Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214223367.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31575951,
Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanej: G. D., XX.XX.XXXX, F. XXX/X, XXX XX N. E., o zaplatenie
3.940,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
19. mája 2017 č. k. 7C/692/2015-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povolení splácať priznanú sumu v mesačných
splátkach po 45 eur p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19. mája 2017 č. k. 7C/692/2015-73
(napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.940,29 eura s úrokom z omeškania
vovýške8,75%p.a.od25.10.2012dozaplatenia,sumu236,44euraakodohodnutýúrokodposkytnutia
úveru do 24.10.2012, sumu 60 eur, ktorá predstavuje sumu poplatkov za upomienky a výzvy, a to
všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 45 eur splatných vždy k 25. kalendárnemu
dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia pod stratou

výhodysplateniacelejsumyvoformepravidelnýchmesačnýchsplátok,avozvyškusúdžalobuzamietol.
Žalobcovi priznal právo na náhradu konania vo výške 100 %

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.940,29
eura s prísl. a náhrady trov konania. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že podpis na zmluve je jej
podpisom, že dostala upomienku a že došlo k predčasnej splatnosti úveru z dôvodu, že si neplnila svoje

povinnosti. Uhradila iba jednu splátku v sume 59,71 eura. Býva u svojich rodičov so svojim druhom
B. T., nar. XX.X.XXXX a dcérou Y. T., nar. XX.X.XXXX, ako aj so svojou matkou G. D. a otcom T. D.,
ktorý je už na starobnom dôchodku a poberá dôchodok v sume 300 eur mesačne, matka nedostáva
žiaden dôchodok. Ona poberá pravidelný finančný príspevok v celkovej sume 226 eur, a jej druh chodí
vypomáhať na stavbu, za deň zarobí okolo 10 eur, okrem toho iný príjem nemajú. Žiadala aby mohla dlh
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli úverovú
zmluvu č. 20/251/12 zo dňa 5.6.2012, v zmysle ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver 4.000
eur, ktorý mala splatiť v 120 mesačných splátkach po 71,64 eura, ktoré splátky boli splatné k 10.dňu v
mesiaci, prvá splátka bola splatná ku dňu 10.07.2012 a posledná po 120 kalendárnych mesiacoch za
sebou, poskytnutý úver bol za podmienky dohodnutej úrokovej sadzby 17,9 % p. a. a pri RPMN 20,69 %.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., , (ktorý bol účinný
od 02.04.2010) o spotrebiteľských úveroch.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dôvodne najprv doručil žalovanej svoje podanie
z dňa 14.08.2012 „Posledná upomienka pre výzvou na predčasné splatenie úveru“ a po márnom
uplynutí lehoty na vyrovnanie dlžnej sumy splátok v sume 112,89 eura žalobca dôvodne doručil ďalšie
svoje podanie zo dňa 10.10.2012 „Výzva na predčasné splatenie úveru“, ktorým nepochybne došlo

k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobcovi priznal nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 OZ od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy, a to
od doručenia písomného podania žalobcu „Výzva na predčasné splatenie úveru“, ktorým podaním
nepochybne došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov.

6. Priznanú sumu umožnil žalovanej splácať v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Pri určovaní výšky splátok

prihliadol na výšku žalovanej sumy tak, aby nárok žalobkyne bol vzhľadom na finančné možnosti
žalovanéhouhradenývprimeranejlehote.Vzaldoúvahy,žežalovaná,ktorát.č.nikdenepracuje,poberá
len peňažné dávky v sume 226,72 eura, nevlastní nehnuteľnosť, nakoľko nehnuteľnosť, ktorú mala, je
t. č. predmetom dražby, mesačné splátky v sume 45 eur sú v jej možnostiach ako osoby povinnej, aby
ich jednak uhrádzala.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že
procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 %
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v časti zamietnutia zvyšku žaloby, v tejto časti
žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal
zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru, avšak zdôvodnenie v tejto časti absolútne absentuje
a preto je rozsudok nepreskúmateľný. Uviedol, že nárok na zosplatnenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Obsahom záväzku

dlžníkaniejelenvrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťsúrokmi
z omeškania. V prípade úroku z úveru ide o inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ
nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž
nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Ďalej namietal plnenie splátok. Vzhľadom na čas od podania
žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať,

že mohla priebežne finančný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným
možnostiam. Poukázal na skutočnosť, že pri danej výške splátok žalovaná uhradí len istinu za viac ako
7 rokov, pričom výška splátky je nižšia než bola dohodnutá v úverovej zmluve.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia je potrebné
podľa § 388 CSP potvrdiť ako vecne správne. V napadnutej zamietajúcej časti bolo potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému

postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotoveniarozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

11. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

12. Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva v akej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol,
teda aký je rozsah zamietajúcej časti výroku rozsudku a zamietnutie zvyšku žaloby súd prvej inštancie

absolútne nezdôvodnil. Preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
ide o nesprávny procesný postup, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace
procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k tomu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí skutkovo i právne zdôvodní v akej časti

žalobu zamietol, pričom odôvodnenie rozsudku musí korešpondovať s § 220 ods. 2 CSP.

14. Pri rozhodovaní o lehote plnenia bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.940,29 eura s príslušenstvom. Na
rozhodnutie o lehote plnenia aplikoval citované ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Vo všeobecnosti podľa
§ 232 ods. 3 CSP platí, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle ods. 4 tohto ustanovenia môže súd uložiť
povinnosť plniť dlh aj v splátkach. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti

potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty
na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné
vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu, ale
aj z postavenia strán, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej
výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by

týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na
úkor veriteľa.16. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom
v splátkach po 45 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vychádzajúc z tvrdení žalovanej
o jej príjmoch a finančných pomeroch v rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že sociálna situácia žalovanej skutočne odôvodňuje plnenie v splátkach, stanovené splátky vo
výške 45 eur zodpovedajú pomerom žalovanej a s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, doba splácania
nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti týkajúcej sa lehoty plnenia je vecne správne, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 388 CSP potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).