Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/286/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202343
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217202343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore v spore žalobcov: 1. C. N., nar. X.X.XXXX, 2.
A. N., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. V., J. XXX, v konaní obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ľubicou
Bičianovou, so sídlom Záhradnícka 16/II, Komárno proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická
56, Bratislava, IČO: 45 684 618, 3. Financial & Peality, s.r.o., so sídlom Dunajské nábrežie 2529/38,
Komárno, IČO: 50 201 328, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Roman
Blažek, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. júna 2018
č.k. 13C/12/2017- 136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku,
ktorým zaviazal žalobcov v 1. a 2.rade zaplatiť žalovaným v 1.a 3.rade náhradu trov konania p o t
v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

nehnuteľností zapísaných na LV XXX pre k.ú. U. V., konanej dňa 16.11.2016, ktorej priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou z 16.11.2016 N 2188/2016, Nz 44694/2016, NCRls 45748/2016
napísanou a podpísanou Mgr. Q. K., notárskym kandidátom povereným S.. S. J., notárom so sídlom v D.,
Z. XX, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Žalobcov v 1. a v 2.rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných
v 1. a v 3.rade 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami§12ods.2,§21ods.2,4,§17ods.9 zákonač.527/2002Z.z. odobrovoľnýchdražbách.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že žalobcovia
na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. č. 001/070947/06-001/000, ktorú ako dlžníci uzavreli
dňa 2.6.2006 so žalovaným v 1. rade ako veriteľom, na investičný zámer - údržbu nehnuteľnosti
- čerpali flexihypotéku a spotrebný úver, to všetko v úhrnnej výške 700.000,- Sk (23.235,74 eur).
Splnenie záväzku z uvedenej úverovej zmluvy bolo zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, ktorou k predmetu dražby bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade

ako záložného veriteľa. Žalobcovia svoj záväzok z úverovej zmluvy z 2.6.2006 neplnili riadne a včas,
preto veriteľ žalobcov ( žalovaný v 1. rade) podaním zo 7.8.2013 vyzval žalobcov podľa § 565 OZ na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to zo zmluvy o flexihypotéke vo výške 16.038,91
eura a zo zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 6.948,95 eura.1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v prekluzívnej trojmesačnej lehote za dôvod neplatnosti
dražby označili porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., keď žalovaný v 2. rade ako dražobník

nezverejnil oznámenie na úradnej tabuli obce U. podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. Poukázal na
to, že žalovaný v 2. rade však v priebehu konania preukázal, že Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe doručil 4.10.2016 aj Obecnému úradu v U. V. za účelom jeho zverejnenia na úradnej tabuli obce
ako aj na elektronickej úradnej tabuli obce. Zároveň poznamenal, že žalovaný v 2. rade zoznamom
účastníkov dražby preukázal, že z troch účastníkov dražby nehnuteľností dňa 16.11.2016 boli až dvaja

účastníci dražby obyvateľmi obce U. V.. K ďalšej námietke žalobcov o neplatnosti dražby súd poukázal
na to, že žalovaný v 2. rade vo výzve na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenie predmetu
dražby z 25.2.2016 určil čas vykonania ohodnotenia ako aj obhliadky predmetu dražby v súlade s § 12
ods. 2 posledná veta zákona č. 527/2002 Z.z., keď žalobcov vyzval, aby dňa 21.3.2016 o 9.00 hod.
umožnili súdnemu znalcovi vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Žalovaný v 2. rade preukázal, že
túto výzvu podával pre každého zo žalobcov v osobitnej obálke na pošte dňa 25.2.2016, pričom ani jeden

zo žalobcov si uvedené zásielky žalovaného v 2. rade neprevzal v odbernej lehote, a tak boli doručené
späť odosielateľovi dňa 23.3.2016, teda po termíne obhliadky.

