v náhrade nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného motorového vozidla počas
opravy poškodeného vozidla. Aj žalovaný dotknutý nárok považoval za skutočnú škodu, uznal ju však
iba vo výške sumy 200 eur, vo zvyšku sumy 130 eur odmietol plniť, vyhodnotil za neprimeranú výšku
denného prenájmu náhradného motorového vozidla, ktoré nebolo podľa jeho názoru porovnateľné

s poškodeným motorovým vozidlom. Za primerané nájomné za prenajatie ( požičanie ) náhradného
motorového vozidla žalovaný považoval max. 40 eur s DPH/deň (viď vyjadrenie žalovaného a aj v
oznámení o poistnom plnení na č.l. 14 spisu).

18. Bez akýchkoľvek pochybností bolo poškodené motorové vozidlo: Ford Mondeo, rok výroby 2011

a počas jeho opravy poškodený si bezprostredne po škodovej udalosti prenajal zmluvne náhradné
motorové vozidlo vyššej triedy AUDI Q7 na dobu 4 dní.

19. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že práve tá okolnosť, že predmetom prenájmu
bolo náhradné osobné motorové vozidlo vyššej kategórie než vozidlo poškodené, viedla k tomu, že

účastníci výšku denného nájmu za prenajaté vozidlo AUDI Q7 dohodli v zmluve vo výške 55 eur
mesačne, teda podstatne nižšou sumou než by bolo denné nájomné v prípade AUDI Q7.

20. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, či prenajaté vozidlo bolo porovnateľné s
poškodeným vozidlom z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností, že nepredložil súdu listinné dôkazy,

z ktorých by mohol posúdiť porovnateľnosť vozidiel a ustáliť, či zmluvne dojednaná cena nájomného
zodpovedá obvyklej cene nájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. S týmto názorom
okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil, pretože vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
vyplývajúceho z dokazovania, dospel k záveru, že popretie nároku žalobcu ( jeho skutkových
tvrdení ) žalovaným podľa § 151 ods.2 Civilného sporového poriadku účinné nebolo. Hoc žalovaný

poprel skutkové tvrdenia žalobcu, namietal účelnosť a primeranosť zmluvne dohodnutej ceny nájmu
( požičania ) náhradného motorového vozidla tvrdiac, že táto bola neprimeraná z dôvodu, že
nezodpovedala obvyklej cene nájmov porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, avšak pri
vlastných tvrdeniach o skutkových okolnostiach vychádzal z niečoho iného. Vo svojich skutkových
tvrdeniach totiž argumentoval ( predkladal aj dôkazy ) cenou nájmov osobných motorových vozidiel,

ktoré neboli porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou
argumentáciou žalobcu, že sa jednalo o motorové vozidlá, ktoré boli zaradené do nižšej kategórie,
navyše boli inej výrobnej značky než poškodené osobné motorové vozidlo. Žalovaný neuvádzal vo svojej
námietke žiadne skutkové tvrdenie v ktorom by poukazoval na to, že by osobné motorové vozidlo zn.Ford Mondeo, totožnej výrobnej značky, prípadne porovnateľných úžitkových, technických vlastností
podľa roku výroby ako poškodené vozidlo bolo prenajímané za nižšiu cenu ( napr. za takú ktorú žalovaný
uvádzal a akceptoval ) než bola cena dohodnutá v zmluve o nájme náhradného motorového vozidla.

Za situácie neúčinného popretia nároku žalobcu treba vychádzať zo skutkových tvrdení uvedených
v žalobe, tie žalobca podložil aj listinnými dôkazmi, teda splnil v spore svoju povinnosť tvrdiť a svoje
tvrdenia vo vzťahu k žalovanému nároku aj dôkazmi preukázal.

21. Poškodený, právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo

užívať, dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so zabezpečením tohto
náhradného vozidla - zmluvne dohodnuté nájomné patrí do oprávneného nároku poškodeného.
Poškodený bol donútený, aby v dôsledku poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá klient žalovaného,
prenajal si náhradné motorové vozidlo, náklady nájomného ( ktoré svojou výškou v súdenej veci
zodpovedajú primeranosti a účelnosti ) z takéhoto stavu vzniknuté majú charakter skutočnej škody,
na úhradu ktorej v uplatnenej výške titulom tvrdenej a preukázanej poistnej udalosti vznikol aj zákonný

nárok. Žalobca preukázateľne sa stal nadobúdateľom žalovanej pohľadávky na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, čo napokon konštatoval aj okresný súd.

22. Žalobcovi popri istine priznal odvolací súd nárok aj na úroky z omeškania s poukazom na § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistné plnenie malo byť poskytnuté do 15 dní po

skončení šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V
súdenej veci preukázateľne žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 20.5.2016, túto skutočnosť
preukazuje aj obsah oznámenia o poistnom plnení ( listinný dôkaz na č.l. 14 spisu). Povinnosťou
žalovaného bolo plniť do 4.6.2016. Tým, že plnenie neposkytol dostal sa do omeškania od 5. 6.2016
a je od uvedenej doby povinný podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi aj úroky

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 130 eur.

23. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu, odvolací súd rozhodoval postupom podľa § 396 ods.
2 CSP o náhrade trov celého konania, žalobcovi v spore plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. l CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP voči

žalovanému v spore plne neúspešnému. Krajský súd dodáva, že o výške náhrady trov celého konania
rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.