Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/234/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518205809.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, spol. s r.o.,
Bratislava, Povraznícka č. 4, IČO: 35 722 924, proti žalovaným: I. H.. X. W. , narodený dňa XX.XX.XXXX,
trvale bytom O., S. č. XXX/X, II. Q. W. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom O., S. č. XXX/X, o
zaplatenie 2.968,77 € s prísl., na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V.

zo dňa 21. augusta 2019, č.k. 49 C 39/2018-88, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21. augusta 2019, č.k. 49 C 39/2018-88,
vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 21.8.2019, č.k. 49 C 39/2018-88, zastavil konanie a
žalobcovi priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2, § 256
ods. 1 C.s.p. Vecne rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil účinným späťvzatím žaloby žalobcom,
pričom k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu i pojednávaním a zároveň

spôsobusporiadaniavzťahumedzistranaminevyplývalzosobitnéhopredpisu,súhlasžalovanýchzákon
nevyžaduje. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie odôvodnil
svoje rozhodnutie tým, že žalobca bol v konaní procesne úspešný, keďže žalovaní uhradili žalovanú
sumu až po podaní žaloby, preto mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podali včas odvolanie žalovaní,
nesúhlasili s tým, že zavinili zastavenie konania. Predpokladali, že v dôsledku podania odporu súd
nariadi pojednávanie, na ktorom preukážu nedôvodnosť žaloby. Uviedli, že spolu s úhradou žalovanej
pohľadávky, v dôsledku ktorej žalobca zobral žalobu späť, uhradili aj trovy konania. Poukázali na
oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania, z ktorého vyplýva, že žalobca si uplatnil trovy konania
vo výške 354,50 € a žiadne iné trovy mu nevznikli. Podľa žalovaných sa žalobca pokúsil o podvod,

keď pôvodnou žalobou sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 5.912,56 €, na výzvu súdu
zmenil žalobný návrh a domáhal sa zaplatenia sumy 2.968,77 €. Podľa žalovaných nejde o seriózne
určenie pohľadávky. Žalovaní uviedli, že žalovanú pohľadávku, ako aj trovy konania vo výške 354,50 €,
uhradili, aby predišli dražbe nehnuteľnosti a jej strate. Žalobca preto zobral žalobu späť, pričom uviedol
nepravdivé tvrdenia a žiadal náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu navrhli rozhodnúť tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a preto
uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza
nasledovné.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia §

256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu

na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie

dňa 28.9.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi 5.912,56 € spolu s príslušným
úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Na výzvu súdu, aby žalobca uviedol určitý, zrozumiteľný
a vykonateľný žalobný návrh, žalobca navrhol, aby súd žalovaných zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu 2.968,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.968,77 € od 19.9.2018
až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu a dňa 15.4.2019 vydal

platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 2.968,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.968,77 € od 19.9.2018 až do
zaplatenia, 36,- € titulom nákladov na spracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj trovy
konania vo výške 178,- €. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie dňa 6.6.2019 vydal uznesenie, ktorým platobný rozkaz zo dňa 15.4.2019, sp.zn.

49 C 39/2018, zrušil. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.7.2019 zobral žalobu v celom rozsahu
späť, žiadal konanie zastaviť a zaviazať žalovaných k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalovaní
dlh uhradili dňa 12.7.2019.

8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní, keď

žalovanú pohľadávku uhradili po podaní žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok na náhradu
trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného, práva, preto otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto

na odvolacie námietky žalovaných, týkajúce sa dôvodnosti žaloby, odvolací súd nemohol prihliadnuť.
Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že spolu so žalovanou pohľadávkou uhradili aj trovy konania, s touto
sa vysporiada súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom
rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.12.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).