Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/517/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212220001.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. X, K., zastúpený: JUDr.
Eva Geleneky Hencovská, advokátka, Bajzova 2, Košice, proti odporcovi: VÚB Leasing, a.s., Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. júna 2013, č.k. 51C 148/2012-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, od
odporcu zaplatenia sumy 8.712,82 EUR s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z
dôvodu,že25.03.2010plnilnaúčetodporcuč.:XXXXXX/XXXXvedenývoM.A.,P..B..,pobočkaK.sumu
8.636,27 € a dňa 26.03.2010 na ten istý účet v tej istej pobočke sumu 76,55 € podľa pokynov odporcu.

Tieto finančné prostriedky na účet odporcu vložil z dôvodu uistenia odporcom, že po úhrade tejto sumy
pristúpi k prepisu motorového vozidla vo vlastníctve odporcu a v užívaní spoločnosti REDNEX, s.r.o.
so sídlom Železiarenská 62, Košice, IČO: 36 595 420, na jeho osobu, pričom spoločnosť REDNEX,
s.r.o. prevod motorového vozidla odsúhlasila prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa, s ktorým bol
v osobnom styku. Napriek tomu, že predmetnú sumu zaplatil, zo strany odporcu nebol vykonaný úkon
smerujúci k prepisu motorového vozidla.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie posúdil po právnej stránke § 489, § 420 ods. 3, § 442, § 451 ods.
1, 2, § 454 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prioritne sa zaoberal právnym posúdením okolnosti,
či na strane odporcu tým, že si ponechal peňažné prostriedky uhradené ako doplatok splátok lízingu,
pokutu za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy, poplatok za spracovanie žiadosti a zostatkovú sumu
predstavujúcu doplatok kúpnej ceny motorového vozidla, zaplatenú osobou odlišnou od leasingového

nájomcu, došlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Mal za to, že vzhľadom na
označenie finančných prostriedkov variabilným symbolom jednoznačne ich priraďujúcich k lízingovej
zmluve na strane odporcu ponechaním si peňažných prostriedkov pripísaných mu na jeho účet pod
variabilným symbolom prislúchajúcim k lízingovej zmluve klienta odporcu RENDEX, s.r.o. nedošlo na
strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bolo zrejmé, že toto
plnenie bolo celkom nepochybne navrhovateľom odporcovi poskytnuté nie za seba, ale za spoločnosť

RENDEX, s.r.o., ktorá bola povinná odporcovi túto sumu uhradiť. V konaní podľa súdu prvého stupňa
nebolo ničím preukázané, že by sa navrhovateľ mohol (mylne) domnievať, že si voči odporcovi plní
svoj vlastný záväzok, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval v čase plnenia splatný
záväzok, ktorý by bol navrhovateľ voči odporcovi povinný plniť, keďže medzi účastníkmi konania nedošlo
k uzavretiu žiadnej zmluvy a navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by sa mohol
domnievať, že má plniť odporcovi. Rovnako podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že by sa odporca

zaviazal k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa po zaplatení žalovanej sumy. Poukázal na
to, že prepis údajov o držiteľovi motorového vozidla na príslušný dopravný inšpektorát (ktorý má lenevidenčný charakter a nenadobúda sa ním vlastnícke právo) mali zabezpečovať tak navrhovateľ ako
aj konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H., pričom v prípade priameho odpredaja vozidla odporcom
navrhovateľovi by sa účasť p. H. na dopravnom inšpektoráte nevyžadovala. Mal za preukázané, že

medzi navrhovateľom a spoločnosťou RENDEX s.r.o. existoval právny vzťah, ktorý mohol založiť
existenciu povinnosti navrhovateľa plniť spoločnosti RENDEX, s.r.o., a vo vzťahu k odporcovi teda
nemohlo ísť o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 OZ, ktoré by bol povinný odporca
navrhovateľovi vrátiť. Uviedol, že neobstojí alternatívne tvrdenie navrhovateľa o spôsobenej škode
odporcom dôvodiac, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie akejkoľvek,

hoci aj prevenčnej povinnosti, ktorá by mohla mať za následok vznik majetkovej ujmy na strane
navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a zároveň zaviazal
navrhovateľa na náhradu trov štátu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p. vo výške 37,52 EUR, ktoré predstavujú
svedočné vyplatené štátom svedkovi.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote riadne prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že v konaní bolo jeho výpoveďou,
výpoveďou zástupcu J.. K. a listinnými dôkazmi preukázané, že vložil na účet odporcu finančné
prostriedky vo výške 8.712,82 EUR a nespornou je taktiež skutočnosť, že od odporcu neobdržal za

túto úhradu nijaké protiplnenie. Uviedol, že jedinou obranou odporcu v celom konaní bolo tvrdenie o
bezdôvodnom obohatení sa spoločnosti REDNEX, s.r.o. na jeho úkor, keď toto tvrdenie podľa neho
nemá oporu v dokazovaní. Dal do pozornosti, že odporca v ňom vzbudil dôvodné presvedčenie, že
môže uzatvoriť kúpnu zmluvu s leasingovou spoločnosťou a motorové vozidlo odkúpiť, keďže odporca
mu dal aj priamu plnú moc na prepis motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, čo potvrdil vo

