Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Mačura

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/67/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011203

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118011203.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Mgr.
Jany Cihej a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. júla 2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W.. Z.. R. Ž., nar. XX. X. XXXX O. B., trvale bytom O. XX, okr. B.T.,

je vinný, že

- v presne nezistenom čase koncom mesiaca august 2016, v obci Š. Z., okres B., v areáli futbalového

ihriska, si minimálne trikrát k sebe privinul mal. W.. Z.. nar.XX.XX.XXXX zo Š. Z., následne ju začal
bozkávať a dotýkať sa na jej intímnych miestach, teda na prsiach a pohlavných orgánoch, taktiež sa ju
snažil presvedčiť k pohlavnému styku, ako aj orálnemu styku, čo však mal. W.. Z.. odmietla, pričom
uvedené konal napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že sa jedná o osobu mladšiu ako pätnásť rokov,

teda

- iným spôsobom sexuálne zneužil osou mladšiu ako pätnásť rokov,

čím spáchal

- zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a stanovuje
skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona mu ukladá
povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove podala dňa 25.6.2018 obžalobu na W..
Z.. R. Ž. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, a to najmä výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede maloletej W. Z.L.,
poškodenej W. Z., svedkov W.. L. B., W. W., L. Z., W.. F. W., E. V.. E. B.. V. Č., M. Z., ako aj a ďalších

listinných dôkazov.
Obžalovaný W.. Z.. R. Ž. ako v konaní pred súdom, tak v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. S
maloletou sa stretol v lete 2016, pričom si nepamätal kedy, ale bolo to na futbalovom ihrisku,
lebohrávalfutbalzaŠ.Z..Vtedysapozdravili,lebosapoznali.Smaloletoukomunikovalprostredníctvom
sociálnych sietí prostredníctvom Facebooku. Obžalovaný ďalej uviedol, že v tom čase chodil so E. V. (s

ktorou sa mala maloletá kamarátiť) a pracoval ako sociálny pracovník, v komunitnom centre a tak mu
maloletá písala o svojej rodine, že v rodine je zle, že mama ju neľúbi a on sa ju snažil povzbudiť, lebo
psychicky bola na tom zle a to bolo všetko, čo jej písal. Rovnako poprel, že by si s maloletou písal ako
bolozaznamenanénač.l.52 ač.l.58 -komunikáciasosobouR.,pričomktomuto
uviedol, že pred pár rokmi sa mu už viackrát stalo, že jeho profil Facebookový si niekto ukradol s tým, že

si dal tam jeho meno a jeho fotku a on s tým mal potom problémy, že niekto si vypisoval namiesto neho,
iným ženám, zároveň priznal, že mal aj jeden reálny Facebookový účet. Po podaní trestného oznámenia
sa s maloletou nestretol, ale naopak matka maloletej a maloletá vyhľadávali jeho. Maloletá nemala z
neho strach, práve naopak, ak ho náhodne stretla, vystavovala sa jeho pozornosti. Ku komunikácii na č.
l. 52 a 58 uviedol, že ju videl prvýkrát na polícii, keď vypovedal 3. 11. 2017 a screenshoty sú vo vzťahu

k Facebookovskému účtu, ktorý on nespravoval. S maloletou komunikoval cez Facebook začiatkom
roka 2016. Melániu prvýkrát stretol v auguste roku 2015, keď už asi tri mesiace chodil so E. V., ktorá žila
v sociálnom zariadení F., a tam bývala aj W. Z., pričom jej dcéra bývala inde. S V. má dcéru, ktorá sa
narodila XX. X. XXXX a s B. má tiež dieťa, ktoré sa narodilo 7. 5. 2018. S B. sú spolu 9 rokov a so E. V.
trval ich vzťah 3 roky. Prvý rozhovor s maloletou sa mal udiať v lete 2016. S maloletou komunikoval asi

mesiac nepravidelne, o jej problémoch v rodine. Komunikáciu s ňou ukončil, pretože mu napísala, že ho
ľúbi a potom jej napísal, že má málo rokov a aj ju zablokoval a odstránil konverzáciu. Na inom mieste
uvádzal, že s maloletou komunikoval začiatkom roka 2016. Matka maloletej ho kontaktovala predtým
ako podala trestné oznámenie. Volala mu cez telefón a komunikoval s ňou raz. Do telefónu mu hovorila,
že čo to urobil, ale on tomu nerozumel a potom mu povedala, že podá trestné oznámenie a povedala

