Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206052
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118206052.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu 1/: F.. D. A., Z..:
XX.XX.XXXX, B. Q. XXX/XX, XXX XX G. a žalobcu 2/: P. A., Z..: XX.XX.XXXX, B. X. XXX, XXX XX O.
Q., v konaní právne zastúpených: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO:
35 885 459, proti žalovanému: Slovenský klub ázijských a ruských ovčiakov, IČO: 37 795 414, so sídlom
Hájska 1190/34, 919 43 Cífer, o určenie neplatnosti referend občianskeho združenia, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje že referendum o odčlenení plemena kaukazský ovčiak od žalovaného a pričlenením
sa k novovznikajúcemu klubu s názvom SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN vyhlásené dňa
07.03.2018 je neplatné.

Súd vyhlasuje že referendum o odčlenení plemena moskovský strážny pes od žalovaného a pričlenením
sa k novovznikajúcemu klubu s názvom SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN vyhlásené dňa
13.03.2018 je neplatné.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 10.07.2018 domáhali určenia, že:
- referendum o odčlenení plemena kaukazský ovčiak od žalovaného a pričlenením sa k
novovznikajúcemu klubu s názvom SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN vyhlásené dňa
07.03.2018 je neplatné.
- referendum o odčlenení plemena moskovský strážny pes od žalovaného a pričlenením sa
k novovznikajúcemu klubu s názvom SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN vyhlásené dňa
13.03.2018 je neplatné.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný je občianskym združením - dobrovoľnou, neziskovou,
záujmovou organizáciou združujúcou chovateľov a priaznivcov plemien: stredoázijský ovčiak, kaukazský
ovčiak a moskovský strážny pes. Žalovaný je zároveň členom ÚNIE KYNOLOGICKÝCH KLUBOV, ktorá
je záujmovým združením právnických osôb so sídlom Furmanská 6711/9, Bratislava - mestská časť
Lamač, IČO: 45738211 (ďalej len "UKK"). UKK je následne členom Slovenskej kynologickej jednoty
so sídlom Furmanská 9, /841 03 Bratislava, IČO: 30804990 (ďalej len "SKJ"). Na uvedenú hierarchiu
Žalovaného, UKK a SKJ poukazujeme najmä z dôvodu, že členovia Žalovaného sa v čl. I bod 4
svojich stanov zaviazali, že: "Členovia "SKAaRO" sa zaväzujú dodržiavať stanovy klubu a chovateľský
poriadok. Tiež sa zaväzujú dodržiavať stanovy UKK(, SKJ, rešpektovať stanovy a osobitosti poslania
druhých členov v súčinnosti a prostredníctvom UKK a SKJ, riešiť požiadavky a záujmy kynológie celej
členskej základne v SR i vo vzťahu k medzinárodných organizáciám. Žalobcovia sú členmi Žalovaného,
pričom Žalobca je chovateľom plemena moskovský strážny pes a Žalobca 2 je chovateľom plemena

