Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200982
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712200982.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: H.. Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXXX/XX, XXX XX W. K. B., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.
r. o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody s prísl.,
o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/16/2012 - 251 zo dňa
24.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnenia sumy 1.912,67 eura zamietol.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,50 % a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 23,50 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,

citoval ust. § 17 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z.,
ďalej § 13 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a uviedol,
že predmetom konania bol uplatnený nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. týkajúcu sa vynaložených
nákladov na právne zastúpenie celkom vo výške 4.378,11 eura. Uznesením Okresného súdu Košice
- okolie, sp. zn. 2T/11/06 zo dňa 09.04.2009 bola vec vedená v súvislosti s podanou obžalobou zo
spolupáchateľstva trestného činu krátenia dane a poistného podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1, 4 Trestného

zákona vrátená prokurátorovi na došetrenie. Následne okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice
- okolie uznesením sp. zn. 2Pv/826/2006 zo dňa 24.01.2011 trestné stíhanie zastavil, keďže skutok nie
je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.12.2011.
V predmetnej trestnej veci bola obžaloba podaná na žalobcu. Rozsudkom č. k. 7C/16/2012 - 173 zo dňa
12.10.2015 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 3.985,25 eura
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.04.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V časti uplatneného nároku v súvislosti s náhradou škody v sume 392,82 eura konanie zastavil

a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku týkajúceho sa nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur žalobu
zamietol. Na základe podaného odvolania žalovaným bol rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/16/2012
- 173 zo dňa 12.10.2015 vo vyhovujúcom výroku ohľadne istiny 1.912,67 eura s prísl. zrušený vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie naďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v konaní nenamietal, že žalobca má nárok na náhradu
trov obhajoby v trestnom konaní, namietal len úkony advokáta, ktoré si právny zástupca žalobcu uplatnil
vo zvýšenej tarife z titulu mimoriadne náročnej veci, a to zvýšenie tarifnej odmeny na dvojnásobok

základnej sadzby v číselnom vyjadrení ohľadne sumy 1.912,67 eura. Súd prvej inštancie poukázal na
právny záver vyplývajúci z uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn. 4Co/376/2015 zo dňa 22.12.2016, z
ktorého vyplýva, že zákonné podmienky pre priznanie zvýšenej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony z
obsahu spisu nevyplývajú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ohľadne uplatnenej náhrady škody
vo výške 1.912,67 eura zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že uviedol, že žalobca si uplatnil škodu vo výške 4.378,11 eura, bola mu priznaná suma
2.072,62 eura z dôvodu, že z časti suma 1.912,67 eura bola žaloba zamietnutá. Preto bol žalobca
úspešný vo výške 47,34 % a žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v tejto
výške.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal výroky o priznanom
nároku na náhradu trov konania. Poukázal na to, že v tejto časti je napadnutý rozsudok zmätočný a
nepreskúmateľný z dôvodu nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia.
Uviedol, že výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania nekorešponduje s odôvodnením rozsudku

v tejto časti. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,50
% a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,50 %. Podľa odôvodnenia však žalobca
bol úspešný v rozsahu 47,34 %, a preto mu súd náhradu trov konania priznal v tejto výške. Vo
výroku rozsudku je teda uvedené úplne iné percentuálne vyjadrenie úspechu žalobcu v sporu než v
jeho odôvodnení. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného

skutkového stavu a k odôvodneniu bodu 19 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil škodu
vo výške 4.378,11 eura a v konaní bol úspešný v rozsahu 47,34 %. Suma 2.072,62 eura síce skutočne
predstavuje podiel 47,34 % zo sumy uplatnenej náhrady skutočnej škody vo výške 4.378,11 eura,
avšak žalobca si žalobou neuplatňoval len náhradu skutočnej škody vo výške 4.378,11 eura, ale aj
peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur, v ktorej bol v celom rozsahu neúspešný. Pri

