Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205535
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618205535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v
spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, 010 01
Žilina, proti žalovanému: Z. M., nar. XX. mája XXXX, bytom L. F. XX/XXXX, E. F., zastúpený JUDr.
Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom AK Daxnerova 5, Rimavská Sobota, o zaplatenie 4.024,41
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k.
10C/20/2019-140 zo dňa 20. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré j
e mu žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 10C/20/2019-140 zo dňa 20. augusta 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 4.024,41 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný neoprávnene
odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste M., P. XX, za čo
mu bola faktúrou vyúčtovaná žalovaná suma za neoprávnený odber elektriny. Žalobca sa v konaní
pred súdom prvej inštancie bránil tým, že nikdy na adrese uvedenej ako miesto neoprávneného odberu
nebýval, navštevoval túto adresu iba ako vnuk starej matky. Dňa 25.04.2018 bol s otcom navštíviť

svoju starú matku, ktorá mala vážne zdravotné problémy, bola vo veľmi vážnom zdravotnom stave
vyžadujúcom prevoz do nemocnice. Následkom vážneho zdravotného stavu stará matka žalovaného na
druhý deň dňa 26.04.2018 v nemocnici zomrela. Pripustil, že podpísal pracovníkmi žalobcu vyhotovený
protokol, neuvedomil si následky svojho konania.

1.2 Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval ustanovenia § 46 ods.1, ods.2 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012

Z.z.“), ako aj ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Vykonal dokazovanie výsluchom svedkov
(pracovníkov žalovaného, ktorí zistili neoprávnený odber), protokolom o zistení neoprávneného odberu,
listom - oznámením o neoprávnenom odbere, fotodokumentáciou, upomienkou, výpisom z obchodného
registra žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu, potvrdením MUDr. Andrei Baníkovej, potvrdenímObecného úradu M., vyjadrením k odporu, rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
predžalobnou komunikáciou, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu, potvrdením MUDr. Ivety
Mikulášovej a potvrdením o dočasnej PN.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že na
odbernom mieste P. XX bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie; nebolo sporné, že dňa
25.04.2018 na odbernom mieste zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu, kde zistili neoprávnený odber.
Odberateľom na tomto odbernom mieste žalovaný nebol, bola ním jeho stará matka C. M., ktorá bola

v čase kontroly vo vážnom zdravotnom stave. Jej syn so žalovaným zabezpečovali jej prevoz do
nemocnice, kde na druhý deň C. M. zomrela. V čase vykonania kontroly na odbernom mieste boli nielen
C. M. ale aj Z. M. st. a žalovaný.

1.4 Pokiaľ však v protokole je uvedený ako neoprávnený odberateľ žalovaný, v prípade neoprávneného
odberu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa a teda osoby, ktorá má uzavretú zmluvu o dodávke

elektrickej energie. Pokiaľ došlo k neoprávnenému odberu na konkrétnom odbernom mieste, je
odberateľ, ktorý má uzavretú zmluvu, bez ohľadu na to, či konkrétny neoprávnený odber elektrickej
energie uskutočnil, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, bez toho, aby sa skúmalo jeho
zavinenie. Z tohto pohľadu zodpovednosť za zistený neoprávnený odber nesie C. M., a nie žalovaný.
Objektívnu zodpovednosť odberateľa nemožno nahradiť akýmsi pristúpením tretej osoby do tohto

zodpovednostného vzťahu. Súd prvej inštancie mal za to, že vykonané dôkazy vylučujú, že by
neoprávneným odberateľom bol žalovaný, na odbernom mieste nemá trvalý ani prechodný pobyt, podľa
potvrdenia obce žalovaný na odbernom mieste nebýval a chodil tam iba na sviatky či víkendy a v čase
kontroly zabezpečoval prevoz starej matky do nemocnice.

1.5 Žalovaný nepoprel, že by podpísal protokol o neoprávnenom odbere, táto okolnosť nezakladá jeho
zodpovednosťzavzniknutúškodu.Žalovanýpodpísalprotokolzamimoriadnychokolností,užalovaného
ide taktiež o osobu psychiatricky liečenú. Tieto skutočnosti vznášajú vážne pochybnosti ohľadom toho,
či takýto dokument žalovaný za mimoriadnej udalosti podpísal a vedel aj v tej kritickej chvíli riadne
posúdiť následky svojho konania. V danom protokole taktiež nejde o uznanie dlhu zo strany žalovaného,

z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny nevyplýva, aký dlh, teda v akej konkrétnej výške
mal žalovaný uznať. Predmetné vyhlásenie nespĺňa náležitosti právneho úkonu uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlh musí byť určený čo do dôvodu a výšky, k čomu v danom
prípadenedošlo.Danýúkonsúdprvejinštanciepovažovalzaneplatnýprávnyúkonzdôvodunedostatku
podstatnej náležitosti spočívajúcej v určitosti uznávaného záväzku; žalovaný neuznal žiadnu konkrétne

vyčíslenú a určenú sumu. Dôkazná povinnosť o tom, že záväzok v čase uznania existoval a trval, na
žalovaného neprešla.