1.3 Jedným z dôvodov neplatnosti dražby mala byť podľa žalobcov aj skutočnosť, že nehnuteľnosti
zo strany žalobcov boli sprístupnené znalcovi, pričom znalec nehnuteľnosť ocenil len podľa vonkajšej

obhliadky. Žalobcovia preto navrhli výsluch žalobcu v 1. rade a výsluch svedkov S. I. zo U. V., Z. P. z V.
na V. ako aj neoznačeného suseda, ktorý dôkaz navrhli vykonať až na druhom pojednávaní vo veci dňa
7.6.2018 bez toho, aby žalobcovia zabezpečili účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní, na ktorom sa
navyše nezúčastnil ani jeden zo žalobcov. Súd zdôraznil, že žalobcovia mená svedkov oznámili súdu až
po 16 mesiacoch od začatia konania, kedy navrhli doplniť dokazovanie aj výsluchom žalobcu v 1. rade,

preto súd v rámci sudcovskej koncentrácie konania s poukazom na § 153 ods. 1, 2 CSP na navrhnuté
dôkazy neprihliadol a tieto nevykonal. Poukázal súčasne na písomné stanovisko znalca. Tiež považoval
za nelogické, aby znalec neobhliadol žalobcami sprístupnené nehnuteľnosti, keby mu v skutočnosti boli
sprístupnené. Preto postup znalca, ktorý ohodnotenie predmetu dražby vykonal z dostupných údajov,
považoval súd prvej inštancie za súladný s § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.

1.4 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že tvrdenie žalobcov, že im znalecký posudok č. 30/2016 Ing.
Piačeka nebol doručený do vlastných rúk, nebolo žalobcami v konaní preukázané. Žalovaný v 2. rade
listinnými dôkazmi z čl. 58 a 59 preukázal, že znalecký posudok v súvislosti s 1. kolom dražby podal
dňa 7.4.2016 na poštovú prepravu do vlastných rúk každému zo žalobcov, ktorí si ani tieto zásielky v

odbernej lehote neprevzali. Poznamenal, že žalobcovia nevyužili ani zákonné oprávnenie dané im v
§ 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. a nevzniesli u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu
dražby. Poukázal na ust. § 10 ods. 1 veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z. a § 47 ods. 2 posledná veta
O.s.p., v zmysle ktorých nastala fikcia doručenie znaleckého posudku žalobkyni v 2. rade dňa 3.5.2016 a
žalobcovi v 1. rade dňa 5.5.2016. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dražby sa dňa 16.11.2016

zúčastnili 3 účastníci, preto žalobcovia nepreukázali, že by nimi namietaná vzdialenosť miesta konania
dražby zamedzila vyššiemu počtu záujemcov o dražbu a predmet dražby sa mohol vydražiť za vyššiu
cenu.

1.5 Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že by výťažok dražby vo výške

24.500 eur bol rozdelený v rozpore s § 25 zákona č. 527/2002 Z.z., najmä keď nákladom dražby je
nielen odmena dražobníka, ale aj náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenieprípravyapriebehudražby(§2písm.i/zákonač.527/2002Z.z.).Žalobcoviatiežneuviedli
výšku svojich úhrad, a tak nepreukázali, že by pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným v
1.rade2.6.2006bolavinejvýške,nežtej,prektorúžalovanýv1.radepristúpilkvýkonuzáložnéhopráva

dobrovoľnou dražbou. Poznamenal, že na dôvody neplatnosti dražby uvádzané po uplynutí trojmesačnej
prekluzívnej lehoty od konania dražby súd už nemôže prihliadať, s výnimkou druhej vety § 21 ods. 2,
ktorý dôvod žalobcovia v žalobe netvrdili a nepreukázali. Záverom uviedol, že vykonaným dokazovaním
súd nemal preukázané v žalobe vytýkané dôvody porušenia zákona č. 527/2002 Z.z. , z ktorých porušení
by vyplývala neplatnosť dobrovoľnej dražby, preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov

konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne
úspešným žalovaným v 1. a v 3. rade priznal 100% náhradu trov konania, na ktorú vznikol nárok aj
procesne úspešnému žalovanému v 2. rade, ktorý však výslovne uviedol, že náhradu trov konania si
neuplatňuje, a tak mu ju súd ani nepriznal.2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2.rade, ktorí naďalej
popierali, že by znalcovi neboli ochotní sprístupniť nehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky a