kaukazský ovčiak. Dôvodom podania tejto Žaloby je vyhlásenie a následne uskutočnenie dvoch referend
Žalovaného a to: A) referenda o odčlenení sa plemena kaukazský ovčiak od Žalovaného a o pričlenení
sa k novovznikajúcemu klubu SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN, ktoré bolo vyhlásené dňa
07.03.2018 a ukončené dňa 23.03.2018 (ďalej aj "Referendum 1 "), B) referenda o odčlenení
sa plemena moskovský strážny pes od Žalovaného a o pričlenení sa k novovznikajúcemu klubu
SLOVENSKÝ KLUB RUSKÝCH PLEMIEN, ktoré bolo vyhlásené dňa 13.03.2018 a ukončené dňa
23.03.2018 (ďalej aj "Referendum 2"). V zmysle zápisníc o vyhlásení Referenda I a Referenda 2 boli
tieto uskutočnené na základe požiadavky členov klubu. Podľa zápisnice o vyhlásení Referenda I bolo
ZA vyhlásenie referenda 9 oprávnených členov Žalovaného. Podľa zápisnice o vyhlásení Referenda 2
bolo ZA vyhlásenie referenda 5 oprávnených členov Žalovaného. Následne podľa zápisnice o priebehu
a výsledku Referenda 1 bolo oslovených 24 oprávnených členov, z ktorých 22 hlasovalo ZA odčlenenie
od Žalovaného a následne pričlenenie do novovznikajúceho klubu. Podľa zápisnice o priebehu a
výsledku Referenda 2 bolo oslovených 15 oprávnených členov, z ktorých 13 hlasovalo ZA odčlenenie
od Žalovaného a následne pričlenenie do novovznikajúceho klubu. Voči výsledkom Referend sa ohradili
viacerí členovia Žalovaného vrátane Žalobcov, ktorí z uvedeného dôvodu adresovali UKK sťažnosti
voči vyhláseniu referenda, ktoré však boli zamietnuté, nakoľko UKK malo za to, že vyhlásenie ako aj
výsledky referenda sú v súlade s vnútornými predpismi Žalovaného. Žalobcovia ďalej uviedli, že napriek
tomu, že zo zákona Č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len ako "ZOZ") bolo počnúc 1.7.2016
vypustené ustanovenie § 151, majú za to, že právo členov občianskeho združenia brániť sa súdnou
cestou proti protiprávnym rozhodnutiam prijímaných orgánmi občianskeho združenia alebo v referende
nemôže byť odňaté. Takéto odňatie by bolo v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa v ods.
I uvádza: ,,Každý sa môže domáhal' zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky." Zároveň
v dôvodovej správe k čl. IX bod 8 zákona Č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku,
ktorým bol spomínaný § 15 ZoZ vypustený sa uvádza: "Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo
na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho
poriadku. Podanie žaloby vo veciach združovania má odkladný účinok." Z uvedeného je zjavné, že
vypustením § 15 ZoZ zákonodarca nemal v úmysle odňať právo členov združenia na súdnu ochranu,
ale uvedené mali zohľadniť novoprijaté súdne poriadky, k čomu však nedošlo. Zákon č. 162/2015 Z.z.
správny súdny poriadok, na ktorý dôvodová správa odkazuje, totiž neprevzal uvedenú právnu úpravu.
Žalobcovia ďalej poukázali na nasledujúce nezrovnalosti pri vyhlásení Referend, ktoré sú jedným z
dôvodov ich neplatnosti, a to na znenie vnútornej smernice SKJ pre vznik nového chovateľského klubu,
a to konkrétne na článok II bod I, v zmysle ktorého: " Chovateľsky klub pre plemeno, ktoré už bolo
zastrešené v inom chovateľskom klube, združujúcom dve a viac plemien, môže vzniknúť a byť prijatý
za člena niektorej z členských organizácii SKJ za dodržania nasledovných podmienok: o odčlenení
plemena a vzniku nového samostatného chovateľského klubu rozhodnú členovia klubu v referende
vypísanom výborom (prezídiom) klubu. Referendum musí byť vypísané ak o to písomne. alebo na
členskej schôdzi. požiada minimálne 1/3 riadnych členov klubu majiteľov jedincov daného plemena.
Výbor (alebo prezídium) klubu je povinné uskutočnil' referendum do 150 dní od obdržania žiadosti.
Účastníkmi referenda môžu byť všetci majitelia jedincov daného plemena - riadni členovia klubu ku dňu
konania referenda. Odčlenenie plemena a vznik nového klubu v referende musia podporiť minimálne
2/3 účastníkov referenda. O priebehu a vyhodnotení referenda musí byť' povereným členom výboru
spísaná zápisnica overená notárom alebo minimálne tromi členmi klubu. Nové referendum o odčlenení
plemena a vzniku samostatného chovateľského klubu sa môže opätovne konal' najskôr tri roky po
uskutočnení referenda. " Podľa žalobcov bolo nevyhnutné pre platnosť referenda zabezpečiť písomnú
žiadosť najmenej jednej tretiny chovateľov daného plemena.
Žalobcovia ako ďalší dôvod neplatnosti referenda uviedli skutočnosť, že im bola odňatá možnosť sa
ho zúčastniť, v súlade s čl. II bod I vnútornej smernice SKJ vyplýva, že "Účastníkmi referenda môžu
byt' všetci majitelia jedincov daného plemena - riadni členovia klubu ku dňu konania referenda. ".
Žalovaný však niektorým svojím členom toto právo odňal tým, že ich neoslovil, aby sa k otázkam
Referenda l a Referenda. Uvedené vyplýva zo zápisnice komisie pre Referendum l o priebehu a
výsledku hlasovania zo dňa 23.03.2018 (ďalej len "Zápisnica l") a zo zápisnice zo zápisnice komisie
pre Referendum 2 o priebehu a výsledku hlasovania zo dňa 23.03.2018 (ďalej len "Zápisnica 2"). Zo
Zápisnice 1 totiž vyplýva, že výzva na vyjadrenie sa k otázke v stanovenej v Referende I bola doručená
24 členom Žalovaného, hoci k dátumu vyhlásenia a uskutočnenia Referenda 1 bolo 25 oprávnených
členov Žalovaného chovajúcich plemeno kaukazského ovčiaka. Zároveň zo Zápisnice 2 vyplýva, že
výzva na vyjadrenie sa k otázke v stanovenej v Referende 2 doručená I5 členom Žalovaného, hoci k

