Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010214
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217010214.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich

Ing. Marty Libovičovej a Ing. Anny Príbeliovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. J. G. X. I. S. G. , nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom
S., R. XXX/XX, občan SR

j e v i n n ý , ž e

- dňa 16. 10. 2016 v presne nezistenom čase pred 24.00 h z presne nezisteného miesta a z doposiaľ

nezisteného účastníckeho telefónneho čísla, doposiaľ nestotožnený páchateľ telefonicky kontaktoval F.
R. na jej účastnícke telefónne číslo: XXX/XXXXXXX, kedy sa jej predstavil ako vnuk S. R. a uviedol, že
mal dopravnú nehodu, pri ktorej bola zranená žena s dieťaťom a tiež, že sa s vodičom druhého vozidla
dohodli, že keď mu zaplatí, tak skutok neoznámi na polícií a následne si na tento účel vypýtal od F. R.
peniaze, na čo mu F. R. uviedla, že má len 300,- Eur a doposiaľ nestotožnený páchateľ jej oznámil, že
vodič druhého vozidla si pre peniaze príde osobne na adresu jej trvalého bydliska, pričom dňa 17. 10.
2016 v presne nezistenom čase po 00.00 h G. J. prišiel pred rodinný dom F. R. v obci I. R. Č.. XX a F.

R. mu odovzdala finančnú hotovosť vo výške 300,- Eur a takýmto konaním spôsobil F. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. R. Č.. XX, škodu vo výške 300,- Eur,

- dňa 30. 10. 2016 v čase asi o 22.15 h z presne nezisteného miesta telefonicky kontaktoval na pevnej
linke č. XXX/XXXXXXX J. U. doposiaľ nestotožnený páchateľ a po tom, ako J. U. prijala hovor, volajúci
muž sa predstavil ako D. J. a pod falošnou legendou dopravnej nehody, ktorá sa mala stať synovi
J. U., zneužitím jej neskúsenosti, citového vypätia a dôvery v uvedenie nepravdivých informácií pod
zámienkou, že syn Z. U. mal spôsobiť dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, pri ktorej mal vážne

zraniť manželku muža vystupujúceho pod menom Q., J.. J. uviedol, že vie zariadiť, aby jej syn Z. z toho
nemal žiadne problémy, následne G. J. po takomto
vylákaní osobne prevzal od J. U. v Ľ. dňa 30. 10. 2016 v čase okolo 23.30 h finančnú hotovosť vo
výške 800,- Eur, po tomto dňa 31. 10. 2016 v čase asi o 06.05 h bola opätovne kontaktovaná J. U.
prostredníctvom jej pevnej linky, volajúci muž sa predstavil opäť ako J.. J. pričom uviedol, že stav
zranenejženyponehodesazhoršil,nakoľkodostalavnútornékrvácanieažejepotrebnéjutransportovať
do nemocnice v Bratislave, následne vyžiadal od J. U. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 1. 500,- Eur,

ktoré J. U. opäť odovzdala G. J. v čase okolo 17.00 h dňa 31. 10. 2016 pred bránou svojho rodinného
domu v mieste jej bydliska v Ľ. XX, takýmto konaním J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. XX,
spôsobil celkovú škodu vo výške 2. 300,- Eur,

t e d aspoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania -
využitím neskúsenosti,

č í m s p á ch a l

pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.
zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26. 07. 2017, právoplatným 26. 07. 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a za to
odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 42 mesiacov a uložený mu probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu pobytu v administratívnom

okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota na dobu 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 06. 10. 2017 na obvineného G. J. obžalobu,
ktorou ho viní, že skutkami vymedzenými v nej spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zák. formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák.