posudzovaní pomeru úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku mal súd prvej
inštancie vychádzať nielen zo sumy 4.378,11 eura ako náhrady skutočnej škody, ale z celého žalobcom
uplatneného nároku vo výške 24.378,11 eura. Úspech vo veci v sporovom konaní sa zisťuje porovnaním
petitužalobyavýrokurozhodnutia,ktorýmvovecisarozhodlo.Napadnutévýrokyopriznanýchnárokoch
na náhradu trov konania stranám sporu, preto sú založené na nesprávnom právnom posúdení. Navrhol

zmeniť napadnuté výroky o priznanej náhrade trov konania a žalovanému priznať nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K veci samej
uviedol, že zvýšenie odmeny sa týkalo všetkých úkonov, lebo v danej veci nebolo možné oddeliť
úkony s vyššou alebo nižšou náročnosťou, keďže bolo potrebné komplexne uplatniť rôzne druhy práva,
teda nie iba trestné, ale aj daňové, ako aj iné odvetvia práva upravujúce spôsob vedenia účtovníctva

a zákon o dane z pridanej hodnoty. Ďalej sa bolo potrebné zaoberať hospodárskou činnosťou a
obchodno-záväzkovými vzťahmi dotknutých spoločností, ako aj bolo potrebné zo strany žalobcu v pozícii
obvineného preukazovať, že sa nezákonného konania nedopustil. Obhajoba žalobcu v trestnom konaní
bola vykonávaná nad rámec obhajoby v bežných veciach. Počas celého trestného konania žalobca
využíval všetky opravné prostriedky v jeho prospech, ktorým však zo strany orgánov činných v trestnom

konaní nebolo vyhovené. Považoval preto zvýšenie tarifnej odmeny na dvojnásobok za dôvodné s tým,
že uplatnená škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním orgánov činných v trestnom konaní.
Uviedol, že podľa jeho názoru súd nebol oprávnený skúmať otázku, či táto škoda mohla byť nižšia,
keďže ju poškodený nemohol ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že vyplatená odmena bola v
neprimeranej výške, mohol rozdiel voči advokátovi, ak by bol schopný ho preukázať, uplatniť. Navrhol

zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, uplatnil si trovy konania.

4. Právny zástupca žalobcu k odvolaniu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že v danom štádiu
konania sa k odvolaniu nevyjadruje.Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Žalovaný sa v rámci odvolacej repliky
k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta 1. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov ( ďalej len CSP ), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ust. § 470 ods. 1, 2 veta 1. CSP je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení
Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so
zachovaním princípu justitikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti a platnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorý znamená, že sa
priznávajú účinky vykonaným úkonom vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP )
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými ( § 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP )
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 24.07.2018 ( §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie
je dôvodné. Odvolanie žalovaného proti priznanej náhrade trov konania je dôvodné.

Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b/ odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z. ), právo na náhradu
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

8. Predmetom uplatneného nároku vo výške 1.912,67 eura je uplatnená náhrada škody z titulu zvýšenia
základnej tarifnej sadzby odmeny za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní. Podľa vyčíslenia trov
právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní si právny zástupca vyúčtoval zvýšenie tarifnej odmeny
v zmysle § 17 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. za úkony do 31.12.2004, dvojnásobok tarifnej odmeny z
dôvodu obzvlášť náročnej veci pre použitie daňových účtovných zákonov, a za obdobie od 04.01.2005

do 11.09.2008, zvýšenie tarifnej odmeny v zmysle § 14f ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pre obzvlášť
náročnú vec pre použitie daňových účtovných zákonov. V rámci priznanej náhrady škody z titulu trov
právneho zastúpenia v trestnom konaní bola právoplatne priznaná náhrada škody vo výške 2.072,62
eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.04.2012 do zaplatenia. Odvolací súd nepovažoval
uplatnený nárok na zaplatenie zvýšenej náhrady trov konania z titulu zvýšenej sadzby tarifnej odmeny

za zastupovanie v trestnom konaní za dôvodný.

