Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410217482
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4410217482.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: BL Management, s.r.o.,

so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1) P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E. T., 2) R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, E. XXX, K. E., 3) R. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E. T., všetky právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák
s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, zast. advokátom JUDr. Milošom Cimrákom, o
zaplatenie 4.954,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2012 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal od žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatenia sumy 4 954,02 eur, na tom skutkovom
základe, že právny predchodca žalobcu uzavrel s poručiteľom P. D., naposledy bytom E. T., L. XX, dňa
20.07.2007 Zmluvu o úvere č. 8204, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné obchodné podmienky,
ďalej len VOP alebo zmluva. Už v čase podania žaloby p. P. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX a bol manželom
žalovanej v 3. rade a otcom žalovaných v 1. a v 2. rade.

Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny predchodca žalobca poskytol poručiteľovi peňažné
prostriedky vo výške 5.642,97 eur. Poručiteľ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške
6.964,05 eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 5 642,97 Eur, poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 846,44 eur a poplatku za poistenie vo výške 474,64 Eur, a to v 60 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 227,54 eur, pričom prvú splátku vo výške 210,15 eur bol povinný zaplatiť
do dňa 20.08.2007.
Zároveň sa poručiteľ zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky za poskytnutie úveru vo výške 29,99 % p. a., ako

aj poplatky a ostatné náklady podľa sadzobníka žalobcu.
Keďže poručiteľ zomrel dňa 28.11.2009, dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky,
pod sp. zn. 16D/1795/2009 a na základe osvedčenia o dedičstve pod vyššie citovanou sp. zn. sa dedičmi
stali: žalovaná v 3. rade ako manželka a žalované v 1. a v 2. rade ako deti poručiteľa, ktorí ku dňu
smrti poručiteľa vstúpili do všetkých jeho práv a povinností vyplývajúcich aj zo Zmluvy o úvere zo dňa
20.07.2007.

2. Podaním zo dňa 08.02.2012, právny zástupca žalobcu upravil petit pôvodne podanej žaloby tak, že
žiadal osobitne zaviazať každého žalovaného na zaplatenie určitej sumy, a teda žalovanú v 1. rade tak,
aby bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 824,58 eur, spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo sumy
819,43 eur, za obdobie odo dňa 12.01.2010 do zaplatenia, v prípade úspechu nahradiť trovy konaniaa trovy právneho zastúpenia, žalovanú v 2. rade tak, aby bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 824,58
eur, spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 819,43 eur, za obdobie odo dňa 12.01.2010 do
zaplatenia, v prípade úspechu nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia, žalovanú v 3. rade

tak, aby bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 304,85 eur, spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo
sumy 3 284,21 eur, za obdobie odo dňa 12.01.2010 do zaplatenia, v prípade úspechu nahradiť trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. K tejto úprave pristúpil vzhľadom na výšku dedičských podielov,
podľa hodnoty nadobudnutého majetku, u žalovanej v 1. rade v podiele 4425/26585, u žalovanej v 2.
rade v podiele 4425/26585, u žalovanej v 3. rade v podiele 17735/26585. Celkove dlžná suma vo výške 4

954,02Eurpozostávaznesplatenejistinyvovýške4.923,08eur,zúrokuvovýške30,94eur,vyčísleného
ku dňu prihlásenia pohľadávky do dedičského konania, t. j. ku dňu 11.01.2010, a úrok vo výške 29,99
% p. a. zo sumy 4923,08 eur za obdobie odo dňa 12.01.2010 do zaplatenia.

3. Súd v skrátenom konaní vydal v predmetnej veci platobný rozkaz pod sp. zn. 9C/11/2012-37 zo dňa
15.02.2012, podľa ktorého súd vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaných v 1., v 2. a v 3. rade k

zaplateniu dlžných súm žalované v 1. a v 2. rade po 824,58 eura istiny s príslušenstvom a náhradou trov
konania a žalovanú v 3. rade k zaplateniu 3304,85 eur istiny s príslušenstvom a náhradou trov konania,
s tým, že platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote proti nemu podali žalované
odpor prostredníctvom právneho zástupcu s rozsiahlym vyjadrením z čl. 40-41 a navrhovali, aby súd
platobný rozkaz zrušil voči všetkým žalovaným a nariadil vo veci pojednávanie. Namietali nesprávne

uplatnenú istinu zo dňa 19.10.2010 v spojení s opravou zo dňa 08.02.2012, keďže ku dňu úmrtia
právneho predchodcu žalovaných sa stala splatná pohľadávka ako celok, pozostávajúca z nesplatenej
časti úveru, úrokov a ďalších poplatkov. Namietali úrok požadovaný žalobcom 29,99 % ročne, ktorý je v
rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich OZ. Poukázali na skutočnosť, že v súvislosti so Zmluvou
o úvere, uzavrel právny predchodca žalovaných dobrovoľné poistenie splácania úveru pre prípad smrti

a to spoločnosťou AMSLICA AIG Life poisťovňa a.s., s obchodným menom od 01.11.2010, Amslico
poisťovňa - Alico a.s.

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 4.11.2013 tak, že žalobu zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade titulom náhrady trov konania sumu 4.363,06

eur na účet právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 369 ods. 1, § 503 ods. 3, § 504 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd poukázal
na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 05. 01. 2012 domáhal od žalovaných v 1. až

3. rade zaplatenia sumy 4.954,02 eura z dôvodu, že právny predchodca žalobcu uzavrel s poručiteľom P.
D., naposledy bytom E. T., L. XX, dňa 20. 07. 2007 Zmluvu o úvere č. 8204, ktorej neoddeliteľnú súčasť
tvoria Všeobecné obchodné podmienky. Už v čase podania žaloby p. P. D. zomrel, a to dňa XX. XX.
XXXX. Bol manželom žalovanej v 3. rade a otcom žalovaných v 1. a 2. rade. Na základe uvedenej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky vo výške 5.642,97 eura. Poručiteľ

sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 6.964,05 eura, ktorá pozostávala z poskytnutého
úveru vo výške 5.642,97 eura, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 846,44 eura a poplatku za
poistenie vo výške 474,64 eura, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 227,54 eura, pričom prvú
splátku vo výške 210,15 eura bol povinný zaplatiť do dňa 20. 08. 2007. Zároveň sa zaviazal zaplatiť
žalobcovi úroky za poskytnutie úveru vo výške 29,99 % p. a., ako aj poplatky a ostatné náklady podľa

sadzobníka žalobcu. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené Okresným súdom Nové Zámky
pod sp. zn. 16D/1795/2009. Na základe osvedčenia o dedičstve sa dedičmi stali: žalovaná v 3. rade
ako manželka a žalované v 1. a 2. rade ako deti poručiteľa, ktorí ku dňu smrti poručiteľa vstúpili do
všetkých jeho práv a povinností vyplývajúcich aj zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.07.2007. Žaloba bola
zamietnutá s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpory vo výpovediach svedkov ako aj

toho, že žalované boli uvedené do omylu v tom, že v prípade smrti poručiteľa pred splatnosťou úveru,
úver vyplatí poisťovňa Amslico. S poukazom na uvedené mal súd za to, že sú tu dôvodné pochybnosti
o platnosti zmluvy o úvere ako celku.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalované v 1. - 3. rade súd povinné žalobcovi zaplatiť sumu vo výške
4.954,02 eura spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 4.923,08 eura za obdobie odo dňa
12.01.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poznamenal, že žaloba bola podaná oprávnene,pretože zmluva o úvere bola riadne podpísaná žiadateľom a spolužiadateľom, pričom nie je dôležité
miesto jej uzavretia. Doplnil, že oprávnenie konať a podpisovať zmluvy v mene právneho predchodcu
žalobcu bolo predložené k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 24. 09. 2012. Podaním doručeným súdu

prvého stupňa dňa 05. 02. 2014 žalobca doplnil podané odvolanie, pričom konštatoval, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd použil nesprávne
znenie § 53 OZ, pričom poukázal na ods. 5 a 6, ktoré v čase podpisu zmluvy o úvere č. 8204 nepatrili
v rámci OZ k účinným právnym ustanoveniam, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia, ktorým mu bola
zároveň odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by bol súd toho názoru, že na zmluvu o úvere č.

8204 zo dňa 20. 07. 2007 sa majú aplikovať ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, k úrokovej
sadzbe 29,99 % uviedol, že dohodnutý zmluvný úrok vo výške 29,99 % považuje za primeraný a
zodpovedá miere rizika spojeného s poskytnutím úveru, pretože išlo o nezabezpečený úver, pričom
poručiteľ žalovaných a aj spolužiadateľ, manželka poručiteľa, s cenou úveru súhlasili. Dojednane ceny
plnenia teda predstavuje konsenzus zmluvných strán, a preto dojednanie úrokovej sadzby nemôže
odporovať dobrým mravom. Vo vzťahu k predmetu a cene plnenia s poukazom na znenie § 53 ods. 1

druhej vety OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. to znamenalo, že spotrebiteľská zmluva sa považovala
za platnú aj v tomto prípade.

7. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 18.3.2015 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok podľa § 221 odsek 1

písmeno f) a h) O.S.P. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že prvotného pochybenia sa súd
prvého stupňa dopustil v tom smere, že na ním zistený skutkový stav aplikoval nesprávne znenie § 52
odsek 1. 2 a § 53 odsek 1, 4, 5 a 6 OZ, nakoľko v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi
konania resp. ich právnym predchodcom t. j. 18.7.2007 boli v platnosti ustanovenia § 52 odsek 1, 2 a
§ 53 odsek 1-4 OZ (a nie § 53 odsek 1-6 ako uviedol nesprávne súd prvého stupňa) majúce odlišný

právny význam, než tie ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, z ktorých vychádzal prvostupňový
súd. Uviedol, že ustanovenie § 52 odsek 1 OZ, účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere taxatívnym
spôsobom vymenovalo tie zmluvy, ktoré je možné považovať za spotrebiteľské zmluvy, pričom úverová
zmluva, ktorú uzatvorili medzi sebou účastníci konania tu uvedená nie je. Súd prvého stupňa nesprávne
právne prejednávanú vec posúdil aj preto, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvoláva

na odsek 5 a 6 ustanovenia § 53 OZ, ktoré obidva odseky v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy neboli ešte v platnosti, resp. vôbec neexistovali. V ďalšom konaní uviedol, že si prvostupňový
súd pripojí a zároveň sa aj oboznámi s obsahom dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 16D/1795/2009 najmä v súvislosti s preverením tej skutočnosti, či v rámci tohto dedičského konania
nedošlo zo strany poisťovne MetLife Amslico pozostalým k výplate nejakého finančného plnenia, pretože

žalobca mal za poručiteľa uzatvoriť poistenie tretej osoby. Samotná skutočnosť uzatvorenia úverovej
zmluvy v obydlí žiadateľa úveru nedáva dôvod k určeniu takto uzatvorenej úverovej zmluvy za neplatnú.
V ďalšom konaní si súd prvého stupňa má zadovážiť aj vyjadrenie poisťovne MetLife Amslico, a.s.
ohľadne toho, či v súvislosti s úmrtím B. D. došlo k vyplateniu životnej poistky, ak áno, tak ktorému
subjektu a v akej výške a ak nie, čo bráni výplate tejto poistky, keď poistné žalobca v mene tretej osoby

zaplatil a táto neskôr zomrela.

8. Súd prvej inštancie opätovne vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 17.2.2016 tak, že žalovanú v
1. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet žalobcu sumu vo výške 824,58 eur spolu s úrokom vo
výške 29,99 % p. a. zo sumy 819,43 eur za obdobie odo dňa 12.01.2010 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a k povinnosti zaplatiť titulom náhrady trov konania k rukám právneho zástupcu
žalobcu sumu 99,- eur titulom súdneho poplatku a sumu 364,18 eur titulom trov právneho zastúpenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanú v 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet žalobcu
sumu vo výške 824,58 eur spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 819,43 eur za obdobie odo
dňa 12.01.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a k povinnosti zaplatiť titulom

náhrady trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu sumu 99,- eur titulom súdneho poplatku a
sumu 364,18 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú
v 3. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet žalobcu sumu vo výške 3.304,85 eur spolu s úrokom
vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 3.284,21 eur za obdobie odo dňa 12.01.2010 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a k povinnosti zaplatiť titulom náhrady trov konania k rukám právneho

zástupcu žalobcu sumu 99,- eur titulom súdneho poplatku a sumu 782,50 eur titulom trov právneho
zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v konaní neboli preukázané skutočnosti
namietané právnym zástupcom žalovaných, nakoľko predmetná úverová zmluva uzatvorená v roku
2007 zodpovedala všetkým tým právnym dôvodom, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy zodpovedali podľaObchodného zákonníka zmluvného typu v zmluve o úvere. Súd prvej inštancie prejednávanú vec posúdil
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie s použitím tých zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré použil vo svojom prvom a zároveň zrušenom rozsudku zo dňa 4.11.2013.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalované v 1. až 3. rade navrhujúc odvolaciemu súdu,
aby s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Žalovanej v 3. rade a právnemu predchodcovi žalovaných v 1. a 2. rade nikdy neboli do

fyzickej dispozície dané finančné prostriedky spolu v sume 39.798,- Sk, ale aj napriek tomu ich
žalobca úročí sumou 29,99 % p.a. Zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok sporiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011). V takomto prípade je
irelevantné či zmluva bola uzatvorená v r. 2007 alebo v r. 2008, pretože neprijateľnosť takto koncipovanej
zmluvnej podmienky priamo vyplýva zo Smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 uverejnenej v Úradnom

vestníku Európskych spoločenstiev zo dňa 21.04.1993. Úprava obsiahnutá v smernici 93/13/EHS je
pre slovenské súd náväzná dňom vstupu SR do EÚ, bez ohľadu na právnu úpravu navrhnutú v Obč.
zák. Absencia ustanovení v Obč. zák. nezbavuje súd povinnosti vyhľadať právo v súlade s pôvodnou
smernicou 93/13/EHS. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy a poistenia splátok úveru bol po ťažkej cievnej mozgovej príhode v r. 2001 a bol

pripútaný na lôžko. Vzhľadom k tomu, že zmluva sa uzatvárala v rodinnom dome žalovanej v 3. rade
a právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade, právny predchodca žalobcu musel mať vedomosť
o zdravotnom stave tejto osoby, a napriek tomu s ňou uzatvoril poistenie splátok úveru, aj keď musel
vedieť, že v prípade vzniku poistnej udalosti - úmrtia, táto udalosť nie je krytá poistením. Celý akt
podpisovania poistnej zmluvy trval asi desať minút, pričom zmluvu a súvisiace doklady dostali žalovaná

v 3. rade spolu s manželom až neskôr. Z uvedeného je jednoznačné, že tieto subjekty boli zo strany
právneho predchodcu žalobcu uvedení do omylu, keď uzatvárali poistenie splátok úveru, pretože v
prípade úmrtia manžela žalovanej v 3. rade, k čomu aj došlo, nevznikol žalovanej v 3. rade nárok na
poistné plnenie. Preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi prijať takéto plnenie zo strany žalobcu.
Počas celého konania namietali, že úročenie finančnej čiastky, teda nielen poskytnutého úveru, ale

aj poplatku za poskytnutie úveru a poistného je neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom.
Na uvedenom nič nemenia ani predložené rozsudky slovenských súdov, kde obdobným žalobám súdy
vyhoveli. Predmetné rozsudky v prevažnej väčšine skončili na súde prvej inštancie, žalovaní tu neboli
zastúpení právnymi zástupcami a ani sa nedostavili na pojednávanie. V danom prípade má súd v
merite riešiť, či úverová zmluva bola uzavretá v súlade s našim právnym poriadkom a či výrazne

neznevýhodňovala spotrebiteľa. Civilnoprávna úžera bola síce zavedená do nášho právneho poriadku
od 01.06.2014 zák. č. 109/2014 Z.z., čo však neznamená, že pred týmto termínom civilnoprávna úžera
nespôsobovala neplatnosť právneho úkonu, pre rozpor s dobrými mravmi. V rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 08.12.2011 sp. zn. 16Co/71/2011 sa uvádza, že civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver

pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu
nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/67/2008 súd považoval za objektívnu cenu úveru neprevyšujúcu 20 %. Preto úroková miera v
prejednávanej veci 29,99ˇa RPMN 45,62 % je v hrubom nepomere vzhľadom na poskytnuté plnenie.
Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil aj v časti trov konania. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je vôbec zrejmé, v akej výške žalované zdedili majetok po poručiteľovi. Uvedené je dôležité
najmú kvôli ust. § 470 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalované mohli ručiť iba do výšky
nadobudnutého majetku po poručiteľovi. Taktiež aj v časti náhrady trov konania súd nesprávne vec
právne posúdil, pretože hodnotu zaplateného súdneho poplatku zo strany žalobcu v sume 257,- eur dal
zaplatiť v trovách konania každej žalovanej po 99,- eur, ako keby boli žalované spoločne a nerozdielne,

čo nie je pravda. Odmena za zastupovanie klienta v občianskoprávnom konaní sa určuje podľa § 10
vyhl. č. 655/2004 Z. z. ako tarifná odmena za jeden úkon právnej služby, čo pri výške predmetu konania
4.954,02 eura, čo pri správnom výpočte má predstavovať maximálne suma 170,97 eura na jeden úkon
právnej služby, a nie suma 224,07 eura, ako nesprávne určil súd prvého stupňa.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade navrhol
odvolaciemu súdu potvrdiť napadnuté rozhodnutie č. k. 9C/11/2012-519 zo dňa 19.12.2016 s tým, že
uplatnený nárok považoval za opodstatnený a riadne preukázaný.11. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dospejúc k záveru, že podané odvolanie žalovaných
v 1. až 3. rade je v prevažnej miere uplatnených odvolacích dôvodov opodstatnené. Poukázal na to, že

zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, resp. ich právnym predchodcom vznikol na základe úverovej
zmluvy uzavretej dňa 20.7.2007 a jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu a definíciu spotrebiteľskej zmluvy
v tom čase upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zo zmluvy je tiež zrejmé, že
sa jedná o typovú zmluvu a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie. V súlade s § 54
odsek 1 OZ účinného od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje postavenie. Odvolací súd sa
stotožnil s argumentom súdu prvej inštancie, že predmetný úver je absolútnym obchodom a že na úver
dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, ide však
zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou, a to zákonom č. 634/1992
Zb. Odvolací súd odmietol zaujatý právny názor súdu prvej inštancie, že na daný právny vzťah medzi

sporovými stranami dopadá výlučne iba úprava podľa obchodného práva a nie aj podľa občianskeho
práva. V ďalšom konaní je povinnosťou súdu prvej inštancie úverovú zmluvu podrobiť skúmaniu jej
platnosti s poukazom na žalovanými v odvolaní uvádzané dôvody neplatnosti, ktoré dôvody aj následne
jednotlivo vyhodnotí v tom smere, či sú alebo nie sú opodstatnené. Zároveň pri rozhodovaní vo veci
samej prihliadne aj na aktuálnu platnú judikatúru v oblasti aplikovania Smernice Rady 93/13/EHS Čl. 8.

