Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200085
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919200085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matka: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, J. Y., t. č.
bytom X. Q. XX, O., zastúpená advokátkou Mgr. H. G., so sídlom K. A. Z. XX, Y. a otec: V. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, J. Y., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/3/2019-79 z 25.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého
Y. W., nar. XX. XX. XXXX, počnúc 01. 02. 2019 výživné vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca k rukám matky vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
č.k. 2P/38/2013-41 zo dňa 03. 06. 2013, a to v časti výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine na základe vykonaného dokazovania ako neodôvodnený
zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého na 130,- eur mesačne počnúc 01.02.2019 z
pôvodných 350,- eur mesačne určených v spojení s konaním o rozvod manželstva sp. zn. 2P/38/2013
s matkou maloletého, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti. Mal preukázané, že od posledného
rozhodnutia došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je vekovo starší a z toho dôvodu
došlo k zvýšeniu výdavkov na uspokojenie jeho potrieb, pretože už nenavštevuje základnú školu, ale
je žiakom stredného odborného učilišťa v odbore opatrovateľ - ošetrovateľ. Situácia rodičov, najmä
príjmové pomery, sa výrazným spôsobom nezmenili. Matka v súčasnosti pracuje ako zdravotná sestra
v Nemecku s čistým mesačným príjmom okolo 1.900,- eur. Otec je od 16.09.2018 nezamestnaný,
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, pričom požiadal Sociálnu poisťovňu
o priznanie dávky v nezamestnanosti, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Pokiaľ podstatnú zmenu pomerov
otec videl v tom, že predtým, do 15.09.2019, 20 rokov pracoval v Rakúsku, avšak vzhľadom na zdravotný
stav (poukazoval aj na závažné ochorenie matky, novú známosť na Slovensku a snahu zlepšiť vzťahy so
synmi) tam už prácu vykonávať nechce, mal za to, že otec nepreukázal skončenie pracovného pomeru
v Rakúsku z objektívnych, najmä zdravotných dôvodov, ktoré by mu tam neumožňovali prácu ďalej
vykonávať a dosahovať príjem, aby mohol platiť výživné v stanovenej výške, t. j. nepredložil žiadnu
lekársku správu ani potvrdenie o tom, že mu jeho súčasný zdravotný stav neumožňuje vykonávať prácu
kuchára, či už na území Slovenska alebo Rakúska, a preto pracovný pomer ukončil zo subjektívnych
dôvodov. Pritom podľa dohody o vykonaní práce mal začať pracovať ako stavebný robotník a vykonávať
fyzicky náročné pomocné stavebné práce. V Rakúsku robil na sezóny a po ukončení sezóny mal niekoľko