mu aj prečo, a to že si s ňou píše. V tom telefonickom rozhovore jej povedal, že dúfa, že tomu neverí, že
to nie je pravda, že on nič také nepísal. Na inom mieste ku veku maloletej sa vyjadril, že nevedel koľko
má rokov, že sa to dozvedel až niekedy v septembri, októbri 2016, čo je v rozpore s tvrdením, že sa to
dozvedel potom, čo mu napísala, že ho ľúbi, keďže si s ním mala písať začiatkom roka 2016 asi mesiac,
keď si ju zablokoval a konverzáciu zmazal. Na inom mieste uvádzal, že si myslel, že má 15 - 16 rokov,

a až potom, keď mu napísala maloletá správy, o tom, že ho ľúbi, tak sa opýtal E. V., že koľko má rokov,
že mu také píše a vtedy mu E. V. povedala, že koľko má maloletá rokov. Vo vzťahu k
rozporu, že na hlavnom pojednávaní uvádzal, že si zablokoval komunikáciu s W. a vymazal
ich komunikáciu z dôvodu, že mu vyznala lásku a v prípravnom konaní uvádzal, že to bolo preto, že
videli komunikáciu zo screenshotu z fiktívneho profilu na polícii uviedol, že niektoré screenshoty boli

zavesené na ich funpage Faceobokovej stránke občianskeho združenia Ď.F. B., ktoré spravuje L. B. a
tam si ich prečítali (spolu s L. B.) a hneď reagovali tak, že zablokovali tých ľudí, ktorí to posielali. Tieto
screenshoty boli zverejnené tesne pred trestným oznámením. Pravdou je, že zablokoval komunikáciu s
W. potom, čo mu vyznala lásku a vymazal jej komunikáciu.
ZprečítanejvýpovedemaloletejW.Z.zodňa10.5.2017vyplynulo, žesobžalovanýmsastretlaprvýkrát

vapríli2015voO.,kdebývalismamou.ObžalovanýjejpísalnaFacebooku.Vauguste2016asi3-krátzafutbalovýmihriskomvobciŠ.Z.juchytalnaprsiach apohlavnýchorgánochaajjubozkával,pričomsajej
snažil dať ruku aj do nohavíc. Zároveň vypovedala, že raz videla, ako obžalovaný bozkával aj kamarátku
M. a aj ju chytal. Rovnako popísala, ako ju obžalovaný prehováral na pohlavný styk. Obžalovaný vedel

odzačiatkuakosapoznalikoľkomárokov,atoodE.V.,keďžeajspoluchodilivonku.Maloletávypovedal
aj k ich komunikácii cez Facebook, kde uviedla, že chcel od nej, aby mu poslala nahú fotku, písal jej, že
ju ľúbi, aká je pekná a podobne. Nikomu o tom nehovorila. Mama to zistila náhodne, keď si prečítala ich
komunikáciu na internete (z obsahu vyplýva, že na jej mobile - maloletá vypovedala, že mamke nešiel
internet a chcela si niečo pozrieť na internete - teda u nej na mobile). Maloletá ďalej uviedla,

že obžalovaný okrem pohlavného styku si od nej cez komunikáciu na Facebooku vyžadoval, aby si dala
jeho penis do úst a aby sa s ním hrala.

Na hlavnom pojednávaní vypovedali i najlepšia kamarátka maloletej - M. Z., ktorá uviedla, že vedela,
že si maloletá píše s obžalovaným a že sa s obžalovaným spoločne stretli na ihrisku. Maloletá W. ju s
obžalovanýmajzoznámila,pričommaloletáboladoobžalovanéhozaľúbená,rovnakosajejW.zdôverila,

že sa bozkávali s obžalovaným na ihrisku, že ju chytal za zadok. Svedkyňa rovnako vypovedala, že
videla ako bozkával obžalovaný maloletú, a že vtedy sa s ním bozkávala i ona.