dátumu vyhlásenia a uskutočnenia Referenda 2 bolo 16 oprávnených členov Žalovaného chovajúcich
plemeno moskovského strážneho psa. Žalobcovia súčasne spochybnili údaje o počte členov uvedené
v zápisnici. Z uvedeného dôvodu žiadali týmto súd vyžiadať od predchádzajúceho vedenia Žalovaného,
a to konkrétne pána F. X., B. K. XX, XXX XX Č., bývalého predsedu Žalovaného o predloženie všetkej
dokumentácie súvisiacej s Referendom 1 a Referendom 2, nakoľko ten tieto dokumenty odmietol pri
odchode zo svojej funkcie novému vedeniu Žalovaného odovzdať. Na základe uvedených skutočností
vyjadrili žalobcovia presvedčenie, že Referendum 1 a Referendum 2 sú neplatné pre porušenie č. II
bod l vnútornej smernice SKJ aj z dôvodu, že Žalovaný svojím postupom odňal právo oprávneným
členom Žalovaného zúčastniť sa Referend tým, že výzvu na vyjadrenie sa k otázkam Referend zaslal
len niektorým, nie všetkým, členom Žalovaného. Naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodnili tým,
že bez určenia neplatnosti Referend súdnou cestou nemajú Žalobcovia možnosť dosiahnuť navrátenie
pôvodného stavu v rámci Žalovaného, z ktorého boli v rozpore s vnútornými predpismi Žalovaného
odčlenené 2 chovateľské kluby psov plemien kaukazský ovčiak a moskovský strážny pes, a to za použitia
pochybných praktík predchádzajúceho vedenia Žalovaného.

2. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe vyjadril tak, že Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným
podaním tak, že je chovateľským kynologickým klubom a občianskym združením, ktoré je členom Ůnie
Kynologických klubov so sídlom Furmanská 9, 841 03 Bratislava (ďalej len „ÚKK") a prostredníctvom
ÚKK je členom Slovenskej kynologickej jednoty so sídlom Furmanská 9, 841 03 Bratislava
(ďalej len„SKJ"), ktorá zastupuje slovenskú kynológiu v medzinárodných kynologických štruktúrach.
Chovateľské kluby pre jednotlivé plemená psov sa stávajú členmi strešných organizácií buď samostatne
(pre jedno plemeno), v prípade záujmu, resp. nižšej početnosti sa chovatelia rôznych plemien psov
združujú do spoločného chovateľského klubu - tak, ako tomu bolo v prípade Žalovaného. Žalovaný v
čase konania referenda „o odčlenení" združoval chovateľov plemien: Stredoázijský ovčiak, Kaukazský
ovčiak a Moskovský strážny pes, pričom chovateľov stredoázijských ovčiakov bola výrazná väčšina.
Chovatelia Kaukazských ovčiakov (ďalej len „KO") a chovatelia Moskovských strážnych psov (ďalej
len „MSP") sa rozhodli od Žalovaného odčleniť a pričleniť sa do iného klubu: Slovenský klub ruských
plemien (ďalej len „SKRP"), kde sú chovatelia KO a MSP spolu jedinými členmi a teda vo výhodnejšom
postavení v otázkach rozhodovania o svojich veciach. V referende sa dvojtretinová väčšina chovateľov
týchto plemien vyslovila tak, že si túto zmenu želajú a pričlenili sa ku SKRP. Toto je súčasný pokojný stav,
ktorý zhodne akceptuje Žalovaný, SKRR ÚKK a SKJ - teda všetky zúčastnené a strešné organizácie.
Žalobcovia sa v žalobe odvolávajú na porušenie jediného predpisu: Vnútornej smernice SKJ pre vznik
nového chovateľského klubu. Ak však bola táto smernica porušená a ich sťažnostiam prezídium ÚKK
nevyhovelo, mohli sa obrátiť na valné zhromaždenie ÚKK a neskôr dokonca aj na samotnú SKJ, ktorá
smernicu vydala, táto k nej môže poskytnúť užší výklad a sama jej dodržiavanie tiež kontroluje, či
vymáha. Žalobcovia však tieto možnosti nevyčerpali a predčasne sa obrátili na súd. Žalobcovia sa
obrátili s požiadavkou, aby novozvolený výbor vyžiadal podklady o priebehu a výsledku oboch referend
o odčlenení plemien KO a MSP od ÚKK na Výročnej členskej schôdzi SKÁaRO dňa 06.05.2018. Po
vyžiadaní podkladov z UKK boli tieto údaje a dokumenty Žalobcom sprístupnené štatutárom SKÁaRO
predsedom J. P.. Žalobcovia po obdržaní podkladov o referendách ďalej vo veci v rámci klubových
postupov nekonali a obrátili sa rovno na súd. Žalobca zastáva názor, že právomoc súdu v tomto štádiu nie
je daná a taktiež je vzhľadom na ďalší text svojho vyjadrenia toho názoru, že nie je splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu zo strany Žalobcov, avšak z dôvodu zachovania zásady právnej opatrnosti
poskytuje širšie vyjadrenie a navrhuje dôkazy v zmysle ďalšieho textu Žalobca 1 a Žalobca 2 (spolu ďalej
ako „Žalobcovia") sú iba jednotlivými osobami, ktoré sa nemienia zmieriť s vôľou viac ako dvojtretinovej
väčšiny chovateľov svojho plemena a akceptáciou stavu strešnými organizáciami, preto sa snažia
prostredníctvom tejto žaloby o zvrátenie pokojného stavu. Ak by Žalovaný násilím, alebo špekulatívne
zadržiaval vo svojich radoch chovateľov tých plemien, ktorí si to neželajú, privodil by vnútorné napätie
a pravdepodobne aj vlastný rozvrat a taktiež by postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktoré pojednávajú o tom, že každý môže zo združenia slobodne vystúpiť. Žalovaný aj
napriek nátlaku Žalobcov (jediná osoba za každé plemeno) odmieta takto porušiť zákon a pripraviť
chovateľov jednotlivých plemien o právo slobodne sa združovať a právo na sebaurčenie. V prípade
dodatočnej zmeny je zrejmé, že odčlenení chovatelia budú namietať popretie tohto svojho práva a budú
sa ho domáhať. Žalobcovia v dôsledku zmeny organizácie, ktorá zastrešuje chov ich plemien (výsledok
referenda: namiesto SKÁaRO je to SKRP) neprišli o žiadne zo svojich doterajších práv a všetku svoju
kynologickú, či chovateľskú činnosť môžu vykonávať rovnako ako doposiaľ, ich právne postavenie je
stabilné a nie je neisté. Žalovaný (SKÁaRO) rovnako ako SKRP (v súčasnosti zastrešuje chov plemien,
chovaných Žalobcami), sú rovnocennými členmi rovnakých strešných organizácií: s rovnakými právami

