Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616201269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616201269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: H.. Q. Y. I., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Z., W. XXXX/XC, Z., zastúpená: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka, so
sídlom Námestie slobody 25, Humenné proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ulica 29.augusta 8 a 10,
Bratislava, o zaplatenie 30.478,19 Eur, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zámenu strán na strane žalovanej.

I. Žalobu žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie 30.478,19 Eur z a m i e t a.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 09.10.2015 na Okresnom súde Humenné žalobu proti žalovanému o náhradu
škody 30.478,19 Eur. Uplatnila si trovy konania. V žalobe uviedla, že dňa 08.03.2001 začala podnikať v
oblasti sprostredkovania obchodu a služieb, organizovania školení, prednášok a seminárov s miestnom
podnikania v Lučenci. Na základe chybne vedeného účtovníctva bola povinne sociálne poistená od
01.07.2003. Dňa 29.12.2004 na Daňovom úrade v Lučenci podala opravné daňové priznania za roky
2001, 2002 a 2003. Výpisy z daňových priznaní zaslala Sociálnej poisťovni pobočka Lučenec. Dňa
13.09.2005 jej bola doručená výzva na zaplatenie dlžného poistného za obdobie júl 2003 až august

2005. Dňa 17.10.2005 vydala Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec rozhodnutie č. 700-2210084805 o
povinnosti zaplatiť poistné za obdobie január 2004 až september 2004. Dňa 18.10.2005 vydala Sociálna
poisťovňa pobočka Lučenec rozhodnutie č. 700-2240045005 o povinnosti platiť poistné za obdobie júl
2003 až december 2003. Dňa 20.10.2005 proti uvedeným rozhodnutiam podala námietku a žiadala,
aby bola opätovne posúdená jej povinnosť platiť odvody z dôvodu chybne vyplneného daňového
priznania za rok 2002 a opravné daňové priznanie podala v decembri 2004. Z opravného daňového
priznania vyplynulo, že nemala povinnosť platiť odvody počnúc od 01.07.2003, ale až od 1.07.2004.

Dňa 16.12.2005 jej bola doručená odpoveď Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec, z ktorej vyplynulo,
že jej zmenu povinnosti platiť odvody nemôžu spätne uznať. Dňa 19.12.2005 sa rozhodnutie Sociálnej
poisťovne pobočka Lučenec č. 700-2210084805 a rozhodnutie č. 700-2240045005 stali právoplatnými
a dňa 03.01.2006 vykonateľnými. Dňa 20.03.2006 podala Sociálna poisťovňa návrh na vykonanie
exekúcie týchto rozhodnutí prostredníctvom Exekútorského úradu JUDr. X. E. na sumu 51.885,- Sk.
Dňa 13.04.2006 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky v
celkovej sume 65.427,20 Sk. Dňa 20.04.2006 Exekútorský úrad požiadala o splátkový kalendár, s

ktorým exekútor dňa 25.05.2006 vyslovil súhlas. Predmetom dohody bolo jedenásť mesačných splátok
vo výške 5.500,- Sk a jedna mesačná splátka vo výške 4927,20 Sk. Ku dňu 18.12.2008 celú dlžnú
sumu v splátkach zaplatila v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom. Následne došlo k zmene
v osobe exekútora, kedy agendu exekútorského úradu JUDr. X. E. prevzal Exekútorský úrad JUDr.Q. Š., K.. Z oznámenia o stave exekúcie JUDr. Q. Š. zo dňa 29.01.2010 zistila, že predchádzajúci
exekútor JUDr. X. E. od nej vymohol sumu 65.427,20 Sk (2.171,78 Eur). Z vymoženej sumy poukázal
exekútor Sociálnej poisťovni dňa 05.01.2007 čiastku 5.500,- Sk (182,57 Eur), dňa 29.03.2007 čiastku

5.000,- Sk (165,97 Eur) a dňa 14.04.2008 čiastku 10.000,- Sk (331,94 Eur). Zvyšnú časť vymoženej
sumy exekútor JUDr. X. E. nepoukázal Sociálnej poisťovni a následný exekútor JUDr. Q. Š. jej potvrdil,
že v rámci odovzdania exekučnej agendy jej JUDr. X. E. na tento spis neodovzdal žiadne vymožené
finančné prostriedky. Túto skutočnosť sa dozvedela až v januári 2010. Vzhľadom na to, že exekútor
neodviedol vymoženú čiastku Sociálnej poisťovni, tá až do súčasnosti považuje dlh za nezaplatený

a z toho vyplynuli všetky následné kroky a rozhodnutia Sociálnej poisťovne na jej škodu. V dňoch
01.07.2007 až 30.06.2008 bola na základe nízkych príjmov oslobodená od povinnosti platiť odvody.
Napriek tomu jej bola dňa 26.09.2008 doručená výzva Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžného
poistného za obdobie od januára 2008 až augusta 2008, t.j. za obdobie kedy nebola povinne poistená v
Sociálnej poisťovni. Od 01.07.2008 bola opäť povinne poistená. Dňa 28.10.2009 sa stalo vykonateľným
rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-2210602909-GC04/09, z ktorého jej vyplývala povinnosť zaplatiť

sumu 116,70 Eur. V dňoch 29.10.2009 až 03.01.2010 bola práceneschopná z dôvodu zlomeniny
zápästia. Dňa 20.11.2009 jej bola doručená odpoveď Sociálnej poisťovne na jej žiadosť o poskytnutie
dávok práceneschopnosti. Sociálna poisťovňa rozhodla, že nemá nárok na dávky práceneschopnosti z
dôvodu, že nemá zaplatené poistné za obdobie, ktoré vymáhal exekútor. Na základe práceneschopnosti
jej vznikol nárok na plnenie aj z komerčného poistenia spoločnosťou P. Y. U., od ktorej denné dávky