Matka poškodenej W. Z. vypovedala na hlavnom pojednávaní konzistentne s jej výpoveďou z
prípravného konania, pričom uviedla, že obžalovaného spoznala už pred dvomi rokmi, keď žili vo O.. V

tom čase, keď sa skutok odohrával bola maloletá u jej mamy v Š. Z. a svedkyňa bola v N. v nemocnici. O
skutku sa dozvedela tak, že maloletá zabudla v noci vypnúť telefón. Došla jej nejaká správa, nevedela
od koho a tým vzala mobil do rúk, tak sa aj dostala do Mesengera cez Facebook, kde si prečítala správy
s obžalovaným, keďže videla jeho meno. Urobila si screenschoty z tejto komunikácie a poposielala si ich
na svoj telefón. Ráno, keď sa W. zobudila, sa jej spýtala, že čo to má znamenať, tak jej dcéra povedala,

že sa jej nemala čo hrabať v telefóne. Bola v nervoch, pretože si v tej komunikácii prečítala, že jej písal
obžalovaný, že by ju chcel znova bozkávať a podobné veci. Maloletá mala v čase, keď to zistila 13
rokov a v čase, keď sa to dialo mala 12, čo zistila, lebo išla do histórie tejto komunikácie medzi dcérou
a obžalovaným, avšak na druhý deň túto komunikáciu maloletá vymazala. Jej bolo jasné, že maloletá
bola doňho zamilovaná. Plakala jej, prosila, aby obžalovanému nevolala, a aj

bola pri tom, keď obžalovanému volala. Obžalovaného sa spýtala, že ako také mohol spraviť, on na
to odpovedal niečo v tom zmysle, že aj maloletá písala jemu, priznal, že sa stretávali, a prosil ju, aby
nešla na políciu, že sa jej už nikdy viac neozve a ani nedotkne. Svedkyňa bol presvedčená o tom, že
obžalovaný to ľutuje, lebo jej plakal do telefónu. Potom čo sa jej dcéra vyplakala jej povedala, že s ňou
nebude komunikovať. A tak zavolala pani W., ktorá pracovala v tom zariadení, kde bývali po celé tie

roky, pretože ona bola jediný človek, ktorý s W. vedel komunikovať najviac. W. komunikovala s pani W.
dve hodiny, ale pani W. po ich rozhovore jej povedala, že jej nepovie, čo jej Melánia povedala, ale že
na druhý deň za ňou príde do Košíc. Pani W. hneď na druhý deň došla do Košíc s tým,
že už rozprávala s prokuratúrou a povedala, že W. musí ísť na gynekologické vyšetrenia, že bez toho
to nejde. Následne podstúpila vyšetrenie, výsluch na polícii, pričom maloletá dovtedy so

svedkyňou o tom nerozprávala.
Svedkyňa verbalizovala, že nechce uškodiť ani obžalovanému ani svojej dcére, sám obžalovaný má
doma 2 deti, ona má 3 dcéry, avšak sama nechce, aby sa také niečo ešte v ich životoch opakovalo a aj z
hľadiska toho, ako dcéra vystrájala po tom, čo sa to prevalilo, už teraz vie, že dcéra bola doňho
zamilovaná. On mal mať rozum, že mala dvanásť a obžalovaný mal ju kontaktovať. Najlepšia kamarátka

maloletej bola M. Z., stretávali sa každý deň, komunikovali spolu aj cez Facebook.

Svedkyňa W.. F. W. v čase skutku pracovníčka komunitného centra vo Varhaňovciach zo
svojej perspektívy vypovedala konzistentne s výpoveďou matky maloletej o okolnostiach po tom, čo
matka maloletej začala riešiť komunikáciu, ktorú našla u maloletej. Zároveň potvrdila, že sa rozprávala

s maloletou, krátko po tom, čo ju s prosbou o pomoc kontaktovala matka, a potvrdila, že jej maloletá
uviedla mimo iné, že ju mal obžalovaný chytať na intímnych miestach, rovnako jej povedala o bozkávaní
s obžalovaným, o stretnutiach na ihrisku a podobne.

