Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233602
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112233602.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, právne
zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 27.9.2012 podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporca bol povinný zaplatiť z
titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440 eur, a to z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina, ktorý nevydal poverenie na
vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vo veci povinného
V. B. spisová značka EX 4062/11 exekučný súd rozhodol vydaním poverenia dňa 3.8.2011,
pričom poverenie bolo vydané po uplynutí zákonom určenej lehoty a došlo k omeškaniu viac ako
8 mesiacov. Takýto postup navrhovateľ hodnotí ako nesprávny úradný postup, v dôsledku čoho mu
vznikla jednak majetková škoda 125 eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a vydaním rozhodnutia. V tomto období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur; na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania sumu 15 eur,

čo je spolu 125 eur. Ďalej navrhovateľ žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 440
eur. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet
uskutočnil alikvótnym pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to

na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu, tak ako špecifikoval v návrhu 660 eur za jeden rok,
čo je 55 eur za jeden mesiac. Navrhovateľ teda uviedol, že nesprávny úradný postup spočíval v tom,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, čím zároveň porušil jeho právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a právo na prejednanie
veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.9.2013 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a nárok
navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku bola doručovaná 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012 boli podané žaloby
na súd; navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku
na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v

údajnomporušenípovinnostisúduvydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotenavrhovateľdoposiaľ
nepredložil dôkazy . Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou pred a
po 01.06.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po

01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná po 01.06.2011 , nárok navrhovateľa je v tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu
sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať
samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za
nezákonné možno považovať len vtedy, ak nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným

orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom
konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch
zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných navrhovateľov splnená.
Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym úradným
postupom" vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom

došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ
ide o uplatnenú náhradu materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného,
navrhovateľ v konaní na preukázanie vzniku škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke a pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto

zo strany navrhovateľa nie je preukázaná.

V priebehu konania na výzvu súdu na predloženie písomného podania (návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom, originál
návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu a odporca potvrdil vo svojom vyjadrení doručenie

žiadosti v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 a predložil súdu dňa 12.06.2013 zoznam žiadostí,
v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody na základe nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Žilina. Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil
nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a), kedy oprávneným za štát konať je
Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Na pojednávanie 4.11.2015 právny zástupca navrhovateľa mal doručenie riadne vykázané a
predvolanie prevzal 12.10.2015 a odporca mal doručenie riadne vykázané a predvolanie prevzal
12.10.2015. Odporca neúčasť ospravedlnil , podaním zo dňa 3.11.2015, s tým, že nežiada o odročenie
a trvá na doručených písomných vyjadreniach . Zároveň predložil vyjadrenie k znaleckému posudku

č. 1/2014, ktorý bol predložený navrhovateľom na preukázanie vzniku a existencie majetkovej škody
navrhovateľa. Odporca uviedol, že je nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý a žiadal aby sa
naň neprihliadalo. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitých dôvodov o
odročenie pojednávania .

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením spisu OS Žilina 20Er/1518/2011 a
listinných dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola
odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé,
kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že vzhľadom na označenia obdobia

doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodovania súdu,
zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola
poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná
súčinnosťpožadovanáodporcom.Jetotižnepochybné,ženároknanáhraduškodyalebojehočasťnebol
uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto

nároku z totožného titulu a v nižšom rozsahu než u odporcu. Teda podmienka pre súdne konanie bola
splnená.

Zo spisu OS Žilina spisová značka 20Er/1518/2011 bolo zistené, že dňa 25.3.2011 bola podaná žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému V.
B. pre vymoženie 908,87 eur istiny s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, č.k. SR 13455/10
zo dňa 27.1.2011. Dňa 14.4.2011 bol vyzvaný Stály rozhodcovský súd na predloženie dokladov a tento
odpovedal a pripojil doklady dňa 2.5.2011. Dňa 3.8. 2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa rozsudku OS Žilina 27C/249/2012 - 42 zo dňa 22.11.2013 súd návrh navrhovateľa na

zaplatenie z titulu majetkovej škody 125 a z titulu nemajetkovej ujmy 440 eur zamietol a odporcovi
náhrada trov konania priznaná nebola. Uznesením Krajského súdu v Žiline 6 Co 545/2014-86
zo dňa 25.8.2014 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, a to z
dôvodu, že vec nebola predložená nadriadenému súdu podľa § 16 ods. 1 OSP.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline 7 NcC/32/2015-95 zo dňa 4.9.2015 bolo rozhodnuté
tak, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Jana Scholtzová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod č.k. 27C/249/2012 . Uznesenie bolo doručené
účastníkom a právny zástupca navrhovateľa a odporca ho prevzali 23.9.2015.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) ak tento zákon neustanovuje
inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, akprávoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d / Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2010 podľa tohto zákona do
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona

č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postup v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov:
1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2 Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa
ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov
pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie NS SR 4 Cdo/24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ideo porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie NS ČR 25 Cdo/1018/07 zo dňa 25.8.2009 -

rozhodovaciu činnosť ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia

exekučnýchsúdov,ktorýmiboliskúmanéžiadostiovydaniepovereniaaskúmaniemateriálnejsprávnosti
rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu.

Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce

všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi
postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon
aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby

sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučnú vec a súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia. Súd však skúmal, či nie je rozpor so zákonom, keďže išlo o rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskej veci. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu

týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto
rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého smernicu 93/13/
EHS treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel

k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so
spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v
rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,

že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu
zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd
zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm.t), každá zložka
súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali
v záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca

len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu.
Súd nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide o
súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.

V posudzovanom prípade pri rozhodovaní je významná aj tá skutočnosť, na ktorú súd prihliadal,

že navrhovateľ pred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o
tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Podľa judiktúry Ústavného súdu
zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je
dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by
mohlibyťtaktoospravedlniteľnélennakrátkyčasalenvtomprípade,žebysaprijaliadekvátneopatrenia

na riešenie situácie. Ústavný súd však konštatuje, že danú judikatúru vytvoril vo vzore Európskeho súdu
pre ľudské práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných
veciach. Nešlo teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti
súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania, aj sám. V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovalakonanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných veciach je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to
smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť
je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci o ktorej súd koná a kritériá

správania navrhovateľaakoúčastníkasúdnehokonania. Vtakýchtoprípadovjetedamožnéakceptovať
relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou okresného
súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie
s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj
ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci

kritérií a významu veci pre navrhovateľa je možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o
osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný II Ú 520/2012).

Súd v konaní aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.6.2010,
podľa ktorého 15 dňová lehota na vydanie poverenia od doručenia žiadosti exekútora neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Podľa § 41 ods. 2 písm. d) v znení do 31.5.2011 je

možné vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisíí a zmierov
nimi schválených. Súd vychádzal z novely Exekučného poriadku zákon č. 102/2011, podľa ktorej bolo
doplnené ustanovenie§ 41 ods. 2 písm. d) aj na vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a
podľa autentického výkladu NR SR ako zákonodarného zboru vyplýva, že do citovaného ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d) pre správnosť aplikácie je potrebné doplniť aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul. Skutočnosť, že sa do formulácie citovaného ustanovenia vložili slová „ rozhodnutie rozhodcovských
súdov" predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. Na základe tohto výkladu v období po 1.6.2010 neplatí 15 dňová lehota na
vydanie poverenia, pretože išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), a tak nemožno
konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu ktorý by spočíval v tom, že nebolo rozhodnuté

o žiadosti na vydanie poverenia v 15 dňovej lehote. Zároveň z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva,
že exekučný súd postupom v konaní nespôsobil zbytočné prieťahy, ktoré sú podľa § 9 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. nesprávnym úradným postupom, a to najmä z dôvodu, že išlo o exekučnú vec na základe
rozhodcovského rozhodnutia v spotrebiteľskej veci, kde bolo potrebné dôsledne preskúmať splnenie
podmienok na vydanie poverenia, ako vyplýva aj z vyššie uvedenej citovanej ustálenej judikatúry.

Súd teda nemal preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom podľa citovaného zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný
postup, ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti. Vzhľadom na túto skutočnosť súd ďalej
ani neskúmal či sú splnené aj ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti, pretože tieto musia byť
splnené kumulatívne a pri nesplnení čo len jedného predpokladu nevzniká nárok na náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a odporca
ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú a
preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).