K takýmto záverom dospela po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, ktoré potvrdilo, že sa
obvinený na škodu majetku poškodených F. R. a J. U. obohatil takým spôsobom, že tieto uviedol
do omylu a spôsobil im tak malú škodu. Svojím konaním z doposiaľ nestotožneným páchateľom

porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Konanie obvineného hodnotila ako
premyslené konanie s cieľom získania neoprávneného prospechu, keď vystupujúc pod falošnými, resp.
inými menami po tom, ako sa poškodeným predstavil mužský hlas nestotožnenej osoby do telefónu
na pevnej linke s tým, že v obidvoch prípadoch sa malo jednať o spôsobenie dopravných nehôd im
blízkymi osobami a za účelom, aby z toho nemali ďalšie problémy ich blízke osoby požadovali za účelom

vybavenia záležitostí od poškodených finančné hotovosti, ktoré im poškodená F. R. dala vo výške 300,-
Eur a poškodená J. U. v celkovej výške 2. 300,- Eur.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej
kvalifikácii.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedla, že z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní sa potvrdilo spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným. Ako usvedčujúce
dôkazy stoja výpovede obidvoch svedkýň - poškodených U. a R. a tiež výpoveď svedkyne X..
Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti na starších osobách tzv. senioroch. Trestnú činnosť sa rozhodol

na nich páchať možno preto, že predpokladal, že tieto osoby budú klásť menší odpor a ľahšie budemať možnosť páchať trestnú činnosť. Obžalovaný obidve poškodené oklamal. Svedkyňa R. pomerne
jasne popísala ako k trestnej činnosti došlo, pričom na 99 % opoznala v osobe obžalovaného tú osobu,
ktorej odovzdávala peniaze. Svedkyňa U. sa tiež vyjadrila k okolnostiam, za ktorých jej neznáma osoba

oznámila historku, že havaroval jej syn. Svedkyňa uviedla aj to, že táto osoba, ktorej odovzdávala
peniaze, sa snažila pred ňou maximálne maskovať. Navrhla preto obžalovaného uznať vinným podľa
obžaloby a odsúdiť ho k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody s prihliadnutím na
zbiehajúcu sa trestnú činnosť pred Okresným súdom Zvolen v sp. zn. 4T/131/2017 a v rámci tejto
modifikácii trestného rozpätia uložiť mu trest v minimálne spodnej hranici 5 rokov 4 mesiace so

zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tiež navrhla uložiť mu trest
zákazu administratívneho pobytu v okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 15. 01. 2018 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Tr. por. t. j. cíti sa nevinný.

Uviedol, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii v dňoch 19.
09. 2017 a 30. 08. 2017.

Na otázky pri výsluchu vykonávaného prokurátorkou podľa § 258 ods. 1 Tr. por. sa vyjadril, že v roku
2016 bol poberateľom opatrovateľského príspevku za opatrovanie zdravotne postihnutého otca asi vo

výške 220,- Eur, čo bolo jediným zdrojom jeho príjmu. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi a synom.
Od roku 2003 do roku 2012, resp. 2013 žil s družkou E. S.. V roku 2016 asi do októbra žil s priateľkou J.
X.. Osoby J. S. a J. S. pozná. V mesiaci október 2016 nemal vlastný telefón. Nie je držiteľom vodičského
oprávnenia. Auto nevlastní. Poškodené osoby nepozná, nikdy v živote ich nevidel. Bol to J. S., ktorý ho
nahovoril na trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Zvolen. Podľa neho to bol on,

ktorý podviedol poškodené R. a U..

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ani
jeden zo skutkov uvedených v obžalobe nespáchal. Veď ani jedna z poškodených ho neopoznala bez
akýchkoľvek pochybností. Odvtedy ako bol odsúdený Okresným súdom Zvolen, vedie riadny život.

Žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Jeho obhajca v záverečnej reči uviedol, že v trestnom konaní pred súdom nebolo preukázané, že sa
obžalovaný dopustil trestnej činnosti, ktorú mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný v snahe ukončiť
trestnú vec na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 sa priznal, čo má pre neho také dôsledky, že

v tomto konaní je vnímaný ako páchateľ trestného činu podľa obžaloby. Namietol spôsob vykonávania
dokazovania v prípravnom konaní pri úkonoch rekognície. Ani jedna z poškodených ho jednoznačne
neopoznala ako páchateľa. Podľa obhajoby bol páchateľom obidvoch skutkov J. S.. Navrhol, aby bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal on.

