Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210690
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117210690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: H. F., J..

XX.XX.XXXX, G. L. XXX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Rudolf Manik, PhD. MBA, MHA, advokát
so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: H. H., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXX, XXX
XX L., právne zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 29, 080 01
Prešov, v konaní o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s

tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 18.04.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 1.465,30 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania od 17.04.2017 do zaplatenia a nahradiť
jej trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že darovacou zmluvou zo dňa 16.06.2006 previedla
na žalovaného nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX - X. K. vo výmere XX XXX S. v podiele 1. Zo
žaloby vyplýva, že po januári roku 2013, kedy žalovaný podal návrh na rozvod manželstva a najmä
po vyhovení tomuto návrhu dňa 21.05.2013 sa vzťah žalovaného k žalobkyni výrazne zhoršil. Z jeho

strany dochádzalo k osočovaniu žalobkyne a vulgárnemu nadávaniu, pričom 07.02.2015 v rodinnom
dome sú. č. XXX I. L. za prítomnosti spoločnej dcéry strán sporu H. H.H., sa žalovaný vyhrážal žalobkyni
ublížením na zdraví a pokúsil sa ju fyzicky napadnúť, pričom tento skutok bol prejednávaný Q. K. K. - Z..
Z týchto dôvodov preto žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie daru listom zo dňa 22.10.2015, na
ktorý žalovaný nereagoval. Keďže darované nehnuteľnosti boli už rozdelené na 10-tky nových parciel,
ktoré si zakúpili v dobrej viere tretie osoby, žalobkyňa požaduje titulom vrátenia daru od žalovaného
peňažnú sumu zodpovedajúcu hodnote darovaných nehnuteľností v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

(0,1 EUR za m2).

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že so žalobou nesúhlasí,
predovšetkým pre neexistenciu dôvodov na jej podanie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o dôvody žaloby,
tak sa jedná iba o subjektívne pocity žalobkyne. Taktiež poukázal na to, že v skutočnosti sa nejednalo o
dar, ale len o sprostredkovanie obchodných záležitosti medzi jeho otcom a matkou žalobkyne. Poukázal
taktiež na to, že Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy zastavil konanie o priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu. Uviedol, že rozvodové konanie a konanie o vysporiadanie BSM po
rozvode nie sú dôvodmi na vrátenie daru a iné konania žalovaného, ktoré by odôvodňoval vrátenie daru
zo žaloby nevyplýva. Návrh žalobkyne považuje za účelový so snahou poškodiť mu.3. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 22.10.2015 vyplýva obdobne, ako je to uvedené v žalobe, že po
januári roku 2013, resp. po rozvode manželstva sa vzťah žalovaného k žalobkyni výrazne zhoršil. Zo
strany žalovaného došlo k osočovaniu žalobkyne a vulgárnemu napádaniu jej osoby, pričom 07.02.2015

sa žalovaný žalobkyni vyhrážal ublížením na zdraví a pokúsil sa ju fyzicky napadnúť.

4. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že dôvodom, prečo vyzvala žalovaného na
vrátenie daru bol incident zo dňa 07.02.2015, ktorý sa odohral v ich dome v Záborskom, kde ju žalovaný
najprv slovne napadol s tým, že v dome nemá čo robiť a tiež sa na ňu zahnal, avšak mladšia dcéra

ho chytila za tričko, preto nedošlo k tomu, aby ju udrel. Následne po tomto incidente ona, ako aj jej
bývalý manžel zavolali policajtov, ktorí to v podstate nijako neuzavreli. Žalobkyňa poukázala na to, že
okrem tejto situácie k nijakým fyzickým atakom zo strany žalovaného nedošlo, ale zároveň uviedla, že
sa vždy snažila správať tak, aby nevyvolávala konflikty. Poukázala na to, že manželovi darovala polovicu
predmetných nehnuteľností preto, lebo v tejto lokalite chceli pôvodne stavať dom, avšak následne si
postavili dom na pozemkoch, ktoré žalovanému darovali jeho rodičia, keďže to bolo jednoduchšie,

nakoľko pri týchto pozemkoch boli blízko inžinierske siete. Taktiež uviedla, že nevyužila právo odvolania
v priestupkovom konaní, pričom termín, keď sa prejednával priestupok si pomýlila a prišla tam až na
druhý deň, avšak bolo jej povedané, že táto vec je už uzavretá.

5. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že vyjadrenia žalobkyne sú účelové v jeho

neprospech, resp. v jej prospech. Uviedol, že dňa 07.02.2015 bol víkend, kedy mal právo byť s deťmi
a kedy varil obed, pričom keď to manželka videla, tak aj ona začala variť polievku, a keď ponúkol
polievku mladšej dcére, tak manželka mu tanier s horúcou polievkou vytrhla a sotila doňho, pričom on
sa jej energicky opýtal, čo robí, pretože polievka vyprskla a mohol obliať aj dcéru, teda nezahnal sa
po nej, iba rozložil rukami, že čo robí, pretože doňho strčila a cúvla. V tejto súvislosti tiež uviedol, že

dcéra sa dokonca vyjadrila, že zje polievku aj od neho aj od mami. Žalovaný taktiež poukázal na to,
že dôvodom rozvodu bola nevera zo strany manželky, keďže si začala so svojim šéfom, pričom on sa
snažil manželstvo zachrániť, vyhľadal psychológov, manželku žiadal, aby vzťah ukončila, avšak keďže to
pokračovalo, podal návrh na rozvod. K incidentu zo dňa 07.02.2015 taktiež uviedol, že privolal políciu z
dôvodu, že manželka mu bránila v styku s deťmi, a keď to manželka videla, tak aj ona zavolala policajtov,

ktorým uviedla, že ju fyzicky napadol, neskôr povedala, že sa iba zahnal, a potom sa už nevyjadrovala
ani v tom zmysle, aby sa po nej zahnal. Žalovaný uviedol, že manželku fyzicky nikdy neatakoval, nikdy sa
jej ani nedotkol a nie je pravdou, aby jej vulgárne nadával, že je pi... Je možné, že sa vyjadril, že je ku...,
avšak za situácie, že aj ona mu nadávala, a takúto situáciu vyprovokovala, preto jej to aj on opätoval.