mesiacov na regeneráciu a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 800,- eur, avšak za podmienky,
že sa zdržiaval na území Rakúskej republiky. Ďalej mal za to, že ak otec už nechce vykonávať v zahraničí,
čo je jeho výsostným právom, mal dostatočne dlhú dobu na to, aby sa zamestnal na území Slovenskej
republiky a dosiahol potrebný príjem na platenie výživného, resp. ak plánoval, že nebude pracovať v
Rakúsku, mal si nájsť proste inú prácu, kde by dosiahol potrebný príjem. Ďalej mal za to, že otec má
len jednu vyživovaciu povinnosť - na maloletého, pričom matka predložila niekoľko pracovných ponúk v
Ružomberku, kde bol základný plat okolo 700,- až 1.500,- eur, na ktoré ponuky však otec, nevediac to
zdôvodniť, nereflektoval. Nevedel pritom ani vysvetliť, na základe čoho dospel k výške výživného 130,-
eur mesačne, ktoré svojvoľne platí od januára 2019 bez rozhodnutia súdu. Na základe jeho žiadosti
mu bude dávka v nezamestnanosti doplatená spätne od 16.09.2018, kedy prestal pracovať v Rakúsku,
ktoré financie môže taktiež použiť na platenie výživného. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že svojím
nezodpovedným konaním sa pripravil o lepšie platenú prácu, a preto jeho návrh ako neodôvodnený
v celom rozsahu zamietol nemajúc preukázanú podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že návrhu na zníženie
výživného bude vyhovené, respektíve ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Konajúcim súdom mu nebolo umožnené predložiť v časovom predstihu všetky
písomnosti, ktoré sa na vec vzťahovali, ktoré následne predložil v rámci odvolacieho konania, a to:
Žiadosť o prijatie do zamestnania MONDI SCP, a.s., Potvrdenie o hľadaní zamestnania v spoločnosti
AJBIS, s.r.o. na pracovnú pozíciu predavač, Potvrdenie o hľadaní zamestnania v spoločnosti Herplast,
s.r.o., WDD DOORS, s.r.o. a v Centre účelových zariadení, z čoho vyplýva, že vyvíjal úsilie nájsť si
zamestnanie, pričom prácu v predstihu si nemohol hľadať vzhľadom k tomu, že jeho pracovná pozícia
vyžadovala každodenné nasadenie s pracovným časom viac ako 10 hodín vysoko v horách. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru v Rakúsku bolo uplynutie doby, na ktorú bol uzatvorený (jednalo sa o
sezónne práce, pri ktorých mu nebola urobená ponuka na ďalšie zamestnanie v nasledujúcej sezóne), o
čom svedčí aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo 06.03.2019, ktorým bolo rozhodnuté
o tom, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ako aj z uvádzaných súkromných objektívnych
dôvodov. Súd pritom nemohol pri rozhodovaní vychádzať z predpokladu, že v budúcnosti vyplatená
dávka v nezamestnanosti mu umožní preklenúť dočasnú životnú situáciu do doby, kým si nájde prácu a
bude mať z čoho platiť výživne 350,- eur mesačne, pretože pre rozhodnutie súdu je záväzný stav v čase
rozhodovania a nie nejaká hypotéza o možnej výplate budúcej sociálnej dávky. Pritom jeho príjmami
a výdavkami sa nezaoberal vôbec. Na matkou predložené pracovné pozície nespĺňal ani minimálne
pracovné kritériá, čím sa súd nezaoberal. Maloletý začal navštevovať strednú školu a počas týždňa
býva na internáte, čím značne klesla miera osobnej starostlivosti matky, pričom jej príjem dosahuje v
čistom 1.900,- eur. Ďalej poukázal na to, že počas celého pôsobenia v zahraničí platil nadštandardné
výživné (do ktorého neboli zohľadnené rodičovské prídavky z Rakúska okolo 190,- eur mesačne), z čoho
mohla matka vytvoriť úspory, pretože vyživovaciu povinnosť si počas celého obdobia plnil riadne. Pritom
samotný maloletý sa vyjadril, že nie je dôvod platiť výživné v sume 350,- eur mesačne

3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že k odvolaniu otec predložil novú pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa
zamestnal od 21.03.2019 ako kuchár na Kamennej chate pod Chopkom s príjmom 950,- eur mesačne
a s ďalšími hmotnými výhodami, a to ubytovaním a stravovaním v réžii zamestnávateľa. Ďalej poukázal
na to, že maloletý je študentom stredného odborného učilišťa v Novej Vsi nad Žitavou, kde má úľavy z
dôvodu slabšieho psychomotorického vývoja, v dôsledku čoho jeho súhlas so znížením výživného na
pojednávaní treba brať s rezervou a treba poukázať na skutočnosť, že má obmedzené možnosti nájsť
si rôzne brigády, o ktorých na pojednávaní hovoril. Otec počas celej doby evidencie na úrade práce
nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, čím sa pripravil o istý príjem, keď v súčasnosti pracuje v odbore,
v ktorom má pracovné skúsenosti.

4. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Doklady ním predložené na pojednávaní, že si hľadal zamestnanie,
sú nedostatočné, nakoľko sama predložila dostatok pracovných ponúk, kde mal možnosť otec sa
zamestnať. Tvrdenia samotného otca o skončení pracovného pomeru v Rakúsku len potvrdzujú, že
nebol povinný toto zamestnanie ukončiť a najmä, že v čase, keď nevykonával sezónne práce, poberal v
Rakúsku dávku v nezamestnanosti, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní dávky