ohodnotenia predmetu dražby. Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhli už v žalobe výsluch strán,
znalca a svedkov, prítomných v čase vykonávania obhliadky. Keď uvedenú skutočnosť žalovaný v 2/
rade poprel resp. predložil písomné stanovisko znalca k ohliadke, oznámili mená a adresy svedkov a
na ich vypočutí trvali. Nevykonaním dôkazov navrhnutých zo strany žalobcov došlo postupom súdu k
porušeniu viacerých procesných ustanovení CSP ( § 153, §197 ods. 2, § 181 ods. 2, § 195). Trvali na

tom, že žalobcovia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili včas, nakoľko
návrhy na výsluch znalca, svedkov a strán uplatnili už v žalobe. Súd prvej inštancie však v rozpore
s ust. §181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 22.5.2018 neuviedol, že tieto dôkazy nevykoná. Ďalej
žalobcovia zastali názor, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcom boli zo strany
žalovaného v 2. rade riadne do vlastných rúk s prípadnou možnosťou fikcie doručenia v zmysle ust. § 47
ods. 2 OSP doručené dôležité písomnosti v procese predchádzajúcom vykonaniu opakovanej dražby.

Dôvodili, že i keď znalecký posudok 1. kolo žalovaný v 2.rade doručoval obom žalobcom a žalobcovia
si zásielky v odbernej lehote nevyzdvihli, aplikoval fikciu doručenia v zmysle § 45 ods. 2 OSP, tak
uvedeným postupom nezhojil doručenie ďalších relevantných písomností, ktoré je povinný doručovať
obom žalobcom a kde z tohto dôvodu nemohol aplikovať ani fikciu doručenia. K argumentu súdu, že nie
je logické, že by znalec neobhliadol nehnuteľnosti, pokiaľ by mu boli žalobcami sprístupnené uviedli, že

žalobcovia sa domnievajú, že znalcovi bolo zrejme jednoduchšie vyhotoviť ohodnotenie z dostupných
údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Ďalej namietali, že v konaní nebolo preukázané, že by skutočne
dražobník zverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce U. Nakoniec žalobcovia, že miesto
dražby nehnuteľnosti bolo vzdialené až 75 km od miesta, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, čo
mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok dražby. Žalobcovia z uvedených

dôvodov považovali rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny a navrhli odvolaniu v plnom
rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcov v písomnom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie správne
uplatnil možnosť sudcovskej koncentrácie konania pri návrhoch žalobcov na výsluch svedkov. Navyše

súd považoval zistený skutkový stav za dostatočný pre rozhodnutie vo veci samej a preto nevykonal
žalobcami navrhované výsluchy svedkov a žalobcu v I. rade. Zdôraznil, že znalec Ing. Pavol Piaček
sa na miesto obhliadky dostavil a keby mu žalobcovia boli ochotní nehnuteľnosť sprístupniť, znalec by
nemalabsolútnežiadenlogickýaracionálnydôvodjejobhliadkuaohodnotenienevykonať.Vzhľadomna
uvedené považoval tvrdenie žalobcov o údajnej ochote nehnuteľnosť znalcovi sprístupniť za účelové a

špekulatívne.Knámietkežalobcovonesprávnomdoručovanípoukázalnavykonanédokazovaniestým,
že žalobcovia v odvolaní nekonkretizujú aké relevantné písomnosti údajne neboli žalobcom doručované
do vlastných rúk. K tvrdeniu žalobcov o nedodržaní zákonnej lehoty na zverejnenie oznámenia o
opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce U. uviedol, že toto žiadnym spôsobom nepreukázali, preto
ostáva táto ich námietka iba v rovine nepodložených tvrdení. Záverom zdôraznil, že miesto dražby

vzdialené 75 km od draženej nehnuteľnosti nevyvoláva dôsledok, ktorým je obmedzenie možnosti účasti
na dražbe a tým porušenie § 11 ods. 1 ZoDD. O záujme o dotknutú dražbu svedčí fakt, že sa jej zúčastnili
traja záujemcovia, medzi nimi dvaja zo U. V., z miesta v ktorom sa nachádza predmetná nehnuteľnosť.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

5. Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2017 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. U. V. konanej dňa 16.11.2016
žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na návrh žalovaného v 1. rade. Predmet dražby bol vydraženýžalovaným v 3. rade za cenu 24.500 eur, pri najnižšom podaní 15.150 eur, pričom cena predmetu
dražby bola určená podľa znaleckého posudku Ing. Piačeka na sumu 20.200 eur. Žalobcovia tvrdili, že
neboli splnené všetky zákonné podmienky dobrovoľnej dražby, namietali predovšetkým, že žalovaný v

2. rade nezverejnil oznámenie o konaní dražby na úradnej tabuli obce U. ďalej namietali, že znalecký
posudok č. 30/2016 znalca Ing. Piačeka z 31.3.2016 bol vyhotovený bez zamerania skutočného
stavu a nezodpovedá skutočnosti, že nehnuteľnosti zo strany žalobcov neboli znalcovi sprístupnené a
zároveň im znalecký posudok nebol doručený do vlastných rúk. Žalobcovia namietali aj výšku zostatku
pohľadávky,akoajskutočnosť,ževýťažokdražby(24.500eur)bolrozdelenývrozpores§25citovaného

zákona. Nakoniec nesúhlasili aj s určením miesta dražby, keď dražobník za miesto dražby určil mesto
Nitra a nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti mesta Komárno.

6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalobcovia v odvolaní namietali, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu viacerých

procesných ustanovení CSP, keď súd nevykonal nimi navrhnuté výsluchy svedkov a žalobcu v1.rade.
Boli toho názoru, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili včas, pretože
návrhy na výsluch znalca, svedkov a strán uplatnili už v žalobe. Odvolací súd sa s týmto názorom
žalobcov nestotožnil, pretože žalobcovia v žalobe uviedli ako dôkaz výsluch svedkov, ktorých mená
a adresy súdu oznámia. Na prvom pojednávaní dňa 22.5.2018, ktoré sa konalo po viac ako roku od

podania žaloby sa žalobcovia nezúčastnili a ich právna zástupkyňa iba uviedla, že „žalobcovia vedia
preukázať viacerými svedkami, že nie je pravdivé tvrdenie, že nehnuteľnosti zo strany žalobcov neboli
sprístupnené.“ Následne navrhla pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia žalobcov s novými
skutočnosťami. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 7.6.2018 sa opätovne žalobcovia nedostavili a ich
právna zástupkyňa hneď v úvode pojednávania navrhla výsluch žalobcu v 1. rade a výsluch svedkov S.

ako aj neoznačeného suseda. Vzhľadom k uvedenému postupu procesného útoku odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, a to s poukazom na ust. § 153 ods. 1,2 CSP. Podľa
tohto ustanovenia, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. V danom prípade skutočne mali žalobcovia hneď na prvom pojednávaní, prípadne ešte po

jeho odročení oznámiť súdu, aké dôkazy resp. výsluchy ktorých svedkov žiadajú vykonať a týchto
zabezpečiť na nasledujúce pojednávanie, pretože mali vedomosť o písomnom vyjadrení znalca. Celkom
nepochopiteľná je neúčasť žalobcu v 1.rade, ktorý sa nezúčastnil žiadneho pojednávania a pritom
žiadal byť vypočutý na pojednávaní. Je zrejmé, že návrhy na doplnenie dokazovania uplatnené až na
pojednávaní dňa 7.6.2018 by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Odvolací súd pritom

poukazuje na znenie ust. § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorého, na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne v zmysle ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania. Na dôvažok sa súd
prvej inštancie vysporiadal aj s vyjadrením znalca, ktorý poukázal na to, že majiteľ nehnuteľnosti mu

ju odmietol sprístupniť, pričom považoval za nelogické, že by znalec nevykonal ohliadku v prípade
riadneho sprístupnenia nehnuteľnosti. Domnienku žalobcov, že znalcovi bolo zrejme jednoduchšie
vyhotoviť ohodnotenie z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii považoval odvolací súd
za irelevantnú, pretože znalecká činnosť podlieha ustanoveniam zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a
znalec v znaleckej doložke, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku súčasne vyhlasuje,

