Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908010474
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7908010474.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Q. G. pre
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/136/2008 zo dňa 24. 1. 2019 na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 23. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. G.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 5T/136/2008 zo dňa 24. 1. 2019 uznal obžalovaného vinným
ztrestnéhočinuskráteniadaneapoistnéhopodľa§148ods.5Tr.zákona(zák.č.140/1961Zb.účinného
do 31.12.2005) vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005), ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

už odsúdený I. H. ako konateľ obchodnej spoločnosti OMIKRON „S“, spol. s.r.o. Trebišov, podával na
Daňový úrad Trebišov daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace zdaniteľného
obdobia v roku 2001 vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorých však neodviedol v riadku 11
uskutočnené zdaniteľné plnenia, finančnú čiastku za spotrebné dane, hoci bol povinný tieto vyčísliť a
zároveň nevyčíslil v riadku 17 daň z pridanej hodnoty na výstupe, napriek tomu, že v období od 1.1.2001

do 21.12.2001 po vzájomnej dohode s obžalovaným Q. G., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti
AF TRADE, spol. s.r.o., Levice, vystavil, podpísal a osobne predložil PETROCHEME, a.s. Dubová
objednávky na nákup nízkosírneho stredného destilátu (ďalej len NSSD) pre OMIKRON „S“, spol. s.r.o.,
Trebišov na 1. a 2. polrok 2001, v ktorých deklaroval, že tento bude použitý na špecifické spracovanie v
zmysle prílohy Colného sadzobníka 27 10 0041 a na základe týchto objednávok zakúpil pre OMIKRON
„S“, spol. s.r.o. Trebišov ako konečný príjemca od PETROCHEMY, a.s. Dubová tento NSSD v celkovom

množstve 4.277,680 ton s nulovou sadzbou spotrebnej dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, čo je možné iba za predpokladu,
že je tento tovar určený na špecifické spracovanie uvedené v doplnkovej poznámke 4 k 27. kapitole
Nariadenia vlády SR č. 373/1999 Z.z. a č. 480/2000 Z.z., ktorým sa vydávajú colné sadzobníky, avšak
zakúpený NSSD v označenom období použil na iný, než určený účel, bez priznania vzniknutej daňovej
povinnosti a odvedenia spotrebnej dane stanovenej sadzbou 16.500 Sk/tona, tak ako to predpokladá

ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív
a mazív, v prípade keď bol takýto tovar použitý na iný, než určený účel, pričom účtovne deklaroval, že
ho dopredal spoločnosti VEFRA, s.r.o. Košice, ZSOLTEX, s.r.o. Vranov nad Topľou, BARTRANS, s.r.o.
Bardejov, a obžalovaný Q. G. zároveň zabezpečoval prepravu a vyskladňovanie predmetného NSSD
ako aj platby pre dodávateľa, čím obaja obžalovaní spoločným konaním skrátili v zdaňovacom období
roku 2001 spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív vo výške 70 581 720 Sk a daň z pridanej

hodnoty vo výške 16 233 795 Sk.Súd mu za to uložil podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59

ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na štyroch rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré viedli
k nesprávnym skutkovým zisteniam a ich nesprávnej právnej aplikácie. Má zato, že okresný súd sa

právnym názorom krajského súdu uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 8To/68/2018 zo dňa 15. 10. 2018
riadil len čiastočne. Je pravdou, že súd po opätovnom vyhodnotení dôkazov upravil formuláciu skutku
uvedenú v obžalobe s tým, že nepovažoval za preukázané organizovanie celého obchodu s NSSD,
vrátane inštruovania odsúdeného I. H., ako ani zabezpečovanie odberateľov a doručovanie faktúr pre
odberateľov spoločne s dokladmi o ich úhradách obžalovaným a preto v tejto časti skutkovú vetu
uvedenúvobžalobeupravil.Vykonanédokazovanieajsohľadomnaupravenúskutkovúvetuvovzťahuk

uznaniujehovinyvšakvyhodnotilnesprávneanezaoberalsadôslednedôkazmi,vykonanýmivprospech
obžalovaného tak, ako to uviedol krajský súd. Právna kvalifikácia skutku skrátenia dane predpokladá,
že páchateľ úmyselne nepodá daňové priznanie k príslušnej dani, resp. úmyselne neuvedie všetky
zdaniteľné plnenia, resp. uvedie zdaniteľné plnenia, ktoré sú fiktívne za účelom získania daňovej
výhody. Už odsúdený I. H. nemohol v daňovom priznaní uviesť a priznať spotrebnú daň, keďže nebol

registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, o čom nemal a nemal dôvod
mať vedomosť obžalovaný. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný akýmkoľvek
spôsobom mal dosah na plnenie daňových povinností spoločnosti OMIKRON „S“, spol. s r.o., že by
zasahoval, ovplyvňoval alebo dával pokyny odsúdenému I. H. o spôsobe vedenia účtovníctva alebo
účtovania a priznávania jednotlivých zdaniteľných plnení spoločnosti. Vzájomnú dohodu odsúdeného

