Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010254
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010254.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného C. W.,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného C. W. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 0T/30/2019 zo dňa
09.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. W. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. W.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 02.07.2019 o 11.33 hod. na ceste III./1722 v obci W., okres C., v smere k obecnému úradu viedol
motorové vozidlo továrenskej značky M. Y., EČ: C. XXX Z., počas jazdy bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou príslušníkov OO PZ Topoľčany, pričom bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/140/2018 zo dňa 13.08.2018, právoplatný dňom
13.08.2018 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov a trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace, ktorý i vykonal.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť,
uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne s tým,
že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o

hlavnom pojednávaní uviedol, že odvolanie podáva voči rozsudku v celom rozsahu.
V písomných dôvodoch odvolania však poukazoval na uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov a „zadržaný“ vodičský preukaz na dobu 5 rokov. vzhľadom na spoluprácu pri
procesných úkonoch sa mu pomer závažnosti previnenia a následného rozsudku javil veľmi prísny.
Uviedol, že vodičský preukaz potrebuje z rodinných dôvodov a aj kvôli dochádzke do zamestnania.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané podľa § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti

obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia mal riadne doručené a zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie, svoju
neprítomnosť riadne ospravedlnil a požiadal, aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že keďže ani
opakované predchádzajúce odsúdenia a výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, dokonca
aj za rovnakú trestnú činnosť, neodradili obžalovaného od páchania trestnej činnosti, iný trest, ako

nepodmienečný trest odňatia slobody, by nesplnil svoj účel, s tým, že trest odňatia slobody, uložený vdolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, ako aj trest zákazu činnosti, uložený v polovici zákonnej trestnej
sadzby, v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimerane prísny.
Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými, ako
ajprávnymizávermisúduI.stupňa.Jepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeobžalovanýsavprípravnom
konaní k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, pričom na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa vzhľadom na odpovede obžalovaného na otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. súd I.

stupňa neprijal vyhlásenie obžalovaného, tento však v rámci svojej výpovede uviedol, že ľutuje čo sa
stalo, nikomu nič nespravil, šoféroval svoje auto 500 m od domu, policajti ho zastavili 12 m od jeho
motorového vozidla, pričom sa priznal, že toto motorové vozidlo aj viedol. Bol si vedomý toho, že má
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody
považoval za nespravodlivý, pretože si uvedomil svoju vinu, ale žiadal spravodlivosť. Obžalovaný sa

teda k spáchaniu žalovaného trestného činu v plnom rozsahu priznal, pričom toto jeho priznanie bolo
podporené ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to predovšetkým výpoveďami svedkov A. V. a A. Q.,
ako aj listinnými dôkazmi, zadováženými v prípravnom konaní, ako aj samotným súdom I. stupňa.
Na základe dostatočne vykonaného dokazovania, súd I. stupňa dospel k správnym skutkovým a
právnymzáverom,teda,žeobžalovanýsadopustilkonaniakladenéhomuzavinuvobžalobeažesvojím

konaním tak naplnil všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pretože maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na
ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, pričom obžalovanému bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/140/2018 zo dňa 13.08.2018 uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiacov, ktorý vykonal a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na

dobu 3 rokov.
Čo sa týka ukladaného trestu, súd I. stupňa pri jeho výmere, ako aj pri úvahách o jeho druhu, postupoval
podľa § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák. a bral do úvahy nielen spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ale aj osobu obžalovaného.
V prípade obžalovaného súd I. stupňa správne poukázal na jeho odpis z registra trestov, ako aj

evidenčnú kartu vodiča, pričom v prípade obžalovaného bolo potrebné prihliadnuť predovšetkým na
posledné odsúdenie a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/140/2018 zo dňa
13.08.2018, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a ktorý
vykonal dňa 19.11.2018, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti a to na dobu 3 rokov. Vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný sa opätovne dopustil spáchania identického trestného činu ako za aký už

bol odsúdený, súd I. stupňa považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Pri
prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná
sadzba až na 2 roky. Súd I. stupňa správne konštatoval existenciu poľahčujúcej okolnosti, uvedenej v §
36 písm. l/ Tr. zák. teda, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie oľutovala existenciu jednej priťažujúcej okolnosti a to uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. , že obžalovaný bol
už v minulosti odsúdený.
Pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, aj odvolací súd

sa plne stotožnil s jeho výmerou, pričom v prípade obžalovaného aj odvolací súd nepovažoval za možné
uloženie podmienečného trestu alebo trestu iného druhu a to vzhľadom na osobu páchateľa. Taktiež sa
stotožnil s rozhodnutím o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu, pretože
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.
Obžalovanému za predchádzajúcu identickú trestnú činnosť bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní

3 rokov a ani táto skutočnosť ho neodradila od páchania trestnej činnosti rovnakého charakteru. Preto
pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 5 rokov, takto uložený trest nemožno považovať za neprimerane prísny.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol svoje úvahy, s ktorými sa plne
stotožnil aj odvolací súd a ako na správne na ne poukazuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.