počas práceneschopnosti mali činiť 33,201 Eur po celú dobu trvania práceneschopnosti, teda 64
dní. Dňa 15.12.2009 jej komerčná poisťovňa vyplatila zálohu na poistnom plnení za prvých 43 dní
práceneschopnosti, teda od 29.10.2009 do 10.12.2009. Dňa 29.01.2010 jej spoločnosť P. Y. U. písomne
oznámila, že vzhľadom na to, že sa od Sociálnej poisťovne dozvedeli, že nemá nárok na dávky počas
práceneschopnosti, musí vrátiť aj zaplatený preddavok. Dňa 04.01.2010 zaslala Sociálnej poisťovni

oznámenieozačatímaterskejdovolenky.NáslednesitelefonickypreverovalauSociálnejpoisťovničimá
všetko v poriadku s úhradami poistného, keďže jej nebola priznaná ani práceneschopnosť. Telefonicky
jejbolooznámené,ženemázaplatenépoistné,ktorébolopredmetomexekúcie.Keďžejejbolzamietnutý
nárok na práceneschopnosť, aby jej boli priznané dávky počas materskej dovolenky, musí zaplatiť
poistné za obdobie, kedy bola práceneschopná. Na základe telefonickej komunikácie sa dozvedela,

že poistné, ktoré zaplatila exekútorskému úradu JUDr. X. E. bolo týmto exekútorom spreneverené.
Dňa 07.01.2010 zaplatila poistné Sociálnej poisťovni za obdobie práceneschopnosti. Na základe
komunikácie so Sociálnou poisťovňou a exekútorským úradom JUDr. Q. Š. sa dozvedela protichodné
riešenia situácie vzniknutej sprenevereným poistného, ktoré zaplatila Exekútorskému úradu JUDr. X. E..
Dňa 22.01.2010 podala Sociálnej poisťovni reklamáciu platieb poistného. Na túto žalovaný odpovedal

listom zo dňa 24.02.2010, ktorým odmietla jej žiadosti a uviedla, že naďalej eviduje nedoplatok na
poistnom za obdobie júl 2003 až september 2005. Dňa 25.02.2010 jej bolo doručené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec č. 200-01544-CA01/2010 o tom, že nemá nárok na materské, na
ktoré nárok jej mal vzniknúť dňa 04.01.2010 a trvá 37 týždňov, keďže toho času bola slobodná matka.
Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že nemá zaplatené poistné za mesiace október 2004 až september

2005, t.j. obdobie, ktoré bolo predmetom exekúcie. Dňa 01.03.2010 sa proti tomuto zamietavému
rozhodnutiu odvolala. Mala odstrániť nedostatky odvolania, ktoré odstránila a pri tejto príležitosti k
podpisu pridala aj opätovnú žiadosť o prehodnotenie povinnosti platiť odvody za obdobie júl 2003 až júl
2004, keďže jej príjmy boli nižšie ako 12-násobok minimálnej mzdy a zároveň boli z podnikania, ktoré
nepodliehalo povinnosti platiť odvody. Dňa 28.07.2010 jej bolo doručené stanovisko Ústredia Sociálnej

poisťovne, podľa ktorého jej Sociálna poisťovňa nemôže vrátiť poistné, ktoré platila za obdobie júl 2003
až júl 2004. Na situáciu, ktorá vyplynula zo spreneverenia poistného JUDr. X. E. jej bolo oznámené,
že sa má obrátiť na komoru súdnych exekútorov. Súčasne sa dozvedela, že od 31.01.2010 JUDr. X.
E. nie je členom komory exekútorov. Dňa 24.09.2010 jej bola doručená výzva od Sociálnej poisťovne
Lučenec, na zaplatenie odvodov počas materskej dovolenky za obdobie január 2010 až jún 2010. Dňa

25.10.2010 jej bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne Lučenec o povinnosti zaplatiť poistné za
mesiac január 2010. V rozhodnutí bolo zároveň uvedené, že je oslobodená od povinnosti platiť poistné
v období práceneschopnosti, t.j. od 29.10.2009 do 03.01.2010 z dôvodu, že počas práceneschopnosti
nie je povinná platiť odvody. Keďže nárok na materskú dávku jej bol zamietnutý, od 04.01.2010
je povinná odvody platiť. Dňa 24.01.2011 jej bolo doručené ďalšie rozhodnutie č. 700-1610043211-

GC04/11 Sociálnej poisťovne Lučenec o povinnosti zaplatiť odvody za obdobie júl 2010 až november
2010, v celkovej sume 462,- Eur. Dňa 04.02.2011 jej bolo doručené oznámenie Sociálnej poisťovne o
prevedení vymáhania pohľadávky do mandátnej správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., nazáklade vykonateľného rozhodnutia č. 2210711909 vo výške 100,52 Eur, teda penále za nezaplatené
poistné, ktoré bolo spreneverené exekútorom.

2. Dňa 07.03.2011 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie Exekútorského úradu JUDr. B.
S., Ž. na vymoženie pohľadávky 484,50 Eur, teda poistné za obdobie materskej dovolenky od januára
2010 do júna 2010. Exekútorský úrad JUDr. B. S. jej zablokoval na účte sumu 2.884,50 Eur a zároveň
zablokoval všetok nehnuteľný majetok. Dňa 10.03.2011 vymáhanú sumu zaplatila. Dňa 01.04.2011
jej Správa katastra Lučenec oznámila záznam o odblokovaní jej nehnuteľnosti, na základe zrušenia

upovedomenia o začatí exekúcie. V apríli 2011 riešením celej veci poverila advokáta Mgr. Ľ. S. zo Žiliny,
ktorý po jej neskoršom zistení zle určil príslušný orgán konajúci v mene štátu. Advokát ako príslušný
orgán, ktorý koná v mene štátu, označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR
zaujalo ten názor, že jej nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je
daný. Následne jej právny zástupca podal žalobu proti Slovenskej republike, za ktorú konalo Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Spor bol vedený na Okresnom súde Bratislava I, Záhradnícka 10,

Bratislava. Žalobu zobrala späť a tento súd konanie zastavil.

3. Dňa 26.11.2013 požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Lučenec a zároveň Sociálnu poisťovňu,
ústredie Bratislava o výmaz zo zoznamu dlžníkov. Žiadosti bolo vyhovené a dňa 02.12.2013 bola
vymazaná zo zoznamu dlžníkov, čo sa týka pohľadávok voči Sociálnej poisťovni pobočka Lučenec.

