Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov Mgr.
Jána Bednára a JUDr. Mária Šuleja v trestnej veci obžalovaného G. J. pre pokračovací zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. g/
Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 13. decembra 2018 o odvolaní obžalovaného G. J. proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/105/2017 zo dňa 04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo
4. júna 2018 sp. zn. 3T/105/2017.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/105/2017 zo dňa 04.06.2018 bol

obžalovaný G. J. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. g/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 16.10.2016 v presne nezistenom čase pred 24.00 h z presne nezisteného miesta a z doposiaľ
nezisteného účastníckeho telefónneho čísla, doposiaľ nestotožnený páchateľ telefonicky kontaktoval F.

R. na jej účastnícke telefónne číslo XXX/XXXXXXX, kedy sa jej predstavil ako vnuk S. R. a uviedol, že
mal dopravnú nehodu, pri ktorej bola zranená žena s dieťaťom a tiež, že sa s vodičom druhého vozidla
dohodli, že keď mu zaplatí, tak skutok neoznámi na polícii a následne si na tento účel vypýtal od F. R.
peniaze, na čo mu F. R. uviedla, že má len 300 € a doposiaľ nestotožnený páchateľ jej oznámil, že vodič
druhého vozidla si pre peniaze príde osobne na adresu jej trvalého bydliska, pričom dňa 17.10.32016 v
presne nezistenom čase po 00.00 h obžalovaný G. J. prišiel pred rodinný dom F. R. v obci I. R.. XX a F.

R. mu odovzdala finančnú hotovosť vo výške 300 € a takýmto konaním spôsobil F. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. R. č. XX, škodu vo výške 300 €,

dňa 30.10.2016 v čase asi o 22.15 h z presne nezisteného miesta telefonicky kontaktoval na pevnej
linke č. XXX/XXXXXXX J. U. doposiaľ nestotožnený páchateľ a po tom, ako J. U. prijala hovor, volajúci
muž sa predstavil ako doktor J. a pod falošnou legendou dopravnej nehody, ktorá sa mala stať synovi

J. U., zneužitím jej neskúsenosti, citového vypätia a dôvery v uvedenie nepravdivých informácií pod
zámienkou, že syn Z. U. mal spôsobiť dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, pri ktorej mal vážne
zraniť manželku muža vystupujúceho pod menom Q., J.. J. uviedol že vie zariadiť, aby jej syn Z. z toho
nemal žiadne problémy, následne obžalovaný G. J. po takomto vylákaní osobne prevzal od J. U. v W.
dňa 30.10.2016 v čase okolo 23.30 h finančnú hotovosť vo výške 800 €, po tomto dňa 31.10.2016 v
čase asi o 06.05 h bola opätovne kontaktovaná J. U. prostredníctvom jej pevnej linky, volajúci muž sa

predstavil opäť ako J.. J., pričom uviedol, že stav zranenej ženy po nehode sa zhoršil, nakoľko dostala
vnútorné krvácanie, a že je potrebné ju transportovať do nemocnice v Bratislave, následne vyžiadal odJ. U. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 1.500 €, ktoré J. U. opäť odovzdala obžalovanému G. J. v čase
okolo 17.00 h dňa 31.10.2016 pred bránou svojho rodinného domu v mieste jej bydliska v W. XX, takýmto
konaním J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX spôsobil celkovú škodu vo výške 2.300 €.

Za to mu okresný súd podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., §
42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, pre výkon ktorého
trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 zo dňa 26.07.2017 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému bol
podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu pobytu v okresoch Veľký Krtíš a Rimavská
Sobota na dobu dvoch rokov.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje

opoznanie pri rekognícii poškodenými osobami, výpoveď svedkyne X., častá zmena účastníckych
telefónnych čísel a SIM karty, zinscenovanie rovnakej legendy pri páchaní trestnej činnosti a časový
sled medzi telefonujúcou osobou, poškodenými osobami a okamihom príchodu na dohodnuté miesto
za účelom prevzatia peňazí. Obhajobe obžalovaného okresný súd neuveril, keď tak svedkyňa J. U.
ako aj svedkyňa F. R. opoznali obžalovaného ako osobu, ktorá za nimi v inkriminovaný deň prišla

