Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Hanuščaková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/41/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206172
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8207206172.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v spore žalobcu SPRAVBYT, s. r. o.,

so sídlom Hurbanova 18, Bardejov, IČO: 31 683 061, zast. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., Advokátska
kancelária, Južná trieda 1, Košice, proti žalovaným 1. Š. Z., J.. XX.X.XXXX, X. G. Z., J.. XX.X.XXXX, Q.
G. K. G.. E., 085 01 Bardejov, obaja zast. JUDr. Jozef Stašák, advokát, Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov,
o zaplatenie 1 794,16 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2.rade z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2.rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu 29.11.2007 domáhal voči žalovaným v 1. a 2.
rade zaplatenia sumy 1.794,16 € (54.051 Sk) s príslušenstvom. Dôvodil tým, že so žalovanými dňa
21.12.1999uzavrelzmluvuoposkytovaníslužiebspojenýchsužívanímbytuvbytovomdomevprospech
vlastníka bytu na dobu neurčitú, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté tieto služby. Žalovaní
sa zmluvne zaviazali za tieto služby platiť sumy pravidelne vyčísľované v evidenčnom liste v súlade s
ustanoveniamicenovýchpredpisov.Žalobcasivžalobeuplatňovalnároknaplatbyzaobdobiedecember

2006 až august 2007.

2.Súd v danej veci dňa 26.2.2008 vydal Platobný rozkaz pod č. k. 5Ro 155/2007-16, ktorým žalovaným
v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 794,16 € s príslušenstvom a trovy konania.

3.Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu odpor.
V odpore žalovaní tvrdili, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, pretože nie je správcom

bytového domu. Poukázali na to, že zmluva o poskytovaní služieb bola žalobcovi bytovým domom HX
vypovedaná. Výpoveď zmluvy o výkone správy zo dňa 21.12.2005, na základe rozhodnutia vlastníkov
bytov na schôdzi vlastníkov je platná, pretože nikto z vlastníkov doposiaľ nepodal návrh na súd o určenie
jej neplatnosti a 15 dňová lehota už uplynula. Žalovaní argumentovali § 3, § 4 a § 6 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) a dodali, že bytový
dommôžemaťuzavretúlenjednuzmluvuovýkonesprávyažeod22.3.2006majúuzavretúnovúzmluvu
o výkone správy so žalovaným v 3. rade. Vo vzťahu k zmluve so žalobcom uviedli, že výpovedná lehota

skončila 30.6.2006 a týmto dňom prestal byť žalobca správcom ich bytového domu. Zároveň uviedli,
že od 1.7.2006 uhrádzajú všetky platby novému správcovi - žalovanému v 3. rade, a preto navrhli, aby
súd žalobu zamietol.4.Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagovali v danej veci aj podaním
doručeným súdu 26.1.2009, v ktorom okrem iného uviedli, že peniaze, ktoré v danom prípade vymáha
žalobca, boli zaplatené a patria na účty nového správcu - žalovaného v 3. rade pre bytový dom HX v

Bardejove. K tomuto podaniu pripojili vyhlásenie iných vlastníkov bytov z 22.1.2009, ktorí sa vyjadrili k
vyjadreniu pani I.j. Títo vlastníci tvrdili, že až štyrikrát sa snažili dať výpoveď žalobcovi ako správcovi,
ale že až tá štvrtá v poradí bola úspešná. Zároveň uviedli, že tých schôdzí ohľadom tohto predmetu
bolo viac, že vlastníci si ich nepamätajú a vzájomne si ich pletú. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaní
doručenom súdu 15.6.2009 zotrvali na doterajšom tvrdení a dodali, že výpoveď zo zmluvy o výkone

správy bola žalobcovi daná 21.12.2005, bola mu riadne doručená, výpovedná lehota začala plynúť
1.1.2006 a uplynula 30.6.2006. Od 1.7.2006 je novým správcom žalovaný v 3. rade, a to na základe
zmluvy z 22.3.2006. Žalovaní opätovne poukázali na splnenie všetkých podmienok konania schôdze a
vyslovili názor, že schôdza vlastníkov bytov je ich záležitosťou a že správca nemôže zasahovať do vôle
vlastníkov, ktorí s poskytovaním služieb správcu nie sú spokojní.