Na základe stanoviska Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Bratislava, jej bol výmaz záväzkov
voči pobočke Sociálnej poisťovni Žilina, ktoré vznikli ako konzekvencia na spreneverené poistné JUDr.
X. E. zamietnuté a ďalej bola vedená na zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa
pobočka Žilina dňa 10.04.2014 odpovedala tak, že jej žiadosť o výmaz z registra dlžníkov zamietli
a opätovne uviedli, že je povinná platiť poistné za celé obdobie materskej a tiež práceneschopnosti

pred materskou, čo ona zaplatila, aj keď poisťovňa na tieto platby nemala nárok. Sociálna poisťovňa
pobočka Lučenec si priznala chybu, že poistné im bolo zaplatené výkonom rozhodnutia a ona dlh za
obdobie do práceneschopnosti pred materskou dovolenkou nemala, aj napriek tomu platili ich chybne
vydané rozhodnutia a ona je dlžníčkou. Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia, že nemá nárok na
dávku počas práceneschopnosti a ani na následnú dávku počas materskej dovolenky, čoho dôsledok

ešte je aj jej povinnosť platiť odvody v tomto období práceneschopnosti a materskej dovolenky. Svojimi
mylnými rozhodnutiami ju ako slobodnú matku na materskej s povinnosťou splácať hypotéku na byt,
dostali do takej zložitej situácie, že jej byt sa dostal do dražby a ona oň prišla. Po mnohých podaniach
z jej strany Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec uznala svoje chybné rozhodnutie a vymazala ju zo
zoznamu dlžníkov. Napriek tomu nezrušila svoje vydané rozhodnutia o nepriznaní nároku na dávku

počas práceneschopnosti a tiež na dávku na materskej dovolenke a ponechala rozhodnutie o povinnosti
platiť za tieto obdobia, čo ona urobila a zaplatila dlh. Dňa 23.09.2014 zo Sociálnej poisťovne pobočka
Žilina obdržala ďalšiu upomienku súvisiacu so spreneverenými odvodmi zaplateného poistného, a to
z obdobia október 2005 až december 2006, a to na zaplatenie penále, ktoré nie je možné odpustiť
podľa listu. Dňa 17.01.2015 zaslala na Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava žiadosť o predbežné

prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., avšak odpoveď tohto
ústredného orgánu bola zamietavá.

4. Dňa 13.03.2015 doručila do Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné čestné prehlásenie o
nevykonávaní podnikateľskej činnosti v období materskej dovolenky počnúc od 04.01.2010 do

21.01.2011. Za toto obdobie od nej Sociálna poisťovňa žiadala poistné, ktoré sčasti zaplatila, no bolo to
žiadané neoprávnene zo strany Sociálnej poisťovne. Na základe tohto čestného prehlásenia Sociálna
poisťovňa,pobočkaŽilinadňa27.04.2015doručilarozhodnutie,ktorýmobnovilakonanievoveciplatenia
poistného v spornom období od 24.11.2010 do 31.01.2011. Následne jej dňa 03.06.2015 bolo doručené
rozhodnutie, že za sporné obdobie od 24.11.2010 do 31.01.2011 jej bolo priznané prerušenie platenia

odvodov do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa opäť uznala, že nemá za obdobie trvania materskej
dovolenky a ani pred ňou žiadne dlžné poistné. Dňa 07.10.2015 dostala telefonické upozornenie z
automatickej odkazovej schránky Sociálnej poisťovne ohľadom výzvy na vyrovnanie si svojich dlhov.
Keďže jediné sporné poistné bolo zo Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, vo výške 462,- Eur, ktoré ešte
stále bolo vo fáze riešenia, na internete si vyhľadala portál dlznik.sk, kde našla informácie o tom, že

dlhuje Sociálnej poisťovni 822,74 Eur. Kontaktovala Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné, odkiaľ sa
následnedňa08.10.2015dozvedela,žedlhujenapoistnomSociálnejpoisťovnisumu2.107,90Eurspolu
spenále.Potejtoinformáciisarozhodlapodaťžalobu,ktorúpovažujezaposlednériešenievdlhoročnom
spore, ktorý spôsobil exekútor JUDr. X. E. a následné rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou. Vdôsledku nezákonného postupu exekútorského úradu JUDr. X. E. a následne nesprávnym úradným
postupom Sociálnej poisťovne, jej vznikla škoda vo výške 30.478,19 Eur.

5. Žalobkyňa žalobu podala na Okresnom súde Humenné dňa 09.10.2015, ako žalovaného označila
Sociálnu poisťovňu, ústredie, v zastúpení - Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, Námestie slobody
5672/58, 066 01 Humenné.

6. Okresný súd Humenné postúpil vec Okresnému súdu Lučenec.

7. Podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Lučenec dňa 08.07.2016 žalobkyňa oznámila, že
žiada o odstránenie procesných chýb v procese žaloby vedenej pod spisovou značkou 9C/24/2016. Ako
pasívne legitimovaného mení osobu žalovaného tak, že žalovanou stranou nie je Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Bratislava, ale ako žalovaný má vystupovať v konaní Slovenská republika, v
zastúpení Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave 1, Ulica 29.augusta č. 8 -10, 813 63. Upresnila,

z akých položiek pozostáva škoda v celkovej výške 30.478,19 Eur, ktorá vznikla v priamej príčinnej
súvislosti G. nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava 1, Ulica
29.augusta č. 8 - 10.