svojej výpovedi svedok Č.. Opätovne uviedol, že na strane povinného subjektu spoločnosti REDNEX,
s.r.o. nebola vôľa, aby plnil za neho a z leasingovej zmluvy povinný subjekt iba súhlasil, aby odkúpil
motorové vozidlo od leasingovej spoločnosti, nie však, aby za neho plnil. Plnil na základe domnienky, že
po uhradení tejto sumy odporca na neho prevedie predmetné motorové vozidlo. Mal za to, že súd prvého
stupňa sa nevyporiadal s tým, že odporca s ním konal bez prítomnosti leasingového nájomcu, konal

s osobou, ktorá nebola nikým splnomocnená, zadal mu potrebné údaje potrebné k úhrade žalovanej
sumy a svojim konaní v ňom vzbudil dobromyseľné presvedčenie, že po jej úhrade na neho prevedie
motorové vozidlo. Odporca navyše nikoho neinformoval, že na vozidle je záložné právo daňového úradu.
Uviedol, že takéto správanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi a je porušením jeho zmluvných,
ako aj zákonných povinností ako leasingového prenajímateľa. Opätovne zdôraznil, že medzi ním a

spoločnosťou REDNEX, s.r.o. neexistoval a ani neexistuje nijaký zmluvný a mimozmluvný vzťah, na
základe ktorého by za túto spoločnosť platil. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Taktiež si uplatnil náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania.

Odporca odvolací nárok nepodal, k podanému odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský sú v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom posudzovanej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom navrhovateľovi pri
ustálení skutkového stavu súdom prvého stupňa, že navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu,
keď poukázanie žalovanej sumy navrhovateľom odporcovi nebolo medzi sporovými stranami sporné.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil, že toto plnenie zo strany navrhovateľa nie je

plnením bez právneho dôvodu, a za právny dôvod tohto plnenia mal zmluvu o prevode vlastníctva k
predmetnému motorovému vozidlu uzavretú medzi odporcom a leasingovým nájomcom - spoločnosťou
REDNEX, s.r.o., za ktorú mal plniť navrhovateľ. S uvedeným názorom súdu prvého stupňa sa odvolací
súd nestotožňuje majúc za to, že na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno
jednoznačne ustáliť platnosť tohto jednostranného prejavu vôle navrhovateľa a rozhodnutie súdu prvého

stupňa je v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu predčasné.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Uvedené ustanovenie obsahujúce náležitosti právneho úkonu determinuje platnosť prejavu vôle
smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým

prejavom spájajú. Každý právny úkon teda musí mať zákonné náležitosti vôle (slobodnosť a vážnosť)
a prejavu (určitosť a zrozumiteľnosť). Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Vôľa je slobodná, ak podmienky pri jej prejave nepôsobia rušivo. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Adresát nevážneho právneho
úkonu je chránený pred dôsledkami toho, že tomuto úkonu pripisoval vážnosť, avšak len vtedy, keď

nemohol predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu. Dôkazné bremeno ohľadom vážnosti vôle
teda zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

V uvedenom ustanovení sú taxatívne vypočítané prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov, t.j.
úkonov platných podmienečne do doby dovolania sa neplatnosti.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Náležitosťou vôle je teda aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou
vadou vôle. V citovanom ustanovení je upravený omyl vo vôli, tzv. vnútorný omyl, ktorého právna
podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch
realizovaného právneho úkonu. Základným predpokladom použitia tohto ustanovenia je to, že omyl sa
týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Musí ísť teda o omyl

podstatný. Kumulatívnym predpokladom tu potom je aj subjektívna stránka druhého účastníka, ktorý
musel omyl vyvolať, alebo o ňom musel objektívne vedieť.

Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa
musí adresovať druhému účastníkovi alebo všetkým ostatným účastníkom právneho úkonu. Dôjdením

dovolania sa neplatnosti končí relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorú skutočnosť možno prirovnať
potom k neplatnosti absolútnej. Ak pre daný právny úkon nie je predpísaná písomná forma, nie je
predpísaná písomná forma ani pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia

bez právneho dôvodu majúc za to, že k jeho plneniu došlo titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi
odporcom a leasingovým nájomcom, za ktorého navrhovateľ plnil. Nedostatočne však posúdil výsledky
vykonaného dokazovania v tom smere, či právny úkon realizovaný navrhovateľom, ktorého obsahom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za kupujúceho leasingového nájomcu, bol platným právnym
úkonom práve so zreteľom na vyššie rozobraté ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

§ 49a Občianskeho zákonníka, t.j. či tento právny úkon odporcom tvrdený a súdom prvého stupňa
konštatovaný bol navrhovateľom realizovaný vážne, resp. pri absencii podstatného vnútorného omylu
a či niektorý z prejavov navrhovateľa proti odporcovi možno kvalifikovať za platné a účinné dovolanie
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Zo zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1
písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom súdu odvolacieho (§ 226 OSP).

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania so

zreteľom na vyššie uvedené právne aspekty veci, prípadne v súlade s § 122 ods. 3 OSP vykonané
dokazovanie v tomto smere zopakovať či doplniť, resp. na základe návrhov účastníkov konania vykonať
vo veci ďalšie dokazovanie a vo veci znova rozhodnúť.V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.