Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119010555

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119010555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému H. Č.
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. Č. C. X. C. F. T. , nar.06.08.1991 v Nitre, trvale bytom R. Č.. XX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 03.11.2018 v čase okolo 22.00 hod. v obci R. na pozemku rodinného domu s popisným číslom XXX
kopol do ľavého zadného svetla osobného motorového vozidla zn. L. XXX EČ: M., VIN: W., ktoré viedol

C. O., čím došlo k jeho prasknutiu a v dôsledku čoho spôsobil škodu C. D. vo výške 375 €

t e d a :

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu

t ý m s p á ch a l :

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona

Za t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému H. M. na
hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného C. D.,

svedkov C. O., K. Y., prečítaním výpovedí svedkov K.L. Y. C. K. Z., prečítaním na vec sa vzťahujúcich
listinných dôkazov a oboznámením obrazového záznamu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný H. Č. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu prokurátor v obžalobe kládol za vinu. Priznal, že
na dvore u bývalej priateľky K. Y. sa s touto pohádal a následne sa dostal do fyzického konfliktu aj s C.
O.. O. potom s vozidlom z dvora vycúval, odišiel do X., a vrátil sa za pol hodinu s policajtmi. Čo sa stalo
počas O. jazdy s vozidlom, to nevedel uviesť. Do svetla motorového vozidla nekopol, a kopnutím svetlo
ani nemohol tak prasknúť. V prítomnosti polície si pozrel svetlo a videl prasknutie a odtlačok od topánky.

Svedok poškodený C. D., vlastník vozidla, uviedol, že O. požičal svoje osobné motorové vozidlo zn.
L., na ktorom O. s jeho súhlasom odišiel zo servisu, kde sa vozidlo nachádzalo kvôli prehliadke. Od O.
sa dozvedel, že bol napadnutý obžalovaným vo dvore jeho priateľky a v záchvate hnevu obžalovaný
kopol do motorového vozidla a rozbil ľavé zadné svetlo. Na druhý deň v doobedňajších hodinách mu

O. pristavil motorové vozidlo, ktoré si obhliadol a videl, že je prasknuté ľavé zadné svetlo, prasklina sa
tiahla vo vodorovnom smere a tiež videl blatovú šľapaj od topánky na tomto svetle. Pred pristavením
motorového vozidla na servisnú prehliadku, vozidlo nemalo žiadnu vadu na zadnom ľavom svetle.

Svedok C. O. uviedol, že s osobným motorovým vozidlom zn. L. vošiel do dvora u K. Y. v čase medzi

21.00 hod. a 22.00 hod.. Vystúpil z vozidla a vtedy ku nemu pribehol obžalovaný, ktorý ho napadol
viacerými údermi, vykrikoval na neho, a začal kopať do auta. Pred fyzickým útokom nastúpil do vozidla,
aby odišiel, začal cúvať s autom a vtedy obžalovaný kopol do ľavého zadného svetla. Keď sa nachádzal
v M.-Č. telefonicky oznámil polícii, že bol napadnutý. Po príchode polície, na mieste spolu urobili
prehliadku vozidla a videli, že je rozbité svetlo a šľapu od zablatenej podrážky. D. motorové vozidlo bol

prevziať v servise, kde žiadne poškodenie vozidla nezistil.

Svedkyňa K. Y. potvrdila, že na dvore vznikol konflikt medzi obžalovaným a svedkom O., O. nastúpil do
vozidla a vycúval z dvora. Pri cúvaní obžalovaný stál niekde pri vozidle. O poškodení svetla na vozidle
sa dozvedela, až po príchode polície.

Z prečítanej výpovede svedkov K. Z. C. K. Y. súd zistil, že títo neboli svedkami prejednávaného skutku.
Svedok K. Z. však uviedol, že počas jazdy v aute obžalovaný nadával, pretože sa rozišiel s K. Y..

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite

a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste, pričom súd hodnotil dôkazy svedčiace
v prospech aj v neprospech obžalovaného.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku. Na rozdiel od obžaloby, podľa ktorej skutok sa stal asi o 23.20 hod. a obžalovaný kopnutím

poškodil pravé zadné svetlo, súd v súlade s vykonaným dokazovaním upravil čas spáchania skutku na
„okolo22.00hod.“aupravilajmiesto,doktoréhoobžalovanýkopol,t.j.„kopoldoľavéhozadnéhosvetla“.