8. Žalovaný Sociálna poisťovňa, Ulica 29.augusta 8 a 10, Bratislava doručil Okresnému súdu Lučenec

dňa 25.05.2016 písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobkyňa je evidovaná ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba počnúc od 1.07.2003 do 30.06.2007 a od 01.07.2008 do súčasnosti.
Registrovaná bola v pobočke Lučenec v období od 01.07.2003 do 30.06.2007 a od 01.07.2008 do
31.01.2010. Po tomto termíne bola registrovaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina. Postavenie

samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyňa nadobudla na základe živnostenského oprávnenia
počnúc od 8. marca 2001. Žalobkyňa zároveň vykonávala činnosť sprostredkovateľa podľa zmluvy
o sprostredkovaní podľa § 642 a nasledovné Zákona č. 513/1991 Zb.. V registri sprostredkovateľov
poistenia a zaistenia vedených Národnou bankou Slovenska je zapísaná od 16.11.2006. O výkone
tejto činnosti žalobkyne sa pobočka Lučenec dozvedela až dňa 17.12.2008 na základe predloženého

výpisu z daňového priznania za rok 2002, ktorý žalobkyňa predložila dňa 20.mája 2003 a na základe
príjmov zo živnosti uvedených vo výške 171.181,- Sk jej vzniklo povinné nemocenské a povinné
dôchodkovépoisteniesamostatnezárobkovočinnejosobypočnúcod01.07.2003.Prihláškudopoistenia
predložila dňa 24.11.2003 spolu so živnostenským listom a výpisom z daňového priznania za rok
2002, kde opakovane potvrdila príjmy zo živnosti vo výške 171.181,- Sk. Žalobkyňa si neplnila

povinnosť odvádzať poistné, preto jej dňa 13.septembra 2005 bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžného
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie júl 2003 až august 2005.
Následne bolo vystavené rozhodnutie č. 700-2210084805-GC04/05 zo dňa 17.októbra 2005, ktorým
jej pobočka Lučenec predpísala dlžné poistné v sume 44.013,- Sk (1.460,96 Eur) a rozhodnutie č.
700-2240045005-GC04/2005 zo dňa 18.októbra 2005, ktorým jej bolo predpísané dlžné poistné v

sume 7.872,- Sk (261,30 Eur). Na výzvu pobočky Lučenec zo dňa 13.septembra 2005 reagovala
žalobkyňa až žiadosťou o prehodnotenie výzvy zo dňa 20.októbra 2005 z dôvodu podania dodatočných
daňových priznaní za rok 2002 a tiež z dôvodu, že podľa názoru žalobkyne povinné nemocenské
poistenie jej vzniklo až od 01.07.2004 a nie od 01.07.2003. Povinné poistné na nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie bola žalobkyňa napriek podanému dodatočnému daňovému priznaniu za rok

2002 povinná uhradiť. Dodatočné daňové priznanie za rok 2003 nemalo vplyv na zánik povinného
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu, že podľa dosiahnutých príjmov z podnikania,
ktoré boli vo výške 271.821,- Sk, povinné poistenie žalobkyni trvalo naďalej. Uvedené skutočnosti
Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec oznámila žalobkyni listom zo dňa 16.12.2005. Rozhodnutia
č. 700-2210084805-GC04/05 a č. 700-2240045005-GC04/05 boli postúpené na vymáhanie súdnemu

exekútorovi. Povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni zaniklo 30.júna 2007 z
dôvodu dosiahnutia výšky príjmov z podnikania za rok 2006 vo výške 72.000,- Sk, čo bola suma nižšia
ako stanovená hranica v danom období. Počnúc od 01.07.2008 žalobkyni opätovne vzniklo povinné
nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu dosiahnutia
výšky príjmov z podnikania za rok 2007 vo výške 829.906,- Sk. Rozhodnutím č. 700-2210602909-

GC04/09 zo dňa 21.septembra 2008, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojom podaní, bolo predpísané dlžné
poistné za obdobie január až jún 2009 vo výške 116,70 Eur, teda za obdobie podľa dosiahnutých príjmov
z podnikania za rok 2007. Listom zo dňa 22.01.2010 žalobkyňa uplatnila reklamáciu platieb poistného,
na základe ktorého pobočka Lučenec za celé obdobie registrácie a podľa žalobkyňou priloženýchbankových výpisov overila všetky došlé platby od žalobkyne. Všetky platby, ktoré boli zaslané na účet
Sociálnej poisťovne boli evidované a zohľadnené. Z dôvodu neposkytovania materského žalobkyni v
predmetom období, nebola vylúčená jej povinnosť platiť povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej

osoby a bola teda povinná zaplatiť poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie vo výške 572,10 Eur, z ktorého zaplatila 484,50 Eur. Zostatok poistného za mesiac január 2010
v sume 87,60 Eur bol žalobkyni predpísaný dňa 25.októbra 2010 rozhodnutím číslo 700-2210571610-
GC04/2010, v ktorom bolo zohľadnené vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu dočasnej pracovnej
neschopnosti do 03.01.2010. Z dôvodu zmeny trvalého pobytu bola od 1.februára 2010 miestne

príslušnou pobočka Žilina, ktorá predmetnú sumu z rozhodnutia vymáha, pretože nebola žalobkyňou
zaplatená.

9. Predmetom žaloby žalobkyne je aj náhrada škody, ktorá jej mala vzniknúť v konaní o zamietnutí
nároku na nemocenské a materské. Za obdobie od 29.októbra 2009 do 3.
januára 2010 si žalobkyňa z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo

činnej osoby v súvislosti so dočasnou pracovnou neschopnosťou uplatnila nárok na nemocenské a
v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa si uplatnila od 4.januára 2010 nárok na materské.
Nárok na nemocenské Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec žalobkyni nepriznala rozhodnutím
č. 200-07553-CA01/2009 zo dňa 20.11.2009. Rozhodnutie pobočky Lučenec zo dňa 20.11.2009
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2009. Odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu bolo doručené

oneskorene. Žiadostižalobkyneovzniknárokunamaterské,pobočkaLučenecnevyhovelarozhodnutím
číslo 200-01544-CA01/2010 zo dňa 22.februára 2010 z dôvodu, že za obdobie od prvého vzniku
nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe do
konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, to jest do 31.decembra 2009 nemala žalobkyňa uhradené poistené

za október 2004 až september 2005 a suma dlžného poisteného bola vyššia ako 5,- Eur. Žalobkyňa
ako samostatne zárobkovo činná osoba bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená od
01.júla 2003 do 30.júna 2007 a od 1.júla 2008 do 23. novembra 2010. Pri vzniku nároku na nemocenské,
by musela žalobkyňa zaplatiť poistné za obdobie od 01.júla 2003 do 30. júna 2007, ako aj od 1.júla 2008
do 31.decembra 2009. Suma dlžného poistného na nemocenské poistenie za mesiace október 2004

