Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204214
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618204214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: B., právne zastúpeného
S., proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. W., N. XX, v konaní o zaplatenie
4.010,93 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec pod sp. zn.
13Csp/63/2018-98 zo dňa 29.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z
istiny vo výške 2.292,24 €, bankových poplatkov vo výške 80,15 € a zmluvného úroku z omeškania vo
výške 5,05 % ročne (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.010,93 €
s príslušenstvom, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v prevyšujúcej
časti, a to v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z istiny vo výške 2.292,24 €, bankových poplatkov
vo výške 80,15 € a zmluvného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.010,93 € od 01. 09.

2018 až do zaplatenia, žalobu žalobcu zamietol.

2. Žalobca si nárok uplatňoval voči žalovanému titulom plnenia zo zmluvy uzavretej medzi pôvodným
žalobcom právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou F. W. a žalovaným dňa 07. 09. 2012, na
základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanému peňažné prostriedky v sume 6.100,- €. Žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 05.
2019.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že medzi pôvodným žalobcom
a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX dňa XX. XX. XXXX, v zmysle
ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanému úver vo výške 6.100€, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
mesačnými splátkami vo výške 157,50 € počnúc od 20. 10. 2012 s termínom konečnej splatnosti 20. 09.
2018 (ďalej v texte „zmluva o úvere“). Z listinných dôkazov pre okresný súd vyplynulo, že zostatok dlhu
na istine žalovaného z titulu poskytnutého úveru je vo výške 4.010,93 € ku dňu 31. 08. 2018. Konštatoval,

že je nepochybné, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, preto ho pôvodný žalobca listom zo dňa
26. 11. 2015 upozornil na možnú predčasnú splatnosť úveru.4. Keďže podľa okresného súdu jednorazovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi
povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu
zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, už ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie,
keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi
poskytnutú istinu úveru vo výške 4.010,93 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z uvedenej
sumy, a to od 01. 09. 2018 až do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

5. Vo zvyšku čo do zaplatenia kapitalizovaných úrokov po zosplatnení vo výške 2.292,24 € a úroku
z úveru zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 16% ročne zo sumy 4.010,93 € od 01. 09. 2018 do
zaplatenia, okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, ak žalobca skutkovo nevymedzil v akej časti
z tejto sumy si uplatňuje úrok z omeškania, resp. úrok z úveru a v tomto smere neuniesol ani dôkazné
bremeno preukazujúce kapitalizáciu úroku z omeškania, resp. úroku z úveru. Okresný súd zdôraznil, že
po momente zosplatnenia úveru má veriteľ právo len na úrok z omeškania, nie už na úrok z úveru, a

teda úrok z úveru si po zosplatnení úveru ani v kapitalizovanej forme uplatniť nemôže.

6. Vo vzťahu k uplatnenému právu na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 80,15 € súd taktiež
žalobu zamietol, keďže žalobcovi poplatky mali vzniknúť z dôvodu upomienok žalovanému, avšak
konkrétne žalobca nepreukázal, za ktoré upomienky a v akej sadzbe poplatky účtoval.

7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým bola

jeho žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III. napadnutého
rozhodnutia) z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu o tom,
že mu nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení. Má za to, že uvedené tvrdenie súdu odporuje zákonu
a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 29Cdp/2906/2000, ktorý pojednáva o odstúpení zmluvy o úvere podľa § 506
Obchodného zákonníka. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa žalobcu vykladá pojem zosplatnenia
zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový za nesprávny, nakoľko
zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty
práva platiť v splátkach. V tejto súvislosti predostrel v odvolaní žalobca rozbor inštitútu vyhlásenia

predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru je podľa neho možné označiť pojmom strata výhody splátok, preto
predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody
splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok.

9. Žalobca v odvolaní doplnil, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle
veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti
zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Poukázal na ustanovenie Obchodného zákonníka,
ale aj ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia
zmluvného úroku by bol preto podľa neho absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia

úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka, by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho
postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Okresný súd tak pri svojom rozhodovaní nevzal do
úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru a zmluvný úrok
nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo, aby rozhodnutie v napadnutom rozsahu

zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

10. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

11. Po podaní odvolania bol podaný návrh na zmenu strany sporu, a to na strane žalobcu, o ktorom

návrhu odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č. k. 16Co/12/2019-150 zo
dňa 22. 07. 2019 tak, že pripustil, aby namiesto žalobcu F., vstúpil do konania žalobca B. O. X.12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a
contrario), rozsudok okresného súdu v časti, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a

v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.010,93 € s
príslušenstvom (výrok I.), v ktorom rozsahu považoval okresný súd žalobu za dôvodnú a nebol
odvolaním napadnutý, zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknutý.

14.Odvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéžalovaným
v odvolaní s tým, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že i okresný súd aplikoval správne ustanovenie § 52,

ak v sporoch kde sa jedná o spotrebiteľa je potrebné vychádzať z poslednej vety ods. 2 § 52
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Okresný, ale ani odvolací súd preto nemohol prihliadať na argumentáciu žalobcu
aplikujúc ustanovenia a normy obchodného práva vrátane § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka

vzhľadom na vyššie uvedené ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Ak žalobca
argumentuje, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva okolnosť, že po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky, odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť v prípade omeškania dlžníka s plnením
peňažného dlhu a po následnom zosplatnení úveru oprávnenie veriteľa voči dlžníkovi, na zmluvné úroky

účtované od predčasného zosplatnenia až do faktického vrátenia finančných prostriedkov. Vychádzajúc
z predností Občianskeho zákonníka pred ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktorá vyplýva už zo
spomínanej poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak možno uzatvoriť, že v prípade, ak
je zmluva o úvere zároveň zmluvou spotrebiteľskou, ktorá skutočnosť nebola sporná, povinnosť splatiť
úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia poskytnutých

prostriedkov zo zákona nevyplýva. Okresný súd však poukázal na to, že predčasným zosplatnením
úveru nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, a teda niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľa. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom

vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by spotrebiteľ na
výzvu nevrátil.

16. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový
vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné

funkcie, ktoré zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú
zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže
veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. Aj podľa názoru odvolacieho súdu len do oprávnenej držby
požičanýchfinančnýchprostriedkov,atedadozosplatneniaceléhoúverumožnopožadovaťúrokzúveru
a po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na

zmluvne dojednaný úrok. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, ako aj R 55/1996 ZSP, v zmysle ktorého úroky vo výške
dohodnutej pri poskytnutí úveru, patria do splatnosti úveru.

17. Jednorázovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť

sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom
omeškania spotrebiteľa už ide o stav založený jednostranným predčasným zosplatnením úveru, s
ktorým sa spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Ak napriek tomu existuje zmluvné dojednanie, ktoré s uvedeným stavom spája
aj nárok na zmluvné úroky, teda na odplatné nároky patriace len pre prípad splácania úveru v splátkach,

je takéto dojednanie podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Ide o dojednania, ktorými by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k jeho
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, a to napriek tomu, že dohoda osplatení úveru formou splátok zanikla a došlo k zmene spôsobu splatenia úveru, ako dôsledku sankcie
zo strany veriteľa. Dlžník v prípade zosplatnenia úveru už nemá po zosplatnení povinnosť splatiť úroky z
úveru,strácavšakmožnosťvýhodysplátok,jepovinnýzaplatiťcelýdlhnarazaskôr,akobolodojednané.

Ak by okrem toho bol povinný naďalej platiť aj po zosplatnení úroky z úveru, došlo by k zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa dvojnásobným úrokovým zaťažením, ktoré Občiansky zákonník neumožňuje. Z
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení už len úroky z omeškania.

18.Preprípadvýskytuakýchkoľvekpochybnostíohľadnevýkladuproblematikynárokunazmluvnéúroky
po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa poukazuje odvolací súd
tiež na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. Odvolací súd dopĺňa, že uplatnený nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľského nároku, pričom

spotrebiteľské právo a jeho úprava v Občianskom zákonníku je dôsledkom transpozície smerníc
Európskej únie týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka v
spotrebiteľských vzťahoch je riešený vo viacerých rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky spôsobom,
ktorý sa postupne vyvíja smerom k dôslednejšej ochrane spotrebiteľa.

20. K aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľa na tzv. absolútne obchody sa vyjadroval Ústavný
súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí zo dňa 19. 06. 2013, č. k. I ÚS 402/2013-10, ktorým
odmietolprezjavnúneopodstatnenosťsťažnosťsťažovateľavovecinamietanéhoporušeniazákladného
práva na súdnu aj inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo

veci, kde odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd
sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že na prejednávanú vec je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že majú prednosť pred ustanoveniami
Obchodného zákonníka, na ktoré poukazoval v odvolaní žalobca.

21. Aj podľa názoru odvolacieho súdu len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov a
teda do zosplatnenia celého úveru možno požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky má
veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania, a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok. V tomto
kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co 224/2015 zo dňa
09. 06. 2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98 - ZSP 43/2000,

4Obo 95/2000 - ZSP 42/2001, ZSP 55/1996 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 476/2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 19Co 4/2017 zo 16. 02. 2017, v ktorom
odvolací súd konštatuje, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania, zákon reguluje
úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej
úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej

zmluvnej strany.

22. Na záver odvolací súd dopĺňa, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to
s ohľadom na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému, čo najširšiu mieru možnosti slobodného jednania,
avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená

všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany,
a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených
záujmov.Vovzťahoch,vktorýchvystupujústrany,ktorýchpozíciesúznačnenerovnovážne(napr.vzťahu
dodávateľa so spotrebiteľom), sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké
právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov

spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je potom možné vidieť v
nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tým, že
slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane
(dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutieskutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné
rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, inak povedané, aby bolo možné rovnosť dosiahnuť, je nutné
nerovnosť východzích pozícií korigovať zákonnou úpravou práv a povinností. Okrem uvedenej úpravy

práv a povinností možno navyše od dodávateľa vyžadovať, aby sa vo vzťahu k spotrebiteľovi choval vo
všeobecnosti poctivo. Pokiaľ týmto spôsobom dodávateľ nepostupuje, spreneverí sa dôvere druhého
účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jednania dodávateľa a takémuto nepoctivému jednaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu (porovnaj napr. § 265 Obchodného zákonníka, § 3 Občianskeho
zákonníka alebo § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa).

23. Okresnému súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli
a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp. že by
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolacie dôvody žalobcu nie sú dané. Ani odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky nemožno považovať za dôvodný, ak dané rozhodnutie nepredstavuje ústálenú rozhodovaciu

prax v zmysle CSP, a naviac sa vzťahuje na posúdenie právnych následkov po odstúpení od zmluvy,
nie po zosplatnení úveru, ako v prejednávanej veci.

24. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, teda
podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi
dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle § 367 ods. 2
CSP o výrok závislý.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnému v
odvolacom konaní, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu

žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28. 02. 2018).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).