Obžalovaný H. Č. v celom rozsahu poprel spáchanie skutku tak, ako sa mu to v obžalobe kladie za
vinu. Svoju obranu postavil na spochybnení pravdivosti výpovede svedka C. O., ktorý po ich vzájomnom

konflikte s vozidlom z dvore K. Y. odišiel a vrátil sa za cca 30 min.
Súd nemal dôvod neveriť výpovedi svedka O., ktorý si motorové vozidlo požičal na jazdu od svedka
D., pre vozidlo bol v autoservise, kde vozidlo bolo pristavené bez poškodenia ľavého zadného svetla.
Okrem toho z farebnej fotodokumentácie zachytenej na CD nosiči jednoznačne mal súd preukázané,
že svetlo prasklo po kopnutí do tejto časti svetla, pretože na ľavej zadnej strane vpravo od pravéhozadného svetla vidieť jeden kopanec „odtlačok tenisky“ a v ľavej strane v oblasti ľavého zadného svetla
jeden kopanec „odtlačok tenisky“, pričom v mieste kopnutia je ľavé zadné svetlo prasknuté.
Bolo by nelogické, aby C. O. sám do motorového vozidla bezdôvodne kopal a tak poškodil požičané

vozidlo. Pre súd je logické práve to, že do auta kopal obžalovaný, a takto reagoval z dôvodu žiarlivosti
na O., ktorý sa stal priateľom Y. po tom, čo táto vzťah s obžalovaným ukončila.

Rozsah poškodenia motorového vozidla mal súd preukázaný jednak v spise sa zadokumentovanou
fotodokumentáciou a jednak z odborného vyjadrenia A.. E. Y., ktorý ustálil aj spôsobenú škodu

poškodením svetla, ktorá je zhodná s celkovými nákladmi na jeho opravu vo výške 375 €.

Všetkými vyššie uvedenými dôkazmi bolo teda dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný H.
Č. sa dopustil skutku popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom z výpovede svedka O. a jeho
žiarlivostného správania sa ako bývalého priateľa Y. bol preukázaný aj motív konania obžalovaného, t.j.
spôsobiť O. akúkoľvek ujmu.

Dokazovaním bolo preukázané, že skutok vykazuje znaky prečinu poškodzovania trestného činu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný poškodil
motorové vozidlo patriace poškodenému C. D..
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty tak po stránke

subjektívnej ako i objektívnej, pretože sa dopustil konania, ktoré spočíva v tom, že úmyselne poškodil
časť motorového vozidla. Poškodením sa rozumie trvalé zníženie hodnoty veci alebo dočasné v takej
miere, že poškodená časť veci alebo vec naďalej nie je schopná plniť niektoré svoje funkcie, resp. môže
ich plniť len po úprave alebo oprave.
V dôsledku poškodenia bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. L. XXX, EČ M. vo výške 375

€, a to v zmysle ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona škodu malá (škoda prevyšujúca sumu
266 €). Pri ustálení výšky škody súd vychádzal z listinného dôkazu - odborné vyjadrenie A.. E. Y..

Z hľadiska osobných pomerov súd zistil, že obžalovaný H. Č. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
V evidencii priestupkov má dva záznamy spáchané v roku 2018, tri záznamy z roku 2017, tri záznamy z

roku 2016, štyri záznamy z roku 2015, tri záznamy z roku 2014, všetky za porušenie pravidiel v cestnej
premávke riešené uložením blokových pokút v rozpätí 10 až 100 €.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že súdne riešený bol jeden krát, hľadí sa však na neho akoby
nebol odsúdený.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho
nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (nepriznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona vzhľadom na vyššie uvádzané

priestupky), a taktiež nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Na podklade súdom zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu
trestu a jeho výmery, uložil súd obžalovanému bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest
odňatia slobody v trvaní 2 mesiace vrámci zákonnej trestnej sadzby až 2 roky, na dolnej hranici tejto

trestnej sadzby.
Výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1
rok (taktiež na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby určenej výmerou 1 až 5 rokov), pretože
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, a na okolnosti prípadu, mal
dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia

slobody nie je nevyhnutý.

Súd má za to, že tento druh a výmera obžalovanému v prejednávanej veci uloženého trestu zodpovedá
všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, osoba páchateľa jeho pomery a možnosti jeho

nápravy), a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona
a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí aj ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestnýchčinov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou, čím trest splní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu individuálnej prevencie
ako i generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za

porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.