Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226921
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226921.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XXX/XX, zast. BIZOŇ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so
sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369, zast. LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž

3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára 2017 č. k. 14C/531/2015-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol, že
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume
92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so
sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch). Uviedol, že dňa 04. 09. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. obce
B., špecifikovaným v petite žaloby. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobkyne, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko po podaní žaloby

došlo k protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28.
07. 2015, č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v
konaní č. V 5250/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-
7992/2015/Ja. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného

platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných
nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V
súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou týchto nehnuteľností, nakoľko si štát k nim uplatnil predkupné
právo. Na základe uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Keďže žalobkyňa využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

Súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzoval zavinenie
strán na zastavení konania. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť ako domáhať saurčenia svojho vlastníckeho práva na súde. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bolo v čase podania žaloby
právoplatné,pričomhrozilo,žežalovanýprevedievlastníckeprávoknehnuteľnostiamnatretiuosobu,na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s nimi disponovať. Žalobkyňa
vzala žalobu späť v dôsledku konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest)
a správnych orgánov, na ktoré nemala žiadny vplyv a následkom ktorého došlo k spätnému zápisu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Žalovaný neuznal, že kúpna
zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva jednak z jeho postupu v katastrálnom konaní,

keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom
konaní. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný zavinil existenciu
konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania. V závere súd prvej
inštancie uviedol, že nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v
súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska.
Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak
späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám,
tak nie je možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je
irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-právnymi otázkami nezaoberal.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia Krajského súdu v Ústí na
Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po
podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a
vkladové konanie zastavil. Následne bola ako vlastníčka na list vlastníctva zapísaná žalobkyňa. Protest
prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva

štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným - úkonom absolútne neplatným.
Osobou povinnou z predkupného práva však bola predávajúca, čiže žalobkyňa. Namietal tiež, že
odôvodnenie je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je
rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenia
§ 194 ods. 2 CSP povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd

prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky
neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v
ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru
o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa sa neplatnosti domáhala z

viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o
neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o
správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 11S/36/2016,
vedenom na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zastavení vkladového konania
vedeného pod č. k. V 5186/2015 môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa

vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu.
Záver súdu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než
bol záver prokurátora. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol,
že súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že po podaní žaloby došlo k
protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28. 07. 2015

č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov v konaní č.
V5250/2015 protestu prokurátorky vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Úradu geodézia, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO - 7992/2015/
Ja. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania

späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do
úvahy, že na strane žalovaného by neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k
späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňadozvedela. Napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách navrhol zmeniť tak, že mu bude priznaný
nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalobu vzala späť z dôvodu, že po jej
podaní jej bolo v príslušnom správnom konaní na základe protestu prokurátora navrátené vlastnícke
právo v evidencii katastra nehnuteľností, ktorého určenia sa v tomto konaní domáhala. Žalovaný síce
správne uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného
hľadiska, no na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je

procesné zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobkyňou požadovaným výsledkom
konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k
pozemku,evidovanéhonakatastrálnejmapeakoparcelaregistra„C"sparc.č.2965,prek.ú.B.,nakoľko
ako vlastník pozemkov bol v katastri nehnuteľností evidovaný žalovaný. Následne bolo rozhodnutie o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného zrušené na základe protestu prokurátora z dôvodu,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je absolútne neplatná. Po zrušení rozhodnutia o

vklade bol v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.
Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní,
a preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzala svoju žalobu späť. Uviedla, že nemala
v čase podania žaloby inú možnosť, ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo právoplatné, žalovaný

popieral neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom reálne hrozilo, že zo strany žalovaného dôjde k ďalším
scudzovacím úkonom a pozemok nadobudne tretia osoba. Bez podania žaloby by žalobkyňa takisto
nemohla žiadať súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia (dočasne) priznal ochranu pred
ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa nemohla spoliehať na to, že sa celá
vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemala vplyv. Je nesporné, že žaloba

bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým,
že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na škodu žalobkyne, pričom túto musel následne protestovať
prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti. Žalobkyňa sa v inom (katastrálnom) konaní domohla nároku,
ktorý si v tomto (civilnom) konaní uplatnila, pričom vlastnícke právo k pozemku jej bolo v príslušnom
správnom konaní prinavrátené z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Je právne irelevantné,

aké konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa doposiaľ v konaní namietala,
keďže na všetky dôvody súd prvej inštancie musel prihliadať z úradnej povinnosti. Mala za to, že tvrdenia
žalovaného v čl. I a II odvolania si výslovne protirečia. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu
trov konania sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti za zavinenie, je právne irelevantné, na akom
hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Poukázala na skutočnosť, že