Okrem toho v ďalšom konaní súd prvej inštancie náležite ozrejmí výšku dedičských podielov žalovaných
v 1. až 3. rade po svojom právnom predchodcovi, a tak isto aj s poukazom na ustanovenie § 470 odsek
1, 2 Občianskeho zákonníka zistí, v akej výške každá zo žalovaných zdedila majetok po poručiteľovi,
pretože každá zo žalovaných ako dedička ručí iba do výšky nadobudnutého majetku. V tomto smere
odvolací súd poukázal aj na to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne aj v súvislosti s vyčíslením

náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, keď pri súdnom poplatku mal zhodnotiť podiel resp.
percento na strane jednotlivých žalovaných, ktorým každá z nich bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi
príslušnú sumu. V danom prípade nejde na stane žalovaných o pasívne nerozdielne spoločenstvo.

12.Právnyzástupcažalobcuelektronickýmpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa25.1.2018navrhol

pripustenie zmeny petitu žaloby, podľa ktorej žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi na účet
IBAN : SK78 1100 0000 0026 2418 2198, BIC (SWIFT): TATRSKBX, VS: 7000245958, sumu vo výške
759,39 eur, spolu s úrokom vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 759,39 eur za obdobie odo dňa 12.1.2010
do zaplatenia a nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o. trovy právneho zastúpenia v pomere 16,53 % z vyčíslených trov, a to všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku, žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi na účet IBAN : SK78 1100 0000
002624182198,BIC(SWIFT):TATRSKBX,VS:7000245958,sumuvovýške759,39eur,spolusúrokom
vo výške 29,99 % p. a. zo sumy 759,39 eur za obdobie odo dňa 12.1.2010 do zaplatenia a nahradiť
právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. trovy právneho
zastúpenia v pomere 16,53 % z vyčíslených trov, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku a žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi na účet IBAN : SK78 1100 0000 0026 2418
2198, BIC(SWIFT): TATRSKBX, VS:7000245958, sumu vo výške 3.075,24 eur, spolu s úrokom vo výške
29,99 % p. a. zo sumy 3.075,24 eur za obdobie odo dňa 12.1.2010 do zaplatenia a nahradiť právnemu
zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. trovy právneho zastúpenia v
pomere 66,94 % z vyčíslených trov, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.3.2018 pripustil zmenu petitu žaloby podľa ustanovenia § 142
C.S.P. a v ďalšom konal, rozhodoval a dokazoval v súvislosti s pripustenou zmenou petitu žaloby.

13. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami svedkov a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: predžalobnou výzvou, žiadosťou o úver,

Všeobecnými podmienky poskytovania úveru, osvedčením o dedičstve, platobným rozkazom, odporom,
vyjadrením žalobcu k odporu, Všeobecnými podmienkami poistenia Amslico, Zmluvou o úvere zo
dňa 20.07.2007, špecifikáciou zmluvy o úvere žalobcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením,
odpoveďou poisťovne MetLife Amslico, rozsudkom č. k. 9C/11/2012-216 zo dňa 04.11.2013, odvolaním
žalobcu proti rozsudku zo dňa 30.01.2013, uznesením KS v Nitre č. k. 5Co/189/2014-258 zo dňa

18.03.2015, odpoveďou na výzvu poisťovne MetLife Amslico z č. l. 271, vyjadrením žalovaných zo dňa
18.09.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.11.2015, rozsudkami v obdobných veciach, ktoré predložil
žalobca, spisom tunajšieho súdu č. k. 16D/1795/2009, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/11/2012-519,
odvolaním právneho zástupcu žalovaných z čl. 540, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, uznesenímKrajského súdu v Nitre č. k. 5Co/490/2016-555 zo dňa 11.10.2017, podrobným elektronickým podaním
právneho zástupcu žalobcu z čl. 570, podrobným rozsiahlym písomným elektronickým podaním
právneho zástupcu žalovaných z čl. 597, rozsudkami súdov SR v obdobných veciach, a zistil tento

skutkový a právny stav:

14. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavala rozsiahleho písomného
vyjadrenia k žalobe zo dňa 30.11.2012 s tým, že odvolací súd sa nevyjadril vo svojom zrušujúcom
uznesení k ďalším dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol, čo znamená, že ich

nespochybnil. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal neplatnosťou zmluvy o úvere, skôr
posudzoval poistné plnenie alebo poistnú zmluvu. Právny predchodca žalobcu zaplatil poplatok za
poistenie tak, ako je to aj uvedené v zmluve, kde sama poisťovňa jasne, zrozumiteľne a určito
vyjadrila, že pokiaľ klient poskytne nepravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, môže to viesť k
neplatnosti poistného krytia, za to žalobca nezodpovedá. Podľa jej názoru úverová zmluva bola platne
podpísaná osobami spôsobilými na právne úkony, čo nerozporoval ani odvolací súd, skôr uviedol, že

sa nestotožňuje s hodnotiacim názorom, že poručiteľ nebol oboznámený s podmienkami úveru a že
predmetný úver bol poskytovaný obom manželom D., čoho dôkazom je aj podpis, pričom argumenty
ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu začali žalovaní predkladať až v čase, keď bolo potrebné
začať poskytnutý úver splácať. K úroku 29,99 % mala za to, že podľa jej názoru a tvrdenia žalobcu
nejde v danom prípade o neprijateľné zmluvné podmienky a v čase účinnosti Občianskeho zákonníka

v časti spotrebiteľských zmlúv je jednoznačne uvedené, že neprijateľná podmienka sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Právny predchodca žalobcu bol bankovým subjektom, ktorý
podliehal Národnej banke Slovenska. Poukázala na to, že poručiteľ, ako aj spolužiadateľka, žalovaná
v 3. rade, vyhlásili v zmysle zmluvy, že si ju prečítali, vzájomne vysvetlili a porozumeli jej obsahu a
na znak súhlasu s jej obsahom ju slobodne a vážne podpísali. Uviedla, že zmluvná strana si musí byť

vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich
neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. Čo sa týka úroku resp. úrokovej sadzby, uviedla, že predstavuje
cenu poskytnutého úveru. Zo znenia ustanovenia § 53 OZ jednoznačne vyplýva, že neprijateľnou
podmienkou nemôže byť úrok resp. úroková sadzba, nakoľko sa jedná o cenu plnenia. Na daný prípad
mala za to, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka v časti

upravujúcej najvyššie prípustné úrokové sadzby, nakoľko tieto určené nie sú. Mala za to, že dohodnutý
zmluvný úrok vo výške 29,99 % je primeraný a zodpovedá miere rizika spojeného s poskytnutím úveru.
V danom prípade sa jednalo o nezabezpečený úver, pričom poručiteľ žalovaných spolu so žalovanou v
3. rade s cenou za úver spočívajúcej vo výške úrokovej sadzby 29,99 % p. a. súhlasili. Čo sa týka zmluvy
o úvere, uviedla, že túto uzavrel poručiteľ so svojou manželkou ako spolužiadateľkou, žalovanou v 3.

rade a žiaden z nich nebol k uzavretiu zmluvy donútený cez fyzické násilie, či psychické donútenie, svoju
vôľu prejavili vážne, určite a právny úkon im bol zrozumiteľný, čo potvrdili i svojimi podpismi. Zmluvná
strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a
neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uviedla, že naďalej trvá na podanej žalobe,

nárok žalobcu považovala za oprávnený, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal, naproti tomu tvrdenia
žalovaných, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky považovala za účelové,
nakoľko podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy bolo zrejmé, že úverová
zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa zákona. Úrok vo výške 29,99 % ročne považovala za primeraný,
ktorý zodpovedá miere rizika, ktorá je spojená s poskytnutím úveru. Tvrdenia žalovaných, že právny

predchodca - poručiteľ bol v zlom zdravotnom stave a neuvedomoval si účinky podpisu úverovej zmluvy
považovala tiež za účelové a nepreukázané. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadom neprimeraného
úroku z omeškania vo výške 29,99 % ročne, uviedla, že na predmetný prípad nie je možné aplikovať
ani ustanovenia § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka v časti upravujúcej najvyššie prípustné úrokové
sadzby,nakoľkotietourčenéniesú.Vdanomprípadesajednaloonezabezpečenýúveraporučiteľakoaj

manželkaporučiteľascenouzaúverspočívajúcejvovýškeúrokovejsadzby29,99%p.a.súhlasili.Čosa
týka ďalšej námietky zo strany žalovaných, že poručiteľ v dobe uzatvorenia zmluvy dosiahol vek 63 rokov
a jeho zdravotný stav bol vzhľadom na prekonanú mozgovú príhodu neprehliadnuteľný a že v tomto
vidia zo strany žalobcu porušenie dobrých mravov, uviedla, že zdravotný stav žiadateľa o úver v čase
podpisu Zmluvy o úvere č. 8204 zo dňa 20.7.2007 bol vzhľadom na uvedené plne spôsobilý na uzavretie

tohto právneho úkonu. K tomu si žalobca zabezpečil lekárske správy o zdravotnom stave poručiteľa.
Nesúhlasila tiež s argumentom žalovaných ohľadom neplatnosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia
§ 37 odsek 1 OZ, nakoľko poručiteľ, ako ani žalovaná v 3. rade neboli žiadnym násilím, a to ani
fyzickým ani psychickým donútení k uzatvoreniu zmluvy. Poručiteľ v tom čase žiadateľ a jeho manželkaako spolužiadateľ si dobrovoľne a na základe vlastnej úvahy zvolili ponúknuté poistenie v rozsahu,
ku ktorému sa zaviazali v zmluve. Zároveň vyhlásili, že sú oboznámení s poistnými podmienkami
spoločnosti MetLife Amslico poisťovňa, a. s., platnými pre tento druh poistenia. Mala za to, že predmetný

úver neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nemohli v čase podpisu zmluvy o úvere byť
platnýmivzmysleplatnejprávnejúpravyvdobeuzavretiazmluvy.Poukázalanato,žeporučiteľ-žiadateľ
a spolužiadateľka - žalovaná v 3. rade, prestali si plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že
nesplácali úver v zmysle splátok. Mala za to, že tvrdenia týkajúce sa poistnej zmluvy v konaní dostatočne
ozrejmila a je zrejmé, že nároku na plnenie nebolo možné vyhovieť, nakoľko spolužiadateľka a žiadateľ

uviedli v poistnej zmluve nepravdivé údaje. Navrhovala preto žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade.

