Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/535/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115223879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. S., B. XX, zastúpený Lion Law Partners s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO:
36 862 461, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., 815 74 Bratislava, Dostojevského
rad 4, IČO: 00 151 700, pobočka 960 47 Zvolen, Nám. SNP 98/2, o zaplatenie sumy 249,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 21. 06. 2016 č. k. 10C/400/2015 - 93, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2016 č. k. 10C/400/2015 - 93 vo výroku,

v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,88 eur s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne od 17. 11. 2015 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, v ktorom vo zvyšku návrh zamietol a v závislom výroku o trovách konania rozsudok
okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,88
eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17. novembra 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 249,48 eur s príslušenstvom s poukazom na
uzavretú zmluvu o havarijnom poistení, pritom uplatňovaná peňažná čiastka predstavuje sumu, ktorú
mu žalovaný nepriznal pri likvidácii škody, ktorú žalobca utrpel na poistenom osobnom motorovom
vozidle. Žalovaný mu nepriznal z uplatnenej ceny opravy auta sumu 131,60 eur (rozdiel medzi opravcom
účtovanou cenou normohodiny 30 eur s DPH a priznanou cenou normohodiny 23 eur s DPH po

vynásobení 6,10 hodín opravy) a sumu 117,88 eur (rozdiel ceny lakovacieho materiálu vyfakturovanej
opravcom a žalovaným priznanej ceny). Súd prvej inštancie zistil, že žalobca mal u žalovaného
uzatvorené havarijné poistenie, ďalej že dňa 09. 10. 2015 spôsobil žalobca dopravnú nehodu, pri ktorej
bolo poškodené jeho auto. Na základe havarijnej poistky si žalobca uplatnil poistné plnenie vo výške
ceny opravy auta v celkovej sumy 1.458,95 eur. Z uplatnenej sumy mu žalovaný poskytol poistné
plnenie v sume 1.043,50 eur, okrem 5% spoluúčasti (165,97 eur) mu nepriznal „nadhodnotenú“ prácu
v sume 131,60 eur a lakovací materiál v cene 117,88 eur. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s

prehľadom cien normohodín v iných servisoch a zohľadniac fakt, že si žalobca nechal opraviť auto v
neautorizovanom servise, uznal námietku žalovaného ohľadne účelnosti opravy za cenu práce. Preto
v tejto časti - 131,60 eur (predstavujúcej násobok 6,10 hodín x rozdiel medzi cenou normohodiny 30
eur kalkulovanou pri fakturácii ceny opravy auta žalobcu a ceny normohodiny 23 eur, primeranosť ktorejžalovaný preukázal listinnými dokladmi), preto v tejto časti žalobu zamietol. Ďalej súd uviedol, že vyhovel
žalobe v časti o priznanie sumy 117,88 eur za cenu lakovacieho materiálu. Žalovaný nepreukázal,
že cena lakovania bola nadhodnotená. Receptúra, ktorú predložil, je staršieho dáta a je odbornou

otázkou, či zodpovedá tomuto prípadu. Tvrdenie žalovaného, že prelakovanie nebolo až tak potrebné,
lebo sa vymieňali predné dvere a pri výmene náhradného dielu nie je prelakovanie nevyhnutné, súd
neakceptoval. Otázku by mohlo zodpovedať žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, ktoré však
súd vzhľadom k výške predmetu konania nepovažoval za hospodárne. Žalobe v časti poistného plnenia
za lakovanie v sume 117,88 eur vyhovel. Zároveň z priznanej čiastky priznal aj úrok z omeškania od

splatnosti poistenia plnenia do zaplatenia. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP (platného a
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - zrejme ide o chybu v písaní a súd mienil použiť
ustanovenie § 142 ods. 2 OSP - pozn. odvolacieho súdu) rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov nebol
v konaní úspešný v plnom rozsahu a preto ani jednému nepriznal právo na náhradu trov konania.