pre peniaze. Aj keď miera opoznania nebola stopercentná, okresný súd uvedené zníženie pripísal
strachu poškodených z obžalovaného. Z vykonaných dôkazov okresný súd nemal pochybnosť o tom,
že obžalovaný spáchal skutok spoločne s inou osobou, ktorá stotožnená nebola. Obžalovaného uznal
vinným v zmysle právnej kvalifikácie tak, ako bola uvedená v podanej obžalobe.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie v zákonnej lehote obžalovaný, pričom svoje odvolanie aj písomne
zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V podanom odvolaní argumentoval v zásade tým, že zo žalovanej trestnej činnosti ho neusvedčuje
žiadny dôkaz, nepriamy dôkaz, ktorým sú výsledky rekognície, nebol vykonaný zákonným spôsobom

podľa § 126 Tr. por. a podobnosť prejednávaného skutku so skutkom v trestnej veci Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 je vylúčená. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo
bol skutok právne kvalifikovaný podľa § 138 písm. g/ Tr. zák., okresný súd sa pri hodnotení dôkazov
a posudzovania ich vierohodnosti zameral iba na to, ako dospieť k záveru, že obhajobe obžalovaného
neuveril. Rovnako mu nie je zrejmé, prečo má ísť v skutku o spolupáchateľstvo bez toho, aby existovali

akékoľvek dôkazy o tom, že k jeho spáchaniu došlo spoločným konaním. Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov,
proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a

zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o vine a treste vychádzal z jednak dôkazov, ktoré neboli
vykonané v súlade so zákonom, dôkazy v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. nesprávne hodnotil a v
konečnom dôsledku rozhodol na základe nedôsledne zisteného skutkového stavu.

Ako zistil krajský súd, na obžalovaného G. J. bola podaná obžaloba prokurátorom dňa 06.10.2017 pre

pokračovací zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na ust. § 138 písm. g/ Tr. zák.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného G. J., ktorý v priebehu celého trestného
konania popieral, že by sa žalovaného skutku dopustil.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vypočuté svedkyne J. U. a F. R., boli prečítané zápisnice o
rekogníciách, ďalšie listinné dôkazy ako aj listiny vzťahujúce sa k osobe obžalovaného.

Zospisovéhomateriáluvyplýva,ževprejdnávanejvecibolopreskutokzodňa16.10.2016začatétrestné

stíhanie dňa 17.10.2016 a obvinenie bolo G. J. vznesené dňa 30.05.2017. Pre skutok zo dňa 30.10.2016
bolo začaté trestné stíhanie dňa 05.11.2016 a obvinenie bolo G. J. vznesené dňa 23.05.2017. Obidve
trestné veci boli uznesením vyšetrovateľa následne spojené na spoločné konanie.

Pred vznesením obvinenia bola vykonaná rekognícia, pri ktorej svedkyne J. U. a F. R. opoznali
obžalovaného G. J. ako páchateľa, ktorý mal v inkriminovaný deň prísť k ich rodinnému domu a vyžiadať

si od nich peniaze.

K vykonaným rekogníciám v prípravnom konaní, zápisnice z ktorých boli prečítané na hlavnom
pojednávaní ako listinné dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo skutku odvolací súd uvádza nasledovné:

Rekognícia bola so svedkyňou J. U. vykonaná dňa 04.04.2017. Bolo jej predložených 6 fotografií
tváre, po prehliadnutí ktorých mala svedkyňa opísať, či sa na nich nachádza osoba, ktorej dňa
30.10.2016 odovzdala požadované finančné prostriedky. Svedkyňa na výzvu vyšetrovateľa v dvoch
sériách predložených fotografií zhodne označila obžalovaného s dôvetkom, že v osobe páchateľa si je
istá na 80 %.

Rovnakým spôsobom bola dňa 22.03.2017 vykonaná rekognícia so svedkyňou F. R., pričom menovaná
svedkyňa zhodne označila páchateľa v osobe obžalovaného G. J. dodajúc, že ho opoznala na 98 %.

Tieto rekognície pritom neboli vykonané v súlade s ust. § 126 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak

sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom
sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami
toho istého druhu. Z uvedeného dôvodu na výsledky rekognícií ako na dôkaz nie je možné prihliadnuť a
pokiaľ tak okresný súd urobil, teda vykonal a následne hodnotil dôkaz získaný nezákonným spôsobom,
jeho postup nebol správny.