5.K vyjadreniu žalovaných zaujal svoje stanovisko žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu
19.5.2009, v ktorom tvrdil, že do dnešného dňa má ako jediný subjekt uzavreté pre uvedený obytný
blok HX všetky zmluvy pre dodávku služieb (teplo, TÚV, SV, elektrina, atď.) a tiež pre tento obytný
dom zabezpečuje všetky služby a činnosti, a to aj pre žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca poukázal
na § 6, § 8a ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a v tejto súvislosti uviedol, že zmluva o

výkone správy môže byť uzavretá len s jedným správcom a správa môže byť odovzdaná len tomu,
kto preukáže, že je novým správcom a že proces jeho schvaľovania a schvaľovania zmluvy o výkone
správy bol zákonný a správny. Podľa názoru žalobcu ak žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že správcom
ich bytového domu je žalovaný v 3. rade, je to ich dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tiež tvrdil,
že pokiaľ ide o zvolanie schôdze vlastníkov bytov, oznámenie musí byť doručené v písomnej podobe

každému vlastníkovi minimálne 10 dní pred dňom konania schôdze. Podľa názoru žalobcu závery
rokovania v obytnom bloku HX dňa 21.12.2005 sú pre nesplnenie uvedených predpokladov nulitné a
zmätočné. Poukázal na čl. III bod 5 zmluvy o výkone správy zo dňa 30.10.1995 a tvrdil, že tým, že
ich ako správcu nikto neinformoval o schôdzi, ktorú podľa uvedeného bodu zmluvy zvoláva správca na
podnet 50 % vlastníkov bytov alebo na základe vlastného podnetu minimálne však 1-krát ročne, došlo k

zásadnému rozporu so zmluvne dohodnutými podmienkami. Podľa jeho názoru to znamená neplatnosť
úkonovodvíjajúcichsaodnezákonnéhozvolaniaschôdze.Pokiaľideovýpoveďzmluvyovýkonesprávy,
poukázal na § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. a čl. V. predmetnej zmluvy a tvrdil, že podmienky pre
vypovedanie zmluvy neboli splnené. Žalobca súčasne spochybňoval celý priebeh schôdze vlastníkov
bytov v bytovom dome HX konanej dňa 21.12.2005, keď na prezenčnej listine vlastníkov bytov, ktorí

vyslovili súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy je podpísaných 15 osôb a na prezenčnej listine
z uvedenej schôdze je uvedených 18 mien a podpisov. Tiež uviedol, že podpisy niektorých vlastníkov
sú účelovo falšované, že kto podpísal jednu listinu, nepodpísal druhú (npr. N. - P., E. N.), že na schôdzi
nehlasoval Ing. H., ale jeho podpis je medzi 18 podpismi, že v zápisnici nie je záznam o tom, kto presne
zo schôdze pred hlasovaním či už o výpovedi zmluvy alebo pred hlasovaním o novom správcovi odišiel,

keďže nesúhlasia počty osôb uvedených na prezenčnej listine a vo výsledkoch hlasovania. Žalobca
poukázal aj na prehlásenie vlastníčky bytu v bytovom dome S. I., ako aj na obsah výpovedí účastníkov
v iných konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 215/06 (pani Z.), 3C 91/08 (Z. N. - P.,
resp. Ing. K.), 2C 20/2008 (E. A.), 3C 149/08 (Z. H.). V tejto súvislosti dodal, že z týchto výpovedí nie
je možné určiť ako prebiehala schôdza, koľko uznesení sa schválilo, pretože skutočnosť bola iná. Tiež

uviedol, že zmluva o výkone správy so žalovaným v 3. rade nebola predmetom žiadnej schôdze a nikto
ju nikdy neschválil.

6.V podaní doručenom súdu 12.8.2013, ktoré podali všetci žalovaní, a pôvodne žalovaný v 3. rade okrem
iného vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Taktiež dodal, že žalobca nerešpektoval výpoveď

zmluvy o výkone správy, ako novému správcovi mu neodovzdal správu a aj napriek tomu naďalej
bytovému domu HX sprostredkovával dodávku služieb. Konal však neoprávnene a za toto konanie musí
niesť následky. Jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov sa skončilo dňom 30.6.2006. Po tomto
dátume konal sám za seba. Poukázala na úmyselné protiprávne konanie žalobcu, ktorý neodovzdal
správu domu vlastníkom bytov a správcovi, nevyúčtoval ku dňu skončenia správy použitie fondu údržby