až september 2005 bola predmetom exekučného konania u súdneho exekútora JUDr. X. E.. Sociálna
poisťovňa, ústredie napadnuté rozhodnutie pobočky č. 200-01544-CA01/2010 zo dňa 22.02.2010 po
prešetrení a posúdení skutočného stavu veci rozhodnutím č. 10819-2/2010-BA zo dňa 23.07.2010
potvrdila. Keďže dlžné poistné predpísané rozhodnutím pobočky Lučenec č. 700-2210084805-GC04/05
zo dňa 17.októbra 2005 v sume 1.460,97 Eur a č. 700-2240045005 zo dňa 18.októbra 2005 v sume

261,30 Eur nebolo zaplatené, pobočka pristúpila k vymáhaniu pohľadávky v celkovej výške 1.722,27
Eur podaním návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. X. E.. Súdny
exekútorvymoženúsumuodviedolpobočkeLučeneclenčiastočnevovýške680,48Eurasumuvovýške
843,90 Eur napriek úhrade zo strany žalobkyne, nepoukázal na účet pobočky Lučenec. Bezdôvodne si
ponechal sumu vo výške 843,90 Eur. Podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného

činu sprenevery, avšak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Lučenci uznesením spisová značka
ČVS:ORP-495/OEK-LC-2010 zo dňa 18.mája 2012 trestné stíhanie zastavilo, pretože skutok nie je
trestným činom. Exekučné konanie od JUDr. X. E. prevzal súdny exekútor JUDr. Q. Š.. Z jeho oznámenia
vyplýva, že súdny exekútor vymohol od žalobkyne celkom 2.171,78 Eur, z toho pobočke poukázal spolu
sumu 680,48 Eur. Žalobkyňa zaplatila dňa 7.januára 2010 priamo v pobočke Lučenec sumu 197,89 Eur.

10. Na žiadosť žalobkyne Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vymazala žalobkyňu zo zoznamu
dlžníkov. Zároveň žalobkyňa bola upozornená, že Sociálna poisťovňa eviduje ďalšiu dlžnú sumu na
poistnom vo výške 549,60 Eur, ktorá nebola vymáhaná v exekučnom konaní, ale predstavuje poistné
za obdobie január 2010, júl 2010 až november 2010 a je v správe Sociálnej poisťovne, pobočka

Žilina. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec oznámila žalobkyni, že nie je právny dôvod na vymazanie
pohľadávok a preto nebola vymazaná zo zoznamu dlžníkov. Pobočka Žilina oznámila žalobkyni, že
eviduje aj pohľadávku na penále za obdobie od október 2005 až december 2006 v sume 100,52 Eur a
penále za obdobie od januára 2010 do novembra 2010 v sume 204,07 Eur. Suma zaplatená exekútorovi
JUDr. X. E. v exekučnom konaní vo výške 843,90 Eur bola žalobkyňou preukázateľne zaplatená, v

dôsledku čoho nie je Sociálnou poisťovňou považovaná za pohľadávku. Táto skutočnosť je v súčasnosti
premietnutá aj v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.11. Po zmene adresy trvalého bydliska bola žalobkyňa evidovaná v registri poistencov v pobočke
Žilina od 01.02.2010. Rozhodnutím číslo 700-1611779810-GC04/10 zo dňa 29.októbra 2010 pobočka
Žilina, predpísala poistné za obdobie február až jún 2010 v sume 484,50 Eur, ktoré žalobkyňa uhradila,

rozhodnutím číslo 700-1610043211-GC04/11 zo dňa 17. januára 2011 poistné v sume 462,- Eur za
obdobie od júla 2010 do novembra 2010 a rozhodnutím číslo 700-1612580211-GC04/11 zo dňa
14.decembra 2011 bolo predpísané penále v sume 204,17 Eur za obdobie od januára 2010 do novembra
2010. Žalobkyňa bola dočasne práceneschopná od 29. októbra 2009 do 3. januára 2010 a od 4.
januára 2010 nastúpila materskú dovolenku s trvaním do 18.júla 2010. Výška sumy poistného, ktorú

mala žalobkyňa zaplatiť za obdobie, za ktoré sa jej neposkytovalo materské, predstavovala sumu
628,50 Eur. Úhradu poistného žalobkyňa vykonala v sume 484,50 Eur dňa 10. marca 2011 a suma
144,- Eur zostala neuhradená. Kontrolou registrácie a vymeriavacích základov pobočka Žilina zistila, že
žalobkyňa v registračnom liste fyzickej osoby - odhláškou zo sociálneho poistenia nesprávne uviedla
dátum ukončenia 31. decembra 2010, pričom správny dátum mal byť 31. januára 2011, pretože zápis v
registri finančných agentov a poradcov vedenou Národnou bankou Slovenska jej bol zrušený 21. januára

2011 a registrácia viazaná na daňové identifikačné číslo jej bolo zrušené dňom 31. januára 2011, pričom
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo viazané na dobu
platnosti daňového identifikačného čísla. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa napriek upozorneniu
o potrebe opravy tohto dátumu opravu nevykonala, pobočka Žilina rozhodnutím č. 34120-2/2015 zo
dňa 11. marca 2015 zrušila povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 31.