Svedkyňa E. V., bývalá priateľka obžalovaného, vypovedala mimo iné, že nikdy by tomu neverila,

a ani by si to nepredstavovala, ale že videla správy, ktoré údajne písal obžalovaný potom, čo to zistila
matka poškodenej - W. Z., keďže táto jej ich preposlala v ten deň, keď to zistila. Napriek uvedenému
neverila, že by obžalovaný sa skutku dopustil, obžalovanému nikdy nehovorila vek maloletej.Znalkyňa v odbore psychológia B.. V. Č. vypracovala znalecký posudok č.
XX/XXXX, pričom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na jeho záveroch zotrvala a uviedla,
že maloletá sa javila ako primerane nezrelá, aktívna, s bohatými zážitkami so

zvýšenou reakčnou pohotovosťou, s mierne oslabenou kontrolou správania, čiže do
popredia sa u nej dostáva menej usporiadané myslenie a fantázia, čo bolo primerané jej vývinovému
štádiu a nedosahovalo to patologickú úroveň. Maloletá je odvážna, menej opatrná, komunikatívna,
družná, dostáva sa do konfliktu s autoritami. Prevláda v nej egocentrické zameranie, nespracované
afekty, nevyjasnený vzťah k sexualite a obmedzená sebakritika. Maloletá má predpoklady udalosti

správne vnímať a následne ich reprodukovať. Jej všeobecnú vierohodnosť vyhodnotila ako zachovalú
a jej špecifickú vierohodnosť smerom ku konkrétnemu skutku a výpovede o obžalovanom hodnotila ako
mierne oslabenú, a to z dôvodu, že maloletá má snahu javiť sa v lepšom svetle a prípadne
stresovať svoje vlastné sexuálne skúsenosti. Snahu poškodiť páchateľovi nezistila.

Svedok O. V. F. L. R. k vlastnému skutku neuviedli nič. Rovnako ani stará mama maloletej L. Z. k

samotnému skutku nevedela uviesť nič.

Priateľka obžalovaného V.. L. B. neuviedla ku skutku nič, prehlásila, že jej druh je nevinný. Vypovedala,
že na stránky ich občianskeho združenia pred podaním trestného oznámenia začali chodiť printscreeny
Facebookovej komunikácie medzi obžalovaným a maloletou, pričom uvedené printscreeny vymazala,

avšak si nepamätala obsah tých printscreenov. Na inom mieste uvádzala, že ich vymazala preto,
aby neobvinili obžalovaného zo sexuálneho zneužívania, lebo vedela že maloletá chodila v tom čase
na základnú školu.

Pred tým ako súd pristúpi k popisu úvah, ktoré ho pri ustaľovaní skutkového stavu viedli, považuje za

potrebné uviesť, že trestné činy sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby, či znásilnenia
sačastodejúvintímnejzóneobete,anajmäbezprítomnostitretíchosôb,atakvyhodnocovaniedôkazov
a preukazovanie skutkových okolností je nutné hodnotiť v kontexte nielen udalostí, ktoré samotnému
skutku predchádzali, ale najmä akým spôsobom skutok vyšiel najavo.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Uvedený priebeh skutku bol preukázaný najmä výpoveďou samotnej maloletej, ktorá popísala kde a
kedy sa stretávala s obžalovaným, a čo pri týchto stretnutiach robili. Jej výpoveď bola
konzistentná i s výpoveďou jej najlepšej kamarátky M. Z., ktorá nielenže potvrdila, že sa jej W. zdôverila,

že sa mala s obžalovaným bozkávať, ona to i vedela, ba sama vo veku pod 14 rokov sa s obžalovaným
bozkávala v prítomnosti maloletej, pričom táto uvedenú skutočnosť rovnako potvrdila.
Jednou z ďalších rozhodujúcich skutočností, ktorá potvrdzovala vierohodnosť výpovede maloletej W.,
boli i okolnosti, za ktorých vyšiel skutok najavo. Matka maloletej W. Z. okamžite ako sa dozvedela, sama
náhodne z mobilu jej dcéry, o sexuálnej komunikácii maloletej s obžalovaným, túto konfrontovala, urobila

si printscreeny, ktoré následne poslala kamarátke E. V. a cez telefón konfrontovala obžalovaného.
Maloletá W. ani nechcela o tejto téme komunikovať s matkou, hnevala sa na ňu preto, nechcela
obžalovanému robiť problémy, a tak s maloletou komunikovala o veciach sociálna pracovníčka W.. W.,
ktorej sa maloletá zdôverila, pričom rovnako i táto potvrdila, že jej maloletá uviedla, že sa jej obžalovaný
dotýkal na intímnych miestach. Nakoniec maloletá sama vymazala celú komunikáciu s obžalovaným