I. H. a obžalovaného Q. G. má preukazovať len výpoveď odsúdeného, pričom vzájomná dohoda
mala byť v tom smere, že Q. G. mal I. H. priniesť na papieri rukou písaný text pre objednávku
NSSD od PETROCHEMA, a s. Dubová. Aj keď uvedené tvrdenie obžalovaný popiera a tvrdí, že sa
s odsúdeným I. H. v tom čase nepoznal a jeho kontaktom bol konateľ spoločnosti UNI s.r.o. Brezno,
ani táto skutočnosť podľa obžalovaného nepreukazuje jeho vinu zo spáchania trestného činu skrátenia

dane. Z dokazovania nebola preukázaná žiadna vedomosť obžalovaného o tom, že po predložení
tejto objednávky odsúdeným I. H. v PETROCHEME a.s. a po dodaní NSSD PETROCHEMOU a.s.
OMIKRONU „S", táto spoločnosť odpredá NSSD tretím subjektom bez toho, aby odviedla spotrebnú
daň. Ani odsúdený netvrdil, žeby mu obžalovaný predkladal text objednávky s tým, že takto získajú tovar
oslobodený od spotrebnej dani, žeby teda vzájomnou dohodou chceli získať tovar, ktorý bol oslobodený

od spotrebnej dane, pričom takáto situácia mohla nastať len v prípade, že sa tento tovar použije na
presne určený účel, inak je potrebné odviesť spotrebnú daň a DPH. Z výpovede odsúdeného vyplynulo,
že ani nevedel, čo je to NSSD, ani že je potrebné odvádzať spotrebnú daň, pričom z výpovede svedkyne
I. vyplynulo, že jej odsúdený I. H. povedal, že sa jedná o odpad, pri ktorom netreba odvádzať daň.
Z uvedeného teda nebolo preukázané dohodnuté konanie odsúdeného a obžalovaného, ktorým by

bola naplnená skutková podstata trestného činu, ani z výpovede odsúdeného, ktorú obhajoba podrobí
analýze v ďalšom texte nevyplýva, že by spoločným uzrozumeným zhodným konaní, vo vzájomnej
vedomosti o tom, čo ním chcú dosiahnuť, nakupovali NSSD bez spotrebnej dane, tento predali, použili
na iný, než určený účel a neodviedli spotrebnú daň a DPH.

Poukázal nato, že skutková veta vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku musí obsahovať vyjadrenie
všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku, to znamená, že
skutkové zistenia ustálené súdom vykazujú všetky zákonom určené znaky príslušnej skutkovej podstaty
trestného činu, v danom prípade ustanovenia § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. Zo súdom upravenej skutkovej
vety by malo teda vyplývať spoločné, jedným úmyslom spojené a vedomé konanie odsúdeného I. H.

a obžalovaného Q. G., ktorého cieľom mal byť majetkový prospech získaný neodvedením spotrebnej
dane a DPH. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odsúdený I. H. nemal žiadnu vedomosť
o tom, že pri predaji NSSD na iný, než určený účel, je povinný registrovať sa ako platiteľ spotrebnej
dane, nemal vedomosť, že predajom tretej osobe mu vzniká daňová povinnosť, nedohodol sa s
obžalovaným Q. G. o spoločnom postupe, že odsúdený I. H. objedná tovar, pričom bude deklarovať,

že tento nepoužije na iný, než určený účel a z tohto dôvodu nebude musieť odviesť daň, pričom tento
predajú tretím osobám, čo však znamená použitie NSSD na iný, než určený účel a vznik daňovej
povinnosti. Nebolo preukázané, že sa odsúdený s obžalovaným dohodli na tom, že obžalovaný Q. G.
bude zabezpečovať odber tretími osobami, prepravu od dodávateľa a úhradu faktúr dodávateľovi tovarua prepravu pre tretie osoby. Pre preukázanie spáchania trestného činu skrátenia dane obžalovaným vo
forme spolupáchateľstva je potrebné preukázať, že objektívne preukázaný trestný čin skrátenia dane
bol spáchaný nielen odsúdeným, ale v prípade obžalovaného ich spoločným konaním, zahŕňajúcim ich

spoločný úmysel, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Takéto konanie však nebolo obžalobou v rámci
trestného konania preukázané. V odvolaní proti prvému odsudzujúcemu rozsudku obžalovaný namietal
nedostatočné odôvodnenie rozsudku, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých dôkazov súd
dospel k záveru o spáchaní trestného činu obžalovaným. V napadnutom rozsudku súd svoj záver o vine
obžalovaného zopakoval.