a plnení, nezrušil zmluvy o zabezpečení dodávok médií, nepreviedol tieto zmluvy na nového správcu
a pod.. Za toto konanie je zodpovedná sám žalobca. Vlastníci bytov ani nový správca nemôžu niesť
následky a byť zodpovední za úmyselné protiprávne konanie žalobcu. Odmietol akceptovať výpoveď zo
zmluvy o výkone správy, čim porušil Ústavu SR, OZ, z. č. 182/1993 Z.z., zákon o ochrane spotrebiteľa,poprel vlastnícke právo vlastníkov bytov. Akékoľvek vyúčtovania sú neplatné podľa § 39 OZ. Vo vzťahu
k ust. § 454 OU uviedli, že žalobca mal uzatvorené zmluvy o dodávkach médií do bytového domu, sám
mal povinnosť plniť, bol povinný plniť za seba a plnil za seba, lebo nemal oprávnenie konať za vlastníkov

bytov. Žalovanému v 3. rade bolo znemožnené uzavretie zmlúv úmyselným protiprávnym konaním a
preto mu nevznikol majetkový prospech. Poukázali na ust. § 1 ods.1, § 6 ods. 1, § 6 ods. 3, § 8 ods. 1,
§ 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.. Vlastníci bytov zaplatili platby na účet správcu v súlade so zákonom,
na účet ktorý zriadil správca. Navrhli žalobu zamietnuť.

7.Uznesením sp. zn. 4C 41/2008 z 18.2.2010 právoplatným 2.4.2010 súd konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 4/2007 s odôvodnením,
že v danom konaní sa rieši otázka kto bol správcom bytového domu H3 v rozhodnom období a táto má
význam pre rozhodnutie v tejto veci (4C 41/2008). Uznesením zo dňa 3.4.2012 súd pokračoval v konaní,
pretože konanie vo veci sp. zn. 4C 4/2007 bolo právoplatne skončené dňa 14.4.2011.

8.Uznesením sp. zn. 4C 41/2008 z 11.9.2012 súd na základe návrhu žalobcu doručeného súdu
30.8.2012 pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania ( voči nemu žaloba právoplatne zamietnutá
- viď nižšie ).

9.Uznesením č. k. 4C 41/2008-122 z 20.5.2013 súd zamietol návrh žalobcu na spojenie vecí vedených

na tunajšom súde a uznesením zo 16.10.2013 pripustil zmenu žaloby v tom znení, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 1 794,16 € s
príslušenstvom, alternatívne, aby k tejto povinnosti zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného v 3.
rade. Išlo o nárok, ktorý si žalobca voči žalovaným uplatňoval za obdobie december 2006 až august
2007. Týmto uznesením zároveň súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného

skončenia konania vo veci sp. zn. 7C/193/2013.

10.Protitomutouzneseniuzo16.10.2013včasti,ktorousúdzamietolnávrhnaprerušeniekonania,podal
odvolanie žalobca a Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 2 Co 248/2013-143
z 27.2.2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

11.Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.3.2015, č.k. 4C/41/2008-181 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 1.6.2015, č.k. 4C/41/2008-191 súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 8 odsek 2, § 8a
odsek 2 a 3, § 14 odsek 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; § 100

odsek 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 142 odsek 1, § 151 odsek
1, § 166 odsek 1 až 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vychádzal
zo zistenia, že žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov E. dňa
30.10.1995 zmluvu o výkone správy a dňa 21.12.1999 so žalovaným v 1./ rade zmluvu o
poskytovaní služieb. Na základe pozvánky zo dňa 09.12.2005 bola na deň 21.12.2005 o 18.00 hod.

zvolaná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome E., Partizánska 25 a 26.
Svojim podpisom na prezenčnej listine vyslovili súhlas s výpoveďou žalobcovi ako správcovi 15 vlastníci.
Výpoveď vrátane prezenčných listín bola žalobcovi doručená dňa 22.12.2005. Z výpovede vyplýva,
že výpovedná lehota začala plynúť 01.01.2006 a končila dňa 30.06.2006, pričom od 01.07.2006 mali
vlastníci nového správcu - ( označeného) žalovaného v 3./ rade, ktorý s vlastníkmi bytov E. uzavrel dňa