9. Nárok na náhradu škody je špecifickým príkladom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ktorého základ vyplýva priamo z ústavy ( § článok 46 ods. 3 ústavy ). Z titulu tejto zodpovednostije štát povinný znášať účelne vynaložené náklady konania, ktoré zahŕňajú aj trovy obhajoby. Za účelne
vynaložené náklady trovy obhajoby možno považovať výšku odmeny advokáta určenú podľa predpisov
o tarifnej odmene, ktoré jednoznačne stanovujú kritéria jej výpočtu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu

o obzvlášť náročnej veci spojenej s potrebnou aplikáciou ustanovení právnych predpisov z oblasti
účtovníctva, zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj časovej náročnosti, odvolací súd nepovažoval
za opodstatnené. Povinnosť štátu nahradiť trovy obhajoby v trestnom konaní nezahŕňa aj náklady,
ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s dojednaním si zmluvnej odmeny s jeho právnym zástupcom, ktorá
môže byť vyššia než je tarifná. Štát nie je povinný úhradu takto zvýšených nákladov vynaložených

žalobcom v trestnom konaní znášať. Tarifná odmena za zastupovanie klienta v trestnom konaní je
upravená v osobitnom právnom predpise, a to vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do
31.12.2014, ktorá určovala spôsoby dojednania odmeny advokáta ako zmluvnej odmeny, hodinovej
odmeny, paušálnej odmeny, podielovej odmeny s tým, že v trestnom konaní v ustanovení § 15 citovanej
vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola odstupňovaná v závislosti

od výšky trestu odňatia slobody, t. j. jej hornej hranice. Takáto úprava vyplývala následne aj z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb účinnej od 01. januára 2005, ktorá taktiež obsahuje úpravu týkajúcu sa odmeny
advokáta vrátane špecifikácie tarifnej odmeny pri zastupovaní v trestnom konaní a v konaní o priestupku.
V danom prípade z titulu uplatnenej zvýšenej náhrady tarifnej odmeny neboli preukázané zákonné

podmienky pre jej zvýšenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyplývajúci
z rozhodovacej praxe súdu, a to napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/402/2015 z
28.04.2016, z ktorého vyplýva, že pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba za účelne
vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v
rozsahu tarifnej odmeny. Z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné primerane aplikovať všeobecné

zásady charakteristické pre právnu úpravu týkajúcu sa trov konania, a to zásadu, podľa ktorej každý
účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu. Táto zásada sa v
trestnom konaní prejavuje v tom, že obvinený znáša vlastné trovy a výdavky spojené so zvolením si
obhajcu vrátane odmeny dohodnutej medzi ním a advokátom. V súvislosti s náhradou trov konania ide
ďalej o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva. Z uvedených pravidiel vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady
v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil, pričom záleží na samotnom
účastníkovi aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. Obsah základného
práva obvineného na právnu pomoc pri obhajobe v trestnom konaní spočívajúci v možnosti zvoliť si
obhajcu, nemôže byť z hľadiska rozsahu nároku na náhradu škody proti štátu neobmedzený. Bolo by

popretímzákladnýchpredpokladovprenáhraduškody,abyštáthradilajnákladyspojenésozastúpením,
ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely
náhrady škody sa musí jednať o náklady na obhajobu vynaložené účelne. Tento záver však žiadnym
spôsobom neobmedzuje právo obvineného zvoliť si pre svoju obhajobu v trestnom konaní obhajcu,
ale sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov v konaní. Z tohto

dôvodu odvolací súd nepovažoval uplatnenú zvýšenú náhradu trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní
za dôvodnú, a preto v tejto časti ani uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vrátane nesprávneho právneho posúdenia za opodstatnené. Z odvolania právneho zástupcu žalobcu
nevyplýva v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia uplatneného nároku súdom prvej
inštancie. Účelnosť vynaložených nákladov na trovy obhajoby znamená, že štát nie je povinný znášať

náklady v podobe neprimerane dohodnutých zmluvných odmien medzi advokátom a poškodeným, ktoré
niekoľkokrát násobne prevyšujú odmenu mimozmluvnú. Čo treba považovať za účelne vynaložené
náklady na trovy obhajoby je pravidlo, podľa ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada
sa priznáva proti inej fyzickej, či právnickej osobe sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení
vyhlášky o tarifnej odmene. Navyše tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní

sastanovujepodľatoho,čiideoobhajobuvtrestnomkonaníalebozastupovanievkonaníopriestupkoch
apodľapočtuúkonovprávnejslužbyodstupňovanýchpodľahornejhranicetrestnejsadzby.Ideokritéria,
ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné a predvídateľné a takéto určenie rozsahu náhrady škody
nepochybne prispieva aj k právnej istote účastníkov právneho vzťahu. Preto pre účely náhrady škody z
titulu trov obhajoby v trestnom konaní možno považovať len náklady v rozsahu základnej tarifnej odmeny

bez navýšenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.10. Vo vzťahu k odvolaniu strán sporu proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania ( výrok

