Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11Pc/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201900
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817201900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci navrhovateľa: C. G.,

nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX X., t.č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu
odňatia slobody v Žiline, Hlboká cesta 21, 010 24 Žilina, proti povinnej/manželky navrhovateľa: I. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX X., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na určenie manželského výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.3.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Žiadosť o výživné“, doplnené
podaniami doručenými súdu 2.5.2017 (č.l. 4) a 3.4.2018 (č.l. 39), ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd

uložil jeho manželke - povinnej povinnosť platiť mu manželské výživné v sume 50,-Eur mesačne.

2. Podanie návrhu odôvodnil v podstate tým, že jeho manželka podala návrh na rozvod a on je
momentálne nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Je v hmotnej
núdzi. Manželka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a pracuje ako dojička v Lokci. Ich tri deti boli
súdom zverené do starostlivosti jeho matky G. G.. V roku 2016 prišiel o zamestnanie a tak sa zahlásil
na úrad práce Zákamenné. Dňa 15.11206 zahájil protialkoholické liečenie v Hronovciach. Keď sa dňa

15.11.2017 vrátil z liečenia tak začal vybavovať dávky v hmotnej núdzi. Na úrade práce zistil, že jeho
manželka je zamestnaná na Poľnohospodárskom družstve v Lokci. Z úradu práce dostal vo februári
2017 sumu 60,-Eur, v marci 2017 sumu 40,-Eur a v apríli 2017 sumu 16,-Eur. V období od 4.4.2017
do 12.5.2017 bol zamestnaný vo firme STAVOR Zákamenné, ale nebola mu vyplatená žiadna výplata.
Od 12.5.2017 do 17.8.2017 chodil raz do týždňa na verejnoprospešné práce. Keď bol vo väzbe tak
mu matka poslala šek na 124,-Eur, ktorý poslal domov matke nech to dá na svoj účet ako výživné na
maloleté deti. Pred tým ako šiel na liečenie bol v nemocnici v Dolnom Kubíne pre problémy s kolenom.

Potreboval by dostavať dom, ktorý im vyhorel. V roku 2015, keď vyhoreli, prišiel o všetko a deti boli
zverené do starostlivosti jeho matky. Jeho matka „prepísala“ svoj dom na jeho brata I. a jemu tam zrušila
trvalý pobyt a urobila z neho bezdomovca. S manželkou nie je v kontakte a nemá vedomosť, kde sa
momentálne nachádza - vraj je niekde na Morave v Českej republike. On nemá žiadne úspory a tiež
potrebuje aj na hygienu.

3. K návrhu sa vyjadrila manželka navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu 29.12.2017 (č.l.

30) tak, jej manžel (navrhovateľ) podal žiadosť o určenie manželského výživného v čase keď sa chceli
rozviesť.Krozvoduvšaknedošlonakoľkonebolzaplatenýsúdnypoplatok.Momentálneniesúrozvedení
a o rozvode manželstva neuvažujú. Jej manžel (navrhovateľ) je vo výkone väzby. Ona je evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie na úrade práce a nemá žiaden príjem.4. Súd vo veci vykonal dňa 5.4.2018 pojednávania, a to v neprítomnosti manželky navrhovateľa -
povinnej, ktorej doručenie predvolania bolo vykázané prostredníctvom fikcie doručenia podľa § 111 ods.

3 CSP, na ktorom vypočul navrhovateľa, oboznámil listinné dôkazy a prezentoval jej svoje predbežné
právne posúdenie.

5. Navrhovateľ v konaní pred súdom zotrvávajúc na podanom návrhu uviedol, že v máji roku 2016 som
prišiel o prácu a potom sa prihlásil ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Potom išiel na liečenie

a keď prišiel z liečenia tak mu končila tá ,,žobračenka“, takže musel požiadať o dávku v hmotnej núdzi.
Nevlastním žiadne auto ani nič. V roku 2015 vyhoreli pričinením jeho manželky. Na úrade práce bol
evidovaný preto lebo bol práceneschopný - mal operované koleno. Bola jar, skúšal sa zamestnať vo
firme Stavor. Keď prišiel z liečenia a zistil, že je z neho bezdomovec, tak už v tej firme na neho hľadeli
ako na zlodeja. Pracovný pomer neskončil dobrovoľne, ale pracovný pomer bol ukončený zo strany
zamestnávateľa z dôvodu požívania alkoholických nápojov, čo nie je pravda. Pracoval na dohodu, takže