22.03.2006 zmluvu o výkone správy. Súd prvej inštancie prerušil predmetné konanie z dôvodu, že vo
veci 4C 4/2007 sa riešila otázka, ktorá mala pre rozhodnutie vo veci zásadný význam. Tunajší súd sa
vysporiadal s otázkou zvolania, priebehu a výsledkov hlasovania schôdze vlastníkov bytov a vyslovil, že
napádaťhlasovaniealebouznášaniaschopnosťschôdzepatrívýlučnevlastníkovibytualebonebytového
priestoru. Súd prvej inštancie nemal dôvod na odklonenie sa od vysloveného právneho názoru vo veci

4C 4/2007. Vzhľadom na to, že žalobca si v danej veci voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňuje nárok
na zaplatenie sumy 1.794,16 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb na základe zmluvy o
poskytovaní služieb z 21.12.1999, a to za obdobie od decembra 2006 do augusta 2007, keď už nebol
správcom bytového domu H/., pretože tomu bola daná dňa 21.12.2005 výpoveď, ktorej lehota začala
plynúť 01.01.2006 a uplynula dňa 30.06.2006, pričom novým správcom od 01.07.2006 bol žalovaný v

3. rade na základe zmluvy z 22.03.2006,; ktorému žalovaní v 1. a 2. rade odvádzali platby, súd prvej
inštancie žalobu v tejto Časti ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v
3.rade, súd prvej inštancie bez toho aby sa ďalej zaoberal právnym vzťahom žalobcu a žalovaného v
3./ rade poukazuje na to, že žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania. Nakoľko žalovaný v 3./rade vzniesol námietku premlčania (keďže žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy za obdobie
decembre 2006 až august 2007), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si voči žalovanému v 3.
rade uplatnil svoj nárok po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. O náhrade trov

konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 a § 151 odsek 1 O.s.p..

12.Proti rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a prejednanie, resp. rozsudok
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovuje. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 odsek 2

O.s.p.. Žalobca uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia používa všeobecné formulácie
bez obsahu a prepojenia, v danom prípade ide len o jednoduché konštatovania preberajúce texty z
doterajšej rozhodovacej činnosti iných senátov okresného súdu. Takéto rozhodnutie súdu je svojvoľné a
nepreskúmateľné. Vôbec pritom nereagoval a nevyporiadal sa so žalobcovou argumentáciou a dôvodmi
pre ktoré má žalobca jednoznačne za to, že je správcom predmetného obytného bloku. Porušením
povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie súd prvej inštancie porušil základné právo účastníka konania

na spravodlivý proces. S argumentmi, ktoré žalobca uvádzal počas konania od roku 2008 sa súd
nevyporiadal a v tomto zmysle je celé rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že súd nemôže
v odôvodnení poukazovať na dôkazy, ktoré neoboznámil a ani na tie časti, ktoré neboli aspoň prečítané.
Napriek požiadavke zabezpečiť iné spisy súd túto požiadavku nerešpektoval. Preto žalobca konštatuje,
že mu súd odňal právo konať a brániť sa. Žalobca má ďalej za to, že medzi ním a žalovaným v

3./ rade ide nepochybne o obchodno-právny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, čoho
dôslednom je posúdenie právneho vzťahu podľa noriem obchodného práva. Nie je možné odmietnuť
aplikáciu Obchodného zákonníka pri vzniku bezdôvodného obohatenia. Premlčacie lehoty pre vydanie
bezdôvodného obohatenia sa spravujú ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je
premlčacia lehota 4 ročná. Pokiaľ ide o námietku premlčania, v zmysle Obchodného zákonníka začína

premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia plynúť odo dňa, kedy sa mohlo právo na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniauplatniťnasúde.Skutočnosť,ktorázakladávznikbezdôvodnéhoobohatenia,
je podľa názoru žalobcu deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 4C 4/2007,
nakoľko až rozhodnutím súdu sa určilo, kto sa vlastne bezdôvodne obohatil. Podľa názoru žalobcu je
možné domáhať sa nárokov v prípade konkurencie zodpovednosti aj od samotných vlastníkov obytného

bloku H/3 v Bardejove. Všetky tieto nároky sú uplatňované včas a v zákonných lehotách, ani v jednom
prípade nedošlo k premlčaniu. Žalobca tiež poukázal na inštitút dobrých mravov. Žalovaný v 3./ rade
účelovo a úmyselne porušoval opakovane platnú právnu úpravu a pritom ešte prijímal od časti vlastníkov
plnenia za služby a činnosti, ktoré neposkytoval. Žalobca má za to, že uplatnenie premlčania je v rozpore
s právom a preto na neho nemožno prihliadať. Podľa názoru žalobcu nedošlo a nemohlo dôjsť k zmene