januáru 2011 a súčasne vydala toho istého dňa rozhodnutie 34120-1-2015, ktorým žalobkyni prerušila
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období od 22. januára 2011 do 31.
januára 2011. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 21. apríla 2015. Žalobkyňa dňa 13. marca
2015 doručila pobočke Humenné čestné prehlásenie s dátumom 21. januára 2011, ktorým prehlásila,
že od narodenia dieťaťa od 11. februára 2010 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, ani ako

samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako sprostredkovateľ finančných služieb s licenciou vedenou
Národnou bankou Slovenska a celé obdobie sa venovala starostlivosti o dieťa a nie zárobkovej činnosti.
Spolu s čestným prehlásením predložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za obdobie jún
2010 až december 2012. Uvedené dokumenty boli pobočke Žilina doručené až 18. marca 2015. Na
základe predloženia týchto listín pobočka Žilina nariadila obnovu konania vo veci porušenia povinného

nemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniaarozhodnutímčíslo34120-4/2015-ZAzo
dňa 3. júna 2015 prerušila povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 24.
novembra 2010 do 31. januára 2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. júla 2015. Dňom
31. januára 2011 povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyni zaniklo. Uvedené
rozhodnutie nemá žiadny vplyv na platenie poistného za obdobie, kedy žalobkyni nebolo poskytované

materské, ako sa žalobkyňa mylne domnieva. Žalovaný zdôrazňuje, že zo strany Sociálnej poisťovne
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím nie je daný právny titul uplatnenia náhrady škody a
nebolo vydané ani nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, tak ako to predpokladá ustanovenie §
5 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z., v dôsledku čoho absentuje existencia vzniku zodpovednosti Sociálnej
poisťovne.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 6. septembra 2016, ktoré bolo doručené Okresnému súdu
Lučenec dňa 12. septembra 2016 uviedol, že žalobkyňa označila ako pasívne vecne legitimovanú
Sociálnu poisťovňu, ústredie, zastúpenú pobočkou Sociálnej poisťovne Humenné. Žalobkyňa navrhuje
zámenu pasívne vecne legitimovaného na Slovenskú republiku, za ktorú koná Sociálna poisťovňa, so

sídlom v Bratislave 1, Ulica 29.augusta č. 8 -10, 813 63. Sociálna poisťovňa tento úkon žalobkyne
namieta z toho dôvodu, že označenie pasívne vecne legitimovanej právnickej osoby nie je v súlade s
ustanovením § 133 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Sociálna poisťovňa tiež
namietasamotnúprípustnosťzámenypasívnelegitimovanéhoúčastníka,nakoľkoustanovenie§92ods.
4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších prepisov pripúšťajúce zámenu

účastníka bolo ku dňu 30. júnu 2016 zrušené, pričom zámena pasívne vecne legitimovaného účastníka
sporu podľa Civilného sporového poriadku nie je možná.

13. V súlade s ustanovením § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku je za zmenu žaloby považované
aj doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Vyčíslením výšky náhrady škody žalobca

spresňuje dôvody a výšku požadovanej náhrady za jednotlivé škodové udalosti. V súlade s ustanovením
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov si môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody na súde, ak
príslušný orgán jeho nárok neuspokojil. Poškodený môže na súde požadovať úhradu len v rozsahunároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalobkyňa doručila
žalovanému dňa 17. februára 2016 žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ustanovenia
§15zákonač.514/2003Z.z.,vktorejurčilazakýchtitulovjejškodavzniklaavovyčíslenípožadovaného

odškodnenia uviedla výšku škody v celkovej sume 57.070,- Eur a na stranách 5 a 6 uviedla 8 bodov,
ktoré majú predstavovať požadovanú výšku náhrady škody, ktorú podrobnejšie rozpísala na poslednej
strane žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - tabuľka s názvom: „Vyčíslenie
odškodného od Sociálnej poisťovne“. Podanou žalobou žalobkyňa síce znížila celkový rozsah náhrady
škody na 30.478,19 Eur, avšak rozšírila dôvody, z titulu ktorých sa náhrady škody domáha, a to tak, že

v žalobe na strane 7 v bode 6. a 7. žiada oproti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody navyše nahradiť aj škodu z dôvodu zaplatenia odvodov počas rodičovskej dovolenky, v bode 8. V
žalobe žiada nahradiť navyše aj ušlý zisk spôsobený zaradením do zoznamu dlžníkov a dopĺňa nový bod
9. upravujúci náhradu škody spôsobenú v exekučných konaniach. Celkovú výšku požadovanej náhrady
škody 30.478,19 Eur žalobkyňa opäť podrobnejšie rozpísala v prílohe - tabuľke: „vyčíslenie odškodného
od sociálnej poisťovne“ priloženej k vyjadreniu zo dňa 6. júla 2016 doručenému Okresnému súdu

Lučenec dňa 8. júla 2016. Žalovaný namieta rozšírenie dôvodov, z titulu ktorých žalobkyňa požaduje
náhradu škody, nakoľko pri uplatnení nároku na súde môže žalobkyňa požadovať náhradu škody len z
titulov, ktoré boli predbežne prerokované podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. Vyjadrenie
žalovaného žalobkyňa prevzala dňa 24.01.2017.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. januára 2017, ktoré bolo doručené súdu 16.01.2017
zdôrazňuje, že dôvodom nepriznania nároku na nemocenské a materské nebola len pohľadávka na
poistnom, ktorú súdny exekútor nepreviedol na účet Sociálnej poisťovne, ale dôvodom boli aj ďalšie
pohľadávky na poistnom, ktoré žalovaná evidovala voči žalobkyni v čase, keď si uplatnila nárok na
nemocenské a materské, ktoré nebolo možné priznať, pretože neboli splnené podmienky stanovené

v zákone o sociálnom poistení. V čase rozhodovania o pohľadávke žalovanej voči žalobkyni a jej
vymáhaniaprostredníctvomsúdnehoexekútoražalovanápostupovalavsúladesozákonomosociálnom
poistení, na iný postup v tom čase nebol vytvorený legislatívny priestor, v dôsledku čoho žalovaná
nemohla považovať pohľadávku za vymoženú - zaplatenú v celej výške, aj keď to nebolo vinou
žalobkyne. Poistné vymožené súdnym exekútorom sa považovalo za uhradené dňom pripísania na