a povinnosťami. Žalobcom neubudlo na majetku a ani na ich chovateľských právach. Žalovaný má za to,
že Žalobcovia nemajú racionálny dôvod na podanie tejto žaloby a nie je splnená podmienka naliehavého
právneho záujmu. Žalobcovia síce prípadne môžu mať osobnú animozitu voči niektorým chovateľom
svojho plemena, čo sa v prípade hromadného členstva „zahmlilo", avšak Žalovaný musel vo svojom
rozhodovaní prihliadať na demokratické a väčšinové princípy a rešpektovať vôľu chovateľov odčleniť sa
(svoje plemeno) a vystúpiť z občianskeho združenia - z radov Žalovaného. Žalobcovia sú stále riadnymi
členmi Žalovaného klubu. Taktiež sa určovacou žalobou poskytuje ochrana právnemu postaveniu
žalobcov spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo
už bolo (údajne) porušené. Dôsledky referenda (podľa názoru žalovaného išlo nesporne o platné
referendum) sa však dostavili a chovatelia KO a MSP už vykonávajú svoje práva ako členovia SKRP
a je im poskytovaný rovnaký chovateľský servis, ako tomu bolo u žalovaného. Taktiež majú rovnaký
servis a podporu strešných organizácií, ako tomu bolo počas ich členstva u žalovaného. Žalobcovia
vo svojich návrhoch na vykonanie dokazovania nepožadujú výsluch žiadneho svedka ako osoby, ktorá
mala byť referendom poškodená, alebo ktorá mala byť inak ukrátená. Uvedené potvrdzuje skutočnosť,
že ide o jediné osoby, ktoré nesúhlasia so súčasným stavom a tento sa snažia zvrátiť dodatočným
spochybnením referenda, ktorého výsledky boli riadne zavedené do praxe. Žalobcovia v žalobnom
návrhu uvádzajú: „Voči výsledkom referend sa ohradili viacerí členovia Žalovaného vrátane Žalobcov,
ktorí z uvedeného dôvodu adresovali ÚKK sťažnosť voči vyhláseniu referenda, nakoľko ÚKK malo za to,
že vyhlásenie ako aj výsledky referenda sú v súlade s vnútornými predpismi Žalovaného." Sťažnosti však
boli podané výhradne Žalobcami a jediným dôvodom ich námietky bola údajná neplatnosť referend na
základe nedosiahnutia stanoveného počtu žiadateľov o vyhlásenie referenda a preto jeho uskutočnenie
považujú za postup porušujúci interné predpisy Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej len „SKJ') a
výsledky referenda považujú za neplatné. V sťažnostiach Žalobcov (obe sťažnosti zo dňa 04.04.2018 )
nebola vznesená žiadna námietka na nedosiahnutie potrebného kvóra (počtu hlasov) na odčlenenie
oboch dotknutých plemien, preto táto otázka sa považovala za nespornú - nesporne bol dosiahnutý
počet hlasov na odčlenenie - sťažnostná pochybnosť bola vnesená iba do jeho údajného neoprávneného
zvolania s dôsledkom neplatnosti konečného hlasovania. V sťažnostiach taktiež nebolo vyslovené
žiadne podozrenie, že by sa o referende nedozvedela akákoľvek osoba, ktorá sa o ňom dozvedieť
mala. Taktiež nebola označená žiadna konkrétna osoba (ani všeobecne), ktorá sa mala samotného
referenda zúčastniť a toto právo jej bolo odopreté. Žalobkyňa 1 síce v žalobe uvádza, že o referende
nebola vyrozumená, avšak v sťažnosti toto svoje tvrdenie neuviedla a do počtu oprávnených členov
sa zahrnula. Sťažnosti Žalobcov teda konkludente akceptovali finálne výsledky referenda samotného,
avšak namietali neplatnosť jeho zvolania s odkazom na ustanovenie. čl. 11 bod 1. Vnútornej smernicou
SKJ pre vznik nového chovateľského klubu: „0 odčlenení plemena a vzniku nového samostatného
chovateľského klubu rozhodnú členovia klubu v referende vypísanom výborom (prezídiom klubu).
Referendum musí byť vypísané ak o to písomne, alebo na členskej schôdzi, požiada minimálne
1/3 riadnych členov klubu majiteľov jedincov daného plemena. Výbor (alebo prezídium) je povinné
uskutočniť referendum do 150 dní od obdržania žiadosti" Rovnako ako podané sťažnosti, tak aj samotná
žaloba opiera celú svoju právnu argumentáciu o nesprávny výklad citovanej smernice SKJ. Citovaná
smernica definuje orgán, ktorý vypisuje referendum a až následne v ďalšej právnej vete obligatórnym
spôsobom určuje podmienky, za ktorých vzniká tomuto orgánu povinnosť vypísania takéhoto referenda.
Z dikcie uvedeného ustanovenia teda vyplýva povinnosť', ale nevylučuje sa právo výboru klubu vypísať
referendum. V samotnom znení nič nenasvedčuje tomu, že referendum môže byť vypísané výlučne iba
v prípade, ak o to požiada minimálne 1/3 riadnych členov klubu majiteľov jedincov daného plemena;
alebo akékoľvek iné obmedzenie, zamedzujúce vypisovanie referenda. Účelom smernice SKJ nie je
zamedziť vystúpeniu z chovateľského klubu v prípade záujmu, prípadne dohody, ale naopak - zaviazal
chovateľský klub (v postavení Žalovaného), aby násilím nezadržiaval chovateľov plemien, ktorí majú
záujem o autonómiu a sebaurčenie. V prílohe taktiež pripájame kompletné tlačivo Žiadost' o vyhlásenie
referenda, podpísanú siedmimi chovateľmi MSP- na rozdiel od tvrdenia Žalobcov aj v uvedenom prípade
došlo k naplneniu požiadavky na počet žiadostí, potrebných na vypísanie referenda. V prípade, ak by
sa Žalovaný špekulatívne pokúšal odchádzajúcich členov zadržať, došlo by k traumatizácii členskej
základne. Taktiež v prípade, ak by došlo k narušeniu súčasného zabehnutého pokojného stavu a
ďalšiemu výkonu referenda, mnohé nasvedčuje tomu, že výrazná menšina by vzhľadom na nízke
členské poplatky prihlásila tzv. „čierne duše - zdanlivých chovateľov" a takto by dodatočne presadila
svoju vôľu (obdobný prípad už Žalovaný zaregistroval). Následne by došlo k závažnej deformácii
spoločenských vzťahov vo vnútri žalovaného aj vo vzťahu ku strešným organizáciám na škodu kynológie
a poctivých chovateľov. Sťažovatelia a súčasne Žalobcovia nesúhlasia s usporiadaním referenda
k danej otázke z dôvodu nedosiahnutia stanoveného počtu žiadateľov o vyhlásenie referenda, jeho