V prípravnom konaní vypočutá ako svedkyňa - poškodená J. U. ( ďalej ako:“ svedkyňa“ ) na hlavnom
pojednávaní dňa 15. 01. 2018 doslovne uviedla, že si náhradu škody v trestnej veci neuplatňuje, má
svoj vek, nechce sa ďalej ťahať po súdoch a želá tomu človeku, ktorý ju takto traumatizoval, aby zažil
to, čo zažila ona.

Svedkyňa požiadala o výsluch v neprítomnosti obžalovaného, pretože od začiatku konania preciťuje
strach. Súd podľa § 262 Tr. por. vylúčil obžalovaného po dobu výsluchu svedkyne z pojednávacej
miestnosti. Ešte predtým obžalovaný uviedol, že nemá otázky na svedkyňu. Svedkyňa uviedla, že
zotrváva na svojich výpovediach, ktoré podala do zápisníc na polícii v dňoch 30. 11. 2016 a 09. 08.
2017. Svedkyňa uviedla, že celú postavu obžalovaného vidí dnes na pojednávaní prvýkrát. Niečím

jej pripomenul tú podobizeň osoby, ktorej odovzdávala peniaze, avšak so 100 %-tnosťou to nemôže
potvrdiť, keďže bol sčasti zahalený, mal kapucňu na hlave, bola tma a ona bola vystrašená. Na polícii
podrobne opísala celý skutok. Vypovedala pravdu a odkázala na tieto výpovede. Osoba, ktorá jej
telefonovala,malasvysokoupravdepodobnosťouinýhlas,nežnaňuprehovorilnahlavnompojednávaní
obžalovaný. Tá osoba sa jej predstavila menom J.. J.. Aj pri druhom odovzdávaní peňazí bola osoba

čiastočne zahalená. Dokonca táto osoba na ňu ani neprehovorila, len prevzala z jej rúk peniaze. Všimla
si, že táto osoba sa dostavila za ňou na tom istom motorovom vozidle ako v prvom prípade. Odvtedy
ako sa vedie trestné konanie, ju už nikto telefonicky neatakuje.Na otázku obhajcu vypovedala, že pri rekognícii ju policajt nenavádzal, aby ukázala konkrétnu osobu
ako páchateľa.

Po týchto vyjadreniach svedkyne súd vyzval obžalovaného, aby vstúpil do pojednávacej miestnosti.
Obžalovaného oboznámil s obsahom výpovede svedkyne. Obžalovaný uviedol, že nemá pripomienky
k dôkazu.

Svedkyňa J. X. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2018 uviedla, že obžalovaného pozná, pretože sa

asi pred rokom priatelili. Niekedy pred Vianocami roka 2016 sa prestali priateliť. Toho času je vo výkone
trestu odňatia slobody pre odsúdenie Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T/131/2017, v ktorom konaní
bola uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. s obžalovaným. Jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Toto odsúdenie
nepovažuje za spravodlivé, nakoľko ona je v base a J. ( obžalovaný ) je na slobode. Skutok spáchali

spoločne. Obžalovaný jej nehovoril, kam idú a za akým účelom. Viezli sa spolu v aute, ktoré šoféroval
akýsi J.. Obžalovaný sa s ním poznal. Cestovali v nočných hodinách, sedela vzadu v aute, tak si
nevšimla, či J. počas jazdy s niekým telefonoval. Počas jazdy požičala svoj telefón obžalovanému a tiež
aj vodičovi J.. Pýtali ho od nej, ona sa nepýtala na dôvod, prečo. Predtým zvykla pravidelne požičiavať
svoj telefón obžalovanému. Obžalovaný jej neprispieval na hovorné. Všetky náklady si hradila sama.

Bola taká sprostá. Obžalovaný zvykol používať telefónnu kartu, ktorá bola jej. Mal svoj mobilný telefón.
Prečo takto robil, nevie uviesť. V minulosti vnímala, že obžalovaný bol s J. dobrý kamarát.