1.6 Vzhľadom k uvedeným záverom okresný súd konštatoval, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný
v danom spore, zodpovednosť za neoprávnený odber nenesie, a preto okresný súd voči nemu žalobu

zamietol.

1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255
ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému, v spore plne
úspešnému, priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že mu žalovaný nárok v celom
rozsahu prizná, eventuálne, aby rozhodol tak, že vráti vec prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Poukázal a skutočnosť, že náhradu škody uplatňoval v zmysle § 46 ods.1 a § 39 ods. 13

zákona č. 251/2012 Z.z. a zdôraznil, že žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu
elektrickej energie zo dňa 25.04.2018. V záhlaví uvedeného protokolu bolo uvedené, že elektrinu
odberal žalovaný; z obsahu protokolu vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú
energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností týkajúcichsa zistenia neoprávneného odberu, jeho podpisu a spôsobu vykonania a zároveň vyhlásil, že zaplatí
svoj dlh tak, ako mu bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný
svojím podpisom preukazoval aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného

odberu elektrickej energie sa zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal. Takéto
vyhlásenie žalovaného je uznaním záväzku z jeho strany, dochádza k preneseniu dôkazného bremena
zo strany žalobcu a žalovaného v tej časti, pokiaľ sa týka tvrdenia, že na odbernom mieste žalovaného
bolzistenýneoprávnenýodberelektrickejenergie.Uznaniezáväzku,ktorýmdlžníkuznávavočiveriteľovi
povinnosť uplatniť dlh, zakladá dlžník vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe jeho

uznania. Bolo na žalovanom uviesť dôkaz o tom, že jeho dlh neexistuje.

2.2 Poukázal na celkovú škodu, spôsob jej vyčíslenia, skutočnosti vyplývajúce z výsluchu svedka
U. V., z ktorého vyplýva okrem iného aj to, že zásah do elektrického zariadenia vyžadoval určitú
technickú zručnosť a tiež obsah výpovede svedka M., ktorý uviedol, že p. M. st. inicioval to, aby
bol žalovaný označený ako odberateľ. Žalovaný súhlasil s tým, aby bol označený ako žalovaný v

predmetnom spore, dobrovoľne bez nátlaku podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa
25.04.2018 na odbernom mieste M., P. č. XX. Žalobca mal tak za to, že v rámci dokazovania pred súdom
prvej inštancie bol preukázaný neoprávnený odber ako aj zodpovednosť žalovaného, sám žalovaný
podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu a tým aj uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú
energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností týkajúcich

sa zistenia neoprávneného odberu. Žalovaný sa na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného
odberu elektrickej energie zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal. Na základe
uvedeného mal žalobca za to, že v spore bola jednoznačne preukázaná pasívna legitimácia žalovaného.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods.

1 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu
potvrdil a priznal mu plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.1 Poukázal na svoju obranu konaním pred súdom prvej inštancie a zdôraznil, že vo veci údajného
neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste M., P. XX nie je v jeho možnostiach sa objektívne

vyjadriť z dôvodu, že u jeho starej matky, ktorá bývala na tejto adrese a bola odberateľkou elektrickej
energie, nikdy nebýval, elektrickú energiu neodoberal a na tejto adrese starú matku ako blízky príbuzný
príležitostne navštevoval. V konaní pred súdom prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil
okolnosti podpísania protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, jeho podpísaním
neuznal neoprávnený odber elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, ale podpísal ho z

dôvodu, že aktuálny zdravotný stav jeho starej matky jej neumožňoval komunikovať s pracovníkmi
žalobcu, ktorí riešili neoprávnený odber.

