Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201885
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218201885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu R.I. J., V..
XX.XX.XXXX, P. X. XXX/XXX, XXX XX X., zast. advokátom Mgr. Matúš Macko, Karpatská 804/10,
Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, o primerané zadosťučinenie v sume 1.086,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť 543,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.086,- eur a náhradu trov konania. Žalobu

odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C/73/2014 o
zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, som bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky,
úspešná, rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6C/73/2014, z 11.12.2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6C/73/2014, z 19.2.2018. Rozsudok Okresného súdu
Bardejov, sp. zn. 6C/73/2014, z 11.12.2017 nadobudol právoplatnosť 13.2.2018 a opravné uznesenie
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6C/73/2014, z 19.2.2018 nadobudlo právoplatnosť 22.3.2018. V

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„12. Žalovaný poskytuje za odplatu službu a žalobkyňa túto službu využívala na základe žalovaným
pripravenej zmluve. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu strán pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň
otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri

pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.
20. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe
vyhovel, a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č XXXXXXXXXX zo dňa
09.08.2011uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovanýmnavýkonzrážokzomzdyžalobkyne.“Poukázala
na ust. § 3 ods. 5 tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľ. Ako

spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva si musela brániť
v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktoráúspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej
normy. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 9.8.2011 jej žalovaný poskytol úver vo výške
1.284,25 eur. Žalovaný od nej chcel prostredníctvom zrážok zo mzdy, podľa neplatnej dohody, získať

sumu 3.135,49 eura, aj keď mu v tom čase už zaplatila 321,51 eura. Žalovaný mal však nárok len na
doplatenie istiny, vo výške 962,74 eura (1.284,25 eura - 321,51 eura = 962,74 eura). Žalovaný sa tak
na jej úkor chcel formou zrážok z jej mzdy obohatiť o sumu 2.172,75 eura (3.135,49 eura - 962,74 eura
= 2.172,75 eura) a primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1 086,- eur, čo predstavuje
polovicu z tejto sumy.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 14.10.2018. Uviedol, že na základe
podanej žaloby a tvrdení v nej uvedených žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre uvedený nárok čo do základu, a aj čo do výšky. Z ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety (domáhanie
sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať

do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn.
14Co91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je
nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany

v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo teda znamená aj posúdenie,
či účel sledovaný zákonom sa v tomto prípade dosahuje rozhodnutím o zdržaní sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť
priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je

automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa
za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona vyplýva, že nárok na finančné
zadosťučinenie sa spája so záverom o porušení konkrétneho práva. Z podanej žaloby nevyplýva žiadne
tvrdenie, ktoré by konkretizovalo takéto právo. Žalobca ďalej tvrdí, že výšku primeraného finančného
zadosťučinenie si uplatňuje ako polovicu sumu, o ktorú sa mal chcieť žalovaný obohatiť. V konaní

vedenom pod sp.zn. 6C/73/2014 a ani v inom konaní nebolo preukázané, že by sa chcel žalovaný
obohatiť. Ako uvádza samotný žalobca, z dlhu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uhradil 321,51 Eur, čiže z ním prijatej sumy na jeho účet neuhradil sumu 962,74 Eur. Ide o sumu, ktorú
neuhradil a teda ani v čase doručenia žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy ju neuhradil. Doručenie
žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy pritom nepredstavuje úkon, ktorým dochádza k uspokojeniu

pohľadávky, keďže vykonávanie zrážok zo mzdy závisí od vzniku nároku na mzdu, jej výšky, existencie
prednostných zrážok zo mzdy atď.. Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku (dokonca v danom
rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by mu bola
spôsobená ujma. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Na pojednávanie nariadené na deň 26.2.2019 sa dostavili žalobkyňa a jej právny zástupca.
Nedostavili sa žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o
odročenie pojednávania nežiadali. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v ich
neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

4.Súdvovecivykonaldokazovanie oboznámenímtvrdenímstránsporua vspise pripojenýchlistinných
dôkazov ( návrhom s prílohami, vyjadreniami žalovaného ) a zistil tento skutkový stav veci:

5. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 6C/73/2014 žalobkyňa voči žalovanému
uplatnila žalobou nárok o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2017 súd žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol takto :
,, Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.08.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne." Zároveň
bola priznaná náhrada trov konania žalobkyni.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2018, opravné uznesenie ( týkajúce sa opravy údajov o
žalobkyni ) nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2018.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že :4. Dňa 09.08.2011 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi 1.500 Eur, čo sa
dlžník zaviazal veriteľovi splatiť v 42 pravidelných mesačných splátkach po 80,37 Eur splatných vždy do