v osobe správcu. V rámci tohto konania muselo byť jednoznačne preukázané, že žalovaný v 3./ rade
splnil všetky zákonné podmienky a je novým správcom. Zo zmluvy o výkone správy medzi vlastníkmi
bloku H/X a žalobcom vyplýva, že vlastníci uplatňujú a vykonávajú svoje právo účasti na správe domu
tým, že sa osobne zúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov, ktoré zvoláva správca z podnetu najmenej
50% vlastníkov bytov alebo z vlastného podnetu, najmenej však lx ročne. O schôdzi však žalobcu

nikto neinformoval. To spôsobuje zásadný rozpor so zmluvne dohodnutými podmienkami a znamená to
neplatnosť úkonov. Žalobca ďalej spochybnil zápisnice z predmetnej schôdze vlastníkov bytov.

13.K odvolaniu podali vyjadrenie žalovaní. Odvolaciemu súdu navrhli, aby odvolanie odmietol alebo
aby odvolanie zamietol a rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov

odvolacieho konania. Žalovaní majú za to, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti požadované Q.s.p.,
čo je dôvodom na jeho odmietnutie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V odvolaní sa zaoberá
množstvom skutočností, ktoré sú pre konanie nepodstatné. Žalobca žaluje žalovaných v 1./ a 2./ rade
z dôvodu nezaplatenia zálohových platieb za mesiace decembre 2006 až august 2007, pričom všetky
platby títo žalovaní zaplatili na účty bytového domu zriadené správcom - žalovaným v 3./ rade. Na

riešenie tohto sporu sa použije zákon č. 182/1993 Z.z.. Podľa ustanovenia § 8 odsek 1, činnosť správcu
môže byť vykonávaná iba podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 a 2, ak
tento zákon neustanovuje inak, právne vzťahy sa spravujú Občianskym zákonníkom. Aj na premlčanie
sa použijú ustanovenia OZ. Žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Dňom 30.06.2006
skončilo jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov. Po tomto dátume konal iba sám za seba. Žalobca

konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi zmluvy o výkone správy, vedel o skončení výkonu
správy a napriek tomu konal ako by bol správca. Žalobca nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom
spochybňovať a napádať schôdzu vlastníkov bytov. Takéto právo patrí iba vlastníkom bytov. Žiaden z
vlastníkov bytov právo podať žalobu na súd nevyužil, a toto právo zaniklo. Žalobca ani nepodal žalobu ourčenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy a žalobu o určenie, kto je správcom bytového
domu vzal späť. Od roku 2006 bol žalobca informovaný o tom, že vlastníci bytov uhrádzajú všetky platby
spojené s užívaním bytu na účet bytového domu zriadeného správcom - žalovaným v 3./ rade. V roku

2006 sa žalobca dozvedel, kde sú peniaze vlastníkov bytov, od vtedy začala plynúť premlčacia lehota.

14.V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa
27.2.2017, č.k. 8Co/324/2015-250, 8Co/325/2015 - 250 rozhodol takto :
I.Potvrdzujerozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkomvovýroku,ktorýmsúdžalobužalobcuvovzťahu

k žalovanému v 3./ rade zamietol.
II. V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu oi. vyplýva, že :
10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytoval v období
december 2006 až august 2007 služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb z 21.12.1999. Ďalej

tiež konštatoval, že žalobca už v tomto období nebol správcom bytového domu H/X, pretože mu bola
daná dňa 21.12.2005 výpoveď, ktorej lehota uplynula dňa 30.06.2006.
11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol na základe zistenia, že medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a 2./
rade v čase kedy žalobca poskytoval služby žalovaným v 1./ a 2./ rade neexistoval zmluvný vzťah.
12. Napriek tomu, že prvoinštančný súd konštatoval, že zo strany žalobcu boli žalovaným v 1./ a v 2./

rade poskytované služby (hoci už nebol správcom bytového domu H/3), nijako sa nevysporiadal s tým,
prečo nepriznal žalobcovi nárok voči žalovaným v 1./ a 2./ rade z titulu bezdôvodného obohatenia. V
prípade, ak by napriek tomu žalobu zamietol, mal uviesť dôvod, pre ktorý sa žalovaní v 1./ a 2./ rade
na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatili. Dané skutočnosti však z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplývajú.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. v prevyšujúcej
časti napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
vydal nepreskúmateľné rozhodnutie.
16. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa ustanovenia § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám.

18. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v prípade ustanovenia § 454 OZ
je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho
sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však
je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo.
(Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005)

19. Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v
tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento
dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže
vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku
podľa ustanovenia § 454 OZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol.

Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté.
(Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1213/2007)
20. Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 odsek 2 OZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 454 OZ právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za

iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451
odsek 2 OZ by prichádzala do úvahy len tam, kde ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh.
V takom prípade by mal nárok aj proti tomu, komu plnil, aj proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by
mohol obdržať len raz. (Pozri R 1/79).
21. Žalobca teda mohol žalovať oboch, teda žalovaných v 1./ a 2./ rade v zmysle ustanovenia § 451

odsek2OZakoajžalovanéhov3./radevzmysleustanovenia§454OZzastavuprípustnejkonkurencie,
t.j. za stavu, kedy by sa žalobca oprávnene domnieval, že plní svoj vlastný dlh.
22. Odvolací súd má však značné pochybnosti o tom, či sa žalobca mohol oprávnene nazdávať, že
plní svoju zmluvnú povinnosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníci bytov H/3 (medzi nimiaj žalovaní v 1./ a 2./ rade) dali žalobcovi výpoveď, ako aj to, že uzatvorili zmluvu s novým správcom
(žalovaným v 3./ rade). Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe. Žalobca sa preto nemohol oprávnene
domnievať, že bez pochýb plní svoj vlastný dlh na základe zmluvy o výkone správy.

23. Úvaha vyjadrená v R 1/79 vylučuje dvojité plnenie. Za tohto stavu, kedy konkurencia zodpovedností
z bezdôvodného obohatenia je vylúčená, a za stavu kedy žalovaní v 1./ a 2./ rade už plnili (peňažné
plnenie) novému správcovi (žalovanému v 3./ rade), záväzok plniť prešiel na nového správcu (na
žalovaného v 3./ rade).
24. V prípade bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 3./ rade, by síce nedošlo k zväčšeniu

majetku žalovaného v 3./ rade ako povinného subjektu, ale k tomu, že by sa jeho majetkový stav
nezmenšil v dôsledku toho, že jeho dlh (zmluvná povinnosť) bol splnený žalobcom.
25. Kto plnil za záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho a
nie od toho, komu plnil. (Pozri R 1/79).
26. Treba prisvedčiť žalobcovi, že ak by vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade,
bolo by potrebné tento právny vzťah hodnotiť v zmysle ustanovenia § 261

a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ako vzťah obchodnoprávny.
27. Z obsahu spisu je zrejmé, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalovaný
v 3./ rade vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania.
28. Judikatúra súdov v otázke aplikácie obchodného zákonníka na premlčanie bezdôvodného
obohatenia je rôzna. Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2004 sp. zn. 4 Obo 57/2003

vyplýva, cit: „Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka použiť.
Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky.“
29. Pokiaľ by sme aj analogicky pripustili aplikáciu vyššie citovaného rozsudku a keďže by sa v prípade

existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade jednalo o obchodnoprávny vzťah,
premlčacia doba by bola štvorročná.
30. Posledným nárokom žalobcu uplatneného v žalobe, rovnako ako aj v zmene žaloby je nárok
na zaplatenie 1.794,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 203,18 Eur od
01.09.2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k tomuto z časového hľadiska najneskôr uplatneného nároku

uplynula štvorročná premlčacia lehota 01.09.2011.
31. Keďže návrh na pristúpenie žalovaného v 3./ rade ako ďalšieho účastníka konania na strane
žalovaných bol podaný v priebehu konania, až po uplynutí lehoty, v ktorej sa nárok na zaplatenie
žalovaných súd premlčal, súd prvej inštancie postupoval správne ak žalobu voči žalovanému v 3./ rade
zamietol.

32. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani prípadné nesprávne právne posúdenie plynutia
premlčacej lehoty súdom prvej inštancie.
33. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v 3./ rade zamietol ako vecne správny potvrdil.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať naznačeným smerom prihliadnuc na zásady
pri aplikácii ustanovenia § 454 OZ. Z dôvodu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
merite veci, je potrebné nanovo rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania v zmysle ustanovenia
§ 393 odsek 3 C.s.p.