15. Právny zástupca žalovaných uviedol, že naďalej zotrvával na svojich doterajších prednesoch a
písomných vyjadreniach a navrhoval žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že čo sa týka zlého zdravotného
stavu poručiteľa, samotná zmluva sa podpisovala v mieste bydliska poručiteľa práve pre zlý zdravotný

stav poručiteľa, ktorý sa nemohol dostaviť do pobočky banky, z čoho je zrejmé, že žalobca mal vedomosť
o zdravotnom stave poručiteľa a napriek tomu poistenie s ním uzavrel už len preto, aby mohol poskytnúť
úver. Mal za to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy uviedol poručiteľa do omylu už len preto, aby od neho
vylákal poistné, na ktoré mu potom nezištne požičal a zahrnul to do celkového dlhu. Mal za to, že v
danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo sa týka neplatnosti zmluvy, poukázal na jej

neurčitosť, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, či z celkove financovanej čiastky vo výške 209.798,87 Sk aká
časťbolaposkytnutánaúveraakáčasťnaniečoiné,pretovtejtočastijupovažovalzaneurčitú.Ďalej,že
žalobca nikdy neposkytol poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za poistenie žalovaným tak, aby títo
s ním mohli disponovať. Mal za to, že v danom prípade je potrebné v plnej miere uplatniť Smernicu rady
EHS č. 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že keď právna

úprava tejto Smernice bola aplikovaná do slovenského práva v plnom rozsahu až po uzavretí predmetnej
úverovej zmluvy, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora, každý vnútroštátny súd ako orgán členského
štátu je povinný aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto európske
právo jednotlivcom, takže súd nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie vnútroštátne práva,
ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom. Je preto úlohou súdu, aby vždy posúdil, či dané podmienky

sú neprijateľné alebo nie, prípadne či sú v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 OZ. Čo
sa týka poplatku za poistenie, v konaní bolo jasne preukázané, že už pri uzatváraní poistnej zmluvy
právny predchodca žalobcu mal vedomosť o zdravotnom stave poručiteľa, napriek tejto skutočnosti s
ním uzavrel poistnú zmluvu. Čo sa týka ďalších náležitostí zmluvy o úvere mal za to, že súdna prax
konštatovala, že rozhodcovská doložka v zmluve ako aj dohoda účastníkov zmluvy, že táto sa riadi

výhradne ustanoveniami obchodného práva, sú neprimerané, nekalé, a preto neplatné. Stotožňoval sa s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobu v plnom rozsahu zamietol a úrokovú sadzbu vo
výške 29,99 % p. a. považoval za neprimerane vysokú, hrubo odporujúcu dobrým mravom a v zmysle §
37 OZ za neplatnú. Pokiaľ by sa súd stotožnil s týmto názorom, v takom prípade by bola neplatná ako v
celku úverová zmluva, nakoľko samotná podstata poskytnutia úveru je v tom, že sa poskytujú finančné

prostriedky za odplatu.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uviedol, že Krajský súd správne posúdil
predmetný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na tento druh zmluvy treba aplikovať potrebné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s tým, že na tieto ustanovenia treba prihliadať, aj keď v
čase uzatvárania zmluvy neboli ešte platné. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy 20.7.2007

bol známy právnemu predchodcovi žalobcu zdravotný stav žiadateľa, teda poručiteľa, že je v zlom
zdravotnom stave, lebo úverová zmluva sa podpisovala priamo doma u poručiteľa, keďže sa osobne
zúčastniť tohto podpisu v banke nemohol. Napriek tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu dohodol
so žiadateľom, ktorý mal v čase podpisu zmluvy 63 rokov poistenie, ktoré sa vzťahovalo len na úraz, čo
v danom prípade, keď sa poručiteľ nemohol skoro ani pohybovať nepripadalo v úvahu. Namietal výšku

úrokovej sadzby určenú v zmluve s tým, že takéto úročene úveru nebolo v danom čase obvyklé a aj na
súčasnú prax súdov je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že úmrtím poručiteľa nastala
splatnosť celého úveru a žalobca si v takomto prípade nemôže uplatňovať dohodnuté úroky po vzniku
tejto splatnosti. Ďalej poukázal na to, že právny predchodca žalovaných - poručiteľ, uhradil už celú dlžnú
sumu, čím zaplatil viac, ako bol poskytnutý úver. Po pripustenej zmene petitu žaloby vzniesol námietku

premlčania, keď splatnosť úveru nastala úmrtím poručiteľa XX.XX.XXXX a pôvodne žalovaná suma
bola u žalovanej v 1. rade vyčíslená 824,58 eur a po pripustenej zmene petitu žaloby to bola už suma
759,39 eur a námietku premlčania vzniesol právny zástupca z tohto rozdielu, lebo uplynula doba viac ako
troch rokov a to isté sa vzťahuje aj na žalovanú v 2. a v 3. rade. Právny zástupca žalovaných namietala napádal zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a túto podmienku považoval za neprijateľnú, keď zo strany právneho
predchodcu žalobcu nebolo dodané finančné plnenie za poskytnutie úveru, a tak isto aj za poistenie, tieto

finančné obnosy neboli nikdy prevedené na účet právneho predchodcu žalovaných. Navrhol podrobiť
zmluvu o úvere súdnej kontrole s podrobne rozvedených dôvodov uvedených v jeho elektronickom
podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.4.2018, a preto navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a priznať žalovaným trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

16. Žalovaná v 1. rade uviedla, že pridržiaval prednesu právneho zástupcu ako aj odporu voči
platobnému rozkazu s tým, že vedela o skutočnosti, že jej rodičia uzatvorili zmluvu o úvere, lebo bola
osobne so svojou matkou - žalovanou v 3. rade v banke, keď toto riešila, lebo pôvodne ona chcela
uzatvoriť zmluvu o úvere, ale v tom čase otec mal vyšší dôchodok a preto v banke u žalobcu jej navrhli,
aby zmluva bola uzatvorená na meno otca a žalovaná v 3. rade uviedla, že jeho zdravotný stav je zlý,
môže umrieť a v banke ju uistili, že zo Zmluvou o úvere sa uzatvorí aj zmluva o poistení úveru aj pre

prípad smrti a tiež žalobcovi bola oznámená skutočnosť zo strany žalovanej v 3. rade, že jej manžel
je imobilný, a že zmluva sa môže uzatvoriť iba doma. K tomuto banka uviedla, že ani to nie je pre ňu
problém. Po smrti otca žalovaná v 3. rade ako manželka zahlásila túto skutočnosť žalobcovi a bolo
jej povedané, aby všetky listiny zaslala poisťovni AMSLICO AIG Life, a.s., s ktorou mal otec žalovanej
uzatvorené Zmluvu o poistení úveru a ďalej sa už matka nemá starať o nič. Preto prestala platiť úver,

keď otec zomrel. O ďalších skutočnostiach už žalovaná v 1. rade nevedela, iba v dedičskom konaní sa
dozvedela spolu so žalovanou v 2. a v 3. rade, keď ich p. notárka oboznámila, aké podlžnosti má jej
nebohýotecvsúvislostisožalobcom.Uviedla,žeakodedičianesúhlasilistým,abytátopohľadávkabola
zahrnutá do dedičstva a to pre poplatok za poistenie a poplatok pre poskytnutie úveru. Čo sa týka Zmluvu
o úvere č. 8204, túto podľa žalovanej v 1. rade podpisovala osobne u žalobcu v Nitre iba jej matka a

kvôli otcovi pricestovali zástupcovia žalobcu domov, lebo bol imobilný a doma podpisoval zmluvu.

17. Žalovaná v 2. rade uviedla, že sa pridržiaval prednesu právneho zástupcu ako aj odporu k
platobnému rozkazu a k celej záležitosti uviedla iba toľko, že bola prítomná, keď zmluvu o úvere
podpisoval jej otec, keď túto zmluvu priniesol zamestnanec žalobcu na podpis. Pamätala si, že tento pán,

keď prišiel bol tam asi 10 minút, oboznámil zmluvu otcovi, otec ju podpísal, bola prítomná aj žalovaná
v 3. rade a potom ten pán odišiel.