2.Rozsudokokresnéhosúduodvolanímnapadliakožalobca,takajžalovaný.Žalobcatvrdiacnesprávne

skutkové zistenia z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaný bude povinný
zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú istinu 249,48 eur spolu s úrokom z omeškania a priznať mu náhradu
trov konania vo výške 100 %. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný predložil
kalkuláciu opravy v autorizovanom servise Autonovo, a. s. s cenou normohodiny 25 eur (30 eur s DPH), a

koeficientom lakovacích prác 130 % nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Kalkuláciu autoservisu
Autonovo, a. s. predložil žalobca s poukazom, že žalovaným určený servis za autorizovaný má rovnako
určenú cenu normohodiny ako opravovňa, na ktorú sa žalobca v dobrej viere obrátil s opravou svojho
vozidla. Dôkaz o tom, že kalkulácia servisu Autonovo, a. s. bol predložený žalobcom je uvedený aj
v zápisnici z pojednávania zo dňa 31. 05. 2016. Žalobca sa obrátil na autoservis Lakovňa, s. r. o. v

dobrej viere z dôvodu, že bol pre neho najdostupnejší. Na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že
nebolo v jeho reálnych možnostiach určovať ceny v autoservise a ovplyvniť cenu normohodiny. Naviac,
ako spotrebiteľ a teda slabšia zmluvná strana, má zvýšenú právnu ochranu. Žalovaným uvádzaný
pojem autorizovaný servis nemá oporu v žiadnom právnom predpise, žiadny právny predpis nedefinuje,
čo je autorizovaný autoservis a za akých podmienok sa má spotrebiteľ naň obrátiť. Žalobca využil

autoservis, s ktorým mal dobré skúsenosti a ktorý bol pre neho najvhodnejšia varianta, na čo mal ako
spotrebiteľ právo. Odvolávanie sa na autorizovaný servis nedostatočne zdôvodňuje a nepreskúmateľne
vysvetľuje uznanie normohodiny v sume 23 eur s DPH, keď autoservis, na ktorý sa žalovaný odvoláva
má určenú cenu práce 25 eur (30 eur s DPH). Súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval zdôvodneniu
tejto podstatnej časti odôvodnenia - normohodiny opravovne, na ktorú sa žalobca obrátil s opravou

svojho vozidla. V otázke normohodiny uvádzal, že vychádzal z porovnania normohodín v autorizovaných
servisoch, takéto porovnanie zo zisteného skutkového stavu, ani z odôvodnenia konkrétne nevyplýva.
Preto ide o argumentáciu nepreskúmateľnú a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalobca si dal
spraviť kalkuláciu opravy v žalovaným označenom autoservise ako „autorizovanom“ a dospel k záveru,
že cena opravy v takomto prípade by stála viac ako v autoservise, na ktorý sa reálne obrátil. Tým je

zrejmé, že žalobca k oprave pristupoval zodpovedne a snažil sa zistiť náklady na opravu svojho vozidla,
pristúpil k lacnejšej variante, čím žalovanému ušetril takmer 240 eur, čo je rozdiel medzi kalkuláciou
Autonovo, a. s. 1.696 eur a faktúrou č. FV1500145 (1.458,95 eur). Aj napriek tomu žalovaný
krátil poistné plnenie žalobcovi, ktorý vynaložil na opravu vlastné finančné prostriedky, čím mu vznikla
škoda v jeho majetkovej sfére 249,48 eur. Žalovaný nepriznaním normohodiny v rovnakej výške, ako

ním určený servis za autorizovaný ide proti záujmom poisteného subjektu v tom zmysle, že neprizná
ako by ním určenú cenu opravy.

3. V ďalšom žalobca citoval príslušnú právnu úpravu (§ 52 ods. 1, 2 ,3, 4, § 52 ods. 1, § 54
ods. 1, 2, § 791 Občianskeho zákonníka) a uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu má obsahovať

výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia, účelom odôvodnenia je predovšetkým
doložiť správnosť rozhodnutia, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutia. Vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že nie je dostatočne odôvodnené, nespĺňa atribúty
presvedčivého a preskúmateľného rozhodnutia. Navrhuje zmeniť rozsudok tak, že žalovaný bude
povinný zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú sumu.