Ďalej uviedol, že imanentným znakom a zásadou trestného kódexu SR je, aby boli náležite objasnené
skutočnosti, ktoré obžalovaného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, rovnako ako skutkové
objasnenie veci, jeho správne právne posúdenie a ochrana jeho práv v priebehu celého trestného
procesu, a to vo všetkých otázkach tak, aby žiadnej osobe nebol pripočítaný čin, ktorý nespáchala alebo
ktorého spáchanie jej nebolo a ani nemohlo byť preukázané, a aby nikto nebol potrestaný prísnejšie, ako
zodpovedá jeho vine. Každé rozhodnutie súdu má sledovať účel dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia

vo veci samej a má byť vydané nielen v záujme štátu, ale aj v záujme obžalovaných, pričom má
byť založené na úcte k právu, základným ľudským právam a slobodám človeka, za súčasného
dodržiavania základných zásad trestného práva. Aj keď sa konajúci súd pri výmere a druhu trestu
uvedenými zásadami snažil riadiť, pri zodpovedaní otázky o vine takto nepostupoval. Konajúci súd
vyhodnotil vykonané dôkazy nesprávne, čím nesprávne zistil skutkový stav, keď tento potom nesprávne

právne vyhodnotil. Konajúci súd predovšetkým nesprávne vyhodnotil výpoveď odsúdeného I. H. v
kontexte s výpoveďou obžalovaného G. a niektoré skutkové zistenia prispôsobil svojmu záveru o vine
obžalovaného.
Už v rámci odvolacieho konania obžalovaný namietal účelovosť a nepravdivosť výpovede odsúdeného
I. H.. Odhliadnuc od skutočnosti, že tento sa snažil zbaviť viny poukázaním na iného, uvedené vyplýva

z vykonaného dokazovania a to hlavne z výpovede svedkyne S. I. a svedka F. R.. Pokiaľ bolo v
konaní zistené, že okrem prepravnej činnosti a platby pri odbere NSSD sa obžalovaný G. ničoho iného
nezúčastňoval, teda že podstatná časť výpovede H. sa nezakladá na pravde, musí byť celá výpoveď
odsúdeného H. vnímaná ako účelová a nepravdivá a nemôžu z nej byť vyťahované len niektoré malé
fragmenty, ktoré zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Pokiaľ súd pri obžalovanom G. nemal

preukázanú jeho účasť na dodaní tovaru tretím osobám, teda bolo preukázané, že sa na takomto
obchode nezúčastnil, nespolupracoval s týmito firmami a ani o nich a oni o ňom nemali žiadnu vedomosť,
tým pádom nemal súd preukázanú ani ním tvrdenú vzájomnú dohodu obžalovaného a odsúdeného
ohľadom predaja NSSD tretím osobám, čím absentuje vzájomné prepojenie na páchaní trestného činu
skrátenia dane spolupáchateľstvom. Skutočnosť, že obžalovaný G. platil dodávateľovi PETROCHEMA

a.s.zatovaratentoprepravoval,samaosebenemôžezaložiťjehospoluúčasťnatrestnomčineskrátenia
dane, ktorého sa môže dopustiť páchateľ len tým, že úmyselne nepodá daňové priznanie k príslušnej
dani, resp. úmyselne neuvedie všetky zdaniteľné plnenia, resp. uvedie zdaniteľné plnenia, ktoré sú
fiktívne, za účelom získania daňovej výhody.

Má zato, že uvedené skutkové zistenia, ktoré boli pre súd podkladom pre uznanie obžalovaného
vinným,nemajúžiadnyzákladvovykonanomdokazovaní.Obžalovanémuvôbecniejejasné,nazáklade
akých vykonaných dôkazov súd dospel ku skutkovému zisteniu. Skutkové zistenia súdu je v priamom
rozpore s jeho v odôvodnení rozsudku uvedenými zisteniami, ktoré ho viedli aj k úprave skutkovej vety
obžaloby. Tvrdenia súdu a jeho vyhodnotenia dôkazov sa navzájom vylučujú, čo vedie k pochybnosti