Svedkyňa - poškodená F. R. (ďalej len ako: “svedkyňa“) sa na predvolanie súdu na hlavné pojednávanie
nedostavila. Svoju neúčasť vždy ospravedlnila zdravotnými dôvodmi. Keďže na svedkyňu sa vzťahoval

režim obzvlášť zraniteľnej osoby podľa ustanovení zákona č. 274/2017 Z. z., súd ju vypočul dňa 23.
04. 2018 na hlavnom pojednávaní v mieste jej bydliska - I. R. Č.. XX. Jej výsluchu sa zúčastnila
aj psychologička R.. M. X.. Psychologička konštatovala, že svedkyňa je vitálna, psychicky zdravá a
spôsobilá vypovedať. Svedkyňa uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach, ktoré podala do zápisníc o
výsluchu na polícii v dňoch 29. 11. 2016, 22. 03. 2017 a 10. 08. 2017. Pokiaľ sa na hlavnom pojednávaní

v určitých konkrétnostiach vyjadrí inak, odkazuje na svoje výpovede z prípravného konania, keďže vtedy
sa na vec lepšie pamätala. Svedkyňa uviedla, že ju v nočných hodinách dňa 30. 10. 2016 telefonicky
kontaktoval mužský hlas, ktorý jej povedal, že jej vnuk mal haváriu a je potrebné uhradiť poškodeným
škodu, pretože inak vec bude musieť oznámiť polícii. Aby sa tomu predišlo, pýtal od nej peniaze, avšak
ona mu povedala, že mu môže dať len 300,- Eur, nakoľko viacej peňazí doma nemá. On s tým súhlasil.

Ešte v tú noc prišiel ku jej bráne muž, ktorého nepoznala, pre peniaze. Keďže svietilo v noci pouličné
svetlo, videla tohto muža do tváre aj ako bol oblečený. S určitosťou na 99 % opoznala v obžalovanom
tohto muža. Tento príbeh sa jej javil zvláštny, preto išla jeho dej porozprávať na Obvodné oddelenie PZ
vo Veľkom Blhu. Stalo sa to nasledujúci deň v ranných hodinách. Svedkyňa uviedla, že si náhradu škody
v trestnom konaní neuplatňuje, pretože sa mohlo stať, že obžalovaný bol niekým na túto trestný činnosť

zneužitý a nechce mu sťažovať ďalší život. Obžalovaný nemal pripomienky k vykonanému dôkazu.

Obhajca navrhol predvolať a vypočuť svedka J. S.. Zo správy OR PZ Lučenec, OO PZ v Lučenci z 24. 04.
2018 vyplýva, že po J. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., A. XXXX/XX je vyhlásené pátranie od 31.
01. 2017. Na osobu bol vydaný Európsky zatykač. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 podľa

§ 277 ods. 4 Tr. por. návrh obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom svedka J. S. zamietol. Tiež
rozhodol o ďalšom návrhu obhajoby vo veci predvolania a výsluchu svedkyne R.. M. X., psychologičky
uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tak, že aj tento návrh odmietol. Svedkyňa R.. X. sa zúčastnila
výsluchu svedkyne ( poškodenej ) F. R. v mieste jej bydliska a tohto výsluchu sa zúčastnil aj obhajca,
čím vykonanie tohto úkonu výsluchom tejto osoby, ktorá zároveň vystupovala v postavení psychologičky

obzvlášť zraniteľnej osoby, by sa javil nadbytočný. Keďže strany iné návrhy na doplnenie dokazovania
nemali a súd súhrn dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach považoval za postačujúci pre
rozhodnutie o vine, bolo dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 skončené.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Základná skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. má dve formy
protiprávneho konania, ktoré vyjadrujú konanie ako znak objektívnej stránky trestného činu podvodu a
ktoré zároveň trestný čin podvodu odlišujú od iných trestných činov. Konaním pri trestnom čine podvodu
je jednak uvedenie iného do omylu alebo využitie omylu iného. V prejednávanej veci došlo ku konaniu
zo strany obžalovaného, ktorým uviedol poškodené osoby do omylu tým, že v spolupáchateľstve s inou

osobou si vymysleli legendu, na základe ktorej mali mať príbuzné osoby poškodených haváriu, pri ktorej
došlo k spôsobeniu škody a navrhli im, že konanie zostane latentným bez oznámenia polícii, ak vyplatia
peňažnú hotovosť. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje vždy
úmyselné zavinenie, a to buď vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Konanie obžalovaného
v prejednávanej trestnej veci napĺňa znak priameho úmyslu, keď vedomý si veku a sociálneho statusu
poškodených a v snahe na ich úkor sa skôr a ľahšie obohatiť konal.

