Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010323
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek

senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému J. W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno e/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. a prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. 11. 2019, sp. zn. 1T/58/2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

J. narodenému XX.XX.XXXX v O., trvale bytom
O., t.č. od XX.XX.XXXX vo väzbe v E. a E.
B.,

u k l a d á

podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k/, písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. W. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného J. W.
(ďalej aj ako „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods.

2 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
dňa 10.06.2019 o 22.09 hod. v Topoľčanoch, na D. M. G., oproti predajni V., fyzicky napadol maloletého
M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. B. P., Y. P. č. XXX tak, že najskôr ho oslovil s tým, aby zostal
stáť, pristúpil k nemu s rozpaženými rukami a po tom, ako mu maloletý povedal, aby mu dal pokoj,opätovne k nemu pristúpil, začal ho sácať a následne ho opakovane asi desaťkrát udrel do oblasti tváre
a hlavy po čom maloletý M. M. spadol na zem, kde ho na zemi obžalovaný opakovane kopol najmenej
štyrikrát do tela v driekovej oblasti a najmenej šesťkrát ho na zemi udrel päsťou do oblasti hlavy, čím

svojím konaním spôsobil maloletému M. M. zranenia - povrchové poranenie na čele, na chrbte a iných
častí tela s dobou liečenia do päť dní, pričom takto konal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp.zn. 1T 94/2018 zo dňa 17.09.2018, právoplatným dňa 12.12.2018, odsúdený za
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 16

(šestnásť) mesiacov.

Za to mu bol podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, písm. l/, písm.
n/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, ktoré
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde poukázal na to, že uložený trest považuje za
neprimerane prísny a namietol, že súd I. stupňa dostatočne nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a

jeho osobu. Ďalej nemietol, že pôvodne bol vo veci vydaný trestný rozkaz, kde mu boli priznané iba dve
poľahčujúce okolnosti a napriek tomu dostal trest na dolnej hranici v trvaní 6 mesiacov, ktorý považuje za
primeraný. Na hlavnom pojednávaní po zistení ďalšej poľahčujúcej okolnosti, bez zistenia priťažujúcich
okolností, dostal bezdôvodne vyšší trest.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po zrušení prvostupňového rozhodnutia

vyniesol rozsudok, ktorým mu uloží trest odňatia slobody v kratšej výmere v trvaní 6 mesiacov.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie v zákonnej lehote aj prokurátor Okresnej prokuratúry
Topoľčany (ďalej len prokurátor) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku, tento považuje za

neprimeranemierny.Konštatoval,žebolanedostatočnýmspôsobomvyhodnotenáosobaobžalovaného,
ktorý bol v čase spáchania skutku nezamestnaný, doposiaľ dvakrát súdne trestaný, z toho v jednom
prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Za obdobnú trestnú činnosť pritom už bol odsúdený
okresným súdom Žiar nad Hronom, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 16 mesiacov a počas tejto skúšobnej doby spáchal aktuálne

prejednávaný skutok. Zároveň bolo zistené, že spáchal 15 priestupkov, z toho tri za násilné správanie
spočívajúce v napadnutí inej osoby. Takto došlo k pochybeniu, keď nebolo prihliadnuté na osobu
páchateľa, spôsob spáchania skutku, následok a pohnútku a navyše trest možno považovať za
neprimerane mierny.
Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o

treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36
písm. k/, písm. l/, písm. n/ a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v strede zákonnej trestnej
sadzby a na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol,

že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného bolo postačujúce uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov ako v pôvodnom trestnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu považuje
odvolanie prokurátora za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť a rozhodnúť v zmysle ním podaného
odvolania.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zdôraznila, že zotrváva na podanom odvolaní
a na dôvodoch v ňom uvedených. Navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že
uloží obžalovanému trest s použitím § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a zaradí ho do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu obžalovaného sa bližšie nevyjadrila, navrhla ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako
nedôvodné.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní. Nad rámec písomných
dôvodov nič neuviedol. Navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a sám rozhodol tak, že
obžalovanému uloží miernejší trest v trvaní 6 mesiacov, prípadne vo výmere, ktorá zodpovedá doteraz

vykonanej väzbe.
Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní, konštatoval, že trest mu vymeraný
pôvodným trestným rozkazom bol primeraný a oľutoval spáchanie skutku. Požiadal, aby krajský súd

vyhovel jeho odvolaniu a zamietol odvolanie prokurátora, ku ktorému sa bližšie nevyjadril.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaníoprávnenýmiosobami
- obžalovaným a prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním

nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné, naproti tomu bolo zistené, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/,

ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že trest uložený obžalovanému je mierny.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný odvolanie nepodal
a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za

vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého
rozhodnutia.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 mesiacov, keď namietal, že takto uložený trest je neprimerane prísny a žiadal o

jeho zníženie na dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. na 6 mesiacov.

