Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410217482
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4410217482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: BL Management, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1./ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E. T.,
2./ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, E. XXX, K. E., 3./ R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E.
T., žalovaní v 1./ až 3./ rade zastúpení JUDr. Milošom Cimrákom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 4.954,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. júna 2018 č. k. 9C/11/2012-680, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanýmv1./až3./radepriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 18.06.2018, č. k. 9C/11/2012-680 pri
právnom posúdení podľa § 1, § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákonov SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., o ochrane

spotrebiteľa, § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 504, § 369 ods. 1, § 503 ods. 3 Obch. zák., § 37 ods. 1, § 39,
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., a článkov 2, 3 a 8 Smernice Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Rady Európskych spoločenstiev,
podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že ho v rozsahu 100% priznal žalovaným v 1./ až 3./ rade, ktorí mali v spore úspech. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie berúc na zreteľ právny názor
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) tak ako bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre zo dňa
11.101.2017 č. k. 5Co/490/2016-555, doplnením dokazovania v naznačenom smere a po podrobení
Zmluvy o úvere zo dňa 20.07.2007 súdnej kontrole zistil, že jednotlivé ustanovenia tejto úverovej zmluvy
sú v rozpore s odcitovanými ustanoveniami právnych predpisov.

Žalovaná v 1./ a žalovaná v 2./ rade zodpovedajú do výšky nadobudnutého dedičstva a to každá v
pomere 1/6-ina a žalovaná v 3./ rade zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva v pomere 4-6-iny.4. Zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 20.07.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu na jednej strane a
na strane druhej v čase uzatvorenia s manželom žalovanej v 3./ rade ako priamym dlžníkom a žalovanou
v 3./ rade ako spoludlžníčkou, posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa v tom čase spravovala

zák. č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 23a sa neskôr za spotrebiteľskú zmluvu
explicitne považovala aj zmluva uzatvorená podľa Obch. zák. V danom prípade súd prvej inštancie aj s
poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyhodnotil predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú,
regulovanú podľa osobitnej úpravy, t. j. zák. č. 634/1992 Zb., v jeho platnom znení. Predmetný úver je
však potrebné považovať za absolútny obchod a na úver dopadá tretia časť Obch. zák., v zmysle jeho

odcitovaných ustanovení. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o typovú zmluvu, pričom
žalovaní predmet jej plnenia na podnikanie nepoužili. Právny predchodca žalobcu, ako pôvodný veriteľ
bol v čase uzatvorenia tejto zmluvy podnikateľom a predmet sporu sa týka jeho podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., účinného od 01.04.2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa vopred
nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, resp. si inak pohoršiť vlastné postavenie.

5. Zmluvu o úvere č. XXXX uzatvorenú dňa 20.07.2007 prvoinštančný súd posudzoval aj podľa zák.
č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v jeho platnom znení. Na predmetnú zmluvu sa zároveň
vzťahovali aj ust. zák. č. 129/2010 Z. z., pretože s poukazom na ust. § 873f ods. 3 a 4 Obč. zák., čo
sa týka ochrany spotrebiteľov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, neprichádza do úvahy až

dátum od 01.01.2008, ale sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom. Z dôvodu
zamedzenia kolízie dvoch právnych noriem na ten istý inštitút, pretože na danú zmluvu s vzťahujú ust.
tak Obch., ako aj Obč. zák., a špeciálneho zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, sa vždy použije
norma občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia, pretože v danom prípade bol dlžník
spotrebiteľ, a nie podnikateľ.

6. Po podrobení Zmluvy o úvere zo dňa 20.07.2007 podrobnej kontrole súd dospel k tomu záveru, že
jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy sú v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto zo strany súdu
boli vyhodnotené ako absolútne neplatné. Podľa čl. 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania úverov
pre fyzické osoby v City bank (Slovakia, a.s.) zo dňa 26.02.2007, ktoré boli brané ako neoddeliteľná

súčasť zmluvy o úvere, je uvedené, že klient je povinný zaplatiť banke úrok z financovanej čiastky banky
s použitím úrokovej sadzby stanovenej zmluvou o úvere. V časti 4.4 VPP úverov sú zároveň riešené
aj úroky z omeškania tak, že banka môže klientovi účtovať za každý deň omeškania, počnúc dňom,
kedy mala byť príslušná suma uhradená, úroky z omeškania vo výške, ktorú banka uverejní, pričom
nepresiahnu trojnásobok výšky základnej úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy o

