Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Rešatková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218010647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218010647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného ml. V. J. a
jeho zákonných zástupcov z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/247/2018 zo
dňa 02.01.2019 výrok o treste u obžalovaného ml. V. J..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému ml. V. J. - nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., ul. O. XXXX/XXX,

u k l a d á

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1, § 36 písm. l, § 38 ods. 3, § 42 ods. 1 a § 41 ods.
2 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/178/2018 zo
dňa 02.10.2018 výrok o treste, ktorým bol obž. ml. V. J. za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na
tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/247/2018 zo dňa 02.01.2019 boli obžalovaní ml. V. J.
a ml. V. O. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

spoločnesmaloletýmQ.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.,O.č.XXXX/XXamaloletýmQ.M.A.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K., O. XXXX/XXX po vzájomnej predchádzajúcej dohode dňa 29.08.2018
v čase asi o 13,30 hod. v Bardejove pri mestskej fontáne na ulici Dlhý rad pristúpili k Z. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., okres K., ktorý v tom čase sedel a jedol na lavičke a počas toho od
neho pýtali peniaze, kde maloletý Q. M. A., nar. XX.XX.XXXX mu prehľadal vrecká nohavíc a ostatní
traja spolupáchatelia ho držali, pričom Z. C. držal v ruke nožík s ktorým jedol a počas toho ako sa s
ním naťahovali tak mu mladistvý V. J. spolu s mladistvým V. O. nožík z ruky zobrali a odhodili do trávy,potom keď im odmietol dať peniaze tak maloletý Q. M. A. spolu s maloletým Q. O. ho následne chytili
za ruky a odtiahli smerom ku podniku Lagúna Club, ktorý sa nachádza v objekte hotela Republika na
Radničnom námestí, kde ho na terase posadili na stoličku a všetci štyria ho začali udierať päsťami,

zvalili na zem a kopali po celom tele, kde poškodený kričal o pomoc, bránil sa a počas toho mu z vrecka
nohavíc vybral maloletý Q. M. A. hotovosť 47 centov ako aj krabičku cigariet značky WEST dlhé, ktoré sa
nachádzali v ruksaku, ktorý mu počas fyzického napadnutia vysypali na zem maloletý Q. O. a maloletý
Q. M. A. a následne všetci štyria spolu utiekli na neznáme miesto, čím takto svojím konaním spôsobili
poškodenému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom okres K., škodu vo výške najmenej 4,- € a zranenia, ktoré

si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

za čo bol obžalovanému ml. V. J. podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 117 ods. 1 a § 42 od. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov, pre
výkon ktorého bol podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol súčasne zrušený výrok o treste a spôsobe jeho výkonu v rozsudku
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/178/2018 zo dňa 02.10.2018, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov s probačným dohľadom.

Obžalovanému ml. V. O. podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona bol uložený s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38
ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu bola
stanovená skúšobná doba 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ml. D. J. prostredníctvom obhajcu dňa 17.01.2019
proti výroku o treste a jeho zákonní zástupcovia ihneď po vyhlásení rozsudku.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu po
rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho

výmere nezohľadnil dostatočne okolnosti prípadu a to poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že
sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval a tak napomáhal orgánom činným v trestnom
konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Za podobný skutok bol síce odsúdený v októbri 2018 rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/178/2018 zo dňa 02.10.2018, avšak po tomto odsúdení na
podmienečný trest odňatia slobody dôsledne prehodnotil svoje správanie a zo všetkých síl sa snaží

polepšiť sa. Žiadal preto odvolací súd, aby pri svojom rozhodovaní bral ohľad na jeho vek a nezrelosť,
ktorá mala za následok jeho nevhodné správanie v minulosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody by bolo v jeho prípade neprimerane prísne a to aj vzhľadom na následok spáchaného trestného
činu, ktorý ako konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku je čo do výšky
škody zanedbateľný. Priznáva, že v minulom roku mal náročné adolescentné obdobie, ale svoje

problémy má záujem v spolupráci so svojimi rodičmi riešiť a chce sa v budúcnosti vyhýbať ďalším
problémom. Taktiež poukázal aj na to, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s ustanovením § 44 Tr.
zákona, podľa ktorého mohol od uloženia súhrnného trestu upustiť, pretože skôr uložený trest hodnotí
ako dostatočný.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným a jeho zákonnými zástupcami ako
osobami na to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom
podľa§316ods.3Tr.poriadku,vzmysle§317ods.1Tr.poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolania sú čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po prieskume procesného postupu konajúceho súdu konštatuje, že neboli zistené žiadne
také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Konajúci súd
totiž po poučení oboch obžalovaných mladistvých týmto umožnil sa vyjadriť ku skutku, pričom obaja