6.Podľa§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

7. Zo skutkového vymedzenia výzvy na vrátenie daru vyplýva, že dôvodom vrátenia daru je v podstate
incident zo dňa 07.02.2015, resp. zhoršenie vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným počas rozvodového

konania. V súvislosti s rozvodovým konaním súd poukazuje na to, že je logické a pochopiteľné, že
správanie manželov počas rozvodového konania, resp. po ňom, nie je idilické a v danom prípade, pokiaľ
k rozvodu došlo z dôvodu nevery zo strany žalobkyne, nemožno očakávať, že správanie žalovaného
bude spriaznené a adekvátne situácii, pokiaľ by manželia žili v harmonickom manželstve.

8. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej mal vulgárne nadávať. Tieto svoje tvrdenia však nijako nepreukázala
a samotný žalovaný potvrdil iba to, že mohlo dôjsť k situácii, že jej povedal, že je ku..., avšak bolo to
potom, čo žalobkyňa ako prvá začala nadávať, vyprovokovala ho a on jej to iba opätoval. Za situácie, že
komunikácia strán sporu prebiehala v podstate iba za ich účasti, nemožno jednoznačne a nepochybne
vyhodnotiť ako prebiehali hádky medzi stranami sporu, kto koho osočoval, kto ako prvý sa začal

neadekvátne vyjadrovať, kto dal impulz k takému vyjadreniu, resp. kto situáciu doslova vyprovokoval,
tedaniejemožnénepochybneuzavrieť,kakýmkonkrétnymsituáciámmedzistranamisporudochádzalo
a kto sa ako vyjadroval vo vzťahu k druhej strane. Konanie žalovaného bolo prejednávané aj v
rámci priestupkového konania, pričom rozhodnutím zo dňa 14.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.05.2015 bolo konanie zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo

obvinenému z priestupku preukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa na
prejednanie priestupku nedostavila (pomýlila si dátum) ani nevyužila možnosť napadnúť uvedené
rozhodnutie opravným prostriedkom, resp. súd nemal za preukázané, aby podala trestné oznámenie,
resp. aby robila ďalšie kroky, ktoré by mali preukázať jej tvrdenia, vzhľadom na to, žalovaný sa jej malvyhrážať ublížením na zdraví, resp. sa ju pokúsil fyzicky napadnúť. Žalobkyňa taktiež nerozporovala
výpoveď žalovaného v súvislosti s tým, čo predchádzalo tomu, že žalovaný sa mal na ňu zahnať, teda
že žalovaná mu zobrala tanier s horúcou polievkou, ktorú chcel dať dcére a z jeho vyjadrenia vyplynulo,

že iba rozložil rukami, že „čo robí“, pričom v tomto ohľade sa javí byť pravdivé vyjadrenie maloletej dcéry,
ktorá uviedla, že zje polievku aj od jedného aj od druhého rodiča v podstate, aby nikomu neuškodila.

9. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne na vypočutie
dcéry strán sporu, ktorá v čase incidentu mala cca 10 rokov, a to hlavne s ohľadom na skutočnosť, aby

nedošlo k prípadnému ďalšiemu ohrozovaniu jej psychického vývoja, k čomu sa vyjadrila aj samotná
žalobkyňa, a to aj s poukazom na skutočnosť, že sa dá predpokladať, že dcéra žalovaných podľa názoru
súdu nebude chcieť uškodiť ani jednému z rodičov a navyše pokiaľ by aj bolo došlo k tomu, že za danej
situácie, keď žalobkyňa vytrhla žalovanému tanier s horúcou polievkou, došlo k jeho „zahnatiu sa“ na
žalovanú, nemožno to, podľa názoru súdu, hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda na skutočnosť, že v konaní nebolo jednoznačne nepochybne
preukázané vulgárne vyjadrovanie sa žalovaného voči žalobkyni, resp. pokiaľ aj k nejakému takémuto
vyjadreniu došlo, bolo to za situácie, že sa jednalo o vzájomné osočovanie sa z oboch strán a ako už súd
konštatoval, pokiaľ by aj pripustil „zahnatie sa“ žalovaného voči žalobkyni, takúto jednorazovú situáciu
nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale ako už bolo konštatované, táto skutočnosť

ani nebola v konaní nepochybne preukázaná a rovnako to nevyplýva ani z rozhodnutia o priestupku,
keďže toto konanie bolo právoplatne zastavené. Správanie žalovaného teda súd nevyhodnotil ako hrubé
porušenie dobrých mravov (veľký nevďak zo strany obdarovaného), teda v konaní nebolo preukázané zo
strany žalovaného hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity, resp. ani sústavné menej závažné
porušovanie dobrých mravov, ktoré by v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo

členov jeho rodiny nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov, preto súd z týchto dôvodov
žalobu zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému

žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.