úvere, inak úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Podľa čl. 9.4. VPP úverov sa dňom
úmrtia žiadateľa všetky nesplatené splátky úveru stávajú splatné. V zmysle čl. 3.2 zmluvy o úvere
je klient povinný platiť úroky z financovanej čiastky vo výške 29,99% p.a. Vzhľadom na tieto články
VPP úverov fyzickým osobám, ktoré vypracoval právny predchodca žalobcu, ako aj s poukazom na
článok predmetnej zmluvy o úvere týkajúci sa výšky úrokov z financovanej čiastky, ale aj s poukazom

na vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu, splátka, ktorá pozostávala z úveru, už v sebe zahŕňala
financovanú čiastku vrátane poskytnutého úveru úroku, poplatku za poskytnutie úveru a poisťovacieho
poplatku. Z uvedeného je potom jednoznačné, že žalobca už nesprávne v žalobe zo dňa 19.10.2010
v spojení s opravou zo dňa 08.02.2012 uplatňoval istinu. Ku dňu smrti poručiteľa, t. j. 28.11.2009 sa
potom podľa čl. 9.4 stala splatná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ako celok, pozostávajúca z

nesplatenej časti úveru, úrokov a ďalších poplatkov. Úrok na poskytnutie úveru vo výške 29,99% p. a.,
nemá charakter sankcie za oneskorené plnenie, ale je odplatou za úverovanie.

7. Žalobca uviedol, že financovaná čiastka vypočítaná podľa čl. 3.1 predstavuje sumu 209.798,87 Sk a
skladá sa z poskytnutého úveru 170.000,- Sk, z poplatku za poskytnutie úveru 25.900,- Sk a poplatku za

poistenie úveru 14.298,87,- Sk. Pokiaľ ide o úrok vo výške 29,99% p. a., tento zmluvný úrok nie je možné
identifikovať, či bol zahrnutý do splátky úveru, pretože v zmluve to uvedené nie je. Takisto aj z RPMN,
ktorej výška bola uvedená 45,62% nie je zrejmé, či bolo zahrnuté do úverovej platby. V čase uzatvorenia
zmluvy bola výška úrokovej sadzby za obdobný úver menej ako 20% a práve súdna prax preukázala,
že úroky z omeškania, ktoré boli stanovené nad hranicu 20% boli už v rozpore s dobrými mravmi. V tejto

súvislosti dal súd do pozornosti obsah rozhodnutia KS v Prešove, sp. zn. 16Co/71/2011. Nie je v súlade
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, aby žalobca do sumy poskytnutých finančných prostriedkov
zarátal aj poplatok za poskytnutie úveru a poistenie, ktoré fakticky neboli nikdy právnemu predchodcovi
žalovaných fyzicky poskytnuté a napriek tomu boli úročené úrokovou sadzbou vo výške 29,99%.8. Daný úver bol zabezpečený poistením aj keď pri dojednaní poistných podmienok právny predchodca
žalobcu postupoval v rozpore s účelom poistenia tak, ako to súd vyššie zdôvodnil. Preto nemožno

súhlasiť s dôvodením žalobcu v tom smere, že úver nebol žiadnym spôsobom zabezpečený a že z tohto
dôvodu je úrok uvedený v zmluve primeraný. Takýto úrok súd vôbec za primeraný nepovažuje, práve
naopak, považuje ho za neprimeraný, vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. To isté sa vzťahuje aj na
výšku RPMN, ktorá nebola správne vyčíslená a vypočítaná podľa vzorca VPP úverov článku 4. bod 3.
Výšku RPMMN takisto považoval súd za neprimeranú.

9. S poukazom na neprimerané zmluvné podmienky, ktoré právny predchodca žalobcu použil v zmluve
o úvere je potrebné poukázať aj na obsah zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom s
účinnosťou od tohto zákona bolo do Občianskeho zákonníka zavedené nové ustanovenie § 53b, podľa
ktorého bola inkorporovaná zásada, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie so splnením záväzku spotrebiteľa spolu

nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Predmetné ustanovenia neboli účinné v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy, avšak v tomto zmysle by bolo možné kvalifikovať požiadavku žalobcu
na úroky vo výške 29,99% p. a. aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere sa preto
súd stotožnil s námietkou žalovaných. Úrok uvedený v zmluve zo dňa 20.07.2007 pod bodom 3.2 vo
výške 29,99% ročne, tak súd vyhodnotil v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák., pretože zmluvný

vzťah posúdil ako spotrebiteľský a je potrebné zohľadniť aj normy ohľadne neprijateľných zmluvných
podmienok, ktorých aplikácia je v spotrebiteľských zmluvách považovaná ex lege za neplatnú a to v
súlade s ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu žalovaným to, že zákon
vymedzuje za neprijateľnú podmienku aj tie ustanovenia, ktoré od spotrebiteľa požadujú, že ak nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie svojho záväzku. Takýto