V rámci vykonávaných dôkazov na hlavnom pojednávaní sa súd vysporiadal jednak s dôkazmi, ktoré
navrhla obžaloba ako aj s dôkazmi, ktoré navrhla obhajoba. Ako usvedčujúce dôkazy vyznievajú
jednoznačne výpovede svedkýň R. a U.. Tiež ako usvedčujúci dôkaz vyznieva aj výpoveď svedkyne X..
Ako oslobodzujúci dôkaz vyznieva len samotná obhajoba obžalovaného.

Obžalovaný počas celého procesu sa obhajoval tým, že on trestnú činnosť, pre ktorú bola podaná na
neho obžaloba, nespáchal. Spáchanie tejto trestnej činnosti sa snažil zvaliť na J. S., ktorého označil
za priateľa a o ktorom mal vedomosť, že v súčasnosti je po ňom vyhlásené pátranie a vydaný na neho
Európsky zatýkací rozkaz. Z lustrácie ZVJS zo dňa 16. 05. 2018 sa potvrdzuje, že osoba sa nenachádza

v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súd návrh obhajoby na výsluch svedka J. S. zamietol z
dôvodu, že vykonané ostatné dôkazy na hlavnom pojednávaní usvedčujú obžalovaného z protiprávneho
konania, preto bolo rozhodnuté, že sa tento dôkaz nevykoná.

Z podanej obžaloby sa potvrdzuje, že sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti v spolupáchateľstve

s inou osobou. Táto osoba počas trestného konania stotožnená nebola. Aj prípadné vykonanie dôkazy
výsluchom svedka J. S. by nedalo odpoveď na túto otázku, pretože SIM karta s telefonickej účastníckej
stanice: XXXX XXX XXX z ktorej bolo volané aj svedkyni U. bolo podľa údajov telefónneho operátora
O2 Slovakia s.r.o. pridelená na meno J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. F. XX, Ž. Q. F.. Okrem toho táto
osoba bola v prípravnom konaní v trestnej veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 vypočutá

dňa 14.03.2017 a uviedla, že mala zakúpených vyše 200 kariet a tieto odpredávala náhodným osobám.
Osoby J. S. a J. X. nepozná.

V rámci dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s podstatným obsahom
trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017. Rozsudkom v tejto trestnej veci bol

obžalovaný G. J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. s J. X.K.. Obžalovaný bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
36 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na dobu 42 mesiacov a určený mu
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Tiež mu bol uložený trest zákazu pobytu v

administratívnych okresoch Zvolen, Detva, Krupina na dobu 3 rokov. Obžalovaná J. X. vypočutá v
prejednávanej trestnej veci Okresným súdom Veľký Krtíš ako svedkyňa bola odsúdená k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Aj jej bol uložený trest zákazu pobytu v administratívnych okresoch
Zvolen, Detva, Krupina na dobu 3 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť u obžalovaného G. J. dňom

26. 07. 2017, pričom skutku, pre ktorý bol odsúdený, sa dopustil dňa 17. 10. 2016 v čase o 22.39 h.

V prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v skutku č. 1 dňa 16. 10. 2016 t. j.
cca 24 hodín pred spáchaním skutku, pre ktorý bol odsúdený Okresným súdom Zvolen. Druhého skutku
sa dopustil dňa 30. 10. 2016 v čase o 22.15 hod.

Obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v ucelenom reťazci tieto
dôkazy: opoznanie pri rekognícii poškodenými osobami, výpoveď svedkyne X., používanie mobilného
aparátu patriaceho svedkyni X. spôsobom, že do neho vkladal inú telefónnu kartu, častá zámenaúčastníckych telefónnych čísiel a SIM karty, snímanie dosažiteľnosti príjmového signálu stanicami
telefónnych operátorov, zinscenovanie rovnakej legendy pri páchaní trestnej činnosti a časový sled
medzi telefonujúcou osobou a poškodenými a okamihom príchodu na dohovorené miesto za účelom

prevzatia peňazí. Aj keď je nespochybnené, že obžalovaný trestnú činnosť nepáchal sám, je trestne
zodpovedný zo spolupáchateľstva.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 z opisu skutku v rozsudku
č. k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26. 07. 2017 vyplýva, že telefonicky J. S. kontaktoval poškodenú z

telefónneho čísla: XXXX XXX XXX. Následne obžalovaný a X. išli za poškodenou prevziať peniaze. Z
uvedeného vyplýva záver, že trestnú činnosť vykonávali všetci traja koordinovane. Z výpisov hovorov zo
spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. za obdobie od 30. 10. 2016 do 01. 11. 2016 sa rovnako potvrdzuje, že
z tohto istého telefónneho čísla bolo volané aj na telefónne číslo účastníckej stanice: XXXX XX XX XX
XXX, ktoré telefónne číslo je pridelené svedkyni J. U.. Z výpisu od operátora spoločnosti O2 Slovakia
s. r. o. Bratislava z 21. 12. 2016 sa potvrdzuje, že SIM karta s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX bola

pridelená užívateľovi J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. Q. F., D. F. XX. Z tejto karty bola dňa 30. 10.
2016 v čase o 22:15:02 h kontaktovaná svedkyňa U. a to na pevnú linku: XXX XX XX XXX. Signál
bol zachytený zo stožiaru umiestneného v Lovinobani. Z rovnakého telefónneho čísla bola svedkyňa
kontaktovaná aj v čase od 22:28:30 h, kde signál zachytával už stožiar operátora v Tomášovciach. Ako
ďalší hovor od rovnakého volajúceho rovnakému príjemcovi bol zachytený v čase o 23:31:22 h, ktorý

snímal už stožiar vo Veľkom Krtíši. Z uvedeného vyplýva, že osoba volajúceho sa prepravovala vozidlom
v smere od Lovinobane do Veľkého Krtíša, čomu zodpovedajú aj časové úseky volaní zodpovedajúce
prepravovanej vzdialenosti. Keďže svedkyňa U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prvom prípade
odovzdala osobe 800,- Eur v čase okolo 23:30 h (čas si všimla na nástenných hodinách bezprostredne
po tom, ako vstúpila do bytu), je nepochybné, že osoba volajúceho nebola totožná s tou osobou, ktorá

prišla za U. prevziať peniaze. Obžalovaný sa obhajoval tým, že on v tomto čase, keď malo dôjsť k
spáchaniu trestnej činnosti, nemal vlastný mobil, čo vyvrátila svedkyňa X., ktorá jednoznačne uviedla,
že pokiaľ boli spolu, mal stále vlastný mobil, avšak častokrát si požičiaval mobil hlavne od nej, za účelom
vykonania hovorov. Obhajoba sa domáhala doplnenia dokazovania vypočutím svedka J. S., nakoľko
sám obžalovaný je presvedčený o tom, že to bol on, ktorý spáchal trestnú činnosť, pre ktorú bola podaná

na neho obžaloba. Je paradoxné, že aj vo veci 4T/131/2017 bolo volané z mobilného telefónneho čísla:
XXXX XXX XXX volajúcim J. S., avšak SIM karta s týmto telefónnym číslom bola pridelená užívateľovi J.
S., teda inej osobe. Je vysoko pravdepodobným, že obžalovaný aj túto trestnú činnosť spáchal spoločne
s J. S. a nemožno vylúčiť, že sa podieľal na niektorej forme trestnej súčinnosti aj J. S..

