Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010697
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119010697.1

Uznesenie

KrajskýsúdBanskáBystrica,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.SlavojaSendeckéhoasudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obvineného C. M. pre prečin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutídňa04.decembra2019prejednalsťažnosťokresnéhoprokurátoraprotiuzneseniuOkresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 10. 2019 sp. zn. 1T/67/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 10. 2019 sp. zn. 1T/67/2019 bolo podľa § 241
ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavené trestné stíhanie obvineného
C. M., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom U., R. XX, pre prečin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že
ako jeden z konateľov spoločnosti WASTEPOWER spol. s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Jegorovova
37, IČO : 48 163 368, zneužil svoje postavenie a z bankového účtu spoločnosti číslo IBAN : G vedenom
v G. G., a. s., H., U. XX, vykonal v rôznych pobočkách G. G., a. s., na území G. M. nasledovné
výbery finančných hotovostí:
- 08. 07. 2016 o 11.34 hod. sumu 200,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,

- 13. 07. 2016 o 13.30 hod. sumu 100,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 22. 07. 2016 o 12. 28 hod. sumu 100,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 28. 07. 2016 o 10.35 hod. sumu 200,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 18. 08. 2016 o 14.41 hod. sumu 1.400,- Eur na pobočke G. G., a. s. v H.,
- 26. 08. 2016 o 09.49 hod. sumu 400,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 30. 08. 2016 o 11.01 hod. sumu 310,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,

- 13. 09. 2016 o 09.02 hod. sumu 300,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 15. 09. 2016 o 18.40 hod. sumu 150,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 20. 09. 2016 o 10.32 hod. sumu 150,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 22. 09. 2016 o 19.52 hod. sumu 300,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,
- 28. 09. 2016 o 15.39 hod. sumu 100,- Eur na pobočke G. G., a. s. v H. H.,
- 06. 10. 2016 o 15.01 hod. sumu 900,- Eur na pobočke G. G., a. s. v U.,

spolu v celkovej výške 4.810,- Eur, pričom vybraté finančné prostriedky nepoužil na chod spoločnosti ale
ich použil pre svoje osobné potreby, čím týmto svojim konaním spôsobil spoločnosti WASTEPOWER
spol. s. r. o., škodu vo výške 4.810,- Eur, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.
Proti prvostupňovému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V
písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje a s názorom,

ktorý vyslovil okresný súd nesúhlasí. Zdôraznil, že konaním obvineného spoločnosti Wastepower
spol., s. r. o., jednoznačne vznikla škoda vo výške 4.810,- Eur, pričom obvinený konal spôsobom,ktorý odporoval jeho zákonným povinnostiam, a tiež aj povinnostiam uloženým zmluvou. Poukázal na
ustanovenie § 135A ods.1 Obchodného zákonníka podľa ktorého konatelia sú povinní
vykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmomichspoločnostiavšetkých

jej spoločníkov a sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,
ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo
záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Ďalej poukázal aj na §

135A ods. 4 prvej vety Obchodného zákonníka, podľa ktorého dohody medzi spoločnosťou a konateľom,
ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa sú zakázané, spoločenská zmluva ani stanovy
nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Zdôraznil, že zo spoločenskej zmluvy Wastepower spol. s. r. o., zo dňa 02. 06. 2016 čl. 215-216
bodu 3, č. 1 vyplýva, že predmetom podnikania spoločnosti je kúpa tovaru za účelom jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti

služieb a obchodu a výroba a dodávka elektriny. Z bodu 10 č. 6 uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že
ostatné vzťahy neupravené v spoločenskej zmluve sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Poznamenal,ževýberapoužitiefinančnýchprostriedkovžiadnymspôsobomnesúviselostýmtoúčelom.
Zodpovednosť za škodu je v zmysle Obchodného zákonníka koncipovaná na základe objektívnej
zodpovednosti konateľa, tzn. že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie, teda ide

o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti nie za činnosť samotnú. Obvinený nekonal v dobrej viere,
pretože z ohľadom na všetky skutočnosti mohol vedieť rozpoznať, že dochádza k porušeniu záujmov
spoločnosti, pritom obvinený ani nepoužil vybraté finančné prostriedky na chod spoločnosti, tieto použil v
ich rozpore s uloženými povinnosťami a týmto konaním spôsobil škodu spoločnosti Wastepower spol. s.
r. o. Povinnosti v súvislosti s vedením účtovníctva, ktoré súd uviedol vo svojom rozhodnutí nič nemenia

na skutočnosti, že tieto chýbajúce finančné prostriedky neboli použité na chod spoločnosti Wastepower
spol. s. r. o., a tiež neboli do majetku spoločnosti vrátené.
Na základe týchto skutočnosti podľa názoru okresného prokurátora sa obvinený dopustil žalovaného
skutku a preto rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom. Týmto postupom zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je prípustná, bola podaná
oprávnenou osobou ( § 183 ods. 1, ods. 2; § 186 ods. 1 Tr. por.) aj v zákonnej lehote ( § 187 ods. 1