úrok z omeškania vyhodnotil súd za neplatný podľa § 39 Obč. zák., ako dojednanie vykonané právnym
predchodcom žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

10. Za ďalšiu skutočnosť spočívajúcu v porušení dobrých mravov súd považoval to, že poručiteľ (manžel
žalovanej v 3./ rade) mal v čase uzavretia zmluvy 63 rokov, mal nepriaznivý, až zlý zdravotný stav

rezultujúci z lekárskych správ, pretože prekonal ťažkú mozgovú príhodu a nevedel sa ani pohybovať,
lebo bol na vozíčku a predmetnú zmluvu vedel podpísať iba tým spôsobom, že zamestnanec právneho
predchodcu žalobcu prišiel osobne k nemu domov. Uvedené je neobvyklé, pričom so zmluvou o úvere
ručiteľ zároveň podpísal (uzatvoril) aj zmluvu o poistení úveru v ubezpečení zo strany zamestnanca
právneho predchodcu žalobcu v tom, že napriek zdravotnému stavu poručiteľa sa poistná zmluva pre

prípad smrti uzatvoriť s poručiteľom dá, avšak samotná poisťovňa Met Life v prípisoch na základe
výziev súdu naopak uviedla, že poistné plnenie nebolo možné poskytnúť žalovaným v 1./ až 3./ rade
po smrti poručiteľa, nakoľko v žiadosti o úver, časť 8., poistenie bod 2., poručiteľ, ako priamy dlžník
podpísal zdravotné prehlásenie, ktorým vyhlásil, že v prípade, že má menej ako 60 rokov, prehlasuje,
že nemá zdravotné problémy (predovšetkým netrpí žiadnou chronickou chorobou alebo akoukoľvek

chorobou, ktorá môže viesť k smrti alebo k trvalej invalidite. Zároveň zobral na vedomie, že akékoľvek
nepravdivé a nesprávne informácie alebo prehlásenia spôsobia neplatnosť poistného krytia. Z týchto
dôvodov poisťovňa Met Life Amslico prehlásila, že poručiteľ nemá nárok na poistné plnenie z predmetnej
zmluvy, pretože v čase úmrtia dňa 28.11.2009 nemal žiadne platné poistenie v ich spoločnosti a preto
mu ani nemohlo byť vyplatené žiadne poistné.

11. Súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi, že právny predchodca žalobcu uzavrel a uviedol tým
poručiteľa do omylu, aby podpísal poistnú zmluvu s tým, že pre prípad smrti z poistného krytia, bude
splatený úver, čo v skutočnosti nebolo pravdou. Právny predchodca žalobcu v čase, keď poskytoval
takúto informáciu pred podpisom samotnej zmluvy o úvere poručiteľovi vedel alebo prinajmenšom musel

vedieť o skutočnostiach zakladajúcich poistné výluky. V tejto súvislosti poukázal súd aj na obsah ust.
§ 49a Obč. zák., ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2008. Zmluva, pri uzavretí ktorej jeden
z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl,
alebo aby tým využil jeho omyl, nie je platnou podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pre nedostatok vážnej vôle,
ale aj podľa § 39 Obč. zák., pre rozpor s týmto zákonom. Takýmto spôsobom došlo k preukázaniu

podvodného konania právneho predchodcu žalobcu, ktorý v súvislosti s uzatváraním zmluvy o úvere
uviedol svojim ubezpečením do omylu žiadateľa úveru, t. j. poručiteľa, ktorému uviedol, že aby napriek
jeho nepriaznivému zdravotnému stavu uzatvoril poistnú zmluvu s poistným krytím pre prípad smrti.
Poistenie splátok úveru sa však v dôsledku smrti poručiteľa stalo bezpredmetným, nakoľko podľavyjadrenia poisťovne Met Life Amslico nezakladalo nárok na poistné plnenie. Takéto konanie je konaním
v rozpore s dobrými mravmi, ktorých dodržiavanie chráni aj ust. § 39 Obč. zák., zák. č. 250/2007 Z. z.,
o ochrane spotrebiteľa a aj zák. č. 634/199 Zb.