24. dňa v mesiaci, a dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celkovo 3.375,55 Eur. Zároveň dňa 09.08.2011
uzavreli žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku
vo výške 1.500 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú

dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody
je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech pohľadávok spoločnosti mesačné zrážky
zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne, dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti
vo výške 80,37 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Následne
dňa 03.04.2012 zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne list s názvom Žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy, v ktorom žiada spoločnosť CIMBAĽÁK s.r.o. o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného. Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 6C/73/2014-16 zo dňa 09.05.2014
nariadil zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne a to až do
právoplatnéhoskončeniatejtoprávnejveci.Vočitomutouzneseniupodalžalovanýodvolanie,nazáklade
čoho odvolací súd uznesením č. k. 5Co/152/2014-40 zo dňa 12.08.2014 potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutom výroku.
12. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999

účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako

nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu

(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010
zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v
Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Žalovaný poskytuje za odplatu službu a žalobkyňa túto
službu využívala na základe žalovaným pripravenej zmluve. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne
zmluvu pripomienkovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu strán pozerať ako na

spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť
pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej)
zmluvy.

13. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienkypripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z
27. 6. 2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako
aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho

dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).
14. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

15. Podľa č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka ktorá nie je individuálne dojednaná
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
16. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa
má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

17. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho

zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l druhá
veta predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
18. Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné

(§ 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ
v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením
dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa
sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná,

adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
19. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý

pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.
civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej

povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa preukázal najmenej nepriamy úmysel veriteľa, išlo by
pre zmenu o neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom, Trestným zákonom § 235 TZ.
20. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe

vyhovel, a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.08.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

6. Dňa 03.04.2012 zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne list s názvom Žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy, v ktorom žiada spoločnosť CIMBAĽÁK s.r.o. o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne v
prospech žalovaného. Dlh k 3.4.2012 činí sumu 3.135,49 eur.7. Z prehľadu platieb k úveru č. XXXXXXXXXX vyplýva vyplatená suma na úver 1.284,25 eur, platby
žalobkyne na účet žalovaného v sume 321,51 eur (( od 22.9.2011 do 3.4.2012 ), ďalšie platby neboli
vykonané.

8. Na pojednávaní dňa 26.2.2019 právny zástupca žalobkyne udával, že v celom rozsahu zotrvávajú
na podanej žalobe a dôvodoch, ktoré uviedli v jej písomnom vyhotovení. Sú názoru, že v danom
prípade bola splnená hypotéza § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa potrebná na to, aby mohol súd
žalobkyni priznať primerané finančné zadosťučinenie. Na podporu ich tvrdení poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/3/2015 z 10.12.2015 a sp.zn. 20Co/192/2016 z 30.11.2017.
Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, keďže zákonodarca nestanovil žiadne inštrukcie,
akým spôsobom dospieť k jej výške, túto odvodili od sumy, ktorú chcel žalovaný získať na úkor
žalobkyne prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Toto plnenie je nedôvodné a obsahuje
v sebe taktiež plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť bola už viackrát súdmi
vyslovená. Žalovaný chcel prostredníctvom zrážok získať bezdôvodne rozdiel medzi sumou : priznáva,

že žalovaný má na istú sumu nárok teda 962,74 eur, avšak ak odpočítame túto sumu od 3.135,49
eur, ktorá bola uvedená vo výzve zamestnávateľovi, tak primerané finančné zadosťučinenie požadujú
ako polovicu z tohto rozdielu. Podotkol, že žalovaná vo svojom vyjadrení viackrát poukázala na to, že
žalobkyni nebola spôsobená žiadna ujma a v tejto súvislosti uvádzal, že Zákon o ochrane spotrebiteľa
v príslušných ustanoveniach ako podmienku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nevyžaduje vznik ujmy spotrebiteľovi. Je toho názoru, že podaná žaloba je dôvodná. Navrhujú súdu,
aby žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.