v nezamestnanosti v Rakúsku. Tvrdenia, že zo zamestnania odišiel z dôvodu vysokého pracovného
nasadenia, sú v rozpore s dôvodmi, ktoré uvádzal pre úrady na Slovensku (za účelom rodiny, detí a
hobby). Otec nepožiadal do rozhodnutia o dávke v nezamestnanosti o dávky v hmotnej núdzi. Doteraz
vždy žiadal o dávku v nezamestnanosti v Rakúsku, čo však teraz neučinil, ale to nemôže byť na ujmu
maloletého. Určené výživné nie je nadštandardné vzhľadom na zdravotné problémy maloletého, ktorého
náklady vzrástli, keďže je vekovo starší, hlavne vzhľadom na jeho školské povinnosti a zdravotný stav.
Nie je povinnosťou dieťaťa, aby si zabezpečovalo svoje osobné výdaje vlastnou brigádou, pričom ani
táto nemusí byť podkladom na zníženie výživného, pričom nie sú pravdivé tvrdenia otca, že výdavky
na syna poklesli. Okrem výživného maloletému nedal otec nič a v súčasnosti je v omeškaní od januára
2019 s výživným vo výške 660,- eur. S maloletým sa doposiaľ nestretol, zatelefonoval mu len dvakrát,
pritom sa s ním nevidel 6,5 roka, čo maloletého mrzí.

5. Opatrovník maloletého sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky stotožnil s jej tvrdením, že
otec ukončil prácu v Rakúsku zo subjektívnych dôvodov, keď nepreukázal, že by nemal možnosť sa
opakovane zamestnať u rovnakého zamestnávateľa v sezóne a za obdobie mimo sezóny mal možnosť
požiadať o dávku v nezamestnanosti od rakúskych orgánov, ako tomu bolo doteraz.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky ďalej poukázal na rozdielnosť pojmov ukončenia
pracovného pomeru a osobných dôvodov pre návrat na územie Slovenskej republiky. Nebolo mu zrejmé,
z čoho matka vychádzala, keď tvrdila, že nebol povinný ukončiť zamestnanie v Rakúsku a zamieňa
si uvádzané pojmy, keďže prijal rozhodnutie vrátiť sa po dlhej dobe strávenej v zahraničí na územie
Slovenska, keď prehodnotil svoj doterajší život, počas ktorého predovšetkým materiálne zabezpečoval
svoje deti a chcel tak posunúť ekonomický rozmer rodičovstva aj do roviny osobnej, keďže chce zlepšiť
vzájomné vzťahy so synom. Keďže pracoval vyše 20 rokov na vysokohorských chatách a bol vystavený
s tým spojenému fyzickému a psychickému vypätiu, nemožno sa čudovať, že prijal rozhodnutie pre
návrat domov, v ktorom smere argument, že si mal hľadať zamestnanie v Rakúsku, neobstojí, nakoľko
má rovnaké právo žiť na území Slovenska ako každý iný občan tejto krajiny a nemôže za to, že príjmové
pomery sú tu nižšie. Zdravotné problémy syna, ktoré by so sebou prinášali zvýšené výdavky, neboli v
konaní pred súdom preukázané. To, že by si mal maloletý uhrádzať svoje príjmy z brigád, považoval
za zrejmé nepochopenie toho, čo uvádzal a ohradil sa aj proti tvrdeniu, že je nezodpovedný, keďže
vyživovaciu povinnosť si plnil celý čas riadne, vrátane rodinných prídavkov.