18. Žalovaná v 3. rade uviedla, že sa pridržiaval prednesu právneho zástupcu ako aj odporu k
platobnému rozkazu a k veci uviedla, že pôvodne ona mala záujem uzatvoriť zmluvu o úvere, ale p. O.,

zamestnankyňa žalobcu v L., jej povedala, že má nízky dôchodok a manžel má vyšší, nech sa zmluva
uzatvorí s manželom a žalovaná uviedla, že nechcela by, aby túto zmluvu uzavrel jej manžel, lebo je
po mozgovej príhode, na čo jej táto zamestnankyňa uviedla, že to nie je problém, lebo sa dá uzatvoriť
zmluva o poistení úveru pre prípad smrti, tak napokon s tým žalovaná v 3. rade súhlasila. Zmluvu o úvere
žalovaná podpisovala u žalobcu v L. spolu s dcérou a manžel ju podpisoval doma, vzhľadom na to, že

bol imobilný za prítomnosti zamestnanca žalobcu, ktorý k nim prišiel a vtedy manžel okrem zmluvy o
úvere podpísal aj zmluvu o poistení úveru ale osobitne takúto zmluvu neobdržal. Keď manžel zomrel tak
žalovaná túto skutočnosť nahlásila banke, tá jej poskytla telefonický kontakt na poisťovňu AMSLICO,
kde hneď aj zavolala a vtedy jej povedali, čo potrebujú a že žalobca pochybil v určitých veciach, ktorým
ona nerozumela a nepovedali jej, že prečo neuhradia úver za jej manžela.

19. Svedkyňa B. O. uviedla, že bola zamestnankyňou žalobcu od roku 2006 do roku 2008 a nepamätala
sa, či bola prítomná pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 8204 zo dňa 20.07.2007. Čo sa týka okolností
uzatvárania zmlúv o úvere uviedla, že bežne sa tieto zmluvy uzatvárali v banke za prítomnosti dlžníkov
a spoludlžníkov. Najprv bol podaný dlžníkmi návrh - žiadosť o poskytnutie úveru v písomnej forme,

potom to išlo na schválenie, čo robil ďalší zamestnanec a následne na overenie do Bratislavy a všetko
záviselo od výšky poskytnutého úveru. Zároveň uviedla mená kolegov, ktorí boli prítomní a pomáhali
s uzatváraním zmlúv na pobočke, s tým, že vedúci im bol Ing. V. Y.. Nepamätala si svedkyňa na taký
prípad, že by bolo potrebné vycestovať na miesto bydliska dlžníka, vzhľadom na to, že by bol zdravotne
postihnutí, a že by sa z tohto dôvodu uzatvárala takto zmluva o úvere.

20.SvedokC.B.uviedol,žebolzamestnancomprávnehopredchodcužalobcuapracovnýpomerukončil
v roku 2008. Zastával funkciu predajcu úverov. Čo sa týka poistného k zmluvám o úveroch tieto uviedol,
že sa dojednávali dobrovoľne na žiadosť klienta. Podmienky poistenia si každý klient predtým, akovyslovil svoj súhlas alebo nesúhlas prečítal. Osobne si nepamätal, že by on robil zmluvu o úvere takým
spôsobom, že by šiel takúto zmluvu uzavrieť domov na bydlisko klienta, ale pamätal sa, že v jednom
prípade došlo k uzavretiu takejto zmluvy, ale nevie o koho išlo.

21. Svedok W.. V. Y. uviedol, že podpis na Zmluve o úvere č. 8204 je jeho podpisom, keďže bežne
uzatváral niekoľko zmlúv denne, pretože bol riaditeľom pobočky v roku 2007, on zmluvu iba podpísal,
celé to vybavovala ďalšia zamestnankyňa p. B. O. a na 99 % sa zmluvy podpisovali priamo v banke a aj
peniaze sa vyplácali v banke, podľa toho o aký obnos išlo. Aj v prípade, že bol klient imobilný, uviedol, že

musel dôjsť do banky, alebo mať svojho zástupcu a tak ju uzatvoriť, ale jednoznačne sa vyjadril, že také
zmluvy sa neschvaľovali. Uviedol, že po schvaľovacom procese, pokiaľ jeho žiadosti o poskytnutie úveru
bolo zo strany vedenia žalobcu úver schválený, klient bol predvolaný do pobočky na podpísanie zmluvy
a určite sa to neriešilo tak, že sa šlo domov ku klientovi, lebo to bolo zakázané, uviedol, že Citibank
Europe plc., bola americká banka, so striktnými pravidlami, ktoré sa nemohli porušovať. Poskytovalo
sa aj poistenie, ak to klient požadoval. Žiadny zamestnanec banky nemal profit z uzavretia poistenia k

úveru. Pokiaľ išlo o klienta, ktorý bol invalidným dôchodcom a žiadal o úver, banka mu ho poskytla len v
prípade, ak bol plne invalidným dôchodcom a mal vysoký dôchodok a bol schopný platiť svoje záväzky
aj po odpočítaní životného minima.

22. Žiadosťou o úver č. 8204 žalobca preukázal, že takúto podpísal žiadateľ P. D. a jeho manželka -

žalovaná v 3. rade dňa 18.07.2007, na základe ktorej požiadal poručiteľ o poskytnutie úveru vo výške 6
638,78 eur, s úrokovou sadzbou 29,99 %, s RPMN 45,48 % a s mesačnou splátkou 267,31 eur. Sám
uviedol v tejto žiadosti, že je dôchodcom s čistým mesačným príjmom 458,18 eur a tiež jeho manželka
- žalovaná v 3. rade ako dôchodkyňa s čistým mesačným príjmom 297,85 eur.

23. Zmluvou o úvere č. 8204 zo dňa 20.7.2007 žalobca preukázal, že takúto zmluvu uzatvoril poručiteľ
p. P. D. ako žiadateľ a jeho manželka žalovaná v 3. rade ako spolužiadateľka s veriteľom banky Citibank
(Slovakia) a.s., so sídlom v J., zast. v tom čase V. Y., s tým, že túto zmluvu podpísal za banku p. V. Y. a
p. B. O. a za dlžníkov p. D. a p. D.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany
veriteľa v sume 5 642,97 eur tak, že táto suma sa poskytla na bankový účet poručiteľa a ďalej žiadateľ -

poručiteľ bol povinný zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 846,44 eur, a poplatok za poistenie
vo výške 474,64 Eur, s tým, že finančná čiastka, ktorú poskytla banka, teda právny predchodca žalobcu
predstavovala sumu 6.964,04 eur. Ďalej v zmluve bol dohodnutý úrok z financovanej čiastky vo výške
29,99 % p. a., RPMN pre úver 45,62 %, výška mesačnej splátky 227,54 eur, s tým, že bolo dohodnutých
60-tich mesačných splátok, každá bola splatná v 20. deň toho - ktorého mesiaca a súčasťou Zmluvy o

úvereboliajVšeobecnépodmienkyposkytovaniaúverovprefyzickéosoby,ktoréaleosobitnepodpísané
dlžníkom a spoludlžníkom neboli.

24. Informáciou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.07.2007 žalobca preukázal, že takáto bola
doručená dlžníkovi a spoludlžníčke, s tým, že im bolo oznámené schválenie žiadosti o úver vo výške

5.642,97 eur, tiež bolo uvedené, akú sumu predstavuje celková finančná čiastka, z čoho pozostáva, aké
úroky sú vypočítané z úveru, RPMN a iné poplatky stanovené v aktuálnom cenníku, doba splácania
úveru, výška mesačnej splátky, dátum splatnosti prvej splátky, výška prvej mesačnej splátky.

25. Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 16D/1795/2009-14 zo dňa 16.03.2010

žalobca preukázal, že poručiteľ - P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T., L. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
a dedičmi po ňom sa stali žalované v 1., v 2. a v 3. rade - manželka a dve dcéry. Z osvedčenia o
dedičstve bolo preukázané, že pohľadávka Citibank Europe, plc., bola súčasťou pasív dedičstva vo
výške 4.954,02 eur s príslušenstvom. Dedičky zo zákona však prehlásili, že neuznávajú pohľadávku
tejto banky, z dôvodu, že toho času sú v jednaní s právnym zástupcom Amslico AIG life poisťovňa a.s.,

ktoré by malo prevziať vyrovnanie pohľadávky na základe pôvodnej zmluvy.

26. Spisom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1795/2009 bolo preukázané, že sa viedlo dedičské
konanie po nebohom P. D., zomr. dňa XX.XX.XXXX a bolo zistené, že dedičmi sú žalované v 1. a 2.
rade ako deti poručiteľa a žalovaná v 3. rade ako manželka poručiteľa a že právny predchodca žalobcu

zahlásil do dedičstva pohľadávku vo výške 4.954,02 eur týkajúcu sa poskytnutej Zmluvy o úvere zo
dňa 23.7.2007 a že dedičia prehlásili, že neuznávajú túto pohľadávku spoločnosti Citibank Europe, plc.
z dôvodu, že toho času sú v jednaní s právnym zástupcom Amslico AIG Life poisťovne a.s., ktoré by
malo prevziať vyrovnanie predmetnej pohľadávky na základe pôvodnej zmluvy. Následne dedičská vecbola ukončená osvedčením o dedičstve č. k. 16D/1795/2009-14 zo dňa 16.3.2010 tak, ako je uvedené
vyššie. Z dedičského spisu nevyplýva skutočnosť, na ktorú poukázal odvolací súd vo svojom uznesení,
že súd prvého stupňa má skúmať, či došlo zo strany poisťovne MetLife Amslico pozostalým k výplate

nejakého poistného plnenia, pretože z tohto spisu vôbec nie je evidentné, že by došlo k akejkoľvek
výplate zo strany poisťovne Amslico, čo potvrdila samotná poisťovňa vo svojej odpovedi na výzvu zo
dňa 10.9.2009, prečo nedošlo k žiadnej výplate poistného krytia.
27. Odpoveďou na výzvu od poisťovne MetLife Amslico a.s., so sídlom v Bratislave bolo súdu
preukázané, že táto poisťovňa uzavrela dňa 10.03.2003 rámcovú poistnú zmluvu č. 500.002, so

spoločnosťou Citibank (Slovakia) a.s., v Bratislave ako poistníkom, predmetnom ktorej bola spolupráca
zmluvných strán na skupinovom poistení pod názvom „POISTENIE CITIBANK Spotrebný úver“. Touto
zmluvou bolo medzi týmito spoločnosťami dojednané poistenie v prospech tretích osôb, t.j. klientov
poistníka. Na základe Žiadosti o úver č. 8204 zo dňa 18.07.2007, a následne Zmluvy o úvere zo dňa
20.07.2007, bol p. P. D. prijatý do poistenia v rozsahu základného poistného krytia podľa poistnej zmluvy,
pričom uvedené poistenie bolo dojednané na dobu určitú od 23.07.2007 do 23.07.2012. Spoločnosť