zhodne vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku, a po postupe v zmysle § 257 a § 333 Tr. poriadku
bolo ich vyhlásenie o vine prijaté. Obžalovaní mali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom k výroku
o treste, v rámci záverečnej reči a posledného slova im bolo umožnené predložiť argumenty k uloženiu
trestu,čoaleanijedenzobžalovanýchnevyužil,pritomaleobajabolivkonanízastúpeníobhajcom,ktorýrealizoval ich práva na obhajobu. Za danej situácie, ak sa hlavné pojednávanie vykonalo pri zachovaní
lehôt na prípravu jednotlivým procesným stranám, je potrebné vysloviť, že neboli zistené skutočnosti
nasvedčujúce porušeniu práva na obhajobu.

Odvolanie obžalovaného ml. D. J. bolo obmedzené iba na výrok o treste, pokiaľ ho podávali zákonní
zástupcovia v prospech obžalovaného, mohli ho podať taktiež iba proti výroku o treste, pretože proti
výroku o vine v zmysle § 307 ods. 1 písm. b/ a § 308 ods. 2 Tr. poriadku neboli oprávnenou osobou
podať odvolanie.

K výroku o vine, ktorým bol obžalovaný ml. D. J. uznaný vinným zo zločinu lúpeže, odvolací súd
iba poznamenáva aj napriek obmedzenému rozsahu preskúmavania napadnutého rozsudku z dôvodu
prijatia vyhlásenia o vine, že právna kvalifikácia skutku zodpovedá zákonu, pretože v skutkových
okolnostiach sú zahrnuté všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste konštatuje, že rozhodnutie konajúceho súdu o druhu trestu
a jeho výmery nie je vecne správnym a nezodpovedá zákonu.

Konajúci súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, pretože
obžalovaný mladistvý sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho. S priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti

sa stotožnil aj odvolací súd. K odvolacej námietke obžalovaného, že mu mala byť priznaná aj ďalšia
poľahčujúca okolnosť a tou je napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní
trestného činu podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona odvolací súd uvádza, že na takýto postup neboli splnené
podmienky. Zo zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní je totiž zrejmé, že poškodený Š. C. popísal
okolnosti, za akých bol obžalovanými a ďalšími maloletými osobami prepadnutý, pričom z priznávajúcej

sa výpovede obžalovaného ml. D. J. nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by poukazovali na
aktívny prístup obžalovaného pri odhaľovaní spôsobu spáchanej trestnej činnosti a jeho páchateľov,
keďže aj obžalovaný ml. D. O. sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, pritom v postavení podozrivého
vypovedal k priebehu skutkového deja skôr ako obž. ml. D. J., ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisníc o
výsluchu podozrivých založených na čísle listov 13-14 a 19-20 predloženého spisového materiálu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona,
pretože podľa odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdenie obžalovaného ml. D. J. vo veci konajúceho
súdu pod sp. zn. 2T/270/2017 za prečin krádeže po vykonaní trestu povinnej práce je zahladené.
Vzhľadomnafikciuzahladeniaodsúdenianebolvzmysle§93ods.1Tr.zákonazákonnýpodkladpriznať

obžalovanému mladistvému túto priťažujúcu okolnosť vo vzťahu k tomuto odsúdeniu a ani vo vzťahu
k druhému odsúdeniu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona vo veci vedenej pod
sp. zn. 2T/178/2018, pretože k nemu bol ukladaný súhrnný trest. Iné odsúdenia u obžalovaného nie sú
evidované.

Uvedené zistenie je pochybením, pretože v dôsledku priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zákona nebolo aplikované zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, čomu zodpovedá
zníženie hornej hranice trestnej sadzby.

Odvolací súd zistil aj ďalšiu chybu pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, pre

uloženie ktorého boli splnené podmienky so zreteľom na to, že v tomto konaní prerokúvaný skutok
bol spáchaný skôr, ako bol vo veci konajúceho súdu pod sp. zn. 2T/178/2018 vyhlásený rozsudok dňa
02.10.2018. Touto chybou je, že trest bol ukladaný podľa zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ktorého
trestnosť je miernejšia ako za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/, čo je v rozpore s ustanovením
§ 41 ods. 2 Tr. zákona.