išiel späť na úrade práce a potom šiel na verejnoprospešné práce. Nevie aká je životná úroveň jeho
manželky, s manželkou nie je v kontakte odvtedy ako podpálila dom. Dňa 12.2.2015 sa jeho manželka
zbalila a odišla. Deti mu píšu, že prečo sa dávno s manželkou nerozviedol. Ale jemu to bolo ľúto, že ju
zbavili trvalého pobytu, ešte aj on ju vyhodil a odrhol od detí. Najmladšia dcéra má 12 rokov najstarší
syn bude mať 18 rokov. On je bez domova a finančných prostriedkov, takže ak jeho manželka má nejaké

zamestnanie - nemusí to byť výživné vo výške 20,-Eur alebo 30,-Eur ale môže to byť 5,-Eur na základnú
hygienu. Od firmy Stavor som nezobral žiadne peniaze, ani korunu - malo to byť 86,40 Eur. Jeho zobrali
do väzby a tiež mu neprišla žiadna podpora, až to, čo matka poslala do väzenia a on jej to poslal naspäť
ako výživné na deti. Všetky peniaze posielal mojej matke ako výživné na deti. Vo výkone trestu nie je
zamestnaný, pretože tam nie je vytvorené pracovné miesto.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že konanie o rozvod manželstva účastníkov konania iniciované
manželkou navrhovateľa vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 7P/3/2016 bolo pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavené uznesením, č.k. 7P/3/2016-7 zo 6.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
26.10.2016.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 6T/149/2017-516 z 27.2.2018 bol navrhovateľ
- v bode 1/ označeného rozsudku uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona a v bode 2/ označeného rozsudku, ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe, že: „v presne nezistenom čase najmenej od septembra 2015 minimálne do 12. 05.

2017 v rodinnom dome č. XXXX v obci X., opakovane fyzicky napádal svoju matku G. G., nar. XX. XX.
XXXX, tr. bytom X. č. XXXX tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami za krk, vykrúcal jej ruky, po čom
mávala modriny, hovoril pri tom vulgárne nadávky, snažil sa strčiť jej hlavu do horúceho jedla, udrel ju
po pravej nohe doskou od plávajúcej podlahy, čím jej spôsobil krvnú podliatinu na pravej spodnej časti
nohy, neraz ju tlačil násilím do rohu izby, či manzatky pričom jej vulgárne nadával a škrtil ju, v auguste

2016 počas dňa ju naháňal vidlami na dvore ich rodinného domu, pričom sa jej vyhrážal, že ju tými
vidlami prepichne a vulgárne jej nadával, pričom tieto jeho útoky sa začali voči jeho matke stupňovať
vždy pod vplyvom alkoholu, v uvedenom období po požití alkoholických nápojov sa správal agresívne
aj voči svojim deťom a to ml. J. P., nar. 11. 11. 2000, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M.P., nar.XX. XX. XXXX tým, že sa im vyhrážal, vyháňal ich z domu, naháňal ich po dvore rodinného domu v X.
č. XXXX, pričom na ne kričal, že ich zahluší, čo chytil do ruky, tým po nich hádzal, hovoril, nech skapú,
zakazoval im zobrať si jedlo, naposledy v kuchyni rodinného domu pustil plyn, na základe uvedeného

konania sa deti od strachu pred ním zamykali, mal. M. ponižuje svojim správaním tým, že ho nazýva
„ tučným prasaťom“, ponižuje ho aj rôznymi nadávkami, v júni 2016 v rodinnom dome v X. č. XXXX hodil
do hlavy mal. J. pracovné náradie, ktorým mu spôsobil nezistené zranenie na hlave, ktoré si nevyžiadalo
lekárske ošetrenie, čím spôsobil svojej matke G. G., nar. XX. XX. XXXX a svojim deťom ml. J. P., nar.
XX. XX. XXXX, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M. P., nar. XX. XX. XXXX od septembra 2015 do