Citibank (Slovakia), a.s., ako poistník, uhradila dňa 23.07.2007 tejto spoločnosti jednorazové poistenie
vo výške 474,64 eur. Vzhľadom na povahu poistnej zmluvy a rozsah vzájomné dohodnutých práv
a povinností zmluvných strán spoločnosť MetLife Amslico a.s., nedisponuje s dokladom o zaplatení
poplatku za poistenie úveru č. 8204 zo dňa 20.07.2007, a keďže poistné vo výške 474,64 eur bolo
uhradené tejto spoločnosti spoločnosťou Citibank (Slovakia), a.s., ako poistníkom.

28. Ďalšou odpoveďou na výzvu spoločnosti MetLife Amslico a.s. zo dňa 10.9.2015 po zrušení
veci uznesením odvolacím súdom bolo preukázané, že poručiteľ P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
T. si dňa 3.6.2009 v ich spoločnosti uplatnil nárok na poistné plnenie v súvislosti s dlhodobou
práceneschopnosťou od 31.1.2008. Pri posudzovaní tohto poistného hlásenia poisťovňa zistila, že

poistený bol v čase pred uzavretím poistenia dlhodobo sledovaný a liečený v súvislosti s viacerými
chronickými ochoreniami, a to stavom po náhlej cievnej mozgovej príhode v roku 2001, epilepsiou
etyltoxickej etyológie a chronickou hepatopatiou etyltoxickej genézy. V roku 1989 bol uznaný za
invalidného. V žiadosti o úver v časti 8. Poistenie, bod 2. Zdravotné prehlásenie, na základe ktorej
bolo uzatvorené predmetné poistenie, poistený svojím podpisom potvrdil nasledovné prehlásenie: „V

prípade, že mám menej ako 60 rokov prehlasujem, že nemám zdravotné problémy (predovšetkým
netrpím žiadnou chronickou chorobou alebo akoukoľvek inou chorobou, ktorá môže viesť k smrti alebo
úplnej trvalej invalidite), nie som liečený v súvislosti s chronickou chorobou, nie som práceneschopný a
v priebehu posledných 12 po sebe nasledujúcich mesiacov som nebol práceneschopný po dobu dlhšiu
ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Beriem na vedomie a súhlasím, že akékoľvek nepravdivé, nesprávne

aleboneúplnéinformáciealeboprehláseniaspôsobianeplatnosťpoistnéhokrytia.“Poisťovňauviedla,že
na základe týchto skutočností poručiteľa listom zo dňa 23.6.2009 informovali, že nepravdivé informácie
o jeho zdravotnom stave, ktoré uviedol v žiadosti o úver, spôsobili neplatnosť jeho poistného krytia, a
teda nemá nárok na poistné plnenie. V čase úmrtia, teda 28.11.2009 poistený teda nemal žiadne platné
poistné krytie.

29. Z lekárskych správ doložených žalovanými o zdravotnom stave poručiteľa - dlžníka P. D., bolo
preukázané, že sa jednalo o pacienta po prekonaní ťažkej cievnej mozgovej príhode v minulosti, čoho
dôkazom je, že bol v čase žiadosti o úver imobilný s nepriaznivým zdravotným stavom. Okrem toho bol
liečený na epilepsiu, mal úraz pravého ramena a bol liečený aj na pľúca.

30. Podrobným vyjadrením žalobcu zo dňa 30.11.2012 bolo preukázané, že sa podrobne vyjadril
k právnemu posúdeniu veci po rozhodnutí odvolacieho súdu k neprijateľnej zmluvnej podmienke, k
neplatnosti zmluvy o úvere, čo je presne podrobne rozvedené na čísle listu 277-280. Obdobne sa
podrobne vyjadril aj právny zástupca žalovaných svojím podaním zo dňa 18.9.2015 na čísle listu

272-274.

31. Žalobca preukázal, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 bola postúpená
pohľadávka právneho predchodcu spoločnosti Citibank Europe plc. so sídlom Dublin na súčasného
žalobcu a Prílohou č. 1 bola pohľadávka voči dlžníkovi, P. T., špecifikovaná a postúpená na žalobcu.

Oznámením o postúpení pohľadávky žalobca preukázal, že takéto oznámenie malo byť zaslané
žalovaným, avšak v spise sa nenachádza dôkaz o tom, že takéto oznámenie bolo žalovanej v 1. rade
zaslané, pretože nie je pripojená doručenka. Predpokladá sa však, že jej bolo doručené, pretože to
nenamietala.Voznámeníprávnypredchodcažalobcuuviedol,ževyššieuvedenápohľadávkazúverovejZmluvy zo dňa 20.7.2007 spolu so všetkými právami s ňou spojenými prešla ku dňu 11.12.2012 na
súčasného žalobcu, ktorému je potrebné plniť na účet uvedený v tomto oznámení.

32. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

33. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

34. Podľa ustanovenia § 23a odsek 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
odsek 2, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane

použijú ustanovenia tohto predpisu.

35. Podľa ustanovenia § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere § 497.

36. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

38. Podľa ustanovenia § 369 odsek 1, Obchodného zákonníka, veta prvá, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve.

39. Podľa ustanovenia § 503 odsek 3 Obchodného zákonníka, druhá veta, úroky je povinný zaplatiť
dlžník len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

40. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

41. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
oúvere,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravené
v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

43. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

odsek 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.
odsek 3, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

odsek 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
odsek 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

45. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Rady Európskych spoločenstiev Článku 2, na účely tejto smernice: a) „nekalé podmienky“ znamenajú
zmluvné podmienky definované v Článku 3, b) „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo povolaniu, c) „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá
v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

46. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Rady Európskych spoločenstiev Článku 3,
1) Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2) Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dohodnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3) Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

47. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Rady Európskych spoločenstiev Článku 8, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie

opatrenia kompatibilné so zmluvnou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.48. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania, najmä podľa uznesenia odvolacieho súdu č. k.
5Co/490/2016-555 zo dňa 11.10.2017 súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a rozhodol vo veci
tak, že žalobu zamietol, nakoľko podrobil Zmluvu o úvere zo dňa 20.7.2007 súdnej kontrole a zistil, že

jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy sú v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi.

49. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na to, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, a
teda v ďalšom konaní ozrejmí výšku dedičských podielov žalovaných v 1. až 3. rade po ich právnom
predchodcovi (manželovi a otcovi) a tak isto aj s poukazom na ustanovenie § 470 odsek 1, 2 OZ a zistí,

v akej výške každá zo žalovaných zdedila majetok po poručiteľovi, nakoľko každá zo žalovaných ako
dedička ručí iba do výšky nadobudnutého majetku. S touto námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal
nasledovne:
Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/1795/2009-14 zo dňa 16.3.2010, zomrel P. D. dňa XX.XX.XXXX
a zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení a dediť po ňom v I. zákonnej skupine podľa § 473
odsek 1 OZ nastúpili žalované v 1. až 3. rade.

Žalovaná v 1. rade zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva v pomere 1/6 v percentuálnom
vyjadrení 16,53 %. Z tejto hodnoty tak, ako sa vyjadril žalobca, bola správne odpočítaná suma 17,50
eur, ktorá odpovedá polovici sumy 35,- eur, ktorú bezodkladne nadobudla žalovaná v 3. rade (1/6 z
12.589,67 eur = 2.098,28 - 17,50 = 12.080,78 eur).
Žalovaná v 2. rade zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva v pomere 1/6 v percentuálnom

vyjadrení 16,53 %. Z tejto hodnoty tak, ako sa vyjadril žalobca, bola správne odpočítaná suma 17,50
eur, ktorá odpovedá polovici sumy 35,- eur, ktorú bezodkladne nadobudla žalovaná v 3. rade (1/6 z
12.589,67 eur = 2.098,28 - 17,50 = 12.080,78 eur).
Žalovaná v 3. rade zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva v pomere 4/6 v percentuálnom
vyjadrení 66,94 % (1/2 nehnuteľnosti titulom vyporiadania BSM a 1/6 z druhej polovice nehnuteľnosti).

V konečnom dôsledku predstavuje podiel žalovanej 2/3 z nehnuteľnosti. Okrem toho žalovaná v 3. rade
nadobudla dedičstvo v pomere 3/72 ornej pôdy, ktorej zodpovedá hodnota 35,- eur voči ustupujúcim
spoludedičkám bezodplatne. Po zohľadnení uvedeného žalovaná v 3. rade nadobudla dedičstvo vo
výške 8.428,11 eur (2/3 z 12.589,67 eur = 8.393,11 + 35 = 8.428,11).
Z týchto dôvodov súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako to je vyššie uvedené a správne zodpovedané

v zmysle výšky nadobudnutého dedičstva u každej žalovanej osobitne.