o správnosti výroku súdu a k strate presvedčivosti celého odôvodnenia rozsudku. Uvedený záver súdu
vyvodený zo svedeckej výpovede svedkyne J. U. E. považuje za skutkové zistenie prispôsobené potrebe
súdu odôvodniť svoj právny záver o vine. Vodiči T. a Y. robili prepravu mimo svojho bydliska, ako i
sídla spoločnosti, časovo veľmi náročnú. Preprava bola realizovaná veľmi často, mnohokrát jeden deň
za druhým, pričom sa vracali do Levíc často neskoro večer. Na prevádzku kamióna potrebovali na

tankovanie denne peniaze, ktoré si museli chodiť vziať od konateľa firmy, pričom obžalovaný nevylučuje,
že im bola odovzdávaná v hotovosti u neho doma aj odmena za prácu. Svedkyňa uviedla, že k nim
chodili do domácnosti vodiči T. a Y., kde im obžalovaný vyplácal peniaze. Neuviedla, že by sa malo
jednať o peniaze za prevoz tak, ako to uvádza súd. Súd usúdil, že v spoločnosti obžalovaného nešlo
o bežnú pracovnú činnosť, keďže spoločnosť obžalovaného sa zaoberala výlučne prepravou, ktorá je

špecifická, hlavne pri prepravovaní špeciálneho tovaru, ako je nafta, NSSD a pod. Uvedené skutkové
zistenia súdu nemajú podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní.Z vyššie uvedeného vyhodnotenia skutkových zistení súdu, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného
vyplýva nesprávnosť jeho záverov, a to tak vo vyhodnotení dôkazov a z toho zisteného skutkového
stavu, ako i v právnom posúdení veci. Obžalovaný vytýka súdu, že ako podstatnú okolnosť nevyhodnotil

skutočnosť, že obžalovaný I. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2018 pravdivosť výpovede
obžalovaného Q. G. nepoprel a nemal k nej žiadne výhrady. Obžalovaný namieta tvrdenie súdu o tom,
že ho z trestnej činnosti usvedčujú aj výpovede svedkov I. T. a M. Y.. Súd nevyhodnotil ani obhajobou
namietanú skutočnosť vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu, že ohľadom preukázania
objektívnej stránky trestného činu skrátenia dane a poistného znalec vychádzal z ustanovenia Zákona

č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkov a mazív, ktorý aplikoval na obdobie od 1. 1. 2001 do
31. 12. 2001, kedy mala byť trestná činnosť páchaná, pričom uvedený zákonný predpis stratil účinnosť
dňom 1. 7. 2001, a preto nemohlo dôjsť zo strany obžalovaných k porušeniu jeho predpisov tak, ako
je to uvedené v skutkovej vete.

Ďalej uviedol, že zo strany súdu nebol žiadnym spôsobom preukázaný jeho úmysel na trestnej činnosti,

zospáchaniaktorejhouznalvinným.Súdvosvojomrozhodnutíuviedol,žesubjektívnastránkatrestného
činu je u obžalovaného daná priamym úmyslom v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. - trestný
čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Súd bližšie svoj záver o úmyselnom spáchaní trestného činu
nerozvinul, ani nezdôvodnil, uviedol len skutočnosti obsiahnuté v skutkovej vete vo výroku rozsudku, kde

uviedol, že došlo k vzájomnej dohode medzi odsúdeným H. a obžalovaným G., že došlo k použitiu NSSD
na iné než špecifické spracovanie, čím došlo k vzniku daňovej povinnosti na spotrebnej dani a povinnosti
jej následného odvedenia, čo sa však nestalo, preto boli naplnené znaky trestného činu skrátenia dane.
Poukázal nato, že právne posúdenie kedy vzniká povinnosť registrovať sa na platiteľa spotrebnej dane
vo vzťahu k posúdeniu, čo sa rozumie použitím na iné, než špecifické spracovanie pri tovare charakteru

NSSD je veľmi zložitou právnou otázkou, na ktorú nevedela odpovedať ani právnička PETROCHEMA
a.s., ani pracovník daňového úradu. Pritom samotný daňový úrad vykonal v roku 2011 v spoločnosti
OMIKRON „S" daňovú kontrolu, videl, že z jednotlivých faktúr bola odvedená DPH a nepovažoval tento
predaj za moment, kedy nastáva povinnosť platiť aj spotrebnú daň. Preto nemôže byť priamy úmysel
v tomto smere ani daný.

Opätovne vytýka súdu, že jeho úmysel ako nevyhnutnú časť subjektívnej stránky trestného činu
riadnym spôsobom nepreukázal. Konajúci súd sa neriadil základnými zásadami trestného poriadku,
predovšetkým § 2 ods. 4, podľa ktorého odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie
sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná,
musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby.

Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
postupompodľa§322ods.3Tr.por.sámvovecirozhodoltak,žeobžalovanéhospodobžalobyoslobodí.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na

ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysletohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a právny záver
okresného súdu o vine obžalovaného.

Krajský súd už v tejto veci raz konal, keď uznesením sp. zn. 8To/68/2018 zo dňa 15. októbra 2018 podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Q. G. v
celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

V tomto uznesení krajský súd vyslovil právny záver, že rozsudok vo vzťahu k vine obžalovaného Q.
G. neobsahoval podrobné odôvodnenie vo vzťahu k vine obžalovaného, pričom podrobne rozviedol, z
akých skutočností krajský súd v citovanom uznesení 8To/68/2018 z 15. 10. 2018 vychádzal.

V tomto zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu dôsledne sa zaoberať obhajobnými námietkami
obžalovaného Q. G. a vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zákonom a dôsledne sa riadiť

ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na základe vysloveného právneho názoru vykonal hlavné pojednávanie vo vzťahu k
obžalovanému Q. G. a opätovne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 24. 1. 2019.

Krajský súd na podklade podaného odvolania zistil a dospel k právnemu záveru, že okresný súd sa
dôsledneriadilvyslovenýmprávnymnázoromvzrušujúcomuznesení8To/68/2018zodňa15.10.2018a
v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich dôkazov vychádzal pri uznaní
viny obžalovaného Q. G. a akým spôsobom sa vyrovnal a zaoberal obhajobou obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojujeveľmipodrobné azákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudku
aajpodľanázorukrajskéhosúduobžalovanéhoQ.G.zospáchaniatrestnéhočinuusvedčovalavýpoveď
spoluobžalovaného, dnes už právoplatne odsúdeného I. H..

Usvedčujúcu výpoveď okresný súd veľmi podrobne popísal a aj zákonným spôsobom vyhodnotil v

neprospech obžalovaného Q. G., pretože aj krajský súd je toho názoru, že teraz už odsúdený H.
hodnoverne popísal spôsob akým sa obžalovaný Q. G. podieľal na obchodovaní s NSSD, pričom jeho
tvrdeniavtomsmere,žeobžalovanýG.nazákladeichvzájomnejdohodyzabezpečovalprepravuNSSD,
ako aj vyskladňovanie a platby pre dodávateľa PETROCHEMA, a.s. Dubová, zodpovedajú zisteným
skutočnostiam aj z výpovedí svedkov I. T. a M. Y..

Okresný súd, aj podľa názoru krajského súdu správne a zákonne vychádzal z výpovede svedkyne J.
D., čo podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku.

Okresný súd vykonané dôkazy náležitým spôsobom vyhodnotil, pričom sa dôsledne vysporiadal s

obhajobnými tvrdeniami obžalovaného Q. G., čo okresný súd podrobne rozviedol v napadnutom
rozsudkuakrajskýsúdtakkonštatuje,žeokresnýsúdnáležitýmspôsobomodôvodnilvšetkyskutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného. B.
napadnutého rozsudku je podľa názoru krajského súdu veľmi podrobné a úplne v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por.

Záver o vine obžalovaného Q. G. z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 aj podľa názoru krajského súdu je zákonný a v celej svojej
podstate aj obsahovo a právne veľmi podrobne odôvodnený.

Krajský súd ako to už vyššie uviedol, s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu SR si v celom
rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku a keďže nezistil žiadne
procesné pochybenia, ani pochybenia v rámci právnej kvalifikácie skutku, odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol s tým, že obhajobné námietky obžalovaného vyhodnotil ako právne irelevantné s
poukazom na vykonané dokazovanie a záver okresného súdu.

Na podklade podaného odvolania krajský súd preskúmaval aj výrok o treste a zistil, že okresný súd
pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu postupoval úplne v súlade so základnými zásadami ukladaniatrestov,pričomzozákonavyhodnotilajspoločenskúnebezpečnosťtrestnéhočinu,akoajosobnépomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd aj vzhľadom na dĺžku vedenia trestného stíhania a osobné
pomery obžalovaného zákonným spôsobom mimoriadne znížil trestnú sadzbu podľa § 40 ods. 1 Tr. zák.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest tak, ako to podrobne odôvodnil okresný súd je zákonný
a primeraný ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie sledovanej Trestným zákonom.

Vo vzťahu k uloženému trestu prokurátor tu nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného, preto sa
krajský súd zaoberal len odvolaním obžalovaného vo vzťahu k uloženému trestu a ako to vyššie uviedol,
dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. je v
súlade so zákonom.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.