účet Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa sa o skutočnosti svedčiacej o tom, že jej nárok na nemocenské
bol zamietnutý „z dôvodu nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne“ dozvedela z listu
žalovanej „Reklamácia platieb poisteného - odpoveď“ zo dňa 24. februára 2010, ktorý žalobkyňa pripojila
aj ako dôkaz k žalobe. Žalovaná v tomto liste vysvetľuje dôvod zamietnutia nároku na nemocenské,
ktorým bola okrem dlžného poistného za obdobie od 29.10.2009 do 03.01.2010 aj skutočnosť, že

súdny exekútor, prostredníctvom ktorého bola vykonaná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobkyne
na poistnom za obdobie júl 2003 až september 2005 nepreviedol vymoženú dlžnú sumu na účet
Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že materské nebolo priznané z dôvodu „nesprávneho úradného
postupu Sociálnej poisťovne“ sa žalobkyňa dozvedela z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 23. júla 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 22. februára 2010, o

zamietnutí nároku na materské, v ktorom žalovaná podrobne uviedla dôvody zamietnutia tohto nároku,
ktorým bol aj nedoplatok na poistnom, ktorý nepreviedol súdny exekútor na účet Sociálnej poisťovne.
Právo na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovanej si preto žalobkyňa mohla
prvýkrát uplatniť dňa 1. marca 2010, kedy jej bola doručená „Reklamácia platieb poisteného - odpoveď“
zo dňa 24. februára 2010. S prihliadnutím na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žiadosť o prerokovanie nároku na
náhradu škody bola žalovanej doručená dňa 17. februára 2015. Oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 5. mája 2015, ktorým žalovaná nárok žalobkyne
neuznala, bolo žalobkyni doručené dňa 18. mája 2015. Žalovaná preto považuje za preukázané, že

žalobkyňa sa domáha svojho práva po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vznáša námietku premlčania
práva na náhradu škody.

15. Dokazovanie súd vykonal prečítaním žaloby, vyjadrení žalovaného, listinných dôkazov, ktoré
predložila žalobkyňa a ktoré tvoria súčasť spisu, výzvy sociálnej poisťovne z 13.09.2005,

rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-2210084805 zo 17.10.2005, rozhodnutia Sociálnej poisťovne
č. 700-2240045005 zo dňa 18.10.2005, odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2005, návrhu
na vykonanie exekúcie z 20.03.2006, upovedomenia o začatí exekúcie z 10.04.2006, splátkového
kalendára zo dňa 27.04.2006, oznámenie o stave exekúcie zo dňa 29.01.2010, výzvy Sociálnejpoisťovne zo dňa 26.09.2008, výzvy Sociálnej poisťovne na zaplatenie zo dňa 16.11.2009, potvrdenie
Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského zo dňa 18.01.2010, potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na nemocenské, oznámenia o

výplate poistného plnenia zo dňa 15.12.2009, žiadosti o vrátenie poistného plnenia zo dňa 29.01.2010,
reklamácie platieb poistného zo dňa 22.01.2010, odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2010,
rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 22.02.2010, odvolania voči zamietnutiu dávky na materskej
dovolenke zo dňa 01.03.2010, výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania z 12.04.2010, reakcie na
výzvu na odstránenie nedostatkov z 18.04.2010, stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 18.04.2010,

výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2010, rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.10.2010,
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2011, oznámenia o prevedení vymáhania pohľadávky zo
dňa 27.01.2011, výzvy GENERAL FACTORING, a.s. na zaplatenie, upovedomenia o začatí exekúcie zo
dňa 28.02.2011, oznámenia Správy katastra Lučenec zo dňa 01.04.2011, pripojeným spisu Okresného
súdu Bratislava I spisová značka 16C/82/2012, žiadosti o vymazanie zo zoznamu dlžníkov - oznámenie
zo dňa 02.12.2013, stanoviská k žiadosti o vymazanie zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne zo dňa

30.12.2013, odpovede na žiadosť o vymazanie zo zoznamu dlžníkov zo dňa 09.04.2014, upomienky
Sociálnej poisťovne pobočka Žilina zo dňa 02.06.2014, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 17.01.2015, čestného prehlásenia pre Sociálnu poisťovňu pobočka Žilina zo dňa
21.01.2011, rozhodnutia o obnove konania Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina zo dňa 22.06.2015,
rozhodnutia o porušení poistenia Sociálnou poisťovňou pobočka Žilina zo dňa 03.06.2015, ktoré listinné

dôkazy tvoria súčasť súdneho spisu na č.l. 9 až 78, dokazovanie súd vykonal prečítaním listinných
dôkazov, ktoré pripojil žalovaný, výzvy na zaplatenie poistného zo dňa 13.septembra 2005, rozhodnutia
č. 700-2210084805-GC04/05 zo dňa 17.októbra 2005, rozhodnutia č. 700-2240045005-GC04/05 zo
dňa 18. októbra 2005, žiadosti o prehodnotenie výzvy zo dňa 20.09.2005, výpisu z DP za rok 2002,
listu Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 16.decembra 2005, rozhodnutia č. 700-221062909-

GC04/09 zo dňa 21.09.2009, žiadosti žalobkyne zo dňa 22.01.2010, odpovede zo dňa 24.02.2010,
rozhodnutia č. 200-07553-CA01/2009 zo dňa 20. novembra 2009, rozhodnutia č. 200-0501544-
CA01/2010 zo dňa 22.02.2010, rozhodnutia SPu č. 108-19-2/2010-BA zo dňa 23. júla 2010, uznesenia
OR PZ v Lučenci č. ČVS:ORP-495/OEK-LC-2010 zo dňa 18.mája 2012, oznámenia o stave exekúcie zo
dňa 29.janára 2010, žiadosti o vymazanie zo zoznamu dlžníkov zo dňa 26.11.2013, odpovede Sociálnej

poisťovne pobočka Lučenec na žiadosť o vymazanie zo dňa 2. decembra 2013, žiadosti o vymazanie
zo zoznamu dlžníkov zo dňa 20.03.2014, odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 9. apríla
2014, ktoré listinné dôkazy tvoria súčasť súdneho spisu na č.l. 118 až 160. Všetky listinné dôkazy boli
doručované stranám vzájomne.

16. Konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 09.10.2015 podaním žaloby o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie v zastúpení
Sociálna poisťovňa Humenné, Námestie Slobody 5672/59, Humenné. Žalobkyňa v žalobe jednoznačne
označila ako žalovaného Sociálnu poisťovňu, ústredie, v zastúpení Sociálna poisťovňa, Humenné,
Námestie Slobody 5672/58, Humenné. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.