50. V ďalšom s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu súd podrobil súdnej kontrole Zmluvu o
úvere zo dňa 20.7.2007, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu s poručiteľom, teda v tom čase s
manželom žalovanej v 3. rade ako priamym dlžníkom a spoludlžníčkou - žalovanou v 3. rade. Tento

zmluvný vzťah súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a v tom čase tento vzťah upravoval zákon č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 23a, ktorý neskôr za spotrebiteľskú zmluvu explicitne označil aj
zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Keďže súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, vyhodnotil túto zmluvu ako spotrebiteľskú, regulovanú osobitnou úpravou podľa
zákona č. 634/1992 Zb. v platnom znení. Samozrejme predmetný úver je však absolútnym obchodom

a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
tohto zákona, bez ohľadu na povahu (charakter účastníkov úverovej zmluvy). Čo sa týka samotnej
úverovej zmluvy, z jej obsahu je zrejmé, že je zmluvou typovou, a že žalovaní nepoužili predmet plnenia
na podnikanie. Právny predchodca žalobcu, veriteľ, bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, pričom
predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ účinného od

1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje postavenie.
Z týchto dôvodov zmluvu o úvere č. 8204 zo dňa 20.7.2007 súd posudzoval podľa zákonných ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, avšak na túto zmluvu sa zároveň

vzťahovali aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko s poukazom na ustanovenie § 873f
odsek 3, 4 Občianskeho zákonníka, čo sa týka ochrany spotrebiteľov v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, neprichádza do úvahy až od 1.1.2008, ale sa vzťahuje aj na právne vzťahy
vzniknuté pred týmto dátumom. Z dôvodu, aby nedošlo ku kolízii dvoch právnych noriem na ten istý
inštitút, keďže na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ale zároveň aj

Občianskeho zákonníka a špeciálneho zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, sa vždy použije
norma občiansko-právna, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia, nakoľko v danom prípade dlžník -
poručiteľ bol spotrebiteľom a nie podnikateľom.51. Po posúdení súdnej kontroly Zmluvy o úvere zo dňa 20.7.2007 súd dospel k takému záveru, že
jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy sú v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi, a preto
ich vyhodnotil za absolútne neplatné.

Podľa čl. 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby v City bank (Slovakia,
a.s.) zo dňa 26.2.2007, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou dojednaní zmluvných strán zmluvy o úvere
je uvedené, že „klient je povinný zaplatiť banke úrok z financovanej čiastky banky s použitím úrokovej
sadzby stanovenej zmluvou o úvere“. Zároveň sú v čl. 4.4 VPP riešené úroky z omeškania tak, že „banka
môže účtovať klientovi za každý deň omeškania, počnúc dňom, kedy mala byť príslušná suma uhradená,

úroky z omeškania vo výške, ktorú banka uverejní, a ktoré nepresiahnu trojnásobok výšky základnej
úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, inak úroky z omeškania v zákonom
stanovenej výške“. Podľa čl. 9.4 VPP „dňom úmrtia žiadateľa sa všetky nesplatené splátky úveru stávajú
splatnými“. Podľa zmluvy o úvere čl. 3.2, „klient je povinný platiť úroky z financovanej čiastky vo výške
29,99 % p. a. S poukazom na vyššie uvedené články Všeobecných podmienok poskytovania úverov
pre fyzické osoby právneho predchodcu žalobcu, ako aj s poukazom na článok zo zmluvy o úvere

týkajúci sa výšky úrokov z financovanej čiastky, ale aj s poukazom na vyjadrenie právneho predchodcu
žalobcu, splátka, ktorá pozostávala z úveru, v sebe už zahŕňala celú financovanú čiastku vrátane
poskytnutého úveru, úroku, poplatku za poskytnutie úveru, poisťovacieho poplatku a z tohto vyvodiac,
je potom jednoznačné, že žalobca už nesprávne uplatňoval istinu v žalobe zo dňa 19.10.2010 v spojení
s opravou zo dňa 8.2.2012. Ku dňu úmrtia poručiteľa dňa 28.11.2009 sa podľa čl. 9.4 stala splatná

pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ako celok, pozostávajúca z nesplatenej časti úveru, úrokov a
ďalších poplatkov. Vyplývajúc zo zmluvy o úvere, úrok za poskytnutie úveru vo výške 29,99 % p. a. nemá
charakter sankcie za oneskorené plnenie, teda nie je sankčným úrokom, ale je odplatou za úverovanie,
pričom jeho vyčíslená čiastka sa stala splatnou ku dňu smrti poručiteľa. Z týchto dôvodov žalované
napádali nesprávne vyčíslenie žalovanej istiny ako takej. S poukazom na zmluvu o úvere bod 3.1, právny

predchodca žalobcu uviedol, že financovaná čiastka vypočítaná podľa tohto článku a v súlade aj s
článkomVPPpredstavujesumu209.798,87Skaskladásaznasledujúcichpoložiek:výškyposkytnutého
úveru bezhotovostne prevedeného na bankový účet vo výške 170.000,- Sk, z poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 25.500,- Sk a poplatku za poistenie vo výške 14.298,87 Sk. Čo sa týka úroku, ktorý bol v
zmluve dojednaný vo výške 29,99 % p. a., tento zo zmluvy nie je možné identifikovať, či bol zahrnutý do

splátky úveru, keďže to v zmluve nebolo uvedené a takisto aj RPMN, ktorej výška bola uvedená 45,62
% nie je zjavné, či bola zahrnutá do úverovej splátky. V čase uzatvorenia zmluvy bola výška úrokovej
sadzby za obdobný úver menej ako 20 % a práve súdna prax preukázala, že úroky z omeškania, ktoré
boli stanovené nad hranicu 20 %, boli už v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/71/2011. Nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských

zmluvách, aby žalobca do sumy poskytnutých finančných prostriedkov zarátal aj poplatok za poskytnutie
úveru a poistenie, ktoré fakticky neboli nikdy právnemu predchodcovi žalovaných fyzicky poskytnuté
a napriek tomu boli úročené úrokovou sadzbou vo výške 29,99 %. Predmetný úver bol zabezpečený
resp. krytý poistením, aj keď pri dojednaní poistných podmienok právny predchodca žalobcu postupoval
v rozpore s účelom poistenie tak, ako to súd vyššie zdôvodnil, preto nemožno súhlasiť s dôvodením

žalobcu, že úver nebol žiadnym spôsobom zabezpečený a že z tohto dôvodu je úrok uvedený v zmluve
primeraný. Tento úrok súd vôbec nepovažuje za primeraný, naopak, považuje ho za neprimeraný,
vysoký, v rozpore s dobrými mravmi. To isté sa vzťahuje aj na výšku RPMN, ktorá nebola správne
vyčíslená a vypočítaná podľa vzorca VPP článku 4. bod 3. a tiež ju považoval súd za neprimeranú.
V súvislosti s neprimeranými zmluvnými podmienkami, ktoré právny predchodca žalobcu použil v

zmluve o úvere, je potrebné poukázať aj na normy zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch s tým, že s účinnosťou tohto zákona bolo do právneho poriadku Občianskeho
zákonníka ustanovené nové ustanovenie § 53b, podľa ktorého bola inkorporovaná zásada, že „ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu,
sankcie za omeškanie splnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací

predpis“. Tiež je potrebné v tomto smere poukázať na ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, ktoré
sa tiež doplnili na základe vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ktorého, „ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmtoustanovenímjeneplatná“.Predmetnéustanovenianeboliúčinnéeštevdobeuzatváraniadotknutej

úverovej zmluvy, ale v tomto zmysle by bolo možné kvalifikovať požiadavku žalobcu na úroky vo výške
29,99 % p. a. aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere sa preto súd stotožnil s
námietkou žalovaných.52. Čo sa týka úroku uvedeného v zmluve o úvere pod bodom 3.2 vo výške 29,99 % ročne, tento
súd vyhodnotil tak, že je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
súd zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, je potrebné zohľadniť aj normy ohľadom neprijateľných

zmluvných podmienok, ktorých aplikácia je považovaná v spotrebiteľských zmluvách ex lege za
neplatnú, a to v súlade s § 53 odsek 5 OZ. V tejto súvislosti treba dať za pravdu žalovaným, že zákon
vymedzuje za neprijateľnú podmienku aj také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie svojho záväzku. Tento
úrok z omeškania súd vyhodnotil ako neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ ako dojednanie, ktoré právny

predchodca žalobcu vykonal v rozpore s dobrými mravmi. Ako ďalšou skutočnosťou porušenia dobrých
mravov súd považoval skutočnosť, že poručiteľ v čase uzavretia zmluvy mal jednak 63 rokov, mal
nepriaznivý a zlý zdravotný stav vyplývajúci z lekárskych správ, keď prekonal ťažkú mozgovú príhodu a
nevedel sa ani pohybovať, lebo bol na vozíčku a zmluvu vedel podpísať iba tak, že právny predchodca
žalobcu prišiel za ním osobne domov, čo je neobvyklé a zároveň so zmluvou poručiteľ uzatvoril aj
zmluvu o poistení úveru v ubezpečení zo strany zamestnanca právneho predchodcu žalobcu, že napriek