uskutočnenie považujú za postup porušujúci interné predpisy Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej len
„SKJ") a výsledky referenda považujú za neplatné. Podľa názoru žalobcu však potrebný počet hlasov na
vyhlásenie referenda dosiahnutý bol a aj v prípade, ak by tento dosiahnutý síce nebol, ale k samotnému
referendu došlo a viac ako dve tretiny chovateľov príslušných plemien sa za odčlenenie vyslovilo, ich
vôľa musí byt' rešpektovaná. Na rozdiel od doterajších podaní Žalobcov v uvedenej veci Žalovaný po
prvý raz vyjadruje Námietku odňatia práva zúčastniť sa referenda 2 anonymným osobám, cit zo žaloby:
„Zo zápisnice 1 totiž vyplýva, že výzva na vyjadrenie sa k otázke v stanovenej v Referende 1 bola
doručená 24 členom Žalovaného, hoci k dátumu vyhlásenia a uskutočnenia Referenda 1 bolo 25 členov
oprávnených členov Žalovaného, chovajúcich plemeno kaukazského ovčiaka. Zároveň zo Zápisnice 2
vyplýva, že výzva na vyjadrenie sa k otázke v stanovenej v Referende 2 bola doručená 15 členom
Žalovaného, hoci k dátumu vyhlásenia a uskutočnenia Referenda 2 bolo 16 členov oprávnených členov
Žalovaného, chovajúcich plemeno moskovského strážneho psa.' Nakoľko takto uvedená námietka vo
veci „ odňatie práva účasti na referende" nebola vznesená (viď. sťažnosti v prílohe žalobného návrhu),
nemohla byt' ani kontrolnými orgánmi Žalovaného, či strešnými organizáciami posúdená a v danej otázke
podanie žaloby nie je opodstatnené. Oznámenie o konaní referenda bolo zaslané všetkým známym
chovateľom daného plemena v zmysle ich aktuálneho členstva a jedinou osobou, ktorá tvrdí, že nebola
s konaním oboznámená, je Žalobca 1 ( sťažnosť takéto tvrdenie neobsahovala). V závere Žaloby
sa Žalobcovia, nespôsobilí preukázať naliehavý právny záujem odvolávajú na judikatúru: rozsudok
KS v Košiciach spis. Zn. 1 Co/612/2015 za požitia analogie legis, pričom naliehavý právny záujem
v zmysle uvedeného rozsudku vyplýva priamo z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách), ktoré v závere uvádza: „Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo
obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia." Uvedený judikát sa týkal
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a skutkovo je absolútne nepriliehavý na skutkový stav, daný v
tomto prípade. Taktiež citované znenie príslušného zákona výslovne určuje možnosť podania na súd
v prípade prehlasovania členov pozemkového spoločenstva a teda naliehavý právny záujem vyplýva
priamo zo zákona. Vzhľadom na znenie zákona č. 83/1990 Zb. však prehlasovaným členom občianskeho
združenia takáto možnosť priamo z právnej úpravy nevyplýva. Uvedený judikát je preto na prejednávanú
právnu vec nielen skutkovo, ale a i právne nepriliehavý.

3. Žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaného tak, že s uvedeným tvrdením v žiadnom prípade
nesúhlasili, nakoľko Interné predpisy, ktorými sa Žalovaný riadi, tj. aj interné predpisy ÚKK a SKJ nikde
neustanovujú právo členov žalovaného (a samozrejme ani iných chovatel'ských klubov) domáhať sa
určenia neplatnosti rozhodnutí chovateľských klubov na valnom zhromaždení ÚKK a SKI Z uvedeného
dôvodu je zjavné, že toto tvrdenie Žalovaného je nepravdivé a účelovo vymyslené. Napokon ani sám
Žalovaný neuvádza z akej právnej normy vychádza pri tomto svojom tvrdení. Žalobcovia poukázali na
to, že žiadna hmotnoprávna či procesnoprávna zákonná norma nepodmieňuje a ani nepodmieňovala
uplatnenie práva člena občianskeho združenia- domáhať sa neplatnosti rozhodnutia tohto združenia
vyčerpaním všetkých opravných prostriedkov v rámci tohto občianskeho združenia. Pokiaľ ide o
argumentáciu Žalovaného, že Žalobcovia konkludentne akceptovali výsledky referenda z dôvodu, že
vo svojej sťažnosti namietali len podmienky jeho zvolania si opätovne dovoľujeme uviesť, že ani
s týmto tvrdením nemôžu súhlasiť a považujeme ho za nezmyselné. Nepravdivosť tohto tvrdenia
spočíva v skutočnosti, že ak bolo referendum zvolané v rozpore s internými predpismi Žalovaného,
bolo zvolané neplatne, a preto automaticky nemožno ani výsledky na základe neplatne zvolaného
referenda považovať za platné. Ako následne mohol Žalovaný dospieť k záveru, že sme konkludentne
akceptovali výsledky referenda nám je skutočne záhadou. Pokiaľ ide o argumentáciu Žalovaného. že
námietka odňatia práva účasti na referende je neopodstatnená z dôvodu, že nebola vznesená už v našej
predchádzajúcej sťažnosti, aj v tejto súvislosti uviedli, že uvedené tvrdenie je nepravdivé a účelové.
Uvedené odôvodňujeme skutočnosťou. že takéto tvrdenie sa neopiera o žiaden zákonný ani interný
predpis Žalovaného. Žalobcovia nevideli absolútne žiaden dôvod, prečo by sme ako poškodení členovia
Žalovaného nemohli v žalobe o určenie neplatnosti rozhodnutia Žalovaného - referenda uvádzať ďalšie
dôvody jeho neplatnosti okrem tých, ktoré sme uviedli v našich sťažnostiach. V tejto súvislosti si
dovoľujeme poukázať, že takýto postup by bol dokonca prísnejší ako koncentrácia dokazovania podľa
novoprijatého CSP. V zmysle vyššie uvedeného máme nepochybne za to, že námietky Žalovaného
čo do (i) predčasného podania žaloby, (ii) konkludentného akceptovania výsledkov referenda a (ili)
neopodstatnenosti námietky odňatia práva účasti na referende, sú bezpochyby neopodstatnené a z
právneho pohľadu sú irelevantné. Preto žalobcovia majú za to, že tieto dôvody zamietnutia žaloby
sú neakceptovateľné a na vyhovenie žalobnému návrhu nemôžu mat' žiaden vplyv. Pokiaľ ide o