12.Vdanomprípadebolopreukázané,žeprávnypredchodcažalobcukonalvrozporesdobrýmimravmi,
keď zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, pretože dlžník mal platiť neprimerane
vysoké úroky z financovanej čiastky vo výške 29,99% p. a., a takisto bola nesprávne určená výška
RPMN 45,62%, a že financovaná čiastka vo výške 209.798,87 Sk pozostáva z poskytnutého úveru, z

poplatkuzaposkytnutieúveruazpoplatkuzapoistenie,keďvlastnepoplatokzapoistenie,resp.celkovo,
čo sa týka poistenia, bol dlžník uvedený právnym predchodcom do omylu tým, že poistenie uzavrel vo
veku 63 rokov so zlým zdravotným stavom najmä po prekonaní mozgovej porážky. Takéto poistenie
nemal poručiteľ vôbec uzavrieť, avšak žalobca ho k tomu naviedol a toto považoval za zabezpečenie
úveru, pričom vedel, že pre prípad smrti nebude úver krytý poistným plnením. Na základe uvedeného
spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvy, bol uvedený do omylu a v podstate plnil na základe neprijateľných

zmluvných podmienok, ako aj v rozpore so zákonmi na ochranu spotrebiteľa (zák. č. 634/1992 Zb.,
a zák. č. 250/2007 Z. z.), ktoré boli obidva platné v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu a v rozpore
aj s ust. Obč. zák., upravujúcimi postavenie spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv, ktoré sa na daný
prípad vzťahujú v dôsledku inkorporácie takýchto právnych noriem v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z., o
spotrebiteľských a iných úveroch v platnom znení. Žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno,

že poskytnutý úver bola platne uzavretý a takisto, že aj všetky podmienky v tejto zmluve zakotvené sú
platné. Naopak žalovaní v 1./ až 3./ rade v spore preukázali, že došlo k porušeniu zmluvných podmienok
a VPP úverov právneho predchodcu žalobcu.

13. Na margo aplikovania Smernice Rady 93/13/EHS a článku 8, súd prvej inštancie uviedol, že

neprijateľnosť koncipovanej zmluvnej podmienky v predmetnej úverovej zmluve priamo vyplýva z tejto
Smernice. Úprava obsiahnutá v Smernici Rady 93/13/EHS bola pre slovenské súdy záväzná dňom
vstupu SR do EÚ a to bez ohľadu na právnu formu obsiahnutú v Obč. zák. Preto absencia akýchkoľvek
ustanovení v Obč. zák., nezbavuje súd povinnosti vykladať právo v súlade s pôvodnou Smernicou Rady
93/13/EHS, resp. jej novším znením.

14. Na záver prvoinštančný súd skonštatoval, že v prípade úverovej zmluvy uzavretej dňa 20.07.2007
išloospotrebiteľskúzmluvu,naktorúbolopotrebnéaplikovaťpríslušnéust.Obč.zák.,ospotrebiteľských
zmluvách, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy ešte neboli platné. Zo strany žalobcu išlo jednoznačne o
zneužitie zmluvnej strany, kedy zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bola uplatňovaná

neprimeraná odplata za požičané finančné prostriedky a úmyselné uvedenie do omylu v súvislosti
s poistením úveru, malé a ťažko čitateľné písmo uvedené najmä vo VPP úverov pre fyzické osoby,
právnické osoby Citibank, neprimerane vysoká sadzba RPMN, čím je možné konštatovať, že takto
skoncipovaná civilno-právna úžera, tak, ako ju zakomponoval právny predchodca žalobcu do úverovej
zmluvy zo dňa 20.07.2007 ako aj do VPP úverov, môže spôsobiť jedine neplatnosť právneho úkonu v

celom jeho rozsahu, pre rozpor s dobrými mravmi, pretože úver bol poskytnutý iba na základe vôle a
toho, čo chcel mať právny predchodca žalobcu v predmetnej úverovej zmluve zakomponované, pričom
išloovopredpripravenútypovúzmluvu,ktorúdlžníkspolusospoludlžníkommohlipodpísať,avšaknična
jej obsahu zmeniť. Žalobca využil slabšie postavenie nedostatočne oboznámeného spotrebiteľa s VPP
úverov. V takýchto prípadoch sú súdy, ale aj zákony naklonené slabšej strane sporu, ktorou je spotrebiteľ