7. Matka sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu opatrovníka stotožnila s jeho tvrdeniami.

8. Na pojednávaní dňa 20.06.2019 nariadenom krajským súdom otec zotrval na svojich vyjadreniach,
pre ktoré nemôže platiť výživné v stanovenej výške. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti IVEX,
s.r.o. s miestom výkonu práce Liptovská Osada na dobu určitú od 17.06.2019 do 31.08.2020 v pozícii
kuchár s dohodnutou mesačnou hrubou mzdou 860,- eur. Ďalej poukázal na svoj zhoršený zdravotný
stav, čo potvrdzuje predložená lekárska správa z 26. mája 2019, z ktorej vyplýva, že má herniu disku, čo
znamená, že platnička mu tlačí na nerv a má zníženú pohyblivosť, t. j. nemôže stáť dlho na ľavej nohe,
pričom v súčasnosti je jeho zdravotný stav po preliečení zlepšený. Ďalej uviedol, že v čase, keď pracoval
v Rakúsku, mal počas sezóny 1.200,- - 1.500,- eur v čistom, keď tam bol nezamestnaný, poberal podporu
800,- - 900,- eur v čistom. Ubytovanie a strava bola počas celého obdobia, keď pracoval, zadarmo. Keď
nepracoval, bol doma na Slovensku, kde žil z úspor, ktoré už v súčasnosti nemá. Čo sa týka nákladov,
rodičom dáva 150,- eur, 4-ročný úver na auto platí 128,- eur mesačne do konca novembra tohto roku,
internet 10,- eur, telefón 30,- eur. So synom telefonoval naposledy pred 2 týždňami, keďže na ďalšie
osobné stretnutie po pojednávaní ešte nie je syn pripravený, ale stretávať sa chce. Pracovný pomer
na Kamennej chate, kde pracoval od marca do júna roku 2019, ukončil v skúšobnej dobe vzhľadom k
tomu, že sa tam pracovalo nepretržite 5 dní, 5 dní bolo voľno a keď pracoval, pracoval od rána od 5.00
hod. do večera do 22.00 hod. ako kuchár, pritom pri množstve ľudí, čo sa tam vystriedalo ako zákazníci,
sám, takže to bolo preňho neúnosné a náročné. Ďalej uviedol, že rodinné prídavky z Nemecka poberá
od rozvodu stále matka maloletého.

9. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní 20.06.2019 žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, zotrvala na nákladoch na maloletého, pričom sa k cene pracovného oblečenia
ročne ani normálneho oblečenia, k hygienickým potrebám, ani zdravotným výdavkom nevedela vyjadriť.
Keď maloletý uvádzal, že je schopný si privyrobiť tak, že by brigádoval, bola to len jeho predstava, nič

okolo toho si nezisťoval. Otec sa s ním od návratu z Rakúska nestretával, pričom keby mal skutočný
záujem, kontakt si zabezpečiť mohol.

10. Odvolací súd konal a rozhodol v neprítomnosti riadne na pojednávanie predvolanej matky a
maloletého, ktorí sa aj napriek jeho niekoľkohodinovému odkladaniu až do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej naň neustanovili.

11. Odvolací súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi oboznámenými súdom prvej inštancie a navyše
s listinnými dôkazmi predloženými otcom v odvolacom konaní, a to jeho pracovnou zmluvou s U. V.
- Kamenná chata, Mierová, Piesok a zistil, že tento s ňou uzavrel pracovnú zmluvu 20.03.2019 so
skúšobnou dobou do 21.06.2019 s dohodnutým základným platom 950,- eur v hrubom s ubytovaním a
stravovaním v réžii zamestnávateľa, ďalej so žiadosťami otca o prijatí do zamestnania do MONDI SCP,
a.s., rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 1900/2019-LM-DvN zo 06.03.2019,
že otec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike s potvrdeniami o hľadaní
zamestnania v spoločnosti AJBIS, s.r.o. z 05.12.2018, v spoločnosti Herplast, s.r.o. z 15.12.2018, v
spoločnosti WDD DOORS, s.r.o. z 15.02.2019, v Centre účelových zariadení z 19.03.2019, s potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o hľadaní zamestnania z 15.01.2019, s emailovou komunikáciou
so synom, prepúšťacou správou z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok z 26.05.2019
potvrdzujúcou skutočnosti tvrdené otcom ohľadne jeho zdravotného stavu a s pracovnou zmluvou medzi
spoločnosťou IVEX, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava s otcom s dňom nástupu do práce 17.06.2019,
uzavretou na dobu určitú do 31.08.2020 so skúšobnou dobou 3 mesiace, takisto ako v Kamennej chate
na pozíciu kuchár s dohodnutou mesačnou mzdou 860,- eur v hrubom s variabilnou zložkou mzdy, t. j.
osobným ohodnotením až do výšky 90,- eur mesačne.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP a po vykonaní dokazovania na nariadenom pojednávaní
20.06.2019 podľa ustanovenia § 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletého, vrátane matky a kolízneho
opatrovníka, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej nezistil v dostatočnom rozsahu skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, keďže nevykonal potrebné dokazovanie, a preto nemohol dospieť k
správnym skutkovým ani právnym záverom. Krajský súd zdôrazňuje, že civilné mimosporové konanie,
vrátane konania starostlivosti o maloleté deti, je viazané vyšetrovacou zásadou (čl. 6, § 35 Zákona o
rodine, ďalej len „ZoR“), t. j. súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom nové skutkové tvrdenia a
nové dôkazy možno predkladať aj v odvolacom konaní (§ 63 CMP), keď pre rozhodnutie súdu, teda aj
súdu odvolacieho, je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP).