úplne vo všetkých skutkovo totožných veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej)
vedených na Okresnom súde Nitra (napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015)
súd priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o proteste
prokurátora procesne zavinil zastavenie konania. Poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 03. 2017 č. k. 5Co/139/2017-312. Uviedla, že k rozhodnutiu vziať žalobu v celom rozsahu
späť dospela v októbri 2016, kedy zistila, že do všetkých konaní prebiehajúcich na totožnom skutkovom
základe vstupuje Krajská, v niektorých veciach z jej poverenia Okresná prokuratúra Nitra ako vedľajší
účastník na strane žalovaného, Okresného úradu Nitra. Až momentom pribratia žalobkyne za účastníčku
konania pod sp. zn. 11S/36/2016 sa jej postavenie stalo istým a skutkový stav nemenným. Týmto

momentom zároveň odpadol aj dôvod zotrvania žalobkyne v tomto spore, ktorý bol procesne rozhodnutý
v jej prospech. Žalobkyňa, ktorá nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, pritom vzala
žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej,
a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Mala za to, že dôvody neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktoré popísali, boli zákonnými dôvodmi, pre ktoré bola predmetná kúpna zmluva absolútne

neplatná, kedy na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať v spore ex offo. Preto nie je možné
spravodlivo požadovať, aby si žalobkyňa sama znášala trovy konania, keďže tieto musela vynaložiť
na ochranu svojich práv pred skupinou špekulantov. Procesná vina na zastavení konania u žalobkyne
neexistuje. Ďalej mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia.
V závere zhrnula, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho

hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V konaní je
zrejmé, že žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda evidenčného obnovenia
vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný prehral svoj sporv konaní o proteste prokurátora. Preto podľa názoru žalobkyne zastavenie konania treba posudzovať,
že ho procesne zavinil žalovaný. Napadnuté uznesenie navrhla potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 3 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa
náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalovanému priznať voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres Nitra, evidovanej na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C" č.

2965 - orná pôda o výmere 684 m2 a uplatnila si náhradu trov konania. Zároveň žiadala o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do
nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, okres Nitra, obec B., katastrálne územie B., parcelné č. 2965 - orná pôda o výmere 684
m2 až do právoplatného skončenia veci. Uznesením č. k. 14C/531/2015-20 zo dňa 24. 09. 2015 súd

prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať,
zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa
v kat. úz. B., obec B., okres Nitra, zapísanou Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako parcela registra „C“ č. 2965 - orná pôda o výmere 684 m2 až do právoplatného ukončenia konania
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/531/2015. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 30. 10. 2015 žalovaný žiadal prerušiť konanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. 05. 2016
návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovaného na
prerušenie konania podal žalovaný odvolanie zo dňa 13. 06. 2016. Odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. V priebehu odvolacieho konania bolo súdu prvej inštancie dňa
14. 10. 2016 doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a uplatnila si

trovy konania v sume 1.389,09 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby došlo k
podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 23. 07.
2015 č. V 5186/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe
kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5186/2015 protestu prokurátorky
vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 46/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného

úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 22. 01. 2016 č. UPo 6/2016-4/Br. Správny orgán
dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra
nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti. Dôvodom bolo
posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V súčasnosti už žalobkyňa nie
je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil predkupné právo a pozemok

je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest II s. r. o. na LV č. XXXX
pre k. ú. B.. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 256 CSP tak, že žalovaný bude zaviazaný
k náhrade trov konania. Uviedla, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať
len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v
celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia

žaloby žalobkyňou byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo
vôle žalobkyne. Uviedla, že v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v
katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v
doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala, nemohla by žiadať
súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi

zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobkyne,
svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobkyňa teda podala žalobu
dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jej protestu bude
žalobkyni vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností nemohlapredpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné zavinenie
zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mala za to, že
existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne.