Nepochybne z obsahu spisu vyplýva, že svedkyne U. a R. pred samotným úkonom „opoznávania“
neboli najprv vyzvané, aby opísali osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť. Za tento opis nemožno
považovať výsluchy svedkýň zo dňa 30.11.2016 a 22.03.2017, ktoré procesnému úkonu rekognície
časovo predchádzali. Okrem toho rekognície boli vykonané podľa fotografií tváre (postupom podľa §

126 ods. 2 Tr. por.) a svedkyne pri svojich prvotných výpovediach dotknutú osobu z pohľadu tváre
nepopisovali (s výnimkou uvedenia, že išlo o osobu, ktorá bola bielej pleti a nemala bradu a fúzy).

Svedkyňa J. U. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 09.08.2017 uviedla, že ňou videný
páchateľ „mal zahalenú tvár“, „bol tmavý, nebol chudý“, „nevidela mu do tváre“, resp. „tvár mu ani raz

riadne nevidela“ a „pri rekognícii sa jej zdal najpravdepodobnejší“. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že
„obžalovaného vidí prvýkrát“ a „so 100 % - nou istotou nemôže potvrdiť, že je to on, komu odovzdala
peniaze“. Zopakovala, že páchateľ „mal zahalenú tvár a na hlave mal kapucňu“.

Svedkyňa F. R. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 10.08.2017 páchateľa opisovala ako

vysokého štíhleho muža, ktorý „mal na hlave čiapku“. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že „muž,
ktorý prišiel za mnou, bol pán, ktorý vystupuje ako obžalovaný“ a „opoznávam ho na 99 % podľa očí
a štýlu chôdze“.

Z dôkaznej situácie, ktorú mal okresný súd k dispozícii možno usudzovať, že jediným usvedčujúcim

dôkazom je výpoveď svedkyne F. R..K uvedenému však krajský súd považuje za potrebné podotknúť, že okresný súd síce vykonal výsluchy
obidvoch relevantných svedkýň, avšak žiadna zo strán v týchto výpovediam nevzhliadla rozpory oproti
ich výpovediam z prípravného konania.

Prvostupňový súd zároveň pochybil, keď pri rozhodovaní o vine obžalovaného vzal do úvahy výpovede
svedkýň J. U. a F. R. bez toho, aby tieto náležite vyhodnotil nielen samostatne ale aj v kontexte ostatných
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Už s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy na
dôkazy získané rekogníciou nemožno prihliadať a svedkyňa J. U. v konečnom dôsledku obžalovaného

zo skutku neusvedčuje, je jediným priamym dôkazom výpoveď svedkyne F. R.. Ak má ale výpoveď
uvedenej svedkyne slúžiť ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V súvislosti s prejednávanou vecou odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad trestného

konania podľa § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorej je súd povinný v každej trestnej veci postupovať tak,
aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú žiadne dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
pre jeho rozhodnutie. Súd je vždy povinný objasniť vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok
stal, tento napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu a existuje spoľahlivý záver
o tom, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nie je

možné dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

So zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por. je spojená aj zásada
„in dubio pro reo“. Preto ak po vykonaní všetkých dostupných dôkazov vzniknú rozumné pochybnosti o
skutkových okolnostiach prejednávanej veci, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. a vec mu vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Úlohouokresnéhosúdubudeopätovneurčiťtermínhlavnéhopojednávaniaazvážiťopätovnévykonanie
dôkazu výsluchom svedkyne F. R.. Následne okresný súd všetky dôkazy získané zákonným spôsobom
vyhodnotí v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Krajský súd okrem toho upriamuje pozornosť okresného súdu na odpis registra trestov a obsah

pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017, po preštudovaní ktorého možno
usudzovať, že prejednávané skutky zo dňa 16.10.2016 a 30.10.2016 sú čiastkovými útokmi
pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., a to vo vzťahu k čiastkovému útoku zo
dňa 17.10.2016, ktorý bol posúdený ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1
Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa §

20 k podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Posudzované skutky mali byť spáchané dňa 16.10.2016
a 30.10.2016, teda ešte pred oznámením vznesenia obvinenia (dňa 16.02.2017) v trestnej veci sp. zn.
4T/131/2017.

Preto ak okresný súd dôjde k záveru, že vina obžalovaného je spoľahlivo ustálená vykonanými dôkazmi

a posudzované skutky tvoria súčasť pokračovacieho trestného činu, bude postupovať podľa § 41
ods. 3 veta prvá Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok

o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm.b/
Tr.por. z toho dôvodu, že v rozhodnutí prvostupňového súdu sa vyskytli také pochybenia, ktoré nemohli

byť odstránené na verejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.