Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207676
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815207676.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka, členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému A. P., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XXX, Y.. U. J., opatrovníčkou, pracovníčkou Okresného súdu
Rožňava, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, so sídlom Haburská

49/A, Bratislava, o vymoženie 1.033,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/724/2015-34 zo dňa 20.06.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
svojej pohľadávky voči povinnému pre vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.

č. SR 00316/12 zo dňa 04.06.2012. Súd citoval § 243d ods. 1, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a uviedol, že vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej sa
zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že dôsledkom naznačenej úpravy riešenia
sporov vzniknutých z predmetnej zmluvy o úvere je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský

súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimidôsledkamisledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza.
ustanovenie čl. II rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti. Exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, preto súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §

45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, alemá za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.

Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného
exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu
sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže
zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu

objektívnenemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi,však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku

rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu
došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je
kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný
poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia

§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený
uzavrel s povinným podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou

samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z.
a s Rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným
a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

6. Oprávnený v odvolaní namieta rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k

rozhodcovskému rozsudku a za nesprávny považuje záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 00316/12 zo dňa 04.06.2012. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2012 a vykonateľnosť dňa 21.06.2012. Vychádzajúc z

odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v bode 15 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru.

8. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom vrozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

9. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či

oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2016 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

11. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,

že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Z vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodná námietka oprávneného o prekročení rámca
preskúmavacej činnosti exekučným súdom.

14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené,a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o
možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,

a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

20. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

21. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné
vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie.

22. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať naobsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým
bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

24. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 23.12.2015 po novele Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z.

25. V zmysle § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len

Exekučný poriadok)v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa
§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní
odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto
zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú

rovnako (ods. 2). Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú (ods. 3). Ak sa
v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) (ods. 4). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1,
súd exekúciu zastaví (ods. 5). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku
1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu

nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (ods. 6).

26. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

27. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny,
neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia

ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Ak oprávnený napriek výzve
exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom
konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví.
O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený (§ 40 ods. 2 Exekučného poriadku).

28. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

29. Z dikcie citovaného § 243f Exekučného poriadku vyplýva, že aj v exekučných konaniach začatých
pred 23.12.2015 (exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi), v ktorých sa od 23.12.2015 vyžadujú pri podaní návrhu na

vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona (do 23.01.2016).

30. Ak do 23.12.2015 bolo síce začaté exekučné konanie, ale nebolo rozhodnuté (podľa názoru
odvolacieho súdu právoplatne) o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40

Exekučného poriadku použijú rovnako.

31. Keďže zákonodarca uvádza výslovnú úpravu pre exekučné konania, v ktorých ešte nebolo
rozhodnuté o udelení poverenia (v ods. 2 § 243f Exekučného poriadku), je potrebné dospieť k záveru,že§ 243f ods. 1 sa použije na exekučné konania začaté do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 už bolo
udelené poverenie a exekútor už mohol začať vykonávať exekúciu v zmysle § 36 ods. 2 druhej vety
Exekučného poriadku. (Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na

jej vykonanie). Ustanovenia § 243f ods. 3 až 6 sa potom výslovne vzťahujú len na exekúcie a exekučné
konania podľa ods. 1, teda tie v ktorých už mohla začať alebo začala exekúcia na základe už udeleného
poverenia. Iba v prípade ods. 3 § 243f je potrebné použiť širší výklad na exekučné konania podľa § 243f
ods. 2, (kde teda ešte exekúcia nezačala, lebo nebolo udelené poverenie a teda ak exekúcia nezačala,
nemožno ju ani odložiť) v tom zmysle, že o žiadosti o udelenie poverenia môže súd rozhodnúť podľa §

40 a § 44 Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty 30 dní od účinnosti zákona na doplnenie návrhu
v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

32. V exekučných konaniach podľa ods. 2 neprichádza do úvahy postup podľa § 243f ods. 4 až 6 o
zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu podľa odseku 1 a skúmaní dôvodu pre zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. pre pokračovanie exekúcie.

33. Novela Exekučného poriadku totiž zaviedla nielen nový dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1
písm. m)), ale v § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku doplnila aj nový dôvod zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá
v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom ide o úplne totožné dôvody (tak pre zastavenie

exekúcie, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia).

34. Súd teda už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či exekučným
titulom, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, (ne)bol priznaný nárok
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak sa jedná o takýto nárok (zo spotrebiteľskej zmluvy), či

bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky
alebo rozpor s dobrými mravmi. V prípade kladného záveru súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia.

35. Vychádzajúc z § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na použitie § 39 ods. 4 a §
40 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015

nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, je oprávnený povinný do 23.01.2016 doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený, súd
zastaví exekučné konanie (nie exekúciu) podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku (na § 40 Exekučného
poriadku je výslovný odkaz v § 243f ods. 2 Exekučného poriadku), teda nezastaví exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39

ods. 4, potom bude súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda buď udelí poverenie
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne za splnenia zákonných podmienok.

36. Aj po novele Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. zostáva v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ako dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom. O rozpor exekučného titulu so zákonom sa jedná aj v prípade, že
exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym
aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.

37. V prípade rozhodcovských rozsudkov najčastejším dôvodom ich rozporu so zákonom je skutočnosť,

že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či už z dôvodu nedodržania jej
písomnej formy alebo z dôvodu, že sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38. O takýto prípade ide v prejednávanej veci.

39. V prejednávanej veci súd rozhodoval dňa 23.02.2016 a teda po novele Exekučného poriadku,
vrátane jeho § 44 ods. 2 a hoci pri rozhodovaní nevychádzal z novelizovaného znenia 44 ods. 2, nemalo
to vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia.

40. Na základe skutočností uvedených oprávneným a dôkazov ním predložených pred vydaním

napadnutého rozhodnutia súd zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
Keďže rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebolby vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Tým
vzal za preukázané splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods.

2 tretej vety Exekučného poriadku.

41. Rozpor exekučného titulu so zákonom je vždy dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia a v takom prípade skúmanie existencie dôvodov pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
podľa § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku je nadbytočné.

42. Súd prvej inštancie si však v prejednávanej veci splnil aj povinnosť podľa § 44 ods. 2 štvrtej vety
Exekučného poriadku, lebo skúmal, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a po zistení, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, skúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako na ne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

43. Hoci teda súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu z zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku,
v tomto doplnení neuviedol iné skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, ako už súd mal k
dispozícii ani neoznačil iné dôkazy s povinnou, než už boli súčasťou exekučného spisu, preto opätovné
skúmanie skutočností v zmysle § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku by nemohlo viesť k inému

záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie, t.j. o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou
je samotná rozhodcovská doložka, na ktorú v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté.

44. Tým, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia prihliadol na neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, bol naplnený účel novely Exekučného poriadku vykonanej

zákonom č. 438/2015 Z.z., t.j. zvýšenie ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach.

45. Práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade
exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako
spotrebiteľovi, upravila sa nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety

Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu
zastaviť.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ani po splnení povinnosti oprávneným podľa § 39 ods. 4
Exekučnéhoporiadkuniesúsplnenépodmienkypreudeleniepoverenia,lebonazistenúneodstrániteľnú

vadu exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby bola daná právomoc
rozhodcovského súdu) musí súd prihliadnuť ex offo bez ohľadu na výsledok ďalších zistení v zmysle §
44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku.

47. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).