15.Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 27.2.2017, č.k. 4C/41/2008 - 250 zo dňa bolo žalobcom
podané dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2018, č.k.
2Cdo/147/2017-285 odmietnuté podľa ust. § 447 písm. c/ CSP.

16.Súd v danej veci nariadil pojednávania na 4.9.2008, 11.12.2014, 11.3.2015, 28.12.2018, na ktoré

boli strany sporu a ich právni zástupcovia riadne a včas predvolaní. Pojednávania dňa 28.12.2018
sa nezúčastnili žalovaní, ktorých neúčasť ospravedlnil ich právny zástupca, o odročenie pojednávania
nežiadal. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

17.Súd vykonal dokazovanie prednesmi a vyjadreniami účastníkov konania, respektíve ich právnych
zástupcov, oboznámil sa s podstatným obsahom zápisníc o pojednávaní v iných právnych veciach
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 215/06 (pani Z.), 3C 91/08 (Z. N. - P., resp. Ing. K.),
2C 20/2008 (E. A.), 3C 149/08 (Z. H.), prehlásenia S.J. I., fotokópiami listín týkajúcich sa schôdzevlastníkov bytov v bytovom dome HX na Partizánskej 25 a 26 v Bardejove, ktorá sa konala 21.12.2002,
zmluvou o poskytovaní služieb z 21.12.1999 uzavretou medzi žalobcom ako správcom a žalovaným v
1. rade ako vlastníkom bytu, zmluvou o výkone správy z 30.10.1995 uzavretou medzi vlastníkmi bytov

v bytovom dome HX a žalobcom ako správcom, podstatným obsahom rozsudkov tunajšieho súdu vo
veciach vedených pod sp. zn. 4C 231/2006, 4C 4/2007, 1C 71/2012, s obsahom žaloby vo veci sp. zn.
7C 193/2013, obsahom ktorej je návrh žalobcu voči žalovanému v 3. rade o určenie, že je správcom
bytového domu H3 s účinnosťou od 1.7.2006, odvolaním na čl. 193, vyjadrením žalovaných na čl. 207
s prílohami, doplnením odvolania na čl. 220 s prílohami, vyjadrením žalobcu na čl. 226 s prílohami,

vyjadrením žalovaných na čl. 233 s prílohami, vyjadrením žalovaných na čl. 243, rozhodnutím krajského
súdu v Prešove na čl. 250, dovolaním žalobcu, vyjadrením žalovaných na čl. 270, vyjadrením
žalovaných na čl. 282, rozhodnutím NS SR, podaním žalobcu na čl. 298, podaním žalovaných na čl.
306 s prílohami, rozsudkom vo veci 2C/218/2006 vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu, podaním zo
dňa 29.6.2006, čestným prehlásením zo dňa 4.11.2015 a to K. G., listom p. M. N. zo dňa 4.5.2006,
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2016 sp. zn. 9Co 3/20015 vo veci vedenej tunajším

súdom sp. zn. 3C/207/2006, rozsudkom vo veci 1C/71/2012, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinami,
ktoré sú súčasťou spisu.

18.Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších vyjadreniach a navrhol vykonať
dokazovanie ohľadom zvolania, priebehu a výsledkov hlasovania vlastníkov bytov uskutočneného dňa

21.12.2005 vrátane predloženia originálov týchto listín, pretože tvrdil, že tieto listiny boli s najväčšou
pravdepodobnosťou sfalšované. Okrem toho sa odvolal aj na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn.
1C 71/2012. Tiež uviedol, že až do 30.6.2010 žalobca riadne poskytoval vlastníkom bytov všetky služby
a že až vtedy odovzdal správu žalovanému v 3. rade a doplnil, že aj tunajší súd vo veci sp. zn. 1C
71/2012 konštatoval, že správcom až do 30.6.2010 bol žalobca. Súčasne uviedol, že podstatou celého

problému je skutočnosť, že vlastníci bytov dostávali služby, za ktoré odvádzali platby žalovanému v 3.
rade, pričom v skutočnosti tieto služby poskytoval žalobca. Okrem toho dodal, že žalobca nebol aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť výpovede zo zmluvy o výkone správy.

