Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012070
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117012070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.januára 2020
prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného

Bc. L. B.,

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., F. XX,

ktorú podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/56/2017 zo dňa 12.09.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/56/2017, zo dňa 12.09.2019 bol obžalovaný Bc. L.
B. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv
202/16, z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa

28.02.2016 v čase asi o 09.30 hod. s úmyslom získať motocykel bez zaplatenia po predchádzajúcom
telefonickom dohovore s L. U. prišiel do obce P. č. XXX na motorovom vozidle Citroen Berlingo modrej
farby,sdeklarovanýmzámeromzakúpeniainzerovanéhoneevidovanéhopretekárskehomotokrosového
motocykla zn. Kawasaki KXF 450, zeleno čiernej farby, rok výroby 2014, VIN: T kde následne obv. L.
B. so súhlasom L. U. za účelom vykonania skúšobnej jazdy na motocykli odišiel smerom do obce A. P.,
odkiaľ sa už nevrátil, pričom poškodenému L. U. sa s obvineným už nepodarilo telefonicky skontaktovať,

čím poškodenému L. U. spôsobil škodu vo výške 3.500,- Eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por. súd poškodeného L. U., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom P. XXX, s uplatneným
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným ihneď po jeho vyhlásení napadol
prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný
rekogníciou zo dňa 17.03.2016, teda vykonanou dva týždne po skutku, kde poškodený opoznal
obžalovaného ako osobu, ktorá odcudzila jeho motocykel. Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol,
že spoznáva obžalovaného. Následne, keď sa k nemu obžalovaný postavil uviedol, že páchateľ bol
chudší a vyšší ako poškodený. Ide však o odstup času od skutku, pričom aj výzor obžalovaného

sa týmto zmenil. Obžalovaný sa aj na hlavnom pojednávaní javil byť vyšší ako poškodený, koľko
centimetrov nie je možné s presnosťou odhadnúť, mohlo to byť spôsobené aj obuvou. Obžalovanývšak nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo najskôr uvádzal, že v predmetný deň bol v Česku a neskôr,
že bol odcestovaný v Dánsku. Z mailovej komunikácie s matkou obžalovaný len preukázal , že sa v
predmetný deň chystal do Dánska. Vzhľadom na ním uvádzané problémy so zrakom obžalovaný mohol

šoférovať motorku a popisuje to aj udalosti, ako ich udával poškodený. Obžalovaný sa po vyhodnotení
všetkýchokolnostískutkudopustil,atotomubolovykonanýmdokazovanímajpreukázané,pretonavrhol
rozsudok zrušiť, a vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka zotrvala na odvolaní. Obhajca obžalovaného na verejnom
zasadnutí uviedol, že napáda nepresnosti uvedené v odvolaní prokurátora spočívajúce v tom, že

poškodený rôzne vo svojich výpovediach popísal používanie okuliarov páchateľom, pričom obhajca
zdôraznil, že obžalovaný má očnú vadu a okuliare nosí celodenné, je vylúčené, aby bez nich šoféroval.
Namietol tiež vzdialenosť medzi českými Hořicami a Trenčianskymi Stankovcami, ktorú by obžalovaný
potreboval na dostavenie sa na miesto činu, či skutočnosť, že poškodený mal do motocykla dať iba
minimálne množstvo benzínu, s ktorým nebolo možné prísť do Trenčína. Tiež zdôraznil, že z obdobného
skutku bol jeho klient obvinený aj v Ružomberku, kde došlo k zastaveniu trestného stíhania, lebo v čase

skutku sa jeho klient nachádzal v Austrálii. Keďže ale nevrátil včas auto do požičovne, jej majiteľ dal
obžalovaného fotku na sociálnu sieť Facebook, kde k nej prišla poškodená z Ružomberku, a zrejme
teda podľa tejto fotografie opoznali poškodení jeho klienta. Hoci sociálna sieť potom fotografiu stiahla,
bola táto určitý čas zverejnená. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

K námietkam v odvolaní prokurátora krajský súd uvádza nasledovné. Účelom obsahu ustanovenia §
126 Tr. por. o rekognícii je, aby tento dôkazný prostriedok bol vykonaný takým spôsobom, aby výsledky
takéhotodokazovaniamohlislúžiťnajmäsúdupresprávnerozhodnutievprípadoch,aktotožnosťnejakej
osoby nie je známa. Rekogníciou ustálená totožnosť osoby, v prejednávanej veci páchateľa trestného
činu preto nesmie vzbudzovať pochybnosti o „výsledku“ takéhoto dokazovania. Je pritom nepochybné,

že „objektivitu“ výsledku rekognície je možné preskúmať najmä porovnaním ústneho opisu takejto osoby
opoznávajúcou osobu, a následným jej označením. Poškodený však v danom konkrétnom prípade
popísal najmä postavu podozrivej osoby a skutočnosť, že táto osoba mala okuliare. Rekognícia však s
poškodeným bola vykonaná ukázaním mu fotoalbumu, kde boli zobrazené len tváre podozrivých osôb.
Takto vykonanú rekogníciu spochybňuje aj skutočnosť, že fotka obžalovaného bola uverejnená určitý

čas na sociálnej sieti, teda bola dostupná komukoľvek vrátane poškodeného L. U.. Sám poškodený
uviedol, že meno podozrivej osoby mu bolo oznámené a teda nemožno vylúčiť, že sa s fotografiou
obžalovaného na sociálnych sieťach oboznámil.