Prokurátor v podanom odvolaní na rozdiel od obžalovaného namietol, že uložený trest je neprimerane
mierny a vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného žiadal o uloženie trestu v strede trestnej
sadzby.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti 1-krát súdne trestaný (z odsúdení,
na ktoré možno prihliadať) a to Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/94/2018 zo dňa 17. 9.
2018 pre spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a 4 mesiace, ktorá

uplynie dňa 13. 4. 2020. Súčasne z aktuálneho výpisu z registra priestupkov bolo zistené, že bol 12-
krát priestupkovo prejednávaný.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 1
a ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti, že dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu

(§ 36 písm. k/ Tr. zák.), k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.) a súčasne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). U
obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti uvedené v

ustanovení § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti
súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), na túto správne súd I. stupňa neprihliadol, keďže obžalovaný
sa prejednávaného skutku dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia a súčasne mu bol
preto podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody a toto predchádzajúce
odsúdenie bolo zákonným znakom žalovaného trestného činu. Ak by na túto priťažujúcu okolnosť

prihliadol, bolo by to v rozpore so zákazom dvojitého pričítania (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) a zásadou „ne bis
in idem“ (§ 38 ods. 1 Tr. zák.).Napriek správnemu zisteniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, však súd I. stupňa nedôsledne
prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, najmä na brutálny spôsob jeho vykonania, keď
obžalovaný poškodeného niekoľkokrát udrel do hlavy a po spadnutí na zem okrem úderov päsťou

toho i kopal, pričom poškodený bol maloletý. Okrem toho nedôsledne prihliadol aj na skutočnosť, že v
minulostiužbolpreobdobnýskutokodsúdený,ktorúskutočnosťsícenebolomožnépričítaťmuvpodobe
priťažujúcej okolnosti, je nutné však na ňu v súvislosti s vyhodnocovaním jeho osoby pri rozhodovaní
o treste prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa došlo k uloženiu neprimeraného trestu a
preto zrušil krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.
por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací
súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zistiac u obžalovaného tri poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.,
pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, ukladal obžalovanému
zhodne ako súd I. stupňa trest po úprave základnej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) postupom

podľa ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, v dôsledku
čoho vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace.

Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadol jednak na poľahčujúce okolnosti ako aj na to, že obžalovaný
prejednávaný skutok spáchal viacnásobným aktívnym násilným konaním voči maloletej osobe, ktorá sa

nedokázala útoku brániť. Súčasne zohľadnil jeho predchádzajúce odsúdenie a skutočnosť, že skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za obdobný trestný čin.

Preto mu vymeral trest mierne zvýšený oproti rozhodnutiu súdu I. stupňa v trvaní 8 mesiacov v dolnej
polovici upravenej trestnej sadzby. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd poukazuje na skutočnosť,

že s ohľadom na závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, smerujúceho voči maloletému
poškodenému, zohľadniac i predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, nemožno takto uložený
trest považovať za neprimerane prísny, ako namietol obžalovaný. Z týchto dôvodov krajský súd nezistil
žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by umožňovali uložiť mu trest na samej
dolnej hranici v trvaní 6 mesiacov, avšak súčasne nebol ani dôvod vymeriavať mu trest v strede trestnej

sadzby ako navrhoval prokurátor.

K odvolaniu prokurátora krajský súd dodáva, že trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov uložený v
dolnej polovici trestnej sadzby je primeraný a spravodlivý, s poukazom na všetky okolnosti prípadu,
zohľadniac i pomery páchateľa a skutočnosť, že v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest ako

trest nepodmienečný.

Krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil, zhodne ako súd I. stupňa, do ústavu
navýkontrestusminimálnymstupňomstráženiavzmysleust.§48ods.2písm.a/Tr.zák.,pretoženebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže
boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. z dôvodov vyššie uvedených zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.