4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmeniť a rozhodnúť tak, že súd žalobu zamietne
v celom rozsahu. Namieta proti priznaniu sumy 117,88 eur s príslušenstvom predstavujúcu cenulakovacieho materiálu. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaný nepreukázal
nadhodnotenie ceny lakovania. S takýmto hodnotením nesúhlasí a má za to, že uplatnená suma 117,88
eur predstavuje neopodstatnené 130 %-né navýšenie lakovacieho materiálu. Nimi predložená kalkulácia

opravy vychádza podľa lakovacieho systému AZT, na tom istom princípe funguje aj K. (program, podľa
ktorého postupoval servis žalobcu), čo znamená, že všetky ceny položiek a iného pri lakovaní použitého
materiáluzadávadoprogramunezávislýdodávateľAZT,tojeajžalobcaajžalovanývychádzazrovnakej
databázy lakov a lakovacieho pomocného materiálu. Do kalkulácií servisu žalobcu je však napríklad
zadané predlakovanie dielov, čo je navýšenie obtiažnosti práce lakovača a tým, že sa ľavé predné dvere

vymieňali, považuje žalovaný toto predlakovanie za neopodstatnené. Žalovaný má za to, že v tomto
prípade rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a preto
navrhovali znalecké dokazovanie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil toto za nedôvodné. Poukázal na článok
VI. ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - I., keď

nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla. Rozdiel medzi žalovaným priznanou priemernou normohodinou ustanovenou na
základe prieskumu trhu pre porovnateľné neautorizované servisy pre danú triedu automobilov ( t. j.
23 eur s DPH) a medzi opravcom účtovanou normohodinou vo výške 30 eur s DPH predstavuje
sumu 131,60 eur. Žalobca si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v neautorizovanom servise,

ktorý si účtoval cenu práce vo výške 25 eur bez DPH (30 eur s DPH), táto cena normohodiny
zodpovedá cene práce v autorizovanom servise, čo nakoniec preukázal aj samotný žalobca. Nie je
možné prisvedčiť žalobcovi, že oprava poškodeného motorového vozidla v autoservise Lakovňa bola
vykonaná v súlade s citovanými všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobca si dal opraviť motorové
vozidlo v neautorizovanom servise za ceny rovnajúce sa autorizovanému servisu v danom regióne, čo

nenapĺňa definíciu primeranosti a účelnosti nákladov na opravu v zmysle VPP. Autorizované servisy
sú zaviazané výrobcom používať vysokú kvalitu náradia, technológiu opráv a náhradných dielov, čo sa
odzrkadľuje na kvalite opravy a tým aj na vyššej cene normohodiny. Preto majú opodstatnene vyššiu
cenu práce, keďže disponujú technológiami zadanými priamo výrobcami motorových vozidiel a musia
spĺňať vysoké kvalitatívne požiadavky výrobcov narozdiel od neautorizovaných servisov. Pokiaľ si preto

okresný súd osvojil žalovaným predložený prieskum cien normohodín v neautorizovaných servisoch, je
takýto postup súdu preskúmateľný a správny. Preto považujú rozsudok okresného súdu v časti, ktorým
žalobu zamietol za správny a navrhujú ho potvrdiť.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na odôvodnenie odvolania založené na

tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne znalecké dokazovanie navrhované
žalovaným. Vzhľadom na výšku predmetu sporu 249,48 eur by suma znaleckého dokazovania mohla
prevýšiť výšku samotného sporu a preto sú závery súdu prvej inštancie o nehospodárnosti nariadenia
znaleckého dokazovania správne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že suma 117,88 eur predstavuje nadhodnotené
navýšenie lakovacieho materiálu na konštantu 130 % uvádza, že samotný žalovaný z vlastnej vôle

kontaktoval žalobcu pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku zo dňa 21. 06. 2016 s tým, že chcel
sumu 117,88 eur žalobcovi zaplatiť, čo svedčí o tom, že túto časť nároku žalobcu uznal za opodstatnenú.
Poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 02. 08. 2016. Lakovacia konštanta 130 % je nižšia ako
autoservisy žalovaným preferované a označené za autorizované. Žalovaným označený autorizovaný
servis Autonovo, a. s. udáva lakovaciu konštantu 140 %. Teda v tomto prípade šlo o nižšiu konštantu ako

preferuje žalovaný. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že konal ako spotrebiteľ, obrátil sa v dobrej viere na
autoservissopravousvojhovozidla,vynaložilvlastnéfinančnéprostriedkyanemoholovplyvniťanivýšku
konštanty lakovacieho materiálu, ani výšku normohodiny. Obidve položky sú položkami, ktoré ovplyvniť
nemohol, prinútenie žalobcu, aby sa obrátil na konkrétny autoservis je pre spotrebiteľa neprijateľnou
podmienkou.Navrholrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťtak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi

celú uplatnenú sumu 249,48 eur.

7. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na podrobné dôvody, pre ktoré nepovažuje lakovaciu konštantu
za danú servisom žalobcu vo výške 130 % za oprávnenú. Pokiaľ žalovaný poukazuje na emailovú
komunikáciu zo dňa 02. 08. 2016 (zrejme malo byť uvedené žalobca poukazuje) je zrejmé, že žalovaný

neuznal nárok žalobcu za opodstatnený, len štandardne žiadal o oznámenie čísla účtu žalobcu.

8. Žalobca v jeho odvolacej replike poukázal na skutočnosť, že žalobca má v pozícii spotrebiteľa
výhodnejšie právne postavenie, obrátenie sa na autorizovaný autoservis je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
19. 07. 2016 v obdobnej veci, v zmysle ktorého nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy
ani súvisiacich VPP. Pokiaľ žalovaný poistnou zmluvou zaväzuje žalobcu vykonať opravu v určenom

autoservise obmedzuje princíp autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch, takáto zmluvná podmienka je
neprijateľná. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že si dal spraviť kalkuláciu opravy v autoservise Autonovo,
a. s. pred opravou svojho vozidla, podľa tej kalkulácie by oprava vyšla na 1.696 eur. Zvoleným postupom
žalobca ušetril žalovanému finančné prostriedky v sume 237,05 eur.

9. Žalovaný na toto reagoval tak, že rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11C/55/2016 zo dňa
19. 07. 2016 je pre rozhodnutie tejto veci irelevantné, nejde o platnú judikatúru občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predmet posudzovaný v uvedenej veci nie je totožný
s prejednávanou vecou.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

„CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; napadnutý rozsudok v prvom výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi určenú sumu potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP,
rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a odvolania ako žalobcu, tak aj
žalovaného dospel k záveru, že za dôvodné je potrebné považovať odvolanie žalobcu; odvolanie
žalovaného posúdil odvolací súd ako neopodstatnené.

12. Žalobca uplatňuje nárok z titulu poistného plnenia z havarijného poistenia, a to na základe poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX - I. poistenie Alianz - Slovenská poisťovňa, a. s.. Medzi sporovými
stranami nebola sporná skutočnosť, že došlo k škodovej udalosti, na základe ktorej mal žalobca voči
žalovanému právo na plnenie v zmysle ustanovenia § 788 ods. 1, 3 a § 806 OZ tak, ako to správne

uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Na základe tejto poistnej udalosti došlo zo strany
žalovaného k plneniu, avšak nie v celej uplatnenej výške, žalovaný krátil plnenie s poukazom na
všeobecné poistné podmienky tvrdiac, že ním krátené dve položky nemožno považovať za účelne
vynaložené a primerané náklady na opravu poškodeného poisteného vozidla v zmysle osobitných
poistných podmienok ku I. poisteniu.

13. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú
obranu žalovaného a teda jeho postup v prípade krátenia poistného plnenia, kde žalovaný argumentoval
nadhodnotením lakovacích prác; tvrdil, že nebola preukázaná potreba navýšenia množstva lakovacieho
materiálu, resp. navýšenia lakovacej konštanty nad 100 %. Odôvodňoval to tým, že prelakovanie

nebolo „až tak potrebné“, pretože sa vymieňali predné dvere a v prípade výmeny náhradného dielu
nie je prelakovanie nevyhnutné. Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval takúto obranu žalovaného za
dôvodnú, odvolací súd sa s takýmto názorom stotožňuje. Uvádzaný dôvod o neúčelnosti navýšenia
lakovacej konštanty ostal zo strany žalovaného len v rovine tvrdení, teda ako správne uviedol súd prvej
inštancie, toto tvrdenie bolo nepreukázané. Žalobca si uplatnil poistné plnenie a preukázal, že práve

v takomto rozsahu zaplatil autoopravovni za vykonané lakovnícke práce na havarovanom motorovom
vozidle. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by bol žalobca povinný preverovať postup autoopravovne a
skúmať, či uvádzané množstvo lakovacieho materiálu bolo v celom rozsahu dôvodné, pretože na takéto
posúdenie bežný spotrebiteľ nie je kompetentný a ani nemá dôvod vedieť túto skutočnosť potvrdiť.
Zároveň však odvolací súd dodáva aj tú skutočnosť, že ani samotný argument, že predlakovanie v tomto