Zločin lúpeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona, z
ktorého bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom konajúceho súdu vo veci sp. zn. 2T/178/2018 zo dňa
02.10.2018, je prísnejším, keďže zaň zákon umožňuje uložiť sankciu odňatia slobody na 7 rokov až 12
rokov, ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého bol napadnutým rozsudkom uznaný

vinným,pretožezaňzákonstanovujesankciuodňatiaslobodyna3rokyaž8rokov.Akkonajúcisúduložil
obžalovanému ml. D. J. trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, nepostupoval tak v súlade s
pravidlom zakotveným v § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže trest bol obžalovanému za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť spáchanú vo viacčinnom súbehu uložený podľa trestného činu, ktorý je trestne miernejším.Vzhľadomvšaknaskutočnosť,žeodvolaniebolopodanéibaobžalovanýmajehozákonnýmizástupcami
v jeho prospech, odvolací súd toto porušenie hmotnoprávneho ustanovenia nemohol napraviť.

Súhrnný trest sa ukladá podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 alebo 2 Tr. zákona, pričom v danom
prípade do úvahy prichádzalo uloženie trestu podľa asperačnej zásady, keďže sa trest ukladal za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť spáchanú dvoma zločinmi ako samostatnými skutkami. Pri rešpektovaní
zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pritom horná hranica trestnej sadzby nesmie

prevyšovať pri ukladaní trestu mladistvým trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3.

Konajúci súd uložil obžalovanému ml. D. J. trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov, ktorá
zodpovedá zákonu aj napriek tomu, že u obžalovaného sa trest neukladal podľa prísnejšieho
ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zákona. V posudzovanom prípade sa vedie trestné stíhanie proti
mladistvému, preto i trest a teda aj trestná sadzba bola podradená ustanoveniam, ktoré sú upravené

hmotnoprávnym predpisom špeciálne pre mladistvých páchateľov. Ide predovšetkým o ustanovenie §
117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Vzhľadom ale na to, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody spojený s
obmedzením osobnej slobody podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 3, § 117 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorá je v rozpätí od 1 roka 6 mesiacov do 4
rokov 2 mesiacov a 20 dní, uložený trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov, čo zodpovedá 3 rokom
2 mesiacom, je potrebné hodnotiť ako neprimerane prísny trest, keďže ide o osobu mladistvú, ktorej

sa ukladá prvýkrát nepodmienečný trest odňatia slobody. To je možné vysloviť aj pri trestnej sadzbe
stanovenej podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona po jej úprave za použitia § 117 ods. 1 Tr. zákona, čo by
znamenalo ukladanie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 2 rokov do 7 rokov.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v rámci ukladania súhrnného trestu nemožno

automaticky považovať za uloženie prísnejšieho trestu iba jeho výmeru, ale je nevyhnutné brať do
úvahy aj uložený spôsob výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Za prísnejší trest je nevyhnutné
považovať uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere s určením spôsobu jeho výkonu v ústave na
výkon trestu, než bol uložený skorším rozsudkom trest odňatia slobody vo vyššej výmere za súčasného
podmienečného odloženia jeho výkonu na skúšobnú dobu či už s probačným dohľadom alebo bez

probačného dohľadu. (primerane rozhodnutie č. I/1967).

Za daných zistení odvolací súd konštatujúc nesprávne priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Tr. zákona a neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov
nepodmienečne na podklade odvolania obžalovaného mladistvého a jeho zákonných zástupcov zrušil

napadnutý výrok o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku a na podklade
inak správne zisteného skutkového stavu konajúcim súdom vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
rozhodol sám o uložení trestu.

Obž. ml. D. J. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 18 mesiacov, ktorý považoval za primeraný k všetkým okolnostiam prípadu berúc na zreteľ
aj zásady stanovené pre ukladanie trestov v § 34, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 117 ods. 1 Tr.
zákona. Opakované spáchanie tých istých zločinov lúpeže v priebehu troch mesiacov svedčí o tom,
že obžalovaný mladistvý sa snažil získať majetkový prospech práve trestnou činnosťou a závažnosť
jeho protiprávneho konania sa stupňuje. To viedlo aj odvolací súd k záveru, že na upustenie od

uloženia súhrnného trestu u mladistvého podľa § 44 Tr. zákona nie sú splnené podmienky, pretože skôr
uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom nie je
dostatočným trestom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného mladistvého.

Uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov

nepodmienečne je z pohľadu vyššie rozvedeného prísnejším trestom ako skôr uložený trest odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu 18 mesiacov.Keďže obžalovaný ml. D. J. v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedovŕšil vek 18 rokov, pre výkon
uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých v súlade s ustan. § 117 ods.
4 Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného mladistvého
a jeho zákonným zástupcom, rodičom J. J. a E.Q., zmiernením trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.