3.2 Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 46 ods.1 písm. a), ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. a tvrdil,
že pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú

škodu. Ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa, ktorú nie je možné preniesť na iný subjekt a do tohto
zodpovednostného vzťahu nemôže svojvoľne pristúpiť iná osoba, čo aj podpísaním protokolu o zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie. Svedkovia sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k časovému
obdobiu, kedy malo k zásahu do elektrického zariadenia dôjsť, malo to byť dlhšiu dobu. Nie je zrejmé, či
k takémuto odberu nedošlo ešte za života starého otca žalovaného. Za iluzórnu treba považovať snahu

žalobcu tvrdiť, že tento zásah do odberného miesta mal vykonať žalovaný len preto, že jeho toho času
už nebohá stará matka zrejme vzhľadom na svoj vek už nebola schopná vyjsť po rebríku na povalu a
zrejme ani nemala zručnosť na zapojenie odbočenia z hlavného prívodu prúdu.

3.3 Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v prípade neoprávneného odberu ide

o objektívnu zodpovednosť odberateľa a teda osoby, ktorá má uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej
energie s tým, že pokiaľ došlo k neoprávneného odberu na konkrétnom odbernom mieste, je odberateľ,
ktorý má uzavretú zmluvu, bez ohľadu na to, či konkrétny neoprávnený odber elektrickej energie
uskutočnil, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu bez toho, aby sa skúmalo jeho zavinenie. Túto
objektívnu zodpovednosť nemožno nahradiť pristúpením tretej osoby do postu zodpovednostného

vzťahu.3.4 Za správny považoval žalovaný aj názor súdu prvej inštancie o tom, že ním podpísaním protokol o
neoprávnenom odbere nemal náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a preto ho
súd prvej inštancie správne považoval za absolútne neplatný právny úkon.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených, pričom naďalej za dôvod pasívnej legitimácie žalovaného považoval dobrovoľne podpísaný
protokol o zistení neoprávneného odberu.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrval na dovtedajších tvrdeniach.

6. Ďalšie relevantné (nové) vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. Zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému
uplatňoval z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste M., P. XX; pasívnu
legitimáciu žalovaného v spore videl žalobca v tom, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia
pre verejný rozvod elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste a podpísal protokol o zistení
neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní absencie

pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného; na základe vykonaného dokazovania zistil, že je
vylúčené, že by neoprávneným odberateľom bol žalovaný a samotná skutočnosť, že podpísal protokol
o zistení neoprávneného odberu jeho zodpovednosť a pasívnu vecnú legitimáciu nezakladá. Zároveň
sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný podpisom protokolu uznal svoj dlh vyplývajúci z
neoprávneného odberu elektrickej energie.

9.1 Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného sudu a
reagujúc na odvolacie námietky žalobcu dopĺňa, že súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec
ustanovenia správneho právneho predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 251/2012 Z.z. a vec
správne právne posúdil aj vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

9.2 S prihliadnutím na čas zistenia neoprávneného odberu (25.04.2018) zodpovednosť za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie upravuje ustanovenie § 46 ods.1 zákona č.
251/2012 Z.z., podľa ktorého neoprávneným odberom je okrem iného odber bez uzatvorenej zmluvy
alebo odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného

zásadu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny; meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré
nezaznamenávaalebonesprávnezaznamenávaodberelektriny,alebourčenýmmeradlom,ktorénebolonamontované prevádzkovateľom sústavy. Táto zodpovednosť je objektívna; nevyžaduje sa pri nej
preukázanie zavinenia. Povinnosť nahradiť škodu vzniká tomu, kto elektrinu odoberal.

9.3 V danom prípade bolo nesporné, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie na kontrolovanom
odbernom mieste došlo a k zisteniu neoprávneného odberu došlo pri kontrole na odbernom mieste
25.04.2018. Nebol spochybnený ani spôsob, akým bol neoprávnený odber elektrickej energie
vykonávaný.

9.4 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol
predovšetkým z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie subjektu na žalovanej strane. Skúmanie
vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta.
Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciou je
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ)

je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a
účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa
22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že: „Na to,
aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý

v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva, ktoré sú
predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľnom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.

9.5 V prejednávanom spore nebolo tvrdené ani preukázané, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu
so žalovaným týkajúcim sa odberu elektrickej energie pre odberné miesto, na ktorom bol zistený

neoprávnený odber. Žalovaný tvrdil a preukázal, že na predmetnom mieste nemal bydlisko, v mieste
odberného miesta bývala jeho stará matka, u ktorej sa zdržiaval iba v prípadoch, keď ju prišiel ako vnuk
navštíviť. Uvedené podporil potvrdením obecného úradu Kalinovo (o tom, že na adrese neoprávneného
odberu nemal nikdy nahlásený trvaný ani prechodný pobyt a ani na uvedenej adrese nikdy nebýval
a vôbec sa na nej nezdržiaval a starých rodičov navštevoval väčšinou príležitostne počas víkendov a

sviatkov). Nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorému
bolo priradené predmetné odberné miesto v čase neoprávneného odberu elektriny. K existujúcemu
odbernému miestu má však prístup a možnosť odberu predovšetkým vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa
dané odberné miesto nachádza a tiež ten, komu to vlastník nehnuteľnosti umožnil. V danom prípade ale
vlastníctvo žalovaného tvrdené a ani preukázané nebolo, nebolo tvrdené a preukázané, že by vlastník