zdravotnému stavu poručiteľa sa poistná zmluva pre prípad smrti uzatvoriť s poručiteľom dá, avšak
samotná poisťovňa MetLife svojimi prípismi na výzvu súdu naopak uviedla, že poistné plnenie nebolo
možné poskytnúť žalovaným po smrti poručiteľa, nakoľko v žiadosti o úver, časť 8. Poistenie, bod 2.,
poručiteľ - priamy dlžník uviedol a podpísal zdravotné prehlásenie, na základe ktorého prehlásil „v
prípade, že mám menej ako 60 rokov, prehlasujem, že nemám zdravotné problémy (predovšetkým

netrpím žiadnou chronickou chorobou alebo akoukoľvek chorobou, ktorá môže viesť k smrti alebo k
trvalej invalidite), nie som liečený v súvislosti s chronickou chorobou, nie som práceneschopný a v
priebehu posledných 12, po sebe nasledujúcich mesiacov som nebol práceneschopný po dobu dlhšiu
ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Beriem na vedomie a súhlasím, že akékoľvek nepravdivé, nesprávne
alebo neúplné informácie alebo prehlásenia spôsobia neplatnosť poistného krytia“ a z týchto dôvodov

poisťovňa MetLife Amslico prehlásila, že poručiteľ nemá nárok na poistné plnenie z predmetnej zmluvy,
pretože nemal žiadne platné poistenie v spoločnosti v čase úmrtia dňa 28.11.2009, a preto mu nebolo
vyplatené. Súd považuje za v príkrom rozpore, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, že právny predchodca
žalobcu uzavrel a uviedol týmto poručiteľa do omylu, aby podpísal poistnú zmluvu s tým, že pre prípad
smrti z poistného krytia bude splatený úver, čo nebolo pravdivé. Okrem toho má súd za to, že právny

predchodca žalobcu v čase, keď poskytoval túto informáciu pred podpisom zmluvy a zmluvy o úvere
poručiteľovi vedel alebo prinajmenšom musel vedieť o skutočnostiach zakladajúce poistné výluky. V
tomto kontexte je potrebné poukázať, čo sa týka konania právneho predchodcu žalobcu na ustanovenie
§ 49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol

právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/192/2008, podľa ktorého „právne následky omylu v zmysle § 49a OZ sú
spojené len s určitým kvalifikovaným omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý
(t. j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O

omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel
vedieť“. Podľa vyššie uvedeného, na to, aby právny úkon spôsobil právne následky, musí teda okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 37 OZ spĺňať aj kritérium, že musí byť prostý omyl. Omylom
sa na účely občianskeho práva chápe nesúlad medzi právnymi následkami, ktorý účastník právneho
úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vykonal. V prípade, že k prejavu vôle

došlo v dôsledku omylu, znamená to, že vôľa konajúceho je vadná. S poukazom na vyššie uvedené,
zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým
vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl, nie je platná podľa § 37 odsek
1 OZ pre nedostatok vážnej vôle, ale aj podľa ustanovenia § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Týmto
bolo preukázané podvodné konanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere

uviedol takýmto spôsobom do omylu žiadateľa o úver - poručiteľa, ktorému uviedol, že napriek jeho
nepriaznivému zdravotnému stavu nie je problém, aby uzavrel poistnú zmluvu s poistným krytím pre
prípad smrti. Dlžník uzavrel poistnú zmluvu a uzavrel tým vlastne poistenie splátok úverov, ktoré sa však
v prípade jeho úmrtia stalo bezpredmetné, lebo nezakladalo nárok na poistné plnenie podľa vyjadrenia
poisťovne MetLife Amslico. Takéto konanie možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,

ktorých dodržanie je chránené prostredníctvom § 39 OZ, ako aj zákonom o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z. z., ale aj zákona č. 634/1992 Zb.53. V ďalšom súd prvej inštancie poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v dobe uzatvárania úverovej zmluvy, každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bolo preukázané, že predávajúci, teda

právny predchodca žalobcu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď zmluva o úvere obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky s tým, že dlžník mal platiť neprimerane vysoké úroky z financovanej
čiastky vo výške 29,99 % p. a., že mal nesprávne stanovenú RPMN vo výške 45,62 % a že financovaná
čiastka vo výške 209.798,87 Sk pozostávala z poskytnutého úveru, z poplatku za poskytnutie úveru
a z poplatku za poistenie a keď vlastne poplatok za poistenie resp. celkove čo sa týka poistenia, bol
dlžník uvedený právnym predchodcom žalobcu do omylu tým, že ho uzavrel vo veku 63 rokov, so

zlým zdravotným stavom po prekonaní mozgovej porážky, teda takéto poistenie vôbec dlžník nemal
uzavrieť, avšak žalobca ho na toto naviedol a toto považoval za zabezpečenie úveru, pričom vedel, že
preprípadsmrtinebudeúverkrytýpoistnýmplnením.Totovšetkosvedčíotom,žespotrebiteľakoslabšia
strana a účastník zmluvy bol uvedený do omylu a v podstate plnil na základe neprijateľných zmluvných
podmienok v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ale aj zákona č. 250/2007

Z. z., oba platné v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú postavenie spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv a ktoré sa na daný prípad
vzťahovali inkorporáciou takýchto právnych noriem v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., ale aj zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v platnom znení. S poukazom na vyššie
uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver bol platne uzavretý a že všetky podmienky,

ktoré v zmluve boli uvedené sú platné, pretože tomu tak nie je. Dôkazné bremeno v tomto smere
žalobca nepreukázal a nezvládol, naopak, žalovaní preukázali porušenie zmluvných podmienok a VPP
podmienok právneho predchodcu žalobcu pre poskytnutie úveru.

54. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkou odvolacieho súdu, keď sa súd prvej inštancie platne

nevyporiadal s aktuálne platnou judikatúrou v oblasti aplikovania Smernice Rady 93/13/EHS Článku 8 a
v tomto smere súd prvej inštancie poukazuje na to, že neprijateľnosť koncipovanej zmluvnej podmienky
v predmetnej úverovej zmluve priamo vyplývajú z tejto Smernice. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
každý vnútroštátny súd, ako orgán štátu, je povinný aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť
práva, ktoré priznáva toto európske právo jednotlivcom tak, že súd nesmie aplikovať žiadne skoršie

a neskoršie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom. Úprava
obsiahnutá v Smernici Rady 93/13/EHS bola pre slovenské súdy záväzná dňom vstupu SR do EÚ, a
to bez ohľadu na právnu formu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Judikatúra Súdneho dvora EÚ je
v tomto smere jasná a jednoznačná. V prípade Slovenska by išlo o nepriamy účinok smernice (napr.
rozhodnutie Marleasing C-106/89), kedy sa vinou zlej alebo nedostatočnej implementácie nedostali

ustanovenia smernice do právneho poriadku členského štátu. Súdy sú povinné rozhodovať v súlade
s eurokomforným výkladom práva, a to v nadväznosti na článok 4 odsek 3 Zmluvy o Európskej únii
za účelom naplnenia cieľov Európskej únie. Z tohto všetkého je možné jednoznačne vyvodiť záver, že
absencia akýchkoľvek ustanovení v Občianskom zákonníku nezbavuje súd povinnosti vykladať právo s
pôvodnou smernicou 93/13/EHS resp. jej novším alebo nahradením znením.

55. Na záver je možné konštatovať, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalovaných a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, a
preto bolo potrebné aplikovať v tomto konaní na daný prípad ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
v súlade s už vyššie citovanými zákonmi a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré ešte v

čase uzatvárania zmluvy neboli platné. Z vykonaného dokazovania súd poukazuje na skutočnosť,
že jednoznačne zo strany žalobcu išlo o zneužitie slabšej zmluvnej strany, kedy bola uplatňovaná z
jeho strany neprimeraná odplata za požičané finančné prostriedky a úmyselné uvedenie do omylu v
súvislosti s poistením úveru, malé, ťažko čitateľné písmo uvedené najmä vo Všeobecných podmienkach
poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank, neprimerane vysoká sadzba RPMN, čím je možné

konštatovať, že takto koncipovaná civilno-právna úžera, ako ju zakomponoval právny predchodca
žalobcu do zmluvy a do VPP môže spôsobiť jedine neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre
rozpor s dobrými mravmi, pretože úver bol poskytnutý len na základe vôle a toho, čo chcel mať právny
predchodca žalobcu v zmluve zakomponované a išlo o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorú dlžníkspolu so spoludlžníkom mohli iba podpísať a nič na nej nemeniť. Žalobca využil slabšie postavenie
spotrebiteľa, ktorý týmto súhlasil so všetkým, nakoľko nebol dostatočne oboznámený s podrobným
obsahom jednotlivých článkov zmluvy a VPP. V takýchto prípadoch súd, ale aj zákony sú naklonené

slabšej strane sporu, ktorou je spotrebiteľ a okamihom splatnosti úveru úver zaniká, pretože pán D.
zomrel a podľa článku 9.4 VPP dňom úmrtia žiadateľa sa všetky nesplatené splátky úveru stávajú
splatnými.Okamihomsplatnostiúveruzanikáprávožalobcuajnazmluvnéúrokyamáprávolennaúroky
z omeškania, ktoré ako sám žalobca uviedol, si v konaní neuplatňuje. Čo sa týka poplatku za správu
úveru a poplatok za vedenie účtu, tieto nie sú vylúčené zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných

podmienokvzmysle§53odsek1OZ,pretoženepredstavujúhlavnýpredmetplnenia.Zahlavnýpredmet
plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktorými sa upravujú základné plnenia
zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú.

56. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovaným v rozsahu 100 %,
ktoré boli plnene úspešné, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).