Súd obhajobe obžalovaného neuveril. Tak svedkyňa U. ako aj svedkyňa R. opoznali obžalovaného ako
osobu, ktorá prišla za nimi pre peniaze. Aj keď nimi vyslovená miera pravdepodobnosti tohto opoznania
nie je 100%- tná, súd toto zníženie percent pripísal aj strachu týchto osôb pred obžalovaným, keď
nakoniec ani jedna z nich si náhradu škody v adhéznom konaní už neuplatnila. Je preukázané aj to, že
obžalovaný túto trestnú činnosť nepáchal samostatne, ale v spolupáchateľstve s inou osobou tak, ako

to bolo aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen. Ako oslobodzujúci dôkaz nemôže slúžiť
obžalovanému to, že jemu nebola pridelená SIM karta z telefónneho čísla: XXXX XXX XXX a na strane
druhejtvrdí,žetrestnúčinnosťspáchalJ.S.,keďpodľaúdajovoperátorabolatátoSIMkartastelefónnym
číslom pridelená osobe J. S.. Je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonanie hovoru z mobilného
telefónneho aparátu môže vykonať aj osoba iná, než tá, ktorej bola SIM karta s konkrétnym telefónnym

číslom priradená. Práve túto okolnosť v snahe zmietnuť osoby a sťažiť zisťovanie páchateľa využil
obžalovaný, ktorý v spolupáchateľstve s inou osobou sa dopustil trestného činu podvodu na osobách
U. G. R.. Svedkyňa U. bez akýchkoľvek pochybností uviedla, že hlas muža v telefóne nebol totožný s
hlasom osoby, ktorej odovzdávala peniaze. S rozhodnosťou uviedla aj to, že si všimla, že tá osoba, ktorej
odovzdávala peniaze, vyzerala úplne zhodne tak v prvom prípade, keď odovzdávala 800,- Eur ako aj

v druhom prípade, keď odovzdávala 1. 500,- Eur. Aj poškodená R. opoznala túto osobu a pri výsluchu
na hlavnom pojednávaní dňa 23. 04. 2018 potvrdila, že ňou bol obžalovaný. Doslovne na jeho otázku,
či sa nebojí Boha, že ho takto neprávom obviňuje, uviedla, že by ho nikdy neobvinila, keby si nebola
istá. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal pochybnosť o tom, že obidva skutky uvedené v obžalobe
spáchal obžalovaný. Nemal pochybnosť ani o tom, že ich páchal v spolupráci s inou nestotožnenou

osobou. Keďže súd je viazaný návrhom obžaloby a obžaloba bola podaná len na obžalovaného G. J.,
súd bol viazaný jej obsahom.Obžalovaný sa obhajoval aj tým, že poukazoval na nezákonnosť vykonania procesného dôkazu, ktorým
bola rekognícia v prípravnom konaní. Dokonca tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní nemali
rekogníciu vykonávať z fotografií páchateľa, ale in natura.

Trestné stíhanie vo veci v tom čase poškodenej U. začalo dňa 05. 11. 2016. Trestné stíhanie vo veci
v tom čase poškodenej R. začalo dňa 17. 10. 2016. Vznesené obvinenie vo veci skutku spáchaného
voči poškodenej U. bolo obvinenému G. J. dňa 17. 07. 2017. Vznesené obvinenie vo veci skutku
spáchaného voči poškodenej R. bolo obvinenému G. J. dňa 05. 06. 2017. Rekogničný úkon vo veci

poškodenej U. bol vykonaný dňa 04. 04. 2017, teda pred vznesením obvinenia G. J.. Rekogničný úkon
vo veci poškodenej R. bol vykonaný 22. 03. 2017, teda rovnako tiež pred vznesením obvinenia G.
J.. Z obidvoch rekogničných úkonov vyplýva ten záver, že orgán činný v trestnom konaní v tom štádiu
konania nemohol vykonať rekogníciu in natura, ale vykonal len rekogničný úkon z fotografií, pretože
nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnemu páchateľovi G. J.. Súd ani v jednom prípade nezistil také
procesné pochybenia, ktoré by boli zásahom do práv obhajoby a ktoré by odôvodňovali neplatnosť