a okamihom splatnosti úveru úver zaniká, pretože pán Szabó zomrel a podľa článku 9.4 VPP úverov
dňomúmrtiažiadateľasavšetkynesplatenésplátkyúverustávajúsplatnými.Okamihomsplatnostiúveru
zaniká právo žalobcu aj na zmluvné úroky, pričom má právo len na úroky z omeškania, ktoré si žalobca v
tomto spore neuplatňoval. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru a poplatok za vedenie účtu, tieto nie sú
vylúčené zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., pretože

predstavujú hlavný predmet plnenia. V zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktorými sa
upravujú základné plnenia zo zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú, za hlavný predmet plnenia. S
poukazom na uvedené dôvody v ich vzájomnom kontexte, súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc súdu druhej inštancie, aby rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. V podanom odvolaní poukázal na obsah ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalobca nevie, z akého dôvodu plynie presvedčenie žalovaných a zároveň
aj súdu, že právny predchodca žalobcu musel mať vedomosť o zdravotnom stave poručiteľa, avšak
iba ich úvaha, že poručiteľ sa pohyboval na invalidnom vozíku, nemohla znamenať, že poručiteľ nebolplne spôsobilý na právne úkony. Ani tá skutočnosť, že poručiteľ prekonal mozgovú príhodu v r. 2001
ešte neznamená, že jeho zdravotný stav sa nemohol zlepšiť. Žalovaní viackrát uviedli, že poručiteľ
bol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy pripútaný na lôžko, avšak podľa znenia lekárskej správy z

22.12.2007, t. j. päť mesiacov po uzatvorení zmluvy, jeho stav bol hypomobilný, teda menej pohyblivý.
Právny predchodca žalobcu nemal povinnosť a ani dôvod požadovať už v čase uzatvorenia zmluvy
zdravotný posudok žiadateľa. Samotný žiadateľ a na jeho strane spolužiadateľka o úver, t. j. žalovaná v
3./rademalidôkladnevyhodnotiť,čiuvedenienepravdivýchinformáciínebudemaťvbudúcnostiprenich
nepriaznivé následky, t. j. neposkytnutie poistného plnenia. O dôsledkoch uvedenia nepravdivých údajov

boli riadne poučení, tak v žiadosti o úver, ako aj v poistných podmienkach. Skutočnosť, o ktorú žalovaní
opierajú svoje tvrdenie, že poručiteľ bol uvedený do omylu sa nevzťahuje na daný prípad, pretože v
čase uzatvorenia zmluvy mal poručiteľ viac ako 60 rokov. V danom prípade sa jednalo o poistenie pre
prípad smrti v dôsledku úrazu. V prípade poručiteľa po dosiahnutí 60 rokov života a s jeho zdravotnou
diagnózou si poručiteľ sám zvolil takéto poistenie. Žalovaní počas celého súdneho konania zavádzajú a
ich tvrdenia sú zároveň nepreukázateľné. Zmluva o poistení úveru bola uzavretá na dobrovoľnej báze,

pričom bolo zjavne preukázané to, že poistenie úveru bolo právnym predchodcom žalobcu uhradené,
čo potvrdila aj spoločnosť Met Life Amslico - poisťovňa. Predmetný úver bol poskytovaný obidvom
manželom Szabóovým, čoho dôkazom je aj podpis úverovej zmluvy žalovanou v 3./ rade, pričom
argumenty ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu neb. P.ačali produkovať a predkladať žalovaní v
1./ až 3./ rade až v čase, keď bolo potrebné poskytnutý úver splácať.

16. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnuté finančné prostriedky, na daný právny vzťah nedopadá ust. § 53
ods. 6 Obč. zák., účinné až od 01.01.2008. Vzhľadom na zákaz retroaktivity nemožno použiť súčasne
platnéust.§53ods.6Obč.zák.,odporúčajúceprihliadaťnaodplatypožadovanébankami,pridefinovaní
prípustnej hranice z hľadiska dobrých mravov. Zmluvné strany si dojednali úrok vo výške 29,99% ročne,

ktorý úrok žalobca považuje za primeraný a zodpovedajúci miere rizika spojeného s poskytnutím úveru,
pričom ide o cenu plnenia. Ak poručiteľ spolu so žalovanou v 3./ rade s takouto výšku súhlasili, tak potom
jeho dojednanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žiadateľ a spolužiadateľka o úver boli už
priamo v žiadosti o úver zo dňa 18.07.2007 upozornení na výšku ročnej RPMN, čo znamená, že právny
predchodca žalobcu neodkázal žiadateľov o úver len na vzorec výpočtu, ale ho ešte pred uzatvorením

zmluvy o úvere priamo v žiadosti uviedol.
V tejto súvislosti poukázal na obsah rozsudku KS v Prešove z 10.12.2008 sp. zn. 3Co/67/2008.