10.Podľa ods. 5 cit. ust. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zák. predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne uplatnený podľa ustanovenia § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v sume 1.086 eur.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o

spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka). V tomto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015
zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona
č.250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr.

nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Zákon nestanovuje
žiadne kritéria ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodovanie v tomto smere
ponecháva na úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádza zo skutočností, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa

postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť favorizovaná, ale mali by byť obe
funkcie vyhodnotené rovnocenne. Súd za týmto účelom zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu.14. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie základných formálnych zákonných
predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa
a bolo rozhodnuté o porušení jej práv, ktoré mu priznávajú vyššie citované právne predpisy týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z. s odkazom na Smernicu Rady č.
93/13/EHS a to v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/73/2014 ), na základe ktorého súd rozhodol o vyhovení
žaloby žalobkyne v celom rozsahu ( vyslovená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300038117 zo dňa 09.08.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č.
8300038117 zo dňa 09.08.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy

žalobkyne dôsledku jej rozporu s cit. ust. zákonov, viď bod 5 odôvodnenia rozsudku). Teda žalobkyňa
sasúspechomdomohlaochranysvojichprávvyplývajúcichzvyššiecit.právnychpredpisovvpôvodnom
súdnom konaní ( dokonca aj formou neodkladného opatrenia ).

15. Z uvedeného vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni vznikol. Naviac
spomínaným porušením jej práv by v prípade nebránením sa na súde ( v konaní

sp. zn. 6C/73/2014, neodkladným opatrením, návrhom vo veci samej ) by došlo zrejme aj k majetkovej
ujme ( a to vo výške nad rámec poskytnutého úveru v sume 1.284,25 eur po odpočítaní plnenia v sume
321,51 eur, teda nad sumu 962,74 eur a to v rozsahu viac ako 3 násobku !!! oproti povinnosti žalobkyne
plniť, resp. 2,44 násobku oproti poskytnutému úveru ). Na uvedené poukázal aj súd v rozsudku zo dňa
11.12.2017, sp. zn. 6C/73/2014. Avšak ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. nepožaduje ako podmienku

priznania nároku reálne spôsobenú ujmu spotrebiteľovi.

16. Zároveň je nutné uviesť, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto súd predpokladá
jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych

úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať náležitosti právneho úkonu. Jedná sa
o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v postavení dodávateľa je tým
silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať pochybnosti
o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné
uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.

17. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný nepostupoval proti žalobkyni ako spotrebiteľovi s
odbornou starostlivosťou a chcel sa na jej úkor nezákonné obohatiť. Takto žalobkyňa skutočne znášala
stav právnej neistoty, zbytočne by bola povinná platiť sumu, na ktorý nebol zákonný nárok ( nad rámec
poskytnutého úver, nebyť konania 6C/73/2014 ) V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bola vystavená

porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť jej ujmu v majetkovej sfére.

18. Avšak v tomto súd poukazuje, že zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ nezaplatila
žalovanému ani istinu poskytnutého úveru. Na účet žalovaného zaplatila len sumu 321,51 eur.

19. Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že je potrebné žalobkyni priznať
primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko jej právo ako spotrebiteľa bolo porušené, avšak nie vo
výške, ktorú žalobkyňa požaduje. Na základe uvedeného, je podľa názoru súdu, suma, ktorú požaduje
žalobkyňa ako primerané finančné zadosťučinenie ( 1.086,- eur ), neprimerané vysoká
a nemožno ju priznať v celom rozsahu. Preto súd s ohľadom na zistené skutočnosti ( porušenie práv

spotrebiteľa s prihliadnutím na bod 18 odôvodnenia rozsudku ) dospel k záveru, že primeranou sumou
finančného zadosťučinenia je suma 543,- eur ( teda vo výške 1 z uplatneného nároku ). Priznaná suma
je primeraná zistenému skutkovému stavu, predstavuje 1 sumy, o ktorú by sa žalovaný na žalobkyni
bezdôvodne obohatil, ak by došlo k plneniu dlhu prostredníctvom vykonávania zrážok zo mzdy na
základeDohodyozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa9.8.2011,kZmluve

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011. Preto priznanú sumu súd považoval aj za
nástroj satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu, voči tomu, kto právo spotrebiteľa
porušil. Kto ho porušil je evidentné, tj. žalovaný.

20. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného

zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v sume 543,- eur ( teda 1 uplatneného nároku ).21. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval námietky žalovaného a neprihliadal na jeho
argumentáciu udávanú v jeho písomnom podaní, nakoľko vo vzťahu k posúdeniu veci súdom nemali
právnu relevanciu.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 CSP tak, že stranám
nepriznal ich náhradu s ohľadom na ich rovnaký pomer úspechu a neúspechu vo veci.

23. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232

ods. 3 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.