prípade nebolo potrebné, nemožno považovať za preukázania nesplnenia podmienok v čl. 6 ods. 1
osobitných podmienok I. poistenia, teda že by šlo o neúčelne vynaložené, príp. neprimerané náklady
na opravu poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ v tomto smere navrhoval žalovaný vykonanie
znaleckého dokazovania (pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní) okresný súd správne
uviedol, že vzhľadom na predmet konania by bolo znalecké dokazovanie nehospodárne. Iný dôkaz,

ako vlastný prepočet a vlastný názor k spotrebe laku však žalovaný nepredložil. Správne preto súd
prvej inštancie rozhodol, keď vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 117,88 eur za cenu lakovacieho
materiálu a priznal žalobcovi nárok na poistné plnenie aj v tomto rozsahu. Odvolanie žalobcu ohľadne
tohto nároku, preto odvolací súd považoval za bezdôvodné.14. Pokiaľ ide o ďalšiu časť uplatneného nároku, kde súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol
s odôvodnením, že „vychádzajúc z dokazovania oboznámením sa s prehľadom cien normohodín v

iných servisoch a zohľadňujúc fakt, že si navrhovateľ nechal opraviť auto v neatorizovanom servise,
uznal súd námietku odporcu ohľadne účelnosti opravy za cenu práce.“ Z tohto dôvodu okresný súd
zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal časti nepriznaného poistného plnenia, ako rozdielu
medzicenoupráce,ktorúzaplatilzavykonanúopravuažalovanýmpriznanoupriemernounormohodinou
porovnateľných neautorizovaných servisov pre danú triedu automobilov (131,60 eur).

15. Odvolací súd musí v tomto prípade konštatovať, že odôvodnenie rozsudku v tejto zamietajúcej časti
uplatneného nároku nespĺňa základné predpoklady vyžadované pre riadne odôvodnenie rozsudku v
zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Z celého odôvodnenia totiž nie je zrejmé, čo súd zistil „z prehľadu cien normohodín v iných servisoch“
a akú skutočnosť z toho vyvodil v súvislosti s predmetom sporu a tiež nie je vôbec vysvetlené, z

akého dôvodu súd považoval skutočnosť, že si žalobca nechal opraviť auto v neautorizovanom servise
za dôvod, pre ktorý možno v tejto časti považovať cenu práce opravy za neúčelnú. Pretože v tomto
smere chýba akékoľvek zdôvodnenie záveru súdu o neúčelnosti opravy za cenu práce v tomto rozsahu,
musí súd konštatovať, že ide o nesprávny procesný postup až v takej miere, že znemožňuje strane
uplatňovať jej patriace procesné práva, keďže pre nedostatok dôvodov nemožno v tomto smere vecne

argumentovať. V prípade chýbajúcich dôvodov nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní
a v preto v tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP ho vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ďalšom konaní je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal uplatneným nárokom v zmysle podanej

žaloby a tiež, aby sa vysporiadal s obranou žalovaného tak, aby bolo dostatočne jasné, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a tiež, ako vec posúdil právne tak, aby rozsudok a
jeho odôvodnenie bol dostatočne jasný, výstižný a presvedčivý (§ 220 ods. 2 CSP). Okresný súd uviedol
tiež, že nie je sporné, že servis, v ktorom si žalobca nechal auto opraviť, nie je zmluvným partnerom
žalovaného a tento fakt zohľadnil pri nepriznaní časti uplatneného nároku. Žiadnym spôsobom však

túto skutočnosť právne neposúdil. Nie je preto vôbec zrejmé, na základe čoho bol žalobca povinný
využiť služby zmluvného autoservisu žalovaného, rovnako chýba záver, prečo podľa názoru súdu je
cena normohodiny autorizovaného autoservisu vyššia ako v prípade neautorizovaného servisu a aké sú
v tomto smere možnosti spotrebiteľa. Odvolací súd považuje tieto skutočnosti, či okolnosti za dôležité
pre posúdenie, či bolo dôvodné zo strany žalovaného postupovať spôsobom, ktorý urobil, to znamená

krátiť poistné plnenie s poukazom na neúčelnosť ceny opravy.

16. Odvolací súd zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania, o ktorom bude opätovne rozhodnuté
súdom prvej inštancie, tento zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).