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného
paragrafu, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného
paragrafu, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

18. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie za
účelom zistenia, či sa tak podstatne zmenili pomery účastníkov konania, že posledné rozhodnutie o
výživnom možno zmeniť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane všetkých
účastníkov konania.
Matka v čase posledného rozhodovania dosahovala príjem 1.241,- eur mesačne v čistom, v súčasnosti
má príjem 1.900,- eur mesačne v čistom + rodinné prídavky vyplácané z Nemecka. V Nemecku platí
za byt 70,- eur mesačne a 250,- eur jej prispieva zamestnávateľ, jedna cesta domov stojí 150,- eur,
kúpila rodinný dom v K. G., na čo si zobrala hypotéku, ktorej splátka predstavuje 880,- eur mesačne s
dobou splatnosti 18 rokov po dobu dovŕšenia jej 65. roku veku. V dome, ktorý zakúpila, platí mesačne za
elektrinu 30,- eur, za plyn 70,- eur, za vodu 25,- eur, za internet 20,- eur, úhrada RTVS 4,20 eur mesačne.
Maloletý v čase posledného rozhodovania súdu bol žiakom základnej školy, v súčasnosti je žiakom
stredného odborného učilišťa, preto náklady na jeho výživu a výchovu vzrástli, keďže je vekovo starší.
Náklady na maloletého mesačne predstavujú za internát 12,- eur, za stravu 57,10 eur, cesta do školy
25,- eur + 4,80 eur, vreckové 20,- eur, za oblečenie na prax a bežné oblečenie, hygienu a lekársku
starostlivosť a stravu doma.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý prestal vykonávať sezónne práce v zahraničí, t. j. v
Rakúsku, počas ktorých zarábal 1.200,- - 1.500,- eur v čistom a v následnom období ako nezamestnaný
tam poberal 800,- - 900,- eur mesačne v čistom. V súčasnosti u svojho zamestnávateľa - spoločnosti
IVEX, s.r.o. s miestom výkonu práce blízko svojho miesta bydliska a vo svojej profesii kuchár má
mesačný príjem 860,- eur v hrubom, k čomu môže dosiahnuť osobné ohodnotenie 90,- eur mesačne
v hrubom, čo je rovnaký príjem, ktorý ako kuchár dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa v
Kamennej chate, t. j. okolo 650,- eur v čistom, od ktorého odišiel zo zdravotných dôvodov pre herniu
disku potvrdenú lekárskou správou z 31.05.2019, ako aj pre uvedené pracovné podmienky.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je výsostným právom otca, že už nechce
vykonávať prácu v zahraničí, t. j. v Rakúsku a žiť a pracovať v Slovenskej republike, ktorej jej štátnym
občanom (čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), kde vo svojej profesii kuchára dosahuje na
slovenské pomery relevantný príjem, ktorý je však nižší ako v Rakúsku, v čom spočíva podstatná zmena
pomerov na jeho strane, ako aj dôvod na zníženie výživného na maloletého na sumu uvedenú vo
výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je štandardným výživným vzhľadom k príjmu rodiča na Slovensku
na dieťa v jeho veku, zohľadniac aj to, že na vyživovacej povinnosti pri jeho nákladoch sa podieľa
aj matka, keď podpora v nezamestnanosti, ktorá mala vykryť dočasne nedostatočný príjem otca pre
platenie výživného, mu ani na základe jeho odvolania nebola Sociálnou poisťovňou priznaná nebola a
nemohol ju poberať ani z Rakúska, keďže sa na jeho území nezdržiava.

20. Vychádzajúc z uvedených skutočností, po zopakovaní a doplnení dokazovania, vysporiadajúc sa
s odvolacími námietkami otca, tvrdeniami účastníkov v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní,
krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane trov celého konania
(§ 396 ods. 2 CSP) s poukazom na § 52 CMP.

21. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.