Tr. por.).
Na základe tohto postupu odvolací súd zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa, ktorý postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na ustanovenie
§ 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného, rozhodnutie odôvodnil v podstate
tým, že z obžaloby nie je zrejmé, akú konkrétnu povinnosť mal obvinený v skutkovej vete opísaným

konaním porušiť a ani nie je zrejmé, akým konkrétnym všeobecne záväzným právnym predpisom
bola obvinenému táto nekonkrétna povinnosť uložená, resp. z akého ustanovenia akej zmluvy mala
obvinenému táto nekonkrétna povinnosť vyplývať, pričom zabezpečené dôkazy nepreukazujú, že
obvinený konal tak, ako mu prokurátor v obžalobe dával za vinu. Poukázal na nezrovnalosti spojené
so závermi znaleckého dokazovania V.. G., tieto dôkazy nepreukazujú naplnenie objektívnej stránky

prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. a ani z týchto dôkazov nevyplýva naplnenie subjektívnej stránky uvedeného prečinu, pretože
z výpovede obidvoch konateľov vyplynulo, že títo si na začiatku svojho podnikania zjavne nejasne a
nedostatočne, najmä v ústnej forme dohodli podmienky, ktoré sa nestali súčasťou písomnej dohody,
a tieto nejasnosti vniesli do ich zmluvného vzťahu veľké množstvo pochybností, ktoré sa pretavili aj

do pochybností o úmysle obvineného konať porušujúc povinnosti pri správe cudzieho majetku. Taktiež
prvostupňový súd poukázal aj na princíp „ultima ratio" v danej trestnej veci.
S takto uvedenou argumentáciou okresného súdu sa odvolací súd plne stotožnil a keďže je presvedčivá,
v podrobnostiach na ňu poukazuje.
Len pre doplnenie odvolací súd poznamenáva nasledovné:

V prvom rade treba zdôrazniť, že ak obžaloba vo svojom návrhu sa odvoláva aj na ustanovenia iného
právneho predpisu, ktorý obvinený mal v súvislosti s protiprávnym konaním porušiť (nie len Trestný
zákon), ide o takzvanú blanketovú normu, ktorej neaplikovateľnosť spochybňuje postavenie obvinenéhopred súd, pretože neumožňuje mu uplatniť všetky práva súvisiace s právom na obhajobu a spravodlivý
súdny proces.
K nenaplneniu subjektívnej stránky žalovaného prečinu odvolací súd poukazuje nie len na samotnú

výpoveď poškodeného M. I. z obsahu ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený mu mal niekoľko krát
(počet neupresnil) telefonovať v súvislosti s výberom peňazí z účtu ku ktorému mali obaja konatelia (tak
obvinený ako aj poškodený) voľný prístup, s čím on súhlasil a aj keď to podmienil ich vrátením, lehotu
splatnosti nejako nekonkretizoval. Okrem toho z obsahu spisu nie je možné zistiť, z akého dôvodu,
prečo a hlavne na aký účel bol predmetný účet zriadený a čo bolo možné z uvedeného účtu uhrádzať,

o to viac, keď k tomuto účtu mali neobmedzený prístup obaja konatelia, resp. spoločníci. Ak peňažné
sumy zo strany obvineného boli vyberané v rozpore s predmetom podnikania spoločnosti, v účtovníctve
spoločnosti mal byť tento schodok premietnutý, a to už v roku 2016 a nie až v roku 2018, a to až na
pokyn M. I..
V predmetnej veci odvolací súd skúmal či konaním obvineného, tvoriacim skutkovú vetu obžaloby boli
naplnené všetky jeho formálne i materiálne znaky tak, ako to urobil súd prvého stupňa a priklonil sa k

názoru, že nie. Tu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 8 Tr. zák. podľa ktorého trestný čin
je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré
tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie
a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnuté a rovnocenné. Z hľadiska

obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na
posúdenie či konkrétne spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných
ľudských aktivít, ktorým splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v trestnom
zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj
nevyhnutnosť podriadiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky

uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných
činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie
spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,

následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka, motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj
naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. Materiálny
korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok,
ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako

konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré
inak z formálneho hľadiska naplnia znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná.
Stupeňzávažnostičinumázásadnývýznamprirozhodnutíozákladnejotázketrestnéhokonania(otázke
viny a trestu).
Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu sa týkajú konania a následku a miery zavinenia

v prípade pohnútky (tj. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v
konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho
znaky prečinu. V prípade, že by závažnosť činu nedosahovala určitý minimálny stupeň nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, teda by bola nepatrná, u mladistvých malá (§ 93 ods. 2 Tr. zák.) nebolo by takéto
konanie trestné, aj keď by inak napĺňalo formálne zákonné znaky trestného činu. Uvedený výklad je

vyjadrením článkov 49-50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že len zákon stanoví,
ktoré konanie je trestným činom a o tom, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestný čin.
Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že konanie obvineného nenapĺňa zákonné znaky
prečinu s ohľadom na princíp „ultima ratio", a teda vzhľadom na materiálne ponímanie trestného konania
ako konania subsidiárneho, v tomto prípade obchodno-právneho tak, ako to podrobne rozviedol vo

svojich úvahách. Teda možno potom súhlasiť s tvrdením okresného súdu, že medzi obvineným a
poškodeným v súvislosti s podnikaním existovalo veľa nejasností, resp. pochybností a škoda ak nejaká
spoločnosti vznikla, mala byť uplatňovaná v obchodno-právnom konaní.
Na základe týchto skutočností, ako aj tých, ktoré uviedol prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí,
odvolací súd sťažnosť okresného prokurátora, ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.