17. Zmluva o úvere je v danom prípade vyhotovená v súlade s platnými právnymi predpismi účinnými v
čase jej uzatvorenia, a preto posúdenie, ktoré v rámci svojho rozhodnutia vyslovil okresný súd žalobca

považuje za ústavne nekonformné, priam šikanózne. Právny predchodca žalobcu, ako banka podliehala
a stále podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle § 6 ods. 9 zák. č. 483/2001 Zb., o bankách,
pričom nešlo o žiaden nebankový subjekt, ktorých podmienky sa často považujú, a to opodstatnene,
za v rozpore s dobrými mravmi až úžeru. Podľa pôvodného znenia § 53 ods. 1 druhej vety Obč.
zák., v znení zák. č. 568/2007 Z. z. platilo, že ust. § 53 ods. 1 prvej vety Obč. zák., o neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách neplatilo, ak išlo o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
neprijateľné podmienky dojednané individuálne. Vo vzťahu k cene a predmetu plnenia to znamenalo,
že spotrebiteľská zmluva sa považuje za platnú aj v tom prípade, keď nebude obsahovať neprijateľné
podmienky uvedené v § 53 ods. 4 Obč. zák., avšak predmet alebo cena plnenia budú v rozpore s
generálnou klauzulou uvedenou v § 53 ods. 1 Obč. zák.

18. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere a nepravú retroaktivitu má žalobca za to, že súd
mal pri svojom rozhodovaní akceptovať to, že zmluva o úvere bola v čase jej uzavretia v súlade
správnymi predpismi SR, ale pri rozhodovaní o nároku žalobcu mohol súd zmeniť ich obsah, avšak v
žiadnom prípade zamietnuť opodstatnený nárok žalobcu, ako taký, pretože právny predchodca žalobcu

poskytol poručiteľovi a žalovanej v 3./ rade finančné prostriedky. Za správne rozhodnutie by bolo možné
považovať to, že súd by žalobcovi priznal nárok spočívajúci minimálne v žalobe uplatňovanej istine
spolu s úrokom z omeškania. Takéto rozhodnutie by bolo v súlade s právnymi predpismi SR. Žalobca
si je vedomý súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských vzťahov s dôrazom na ochranu
spotrebiteľa, ale zamietnutie žaloby v tomto prípade je nutné považovať za protiústavné.

19. Žalovaní v 1./ až 3./ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným priznal
náhradu trov odvolacieho konania. Výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 170.000,- Sk, t. j.5.642,96 eura. Samotný žalobca v prihláške pohľadávky v rámci dedičského konania zo dňa 11.01.2010,
ako aj v žalobe uvádza, že právny predchodca žalovaných ako dlžník sám uhradil spolu sumu 6.405,46
eura, čo znamená, že požičaná suma bola dlžníkom uhradená v celom rozsahu. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil námietky žalovaných a v konečnom dôsledku správne posúdil predmetnú zmluvu v
jej jednotlivých článkoch ako neplatnú.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku
včas podaného odvolania zo strany žalobcu a to zvolením procesného postupu podľa § 378 ods. 1 a

§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne
odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada k tomu, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu ohľadne ním
požadovaného zaplatenia sumy 4.954,02 eura s príslušenstvom, rešpektujúc pritom záväzný právny
názor odvolacieho súdu (§ 191 ods. 2 CSP) obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre zo dňa
12.10.2017 č. k. 5Co/490/2016-555 v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní
myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich

vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných hmotnoprávnych predpisov.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý - zamietajúci prvoinštančný rozsudok, ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým
obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v prvom rade
je potrebné mať na zreteli tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej
zmluvy typového charakteru s vopred pripraveným obsahom formou malého písma, ktorý obsah zmluvy
spotrebiteľ, resp. dlžník a spoludlžník na jednej strane nemohli zmeniť, pretože ak chceli obdržať úver,
museli zmluvu podpísať. Odvolací súd aj napriek tej skutočnosti, že predmetnú úverovú zmluvu z jednej

strany podpísal subjekt podliehajúci bankovému dozoru NBS v zmysle § 6 ods. 9 zák. č. 483/2001
Zb., o bankách sa stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu ohľadne použitia neprimerane
vysokej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 29,99% právnym predchodcom žalobcu za poskytnutie
finančných prostriedkov (úveru). Odvolací súd poznamenáva, že právny predchodca žalobcu určitým
spôsobom participuje aj na uvedení poručiteľa do omylu v súvislosti s realizáciou poistenia predmetného