na druhý deň (svedectvo matky). Je preto vylúčené, že by sa matka s dcérou spoločne spriahli proti
obžalovanému v snahe ho vydierať a pritom zahrali, že sú rozhádané pred okolím, predpokladajúc, že
to pomôže pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti výpovede maloletej. Samotná kamarátka maloletej M. Z.
vypovedala, že maloletá bola zamilovaná do obžalovaného, čo potvrdila aj jej matka na hlavnom
pojednávaní, že s odstupom času vníma, že dcéra bola doňho zamilovaná, čo len potvrdzuje zistené

skutočnosti, že maloletá sa na matku hnevala, že rieši, čo zistila z Facebookovej komunikácie
medzi obžalovaným a jej dcérou. V tomto kontexte súd bral aj s rezervou tú časť výpovede maloletej pred
políciou, kde vypovedal, že sa obžalovaného bála. Súd uvedené vníma ako prispôsobenie správania
maloletej situácii - že matka oznámila konanie, ku ktorému medzi obžalovaným a jej dcérou
došlo, pričom sa v tomto kontexte snažila vyzerať v lepšom svetle, čo zodpovedá i záverom znalkyne

B.. Č. o osobnosti maloletej.
Na druhej strane výpoveď obžalovaného bola nielen vnútorne protirečivá, napr.
pri popise kedy si s maloletou písal a kedy zistil koľko má rokov (raz to bolo začiatkom roka 2016 a raz
v októbri), ale i rozporuplná, prečo si nezachoval komunikáciu s maloletou pre prípadné vyvinenie sa zobvinení (na jednom mieste uvádzal, že ju vymazal potom čo videl na polícii printscreeny
z ich údajnej komunikácie z fiktívneho Facebookovského účtu, no na inom mieste, že tak urobil keď
mu vyznala lásku). Samotný obžalovaný poprel, že by čokoľvek mal s maloletou, že by sa s

ňou stretával ako je uvedené v skutku, pričom nezávislá svedkyňa M. Z. vypovedala, že ho videla ako
sa bozkával s W. a sama sa s ním aj bozkávala vo veku pod 14 rokov, čo jednoznačne preukazuje na
sklony obžalovaného k takémuto druhu správania. Keďže obžalovaný preukázateľne klamal v týchto
prípadoch, súd vyhodnotil jeho výpoveď ako nedôveryhodnú. Rovnako súd v tomto kontexte nemal
pochybnosti, že zachytená Facebookovská komunikácie medzi ním a maloletou, ktorá bola zachytená

v spise (viď vyššie) je autentická. Nakoniec ktokoľvek môže mať viacero Facebookovských účtov, a tak
obranu obžalovaného v kontexte vykonaných dôkazov o tom, že maloletá si písala s niekým iným, ktorý
sa vydával za neho, súd považoval ako za účelovú, keďže evidentne s maloletou sa stretávali na ihrisku
v Š. Z..
Súd sa následne zaoberal právnym posúdením konania obžalovaného a mal za to, že po
právnej stránke je potrebné posúdiť jeho konanie ako zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1

Trestného zákona, pretože iným spôsobom sexuálne zneužil osou mladšiu ako pätnásť rokov.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Do úvahy prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody vo vzťahu k zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon predpokladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od
3 rokov do 10 rokov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu, ako

aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (k pohlavnému styku
nedošlo a rovnako ani k penetrácii pohlavných orgánov maloletej) a na osobu páchateľa (žije v družskom
vzťahu so ženou a vychovávajú spoločné dieťa), jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. - pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život, Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 nezistil žiadnu. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností súd teda ustálil v pomere 1:0. Následne súd po úprave trestnej sadzby v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladal trest odňatia slobody rozmedzí 3 rokov až 7 rokov a 8
mesiacov. Súd berúc v zreteľ uvedené mal za to, že z hľadiska najmä individuálnej prevencie, účel
trestu dosiahne i uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby nespojeného s jeho
okamžitým výkonom v trvaní 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním

v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov a povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve ohľadne
jeho tendencií pri nadväzovaní intímnych vzťahov s maloletým dievčatami.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní
veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom

rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.