žalovanému prístup k odbernému miestu umožnil. Žalobca tak nepreukázal, že by to bol žalovaný, kto
elektrickú energiu reálne odoberal; nepreukázal tak, že by žalovaný bol zodpovednostným subjektom,
a teda tým, kto elektrickú energiu na kontrolovanom mieste odoberal.

9.6 Pokiaľ žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu vyvodil z tej skutočnosti, že žalovaný podpísal

protokol o neoprávnenom odbere dňa 25.04.2018, odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej
inštancie poukazuje na extrémnu situáciu, za ktorej k podpisu protokolu došlo; protokol bol žalovanému
predložený v čase, keď tento starú matku (ktorá v mieste neoprávneného odberu mala bydlisko) navštívil
spolu so svojim otcom zistiac nepriaznivý a vážny zdravotný stav starej matky vyžadujúci prevoz
do nemocnice, v ktorej v konečnom dôsledku nasledujúci deň (26.04.2018) zomrela. Aj z výpovedí

svedkov, zamestnancov žalovaného vykonávajúceho kontrolu na odbernom mieste vyplýva, že prioritne
potrebovali vec riešiť s majiteľom odberného miesta, nakoľko v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu
p. M. toto možné nebolo, potrebovali podpísať protokol o zistení neoprávneného odberu. „Z. M. st.
nám povedal, že sa protokol vypíše na Z. M. ml., lebo on sa tam častejšie zdržuje; Z. M. ml. s týmsúhlasil“ (svedok V.). „Odberný vzťah sme mali s C. M. a pán Z. M. st. nám povedal, aby sme to
dali na žalovaného“ (svedok M.). Z uvedených tvrdení svedkov žiadnym spôsobom nevyplýva, že by
zistili, že neoprávnený odber vykonával žalovaný; v zásade k menu C. M. v protokole o neoprávnenom

odbere vypísali meno žalovaného a dali mu protokol podpísať iba z dôvodu, že tak povedal Z. M.
st.. Samotná skutočnosť, že žalovaný protokol podpísal, tak neoprávnený odber elektrickej energie
žalovaným nepreukazuje.

9.7Vovzťahukodvolaciemutvrdeniužalobcuouznanídlhužalobcomtým,žepodpísalprotokolozistení

neoprávnenéhoodberuodvolacísúdpoukazujenavyššieuvedenékonštatovania,mimoriadnusituáciuv
čase podpisu protokolu (vážny zdravotný stav starej matky žalovaného), preukázané duševné ochorenie
žalovaného (aj keď bez relevantného tvrdenia, akým spôsobom toto duševné ochorenie ovplyvňuje jeho
rozpoznávacie schopnosti) a správne právne závery súdu prvej inštancie o tom, že podpis žalovaného
na protokole nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka
z dôvodu absencie uvedenia konkrétnej výšky dlhu, ktorý mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uznať.

Ani táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí a k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného (vo
vzťahu k existencii dlhu) nedošlo.

9.8Odvolacísúdopakovanezdôrazňuje,žeskutočnosť,ženaodbernommiestedošlokneoprávnenému
odberu elektrickej energie v spore spochybnená nebola. Len samotná existencia neoprávneného

odberu, prítomnosť žalovaného (avšak nielen jeho) v mieste odberu v čase vykonania kontroly na
odbernom mieste jeho zodpovednosť za uplatnenú škodu nezakladá a bez ďalšieho vzhľadom na
okolnosti jeho zodpovednosť nezakladá ani podpis protokolu o zistení neoprávneného odberu. Žalovaný
nebolvlastníkomnehnuteľnostipriktorejbolokontrolovanéodbernémiesto,natomtomiestesazdržiaval
len nepravidelne a nebolo preukázané, že by bol osobou, ktorá elektrinu neoprávnene odoberala. Závery

súdu prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia ani nesprávnych skutkových
zistení. Tvrdenú vadu konania žalobca v podanom odvolaní ničím nekonkretizoval.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa
§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom

prvej inštancie, ktorý správne poukázal na pomer úspechu v spore.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná strana, nakoľko na odvolanie žalobcu
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2
C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).