námietku právomoci súdu rozhodovať v danej veci, ktorú Žalovaný ale bližšie nerozvinul a neodôvodnil.
uvádzame, že s touto námietkou nesúhlasíme a máme za to, že neexistuje iný verejnoprávny alebo
súkromnoprávny orgán, ktorý by o neplatnosti týchto referend Žalovaného mohol rozhodovať. V tejto
súvislosti poukazujeme na znenie čl . 1 CSP . podľa ktorého : „ Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo
porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je
zákonom zverená inému orgánu. Zároveň pokiaľ ide o právomoc súdu, poukazujeme na našu žalobu kde
sa v ČL II písm. A venujeme tejto problematike dostatočne podrobne. V súvislosti s dôvodmi neplatnosti
referend, a to najmä z dôvodu odňatia práva zúčastniť sa referend niektorým členom Žalovaného
poukázali na skutočnosť, že Žalovaný uvedené tvrdenie nie len že žiadnym dôkazom nevyvrátil, ale ani
len netvrdil, že k uvedenému odňatiu práva nedošlo. Žalobcovia podaním zo dňa 30.10.2019 doplnili
naliehavý právny záujem nasledovnou argumentáciou: Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu
je potrebné zohľadniť skutočnosť, že interné rozhodnutia občianskeho združenia majú primárny vplyv
na samotné občianskeho združenie, ktorý sa až následne - sekundárne prejaví u členov občianskeho
združenia. Uvedené pravidlo sa vzťahuje aj na posudzovaný prípad, kedy v dôsledku protiprávneho
referenda Žalovaného primárne došlo k zániku jeho práva na zastrešenie plemien psov kaukazský
ovčiak a moskovský strážny pes. V dôsledku uvedeného, chovatelia týchto plemien - Žalobcovia, ktorí
boli členmi Žalovaného, sekundárne stratili svoje chovateľské práva vo vzťahu týmto plemenám, pretože
chovateľstvo týchto plemien bolo v dôsledku referenda udelené novozaloženému chovateľskému klubu
- občianskemu združeniu Slovenský klub ruských plemien.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 07.11.2019 a 12.12.2019, kde žalobcovia zotrvali na
svojich skutkových tvrdeniach vykonaných v jednotlivých písomných podaniach, pričom poukázali na
pojednávaní predložený list, ktorým v čase pred konaním referenda vtedajší predstavitelia zavádzali
členov klubu tým, že im uviedli nepravdivé skutočnosti v súvislosti s medializovanými prípadmi, kedy
jedno z troch plemien zaradených v klube (stredoázijský ovčiak) boli využité v zápasoch psov,
čo podľa vtedajších predstaviteľov klubu malo byť podkladom k zániku klubu a pričom jedinou
záchranou malo byť odčlenenie dvoch plemien od uvedeného klubu.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v minulosti sa riešil zoznam nebezpečných plemien, viedli boj,
aby tieto plemená neboli zaradené do nebezpečných plemien. S tým, že kaukazský ovčiak je
nebezpečnejšie plemeno pre ľudí ako stredoázijský ovčiak lebo bol po stáročia šľachtený na ochranu
stád pred zlodejmi a preto v skutočnosti uvádzané v predloženom liste v tejto časti nie sú pravdivé
( že dôvodom zaradenia kaukazského ovčiaka) je skutočnosť, že je tam zaradený stredoázijský ovčiak,
nakoľko dôvodom boli rodové a šľachtiteľské vlastnosti plemena, rovnako nepravdivou skutočnosťou
aj to, že v prípade odobratia správy plemena nebudú vydávané rodokmene, nakoľko v prípade, ak
by sa tak aj stalo (ak by nebol urobený poriadok so zápasmi, ktorý urobený bol, tak v tom prípade
by vydával rodokmeň iný klub, na ktorý by boli prenesené oprávnenia ohľadne správy plemena od
UKK). Na otázku, či bola hrozba odňatia chovateľských, resp. správy plemien pri moskovskom
strážnom psovi ako aj kaukazskom ovčiakovi reálna, keď problematický bol len stredoázijský ovčiak,
žalovaný k veci uviedol, čo sa týka odobratia rozhoduje o tom prezídium UKK na základe nejakých
predložených podnetov. Žalovaný sa vyjadril, že nemôže vyjadriť za UKK, avšak myslí si na
základe aj vtedajšieho emailu, že prioritne malo ísť o zjednanie nápravy , vykonanie pohovorov s
problematickými chovateľmi, že ak sa chcú venovať naďalej činnostiam, ktoré sú v rozpore so
stanoveniami klubu aby toto ukončili, resp. ak nie, že budú neskôr vylúčení. K týmto zásadám sme
sa prihlásili aj na výročnej schôdzi dňa 06.05.2018 v Tlmačoch a v súčasnosti ich zakomponovali
do súčasných stanov.

6. Žalobcovia v reakcii uviedli, že vzhľadom na samotnú skutočnosť, že plemeno stredoázijského
ovčiaka je v samotnej správe, bola hrozba uvedená v tomto liste neopodstatnená a majú za to, že v
dôsledku uvedeného boli aj členovia hlasujúci za odčlenenie ostatných dvoch plemien uvedených do
omylu, aj preto hlasovali v prospech odčlenenia čo považujeme za dôvod neplatnosti referend.
Žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili.

7. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-8, výpismi zo slovenskej kynologickej jednoty č.l. 9-11
a č.l. 12, vysvetlením č.l. 13-14, stanovami č.l. 15-23, sťažnosťou č.l. 24-26, vnútornou smernicou č.l.
27-28, emailom č.l. 29, sťažnosťou č.l. 30-31, sťažnosťou č.l. 32, zápisnicou č.l. 33-35, sťažnosťou
č.l. 36-37, zápisnicou č.l. 38-39, emailom č.l. 40, vyjadrením č.l. 54-58, žiadosťou č.l. 59, právnou
analýzou č.l. 60-64, vyjadrením žalobcov č.l. 70-73, replikou č.l. 76-80, vyjadrením žalobcov č.l.