K odpadnutiu dôvodov pre vedenie tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych
orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobkyni
vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne, popieral neplatnosť kúpnej zmluvy
a vyvolával tým ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. O
odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa

25. januára 2018 č. k. 9Co/375/2017-197 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodol,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Protitomutorozhodnutiu
odvolacieho súdu bola žalovaným podaná sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý o
nej rozhodol nálezom zo dňa 10. októbra 2018 pod sp. zn. I. ÚS 168/2018-22 tak, že základné právo
obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne
konaniepodľačl. 6ods.1DohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôduznesenímKrajského
súdu v Nitre sp. zn. 9Co 375/2017 z 25. januára 2018 porušené boli. Uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 9Co 375/2017 z 25. januára 2018 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajskému
súdu v Nitre uložil povinnosť uhradiť trovy konania obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.

r. o. v sume 390,50 eura na účet Advokátskej kancelárie LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska
Pôda s. r. o. vo zvyšnej časti nevyhovel. Z uvedeného dôvodu o odvolaní žalovaného proti napadnutému
uzneseniu opätovne rozhodoval odvolací súd.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá
mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhradanákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo

sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či
ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja

strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

15. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa
uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Prvkom zavinenia môže byť aj

odpadnutie predmetu sporu, čo však v žiadnom prípade nie je možné pripočítať na ťarchu strany, ktorá
sa v konaní iba bránila (žalovaný). Účelom súdneho konania je vec čo najskôr zákonne a spravodlivo
rozhodnúť. Ak má strana sporu vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol, je bezpochyby primárne
v jej záujme čo najskôr vziať svoj návrh späť. V opačnom prípade sa môže dostať do situácie, keď pre
svoju pasivitu bude musieť znášať náhradu trov konania ňou zapríčinených. V danej veci je zrejmé, že o

proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015
č. UP 46/2015-9 tak, že mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. V 5186/15 zo dňa 23. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 22. 01. 2016 č. UPo

6/2016-4/Br tak, že odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, teda medzi rozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyhovení
protestu prokurátora a späťvzatím žaloby žalobkyňou uplynulo obdobie viac ako deväť mesiacov. K
prevzatiu právneho zastupovania žalovaného advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o. došlo až máji
2016, teda 4 mesiace po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,

ktoré bolo doručené aj žalobkyni. Tá mala dostatočný časový priestor, aby vzala svoju žalobu späť
ešte predtým, ako sa nechal žalovaný zastúpiť terajším právnym zástupcom a zabrániť tak vzniku
trov právneho zastúpenia. Okrem toho žalobkyňa v dôsledku prechodu vlastníckeho práva z nej na
spoločnosť MH Invest, s. r. o. v marci 2016 stratila aktívnu vecnú legitimáciu a právny záujem na určení
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Už v tom okamihu mala vziať svoju žalobu späť, čím

by nedošlo k vzniku trov právneho zastúpenia žalovaného. Je právne irelevantné tvrdenie žalobkyne,
že dôvod, pre ktorý tak neučinila, bolo podanie správnej žaloby žalovaným na Krajskom súde v Nitre.
Žalobkyňa nemohla dôvodne tvrdiť, že jej právne postavenie bolo neisté, a preto nevzala žaloba skôr
späť, keď už nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

16. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom.
Jedným z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia
práva všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Vychádzajúc z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky v tejto veci, ktorým je odvolací súd viazaný, ako aj z ostatných rozhodnutí
Ústavného súdu SR (I. ÚS 153/2018, II. ÚS 569/2017, I. ÚS 75/2018-16, III. ÚS 280/2018-15)

v obdobných veciach, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci a tiež záujem na zosúladení
rozhodovania Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu v obdobných veciach, dospel odvolací súd
k záveru, že je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
žalovanému priznať voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný procesne
nezavinil späťvzatie žaloby žalobkyňou, a keďže v danej veci neexistovali ani dôvody osobitného zreteľa

odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania niektorej zo strán, nebol daný právny dôvod, pre ktorý
by žalovaný nemal mať voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trovodvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.