II a III ) odvolací súd uvádza, že uplatnené odvolacie námietky žalovaným týkajúce sa nesprávneho
právneho posúdenia vrátane nesprávnych skutkových záverov súdu prvej inštancie považoval odvolací
súd za opodstatnené. Je nesporné, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania aplikoval zásadu úspechu vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP i napriek tomu,
že predmetom uplatneného nároku bola náhrada škody z titulu škody, ktorá vznikla v súvislosti so

zastupovaním žalobcu v trestnom konaní, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy. Žalobca nebol úspešný v
spore v celom rozsahu. Žaloba bola zamietnutá o uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, a o zaplatenie
sumy 1.912,67 eura, ako aj z časti bolo konanie zastavené o sumu 392,82 eura. Takýto výsledok v spore
neodôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to zásadu úspechu žalobcu v spore. Navyše
žalovaný správne namietal nesúlad výrokov napadnutého rozhodnutia s jeho odôvodnením. Odvolanie
žalovanéhoprotivýrokomonárokunanáhradutrovkonaniapretoodvolacísúdpovažovalopodstatnené.

Odvolanie žalobcom bolo podané v celom rozsahu i napriek tomu, že proti výroku o nárokoch na náhradu
trovkonaniaprávnyzástupcažalobcuneuviedolžiadnedôvody,pretoodvolacísúdktejtočastiodvolania
žalobcu nezaujal vecné stanovisko.

11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu nesprávneho rozhodnutia o
trovách konania, ktoré malo za následok porušenia práva na spravodlivý proces zrušil napadnuté výroky
o nároku na náhradu trov konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( § 391 ods. 2
CSP ). Dôvodom zrušenia napadnutých výrokov bol nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia s
jeho písomným odôvodnením, nesprávna aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, t. j. zásady úspechu

strany v spore - žalobcu, ktorá nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania vrátane rozhodnutia
vo veci samej.

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhrad trov celého
konania v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a zásadou úspechu strany
v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je

potrebné okrem zásady úspechu strany v spore zohľadniť aj procesné zavinenie na zastavení konania
sčasti vo vzťahu k uplatnenému nároku v sume 392,82 eura a vo vzťahu k tomuto nároku aplikovať
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, t. j. skúmať, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v
tejto časti.

Zásada úspechu v spore vyplývajúca z ust. § 255 CSP je základným kritériom priznania náhrady trov
konania. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.
Zásada úspechu vo veci, t. j. zodpovednosti za výsledok sporu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu
je povinná nahradiť v spore úspešnej strany trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy vyhlásený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.
Zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne úspešného len vtedy, ak mal
plný úspech čo do základu uplatneného nároku, ktorého výška závisela od úvahy súdu.

V danom prípade však uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy o zaplatenie 20.000 eur, jeho
výška závisela od úvahy súdu, avšak žaloba bola zamietnutá. Pre aplikáciu ustanovenia § 255 CSP
odvolací súd poukazuje na zásadu pomeru úspechu strany v spore vyplývajúcu z odseku 2 citovaného
ustanovenia s tým, že každá zo strán v danom prípade bola z časti úspešná a z časti neúspešná, a preto

súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania môže trovy konania pomerne rozdeliť alebo ak
sa v spore navzájom vyváži úspech s neúspechom môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.Vo vzťahu k zastavenému konaniu sčasti o sumu 392,82 eura je potrebné na rozhodnutie o trovách
konaniaaplikovaťust.§256ods.1CSP,t.j.vychádzaťprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonania
zo zásady procesného zavinenia strany sporu na zastavení konania. Táto zásada znamená, že trovy

konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Procesné zavinenie
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.