90-94, doplnením vyjadrenia žalobcov č.l. 98-99, zápisnicou z výročnej schôdze doloženej na
pojednávaní dňa 10.12.2019, zápisnicou z výročnej členskej schôdze zo dňa 06.09.2019, stanovami
klubu predložené na pojednávaní dňa 10.12.2019 zo dňa 06.09.2019.

8. Súd konštatuje, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobcovia sú členmi žalovaného, ako ani
skutočnosť, že sa uskutočnili referendá, rovnako nesporným v konaní sa stala skutočnosť, že žalobcovia
neboli riadne upovedomení o konaní referenda. Nespornou sa stala aj skutočnosť, že odčlenením
plemien stratili žalobcovia ako chovatelia možnosť získať chovateľské papiere k svojim plemenám,
rovnako sa nespornou stala skutočnosť, že členovia združenia boli pri vyhlásení referenda uvedení do
omylu, pričom žalobcom nebolo umožnené sa brániť proti osočovaniu.

9. Podľa článku 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spory
vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a
nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

10. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

11. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Súd konštatuje na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, že má právomoc vo veci konať,
nakoľko zastavenie konania pre nedostatok právomoci by bolo odňatím možnosti konať pred súdom.
Súd má za to, že aj otázku platnosti referenda občianskeho združenia možno prejednať pred súdom,
ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca svoj naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že mu
bola odňatá možnosť zúčastniť sa referenda ako aj skutočnosť, že referendom bolo zasiahnuté do jeho
práv ako chovateľa, kedy už žalovaný, ktorého je členom nezastrešuje reálne plemeno, ktoré on chová
v dôsledku referenda, proti ktorému sa nemohol brániť, ani sa k nemu vyjadriť.

13. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

14. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), úprava občianskoprávnych vzťahov
prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti
vlastníctva.

15. Podľa § 1 ods. 2 OZ upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

16 Podľa § 2 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

17. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

18. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. Podľa § 3 ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú
na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

20. Podľa § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý
je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

21. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Súd konštatuje, že postupne vykonaným dokazovaním sa stali v konaní nespornými všetky
žalobcami tvrdené skutočnosti podľa ods. 8, a to že neboli oboznámení s konaním referenda, ako aj
to, že členovia zúčastnení referenda boli uvedení do omylu, ako aj to, že odčlenením bola žalobcom
odňatá možnosť papierovo chovať dve plemená. Súd konštatuje, že vec posúdil podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení, a teda hoc v súčasnosti absentuje úprava podľa § 15 zákona č. 83/1990 Z.z.,
platného do 30.06.2016, tak má súd za to, že žalobcovia majú možnosť sa domáhať ochrany na
nezávislom nestrannom súde, a toto im umožňuje všeobecná právna úprav Občianskeho zákonníka, t.j.
§ 1 až 4 OZ. Žalobcovia sa reálne nemajú obrátiť na iný orgán, ako súd, ktorý by mohol autoritatívne určiť
neplatnosť referend. Pôvodné tvrdenia žalovaného, že tak môže urobiť Slovenská kynologická jednota,
resp. UKK, zostali len v rovine nepodloženého tvrdenia, t.j. žalovaný uvedené nepreukázal. Vzhľadom
na zmenu postoja žalovaného v konaní, však súd uvedené osobitne nedokazoval, pričom však by
nebolo možné ani dokázať v konaní, nakoľko konkrétne doklady k uvedenému žalovaný nepredložil.
Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bolo zasiahnuté
do chovateľských práv žalobcov (§ 1 ods. 2 OZ), ich praktickým odňatím (aj oprávnenie chovať určitý
druh psa s dokladmi predstavuje formu majetkového práva, nakoľko takýto pes má väčšiu hodnotu, ako
pes bez rodokmeňa), a to formou nerovnakého zaobchádzania resp. neumožnením využitia rovnakých
práv (§2 ods. 2 OZ), keď žalobcom nebola umožnená účasť na referende, ako ani obrana proti v ňom
uvedeným skresľujúcim informáciám, a teda boli porušené princípy vyjadrené v § 3 ods. 2 OZ, a teda
žalobcovia sa dôvodne domáhajú určenia neplatnosti referend, čo im umožňuje § 4 OZ v spojení s
§ 137 CSP. Za takto zisteného stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná,
keďže došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcov a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd
záverom uvádza, že referendum nebolo svojou podstatou referendom o odčlenení, ale rozhodnutím o
vylúčení nepohodlných osôb. Ak však niekto v občianskom združení má za to, že iný člen porušuje svoje
povinnosti, tak je potrebné zvoliť iný mechanizmus, t.j. vylúčenie tak, aby tento člen sa mohol reálne
brániť, a nie konať tak ako to bolo v tomto prípade, t.j. bez účasti žalobcov ich pozbaviť ich práv.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnej zo sporových strán,
keďže žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili, čo je v zásade výnimočná okolnosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil. Odvolanie žalobcu a žalovanému 2 by nebolo právne učinné, nakoľko sa práva
na podanie odvolania po vyhlásení rozhodnutia výslovne vzdali. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.