tohto procesného úkonu z dôvodu, že nebol vykonaný zákonným spôsobom. Obhajca do súdneho spisu
predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/22/2015. Tento rozsudok, ale na
strane 5 cituje stav, ktorý nie je totožný s prejednávanou vecou Okresným súdom Veľký Krtíš. Najvyšší
súd Slovenskej republiky hodnotil ako nezákonný rekogničný úkon, ktorý bol v danej veci vykonaný
preto, že mala byť rekognícia vykonávaná in natura, pretože v danom prípade už bol páchateľ známy

a bolo mu vznesené obvinenie.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti,
pre ktorú bola podaná na neho obžaloba. Uznal ho vinným z rovnakej právnej kvalifikácie ako bola
posudzovaná v obžalobe.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zákonná sadzby pri uznaní viny a odsúdení za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. prestavuje
spodnú hranicu 3 roky a vrchnú hranicu 10 rokov. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti závažnejším
spôsobom konania spočívajúcom v tom, že využil tieseň a neskúsenosť starších osôb, a to svedkýň J. U.
a F. R.. V prejednávanej veci prichádzalo do úvahy len uloženie trestu odňatia slobody, na výšku ktorého
mal vplyv pomer zohľadňujúcich poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri rozhodovaní súd prihliadol

na dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. t. j. spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m/ Tr. zák.
t. j. bol už za trestný čin odsúdený) a na žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods.
4 Tr. zák. mu uložil trest z modifikovaného trestného rozpätia, keď sa spodná hranica trestnej sadzby
zvýšila o 1/3-tinu a predstavuje minimálne 5 rokov 4 mesiace. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti
v prejednávanej veci v skutku č. 1 dňa 16. 10. 2016 a v skutku č. 2 dňa 30. 10. 2016, teda skôr, než

bol v trestnej veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Súd
preto obžalovanému podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody, pre výkon ktorého ho
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V rámci ukladaného súhrnného trestu
došlo k zrušeniu výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26.
07. 2017, právoplatného 26. 07. 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a za to odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 42 mesiacov a uložený mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Pri ukladaní výmery trestu súd prihliadol aj na doterajšie vedenie života obžalovaným. Z odpisu registra

trestov sa potvrdzuje, že bol doposiaľ celkom 5-krát súdne trestaný, z toho jedenkrát cudzozemským
súdom. Zo štruktúry páchanej trestnej činnosti sa potvrdzuje, že sa dopúšťal predovšetkým páchania
majetkovej trestnej činnosti. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR za obdobie od 06. 03.
2012 do 28. 09. 2017 sa potvrdzuje, že sa dopustil celkom 4-roch priestupkov a v dvoch priestupkovýchkonaniach bolo priestupkové konanie zastavené. Z ich štruktúry sa potvrdzuje, že prevažnú časť tvoria
priestupky na úseku porušovania pravidiel cestnej premávky, však sa dopustil spáchania priestupkov
aj proti majetku. Zo správy o povesti od Obce T. nevyplýva jeho bližšie hodnotenie, je len evidovaný

ako občan obce prihlásený k adrese trvalého pobytu R. XXX/XX, pričom komisiou verejného poriadku
doposiaľ prejednávaný nebol.

V zmysle vyššie uvedených záverov súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody ukladaný
obžalovanému vo výmere 5 rokov 4 mesiace bude pre naplnenie individuálnej a generálnej prevencie

postačujúci.

Zároveň súd podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu pobytu v administratívnom
okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota na dobu 2 rokov. Tento trest bol obžalovanému uložený preto,
lebo sa dopustil pokračovacej trestnej činnosti na územiach týchto administratívnych okresov, čím
uloženietohtotrestuvyžiadalaochranaverejnéhoporiadkuamajetkusprihliadnutímnadoterajšíspôsob

vedenia života obžalovaným, ktorému bol rovnaký trest ukladaný aj Okresným súdom Zvolen sp. zn.
4T/131/2017. Uloženie tohto trestu umožnil aj ten fakt, že obžalovaný nemá trvalý pobyt prihlásený na
administratívnom území týchto okresov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v

BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).