Ak porovnanie na základe rekognície nie je v dostatočnej miere možné, výsledok takéhoto dôkazného

prostriedku nie je postačujúci pre usvedčenie páchateľa. Tento záver platí o to viac, ak samotný
poškodený na začiatku prípravného konania uviedol, že páchateľa opoznáva, ale na hlavnom
pojednávaní už toto nielenže s určitosťou nepotvrdil, ale naopak uviedol, že nemôže uviesť, že
obžalovaný je osobou, ktorá odcudzila motocykel, výzor obžalovaného poškodenému nesedel.

K tomu pre úplnosť senát odvolacieho súdu uvádza, že z rekognície, kde opoznávajúca osoba bol
poškodený L. U. vyplynulo, že síce opoznal osobu L. B. (č. l. 52), avšak s výhradou, že „ muž bol
chudší. “ Poškodený pred rekogníciou takto opoznanú osobu vo svojom výsluchu zo dňa 17.03.2016
(č. l. 27) opísal slovami: „... muž vo veku 30 rokov, vysoký do 2 metrov, teda o dosť vyšší odo mňa,
štíhlej postavy....“. Všetky uvedené okolnosti ohľadom postavy obžalovaného však z fotoalbumu tváre

zistiť možné nebolo. Prvý krát teda poškodený opoznával na živo osobu obžalovaného až na hlavnom
pojednávaní, kde ho neopoznal.

Rekognícia je zvláštnou formou výsluchu svedka a jej zmyslom je, aby stotožňujúca osoba znovu
poznala konkrétnu osobu, ktorej opoznanie je dôkazne významné. Opoznávajúca osoba tak spraví na

základe skutočností, ktoré sama bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. Rekogníciu osoby možno
vykonať dvoma spôsobmi a to „in natura“ alebo podľa fotografií. Rekognícia má zásadne dve fázy. Najprv
ide o opis stotožňovanej osoby alebo veci získaný od svedka jeho výsluchom, a až potom je možné
svedkovi osobu ukázať, a to spravidla medzi niekoľkými osobami podobného vzhľadu. Rekognícia „innatura“ je nutná všade tam, kde takú osobu je možné zistiť. Rekognícia podľa fotografií je možná v
prípade, že predchádzajúci postup nie je možný napríklad preto, že podozrivá osoba nie je zistená.

Poškodený však už vo svojej výpovedi zo dňa 17.03.2016 ( č.l. 28) uviedol meno osoby, o ktorej sa mal
dozvedieť, že mu odcudzila motocykel. Meno podozrivej osoby teda bolo orgánom činným v trestnom
konaní aj poškodenému známe, preto nelogicky hneď v deň výsluchu poškodeného s ním policajný
orgán urobil rekogníciu, avšak podľa fotografií vo fotoalbume.

Z vyššie uvedeného potom vyplývajú dôvodné pochybnosti o komplexnosti vykonanej rekognície iba
podľa opoznávania páchateľa z fotografie len jeho tváre. Bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vykonať ju už v prípravnom konaní in natura, najmä ak od poškodeného mali meno aj popis
postavy podozrivej osoby.

Je síce možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že z hľadiska všeobecného poznania by skoršie

výpovede mali byť „objektívnejšie“, ako výpovede urobené neskoršie v tomto prípade na hlavnom
pojednávaní. Súd prvého stupňa však v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol
svoje skutkové úvahy vyplývajúce z hodnotenia dôkazov tak, že nemal za jednoznačne preukázané,
že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania voči poškodenému ak zohľadnil, že poškodený
už obžalovaného na hlavnom pojednávaní s určitosťou neopoznal ako osobu, ktorá mu odcudzila

motocykel.

V prípade, keď sa výpovede osôb z prípravného konania líšia od ich výpovedí na hlavnom pojednávaní,
súd spravidla aj za „pomoci“ ďalších dôkazov potom hodnotí vierohodnosť tej ktorej výpovede.
Nepreukázaním napríklad aj dôležitej spojitosti obžalovaného s vozidlom Citroen, na ktorom mal prísť

k poškodenému, nepreverovaním telefónneho čísla, z ktorého mal páchateľ kontaktovať poškodeného,
či inými dôkazmi smerujúcimi k obžalovanému ako k páchateľovi skutku, vznikla potom dôkazná núdza
(chýbajúce usvedčujúce dôkazy).

Tu sa následne súd musel riadiť základnou zásadou trestného konania v tom, že ak mal súd pochybnosti

o tom, či sa obžalovaný dopustil konania kladeného mu obžalobou za vinu, bolo jeho povinnosťou
rozhodnúť v prospech obžalovaného v zmysle zásady „ in dubio pro reo “ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného) Správne preto súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa aj dostatočne právne odôvodnil, na ktoré odôvodnenie krajský súd v plnom rozsahu

poukazuje.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.