súčasnej doby doposiaľ nezistené zranenia“ a
- v bode 2/ označeného rozsudku uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na
tom skutkovom základe, že: „dňa 16. 08. 2017 v čase o 22.00. hod. prišiel domov do rodinného domu
č. XXXX obec X. zjavne pod vplyvom alkoholu, kde prišiel do izby v ktoré, sa nachádzala jeho mama
G. G., nar. XX. XX. XXXX a jeho syn ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako vošiel do izby povedal im,

aby vypadli z domu, lebo za štyri minúty vybuchne dom a na to sa otočil a odišiel z izby preč, v čom
u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie“. Za tieto trestné činy bol navrhovateľ odsúdený na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo navrhovateľovi uložené ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 42) vyplýva, že navrhovateľ mal od 4.4.2017 do 12.5.2017
pravidelný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti od zamestnávateľa STAVOR spol. s.r.o., kedy
jeho vymeriavací základ - teda priemerná hrubá mesačná mzda za mesiac apríl 2017 predstavovala
sumu 70,-Eur a za mesiac máj 2017 sumu 30,-Eur.

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 41) vyplýva, že manželka navrhovateľa bola naposledy
zamestnaná na Poľnohospodárskom družstve a to od 1.3.2017 do 12.4.2017, kde jej vymeriavací základ
- teda priemerná hrubá mesačná mzda za mesiac marec 2017 predstavovala sumu 191,25 Eur a
za mesiac apríl 2017 sumu 20,48 Eur. Tento zamestnávateľ uviedol, že manželka navrhovateľa tam

pracovala len 2 dni a ostatné dni bola práceneschopná (č.l. 21).

11. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. NO2/OSO/ZAM/2017/14429 z 19.10.2017
vyplýva, že odo dňa 18.10.2017 bola manželka navrhovateľa zaradená do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

12. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, k
čomu súd viedli nasledovné skutočnosti:

13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie

súdu) a je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných
dôvodov. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak
vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený
a povinný na jej plnenie.

14. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať aj na to, či priznanie výživného
by nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť,
že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania
sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej

stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj
v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s
dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd vychádza
aj morálneho vymedzenia obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu,byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených
povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady

fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý
požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.

15. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či by priznanie manželského výživného nebolo v rozpore s
dobrými mravmi a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade tento rozpor existuje. Nielenže sám

navrhovateľ uviedol, že svoju manželku vyhodil z domu, ale navrhovateľ sa dopustil aj násilnej trestnej
činnosti voči najbližším príbuzným (bod 8. tohto rozsudku). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bolo
uložené aj ochranné opatrenie - protialkoholické liečenie ústavnou formou je zrejmé, že má problém
s požívaním alkoholických nápojov, ktorý si musel zabezpečovať z finančných prostriedkov a na úkor
iných základných životne dôležitých potrieb nielen vlastných, ale aj potrieb svojich detí, vo vzťahu ku
ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť a za výživu a výchovu, ktorých by mal byť zodpovedný. Z

týchto dôvodov by nemohlo byť priznanie výživného v súlade s dobrými mravmi.

16. I napriek tomu, že vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor je skúmanie splnenia ďalších
hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie požadovaného výživného neúčelné a nadbytočné v
posudzovanom prípade naviac bolo možné až do obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa (najskôr

väzbou a v súčasnosti výkonom trestu odňatia slobody) životnú úroveň oboch účastníkov konania
považovať za porovnateľnú - obidvaja sa nachádzajú v nepriaznivej životnej situácii - sú bezdomovci
a bez pracovného pomeru (evidovaní na úrade práce). Nemožno opomenúť, že navrhovateľ je sa
súčasnosti a nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde sa dostal vlastným pričinením, a jeho
výživujetedapostarané.Zuvedenéhodôvoduniejesplnenýaniďalšíprimárnypredpokladprepriznanie

manželského výživného.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, v dôsledku čoho
ho zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).