Civilnýsporovýporiadok,ktorýmbolvzmyslezrušovaciehoustanovenia§473zrušenýzákonč.99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V prvom rade je treba konštatovať,
že podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V tejto súvislosti § 5 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku ustanovoval, že súdy poučovaciu povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom

súdnom konaní zastúpený advokátom, čo nebol tento prípad. Potrebné je však uviesť, že obsahom
poučenia súdom bolo poučenie o procesných právach a povinnostiach pri rešpektovaní ústavného
princípu rovnosti účastníkov, pričom o povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva súd nepoučuje
(označenie účastníka nebolo procesným poučením). Ustanovenie § 5 Občianskeho súdneho poriadku
bolo všeobecným zákonným ustanovením, ktoré sa nepoužilo ak iný zákon upravujúci civilný proces

poučovaniupovinnosť výslovneupravuje.Vzhľadomnauvedenésúdmázato,žesúdnemalpoučovaciu
povinnosť o tom, kto mal byť stranou sporu na strane žalovanej.18. Čo sa týka označenia žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29.augusta 8 a 9, Bratislava
súd musí vzhľadom na uplatnený nárok podľa lex specialis zákon č. 514/2003 Z.z. poukázať na
ustanovenie § 1 písmeno a), ktorý nepochybne upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom z označenia žalovaného nevyplýva, že sa
žalobca domáhal nároku od štátu. Označenie štátu je veľmi dôležité z hľadiska hmotného práva, nakoľko
subjekt, tak ako bol žalobkyňou označený, má právnu subjektivitu. Zo zákona č. 514/2003 Z.z. je
nepochybné, že za škodu podľa tohto zákona zodpovedá štát, to jest Slovenská republika. Preto jediné
pochybenie môže nastať v označení orgánu, ktorý vystupuje v mene štátu. Ústredný orgán koná

priamo zo zákona za štát. Z uvedeného vyplýva, že ústredný orgán štát nezastupuje. Len v prípade,
že žalobca označí iný orgán ako je uvedený v § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. alebo neuvedie žiadny
orgán, je povinnosťou súdu žalobcu poučiť, aby tento nedostatok odstránil. Ak by tak strana sporu
neurobila, súd nemôže žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že štát ako
nositeľ zodpovednosti označený bol. V prípade, že je ako žalovaný označený nie štát, ale len štátny
orgán, čo je tento prípad, tento orgán nezodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,

lebo nie je nositeľom právnej povinnosti, a preto nie je pasívne legitimovaný. Ak žalobkyňa podala žalobu
nie proti štátu, ale proti ústrednému orgánu, ktorý má právnu subjektivitu, súd musí žalobu zamietnuť
pre nedostatok v označení žalovaného.

19. Žalobkyňa navrhla zmeniť žalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.07.2016, teda

po tom ako nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V tomto podaní
uviedla, že ako žalovaný má vystupovať v spore: Slovenská republika, v zastúpení Sociálna poisťovňa
so sídlom Bratislava 1, Ulica 29. augusta č. 8 -10, 813 63 (č.l. 171 tohto spisu). Žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že ustanovenie § 92 Občianskeho súdneho poriadku
nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku. Pretože Civilný sporový poriadok zámenu sporových

strán neupravuje, súd sa stotožnil s názorom žalovaného a rozhodol tak, že nepripúšťa zámenu strán
na strane žalovanej.

20. Súd ďalej konal s pôvodne označeným žalovaným, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Bratislava, pretože zámenu strán na strane žalovanej súd nepripustil.

21. Žalobkyňa v žalobe jednoznačne uviedla, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom.

22. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu, za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobnú: a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným
postupom.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo

veci začal konať ako prvý.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona 514/2003 z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona 514/2003 z.z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

26. Podľa § 133 ods. 2 Civilného sporového poriadku právnická osoba sa v žalobe označuje názvom

alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

27. Podľa § 135 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením
jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

28. Podľa § 135 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je stranou štátny orgán, v žalobe
sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

29. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

30. Súd skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu strán v spore, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany k prejednávanej veci. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pasívne legitimovanou stranou by mohla byť len Slovenská republika,
za ktorú koná príslušný orgán, tak ako je to uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 1 písmeno a)

nepochybne upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátu, pričom z označenia
žalovaného nevyplýva, že sa žalobkyňa domáha nároku od štátu. Označenie štátu je veľmi dôležité z
hmotného práva, nakoľko subjekt tak ako bol žalobkyňou označený má právnu subjektivitu, pričom za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže zodpovedať len štát, to jest Slovenská republika. Ústrednýorgán štát nezastupuje. V prípade, že žalobca označí nie štát, ale len štátny orgán, čo je tento prípad,
tento orgán nezodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože nie je nositeľom právnej
povinnosti a preto nie je pasívne legitimovaný. Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu nie proti štátu, ale proti

Sociálnej poisťovni, Ulica 29 augusta 8 a 10, Bratislava, ktorá má právnu subjektivitu, súd mohol žalobu
žalobkyne len zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.

31. Súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého, ak
je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej

osoby, ktorá za štát koná. Jedine žalobca má oprávnenie stanoviť okruh strán v spore. Pokiaľ teda zo
znenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody voči štátu, mala správne označiť stranu
sporu. Pretože tak neurobila, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti rozsudku.

32. Záverom súd poznamenáva, že žalobkyňa žiadala pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa

28.02.2017 odročiť, pretože si dňa 27.02.2017 zvolila zástupcu.

33. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,

aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

34. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

35. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

36.Žalobabolapodanážalobkyňoudňa09.10.2015,takžepokiaľsižalobkyňazvolilaprávnehozástupcu
až dňa 27.02.2017 - deň pred určeným termínom pojednávania, nepovažoval súd túto skutočnosť za
dôvod na odročenie pojednávania.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak vzdal sa práva na náhradu trov konania proti žalobkyni, preto
súd rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,

len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.