úveru, aj keď na strane druhej nevyplatenie samotného plnenia si spôsobili samotní žalovaní v 1./ až
3./ rade poskytnutím nepravdivých údajov ohľadne zdravotného stavu poručiteľa, predtým hlavného
dlžníka. Ako rozporné konanie s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) je v tejto súvislosti potrebné
vyhodnotiť konanie zamestnanca právneho predchodcu žalobcu, ktorý z vlastnej iniciatívy a aj napriek
nepriaznivému zdravotnému stavu poručiteľa, ktorý mal v čase návštevy 63 rokov a bol po prekonaní

ťažkej mozgovej príhody, bol pripútaný na lôžko, po uzavretí úverovej zmluvy s poručiteľom s týmto
zároveňuzatvorilajzmluvuopoisteníúverustýmubezpečením,ženaprieknepriaznivémuzdravotnému
stavu poručiteľa sa poistná zmluva pre prípad smrti s poručiteľom uzatvoriť dá.24. V rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj s nepravou
retroaktivitou, tak ako bola zavedená ust. § 879j Obč. zák. účinného od 01.01.2008, keď na
spotrebiteľskú zmluvu s dátumom uzavretia 20.07.2007 správne aplikoval ustanovenia Obč. zák.,

vzťahujúce sa na oblasť spotrebiteľských zmlúv, ktoré v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ešte
neboli platné a predovšetkým aj z nich vyvodil správny záver. V prejednávanej veci je potrebné
sa prikloniť ku konštatovaniu prvoinštančného súdu v tom smere, že neplatnosť zmluvy o úvere
uzavretej dňa 20.07.2007 v celom jej rozsahu je potrebné vyvodiť kvôli jej rozporu s dobrými mravmi,
pretože úver bol poskytnutý iba na základe vôle a toho, čo chcel mať právny predchodca žalobcu v

zmluve zakomponované. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na samotný proces kontraktácie
predmetnej zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 20.07.2007, ktorý vo všetkých jeho štádiách nie je
transparentný (napr. v časti vyhotovenia a podpisu výzvy k poskytnutiu úveru).

25. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s aktuálne platnou judikatúrou, pokiaľ sa týka aplikácie
Smernice Rady 93/13/EHS, keď k uvedenej problematike uviedol, že absencia akýchkoľvek ustanovení

v Obč. zák., nezbavuje súd povinnosti vykladať právo v súlade s pôvodnou Smernicou 93/13/EHS, resp.
jej novšou verziou alebo znením. Súdy v SR sú totiž povinné rozhodovať v súlade s eurokomforným
výkladom práva, a to vychádzajúc z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii za účelom naplnenia cieľov
Európskej únie.

26. Záverom odvolací súd poznamenáva, že dôležitým dôvodom pre potvrdenie napadnutého -
zamietajúceho prvoinštančného rozsudku, ako vecne správneho je aj to, že právny predchodca žalobcu
poskytol právnemu predchodcovi žalovaných neb. P. úver v sume 5.642,96 eura, z ktorého úveru, ako
uvádza samotný žalobca v prihláške pohľadávky do dedičského konania zo dňa 11.10.2010 ako aj v
žalobe zo dňa 19.10.2010, neb. Ľudevít Szabó uhradil žalobcovi spolu sumu 6.405,46 eura. Uvedené

následne znamená, že suma poskytnutého úveru žalobcom vo výške 5.642,96 eura už bola právnym
predchodcom žalovaných uhradená, pretože zo strany dlžníka bolo celkovo uhradených 6.405,46 eura.

27. O náhrade trov odvolacieho konania v tejto prejednávanej veci rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalovaným v 1./ až 3./ rade

proti žalobcovi, pretože to boli práve žalovaní v 1./ až 3./ rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech.
O výške náhrady týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník na súde prvej inštancie, po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).