Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200975
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200975.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti povinnej: Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. C. XXX, o vymoženie sumy 186,53

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21.
septembra 2018 č. k. 10Er/51/2017-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD. zo dňa 01. 12. 2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 243h ods. 1 prvá veta, § 44 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03.
2017, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 879j Občianskeho
zákonníka a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že oprávnený sa návrhom

spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 01. 12. 2016 domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 186,53 eura s príslušenstvom a
trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 09265/16
zo dňa 20. 06. 2016. Uviedol, že preskúmal Žiadosť o aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota
PLUS zo dňa 01. 12. 2006, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa

19. 04. 2014 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 19. 04. 2014. Mal za to, že oprávneným predložená
zmluva o karte zo dňa 01. 12. 2006 založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri
jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca oprávneného teda
pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a
ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Záväzkový vzťah
medzi oprávneným a povinnou založený na základe vyššie uvedenej zmluvy posúdil ako záväzkový
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská zmluva
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedol, že oprávnený

uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu dňa 19. 04. 2014, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou
uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Dohoda o uznaní záväzkua o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárový dokument, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako
aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími

listinami, pričom ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Takisto
aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnej, bola uzavretá vo formulárovej podobe,
jej obsah povinná nemohla ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej
záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa

voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nemal za preukázané, že by v rámci

kontraktácie príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinnú a
nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o
rozhodcovskom konaní nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania.
Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považoval za nekalé
dojednanie o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú,

postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uzavrel,
že k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy v danom prípade nedošlo, z ktorého dôvodu nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok označil za
nevykonateľný, ktorý nemôže byť ani exekučným titulom, spôsobilým byť podkladom na nútený výkon
rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že sa
podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval

prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie,
prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva formulárová je pre súd neprijateľné. Uvedený záver
súdu prvej inštancie označil za absurdný. V tejto súvislosti uviedol, že aj napriek tomu, že v čase

podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na
samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku.
Zvýraznil, že povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo
nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne
iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím

by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Uviedol, že súdu tiež predložil dotazník vyplnený povinnou, ktorý do praxe zaviedol
práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti, ktorej nepreukázanie
exekučné súdy v minulosti vytýkali. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 28. 01. 2016 sp. zn. 9CoE/265/2015, zo dňa 13. 06. 2017 sp. zn. 6CoE/17/2017, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 07. 2018 sp. zn. 41CoSr/6/2018. Poukázal, že zmluva,
na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 01. 12. 2006,
pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 19. 04. 2014, t. j. po viac ako siedmich rokoch
od poskytnutia finančných prostriedkov. Povinná k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebola
žiadnym spôsobom nútená, pričom jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu

nemohla porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám
na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu mal
nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvahu súdu prvej inštancie o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v
predloženom znení považoval za absurdnú. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK,

v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy tak nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zastalnázor,žerozhodnutieexekučnéhosúdujearbitrárnebezakéhokoľvekracionálnehoodôvodnenia,
nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanoveníZSRK.Vpredmetnomkonaníoprávnenýsplnilvšetkyzákonnénáležitostianapriektomusúd
prvej inštancie hľadal dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Svoj záver argumentačne

podporil i rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/39/2017 zo dňa 25. 08. 2017 a rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Uzavrel, že v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo,
aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje
zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného

práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom
uznaného exekučného titulu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 01. 12. 2016, kedy bola pred

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 09265/16 zo dňa 20. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 03. 11. 2016. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 23.
01. 2017 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

a exekučným titulom. Na základe výzvy súdu prvej inštancie oprávnený predložil žiadosť/zmluvu o
aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota PLUS č. 16734965, uzatvorenú medzi právnym predchodcom
oprávneného - Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou dňa 01. 12. 2006, obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach zo dňa 19. 04. 2014, rozhodcovskú zmluvu č. 2343954 zo dňa 19. 04. 2014, dotazník k
dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve zo dňa 19. 04.
2014, výzvu na označenie stáleho rozhodcovského súdu, upozornenie na výšku nesplatenej pohľadávky
a výzva na jej úhradu, výzvu na označenie stáleho rozhodcovského súdu, oznámenie o výbere stáleho
rozhodcovského súdu a pokus o zmier. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku
2012 pod por. č. 46 zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z
jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre

povereniesúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie,saexekučnýsúdvzmysle§44ods.2Exekučného
poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľnétak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má

nútene vykonať).

7. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že

ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a
na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského
súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Cdo
31/2013).

8. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že

právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

9. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi v tom, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci
bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola
uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej

doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

10. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou (jej prijateľnosti,
a teda platnosti) odvolací súd dodáva, že v danom prípade došlo k zaviazaniu povinnej na zaplatenie

sumy186,53euraspríslušenstvomrozhodcovskýmrozsudkomnazákladenesplneniazáväzkupovinnej
zo zmluvy č. 16734965, uzatvorenej dňa 01. 12. 2006, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu. Okrem toho medzi účastníkmi konania došlo dňa 19. 04. 2014 k dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Rovnako tak bola uzatvorená samostatná rozhodcovská
zmluva, ktorú povinná podpísala dňa 19. 04. 2014, ako aj vyplnila dotazník dňa 19. 04. 2014.

11. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinná ju podpisovala v čase, kedy už existoval jej záväzok.
Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol
stotožniťsnázoromsúduprvejinštancieotom,žerozhodcovskýsúdzaložilsvojuprávomocnaneplatnej
rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto zmluvy

odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Naviac, v nadväznosti na povinnou vyplnený dotazník je zrejmé, že
táto svojou vôľou vyjadrila, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť, ako i to, že v prípade nesplnenia
záväzkujeochotnásapodrobiťrozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskázmluvabolataktiežpodpísaná
obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydanývsúladesozákonom
a mohol byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia sa môže v rámci exekúcie domáhať, preto súd prvej inštancie v ďalšom konaní

preskúmajednotlivéplneniavrámciustanovení§52anasl.Občianskehozákonníkaavprípadezistenia,
že niektoré z priznaných plnení je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom zamietne v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne a vo zvyšku
vydá poverenie, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú
neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je
súd prvej inštancie právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).