že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

8. Žalobcovia v žalobe ako aj v konaní namietali nedoručenie znaleckého posudku do vlastných rúk,
s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vysporiadal na strane 13 napadnutého rozhodnutia,
poukazujúcnato,žežalovanýv2.radepreukázaldoručenieznaleckéhoposudkužalobcomsuplatnením

fikcie doručenia (žalobcovia si zásielky v odbernej lehote neprebrali). V odvolaní namietali, že i keď
znalecký posudok 1. kolo, žalovaný v 2.rade doručoval obom žalobcom a zároveň aplikoval fikciu
doručenia v zmysle § 45 ods. 2 OSP, uvedeným postupom nezhojil doručenie ďalších relevantných
písomností, ktoré je povinný doručovať obom žalobcom. Uvedenú námietku považoval odvolací súd zaneurčitú, pretože žalobcovia vôbec neuviedli aké ďalšie písomnosti im neboli doručené do vlastných rúk.
Doručovanie je upravené v ustanovení § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého písomnosti sa
doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa

iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je v danom prípade Občiansky
súdny poriadok ( OSP), pretože v čase doručovania ešte nebol účinný nový procesný kódex - Civilný
sporový poriadok. Ustanovenie § 47 ods. 1,2 OSP upravuje práve doručovanie do vlastných rúk. V
odseku 2 uvádza, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Predmetné ustanovenia vysvetľujú ,
že aj pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dobrovoľnej dražby do vlastných rúk je možné uplatniť fikciu

doručenia v prípade, keď si adresát zásielku v úložnej dobe na pošte nevyzdvihne. Súd prvej inštancie
sa s námietkou žalobcov ohľadom doručovania písomností ( výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti,
znalecký posudok) riadne vysporiadal, keď z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný
v 2.rade uvedené písomnosti obom žalobcom doručoval a v dôsledku neprevzatia písomností na adrese
ich trvalého pobytu ani po opakovanom doručení, nastúpilo doručenie fikciou v zmysle ust. § 47 ods.

2 OSP. V odvolacom konaní žalobcovia iba všeobecne zopakovali svoje dôvody, aj to bez uvedenia
konkrétnych písomností, ktoré im nemali byť doručené zo strany dražobníka.

9. V časti ďalšej námietky žalobcov ohľadom nezverejnenia oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce
Zemianska V., odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie ( bod 27 druhý odsek

rozsudku). Ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaný v 2.rade preukázal, že Oznámenie o opakovanej
dobrovoľnej dražbe doručil dňa 4.10.2016 Obecnému úradu v U. V. za účelom jeho zverejnenia. Naopak
žalobcovia v konaní nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že toto oznámenie nebolo zverejnené na úradnej
tabuli obce U. V.. Uvedené tvrdenie žalobcov vyznieva účelovo už aj s ohľadom na skutočnosť, že dvaja
účastníci dražby boli obyvateľmi U. V..

10. Z notárskej zápisnice vyplynulo, že miestom dražby bol N. O. v meste R., pričom dražby sa zúčastnili
traja účastníci dražby. Žalobcovia v priebehu celého konania namietali, že miesto dražby nehnuteľnosti
bolo vzdialené až 75 km od miesta, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, čo mohlo mať vplyv na
účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok dražby.

11. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri
určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti
na dražbe. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu
na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať,

že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu
k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu,
a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako
kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v J.
miesto realizácie dražby napríklad v D.. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie

k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže
na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom
mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu
dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

12. V prejednávanej veci sa predmet dražby- dražené nehnuteľnosti nachádzali v obci U. V., ktorá je
vzdialená od R. ( miesta dražby) cca 75 km. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 5.júna 2019, ktorý vo svojom
rozhodnutí zdôrazňuje, „ že spravidla (teda nie vždy) je (ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti
určenej na bývanie) v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby

také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej
nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická
poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Je teda zrejmé, že neprimerane veľká vzdialenosť miesta konania
dražby od draženej nehnuteľnosti tu musí byť dôvodom (dôsledkom) obmedzenia možnosti účastizáujemcov o predmet dražby. Túto súvislosť možno potom vyvodiť iba z okolností toho - ktorého
konkrétneho prípadu. Ak sa v prejednávanej veci nezúčastnil ani IV. kola dražby (konaného v Poprade)
žiaden záujemca o dražené nehnuteľnosti (t. j. žiaden záujemca ani z blízkeho okolia), nemožno

tvrdiť, že určením miesta konania dražby v prvých troch kolách došlo k sťaženiu účasti záujemcov na
nich. Dovolací súd mal za to, že ani miesto konania dražby v Košiciach (cca 110 km od dražených
nehnuteľností) nemožno považovať za natoľko vzdialené od dražených nehnuteľností, že by tým bola
sťažená účasť dražiteľov na dražbe.“ S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že dôvodom
vyslovenia neplatnosti dražby by musela byť taká vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej

nehnuteľnosti, ktorá by spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, napríklad,
že sa im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Za vzdialenosť neprimeranú od
draženej nehnuteľnosti možno považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby
bežnej nehnuteľnosti, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená
nehnuteľnosť nachádza. Vzdialenosť 75 km určite nemožno považovať za neprimeranú zvlášť, keď sa
dražby zúčastnili traja účastníci.

13. Záverom odvolací súd dodáva, že nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že na dôvody
neplatnosti dražby uvádzané v konaní po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty od konania dražby
súd už nemôže prihliadať. Uvedenú otázku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v už vyššie
spomenutom rozhodnutí sp.zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 5.júna 2019, v ktorom uvádza: „ Dovolací súd

má za to, že aj keď neplatnosť dražby môže byť vyslovená len z dôvodov uvedených v cit. ustanovení
(t. j. z dôvodov porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách), zákon pre ich uplatnenie na
súde žiadnu lehotu neustanovuje. Ak bolo v stanovenej (3 mesačnej) lehote začaté konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú, označiť
(tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 ZDD, ale

aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu nebráni koncentrácia konania alebo v
odvolacom konaní systém neúplnej apelácie), a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby
nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní inak najavo, aj keď
ich žiadna zo strán sporu neoznačila ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. apríla 2006, sp.
zn. 21 Cdo 1679/2005). V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZDD tak súdu nič nebráni

vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol,
hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby;“
Z uvedeného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že trojmesačná lehota uvedená v § 21 ods. 2 teda slúži
k uplatneniu práva na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých
dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti

dobrovoľnejdražby,žalobcamôžeajpouplynutí3mesačnejprekluzívnejlehotynamietaťiďalšiedôvody
jej neplatnosti. V predmetnej veci právna zástupkyňa žalobcov v priebehu konania nad rámec dôvodov
uvedených v žalobe namietala na pojednávaní dňa 22.5.2018 nedoručenie výzvy na sprístupnenie
nehnuteľnosti za účelom vykonania ohliadky žalobkyni v 2.rade. Napriek tomu, že súd prvej inštancie
sa uvedeným dôvodom nemienil zaoberať, žalovaný v 2.rade v konaní preukázal ( čl. 130 spisu), že

žalobkyni v 2. rade boli doručované výzvy na sprístupnenie ( 1.kolo a 2.kolo). Odvolací súd preto aj túto
námietku žalobcov považoval za nedôvodnú.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcov v

1. a 2. rade za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom, ako aj
vo výroku, ktorým zaviazal žalobcov v 1. a 2.rade zaplatiť žalovaným v 1.a 3.rade náhradu trov konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1., 2. a 3. rade, keďže žaloba žalobcov bola zamietnutá,

a ktorým by z toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže
im však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že
žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).