19.Právny zástupca žalobcu namietal vykonané dokazovanie, pretože podľa jeho názoru súd z

jednotlivých rozsudkov vybral účelovo len niektoré pasáže. Súčasne upozornil na to, že žalovaný v 1.
rade uviedol, že na schôdzi vlastníkov bytov dňa 21.12.2015 nebol prítomný, ale po nahliadnutí do
listinných dôkazov potvrdil, že na prezenčnej listine je jeho podpis.

20. V konaní označený pôvodný žalovaný v 3. rade argumentoval tým, že žalobca s ním nie je v

žiadnom právnom vzťahu a súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu vo vzťahu k nemu,
keďže žalobca si uplatňuje nárok za obdobie rokov 2006 a 2007, pričom až v auguste 2012 navrhol,
aby súd pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania. Okrem toho na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozsudky tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4C 4/2007 a sp. zn. 4C 231/2006, ktoré sú
právoplatné, na zmluvu o výkone správy uzavretú medzi vlastníkmi bytov a ním ako správcom. Vyslovil

tiež názor, že schôdzu vlastníkov bytov nemôže napádať správca, pretože je to záležitosť vlastníkov
bytov. Argumentoval aj tým, že od 1.7.2006 vlastníci bytov vrátane žalovaných v 1. a 2. rade platili platby
súvisiace s výkonom správy na účet žalovaného v 3. rade. Tiež uviedol, že žalobca porušil vlastnícke
práva vlastníkov bytov, keď odmietol akceptovať výpoveď zmluvy o výkone správy. Podľa jeho vyjadrenia
žalobca mu znemožňoval vykonávať správu v bytovom dome a neodovzdal mu ako končiaci správca

potrebné podklady, hoci vedel o ukončení správy.

21.Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že vôľa vlastníkov bytového domu bola taká, že vlastníci
sa rozhodli pre nového správcu - žalovaného v 3. rade, s ktorým sú spokojní a nikomu nie sú nič
dlžní. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na spomínanej schôdzi vlastníkov bytov nebol, ale bol za to, aby

sa odčlenili od žalobcu, lebo s ním neboli spokojní. Po nahliadnutí do listinných dôkazov potvrdil, že
prezenčnú listinu podpísal, ale na podrobnosti si pre odstup času nepamätá.

22.Na pojednávaní dňa 28.12.2018 ( teda po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.3.2015 ) :
1/ právny zástupca žalobcu udával, že trvá na podanej žalobe, poukazuje aj na tie skutočnosti, ktoré

vyplývajú zo zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu a najmú zvýrazňuje záver krajského súdu o tom,
že je možné domáhať sa nároku voči žalovaným v 1. a 2.rade minimálne z pohľadu bezdôvodného
obohatenia / bod 21 a 22 odôvodnenia/. Pokiaľ súd tvrdí, že je potrebné preukazovať, že plnili
vlastný dlh, v tejto súvislosti zvýrazňujeme to, že jednoznačne v tomto období boli presvedčení o tom,že sú správcami a tieto všetky služby riadne poskytovali. Zároveň pokiaľ ide o proces zvolávania
schôdze poukazuje na jednak samotnú zmluvu o výkone správy, z ktorej vyplýva, že ukončenie
resp. výpoveď bola možná výlučne ku koncu roka, čo splnené nebolo. Rovnako tak poukazuje a

žiada doplniť dokazovanie v zmysle priebehu tejto schôdze, pretože sú tu naopak skutočnosti, ktoré
zakladajú pochybnosť o celom priebehu a následnej manipulácii so zápisnicou, k čomu predkladáme
vyjadrenie samotnej M. N. adresovanej MF, kde táto uvádza, citujem:“, že predkladajú správnu
zápisnicu zo schôdzke, nakoľko dvaja vlastníci bytov prišli až po hlasovaní , resp. Neskôr a výpoveď
do prezenčnej listiny podpísali dodatočne“. Zároveň konštatuje, že schôdza nebola zvolaná nimi

ako doterajším správcom, čo je ďalší rozpor so zmluvou o výkone správy a takisto zo strany žalobcu
neposielal nikto žiadne listy o zvolaní tejto schôdze. Ako dôkaz predkladá čestné prehlásenie K.
G.V., zamestnanca. Zároveň žiada zabezpečiť originálnu dokumentáciu ohľadne konania predmetnej
schôdze zo dňa 24.6.2004, pričom ako podklad predkladá vyjadrenie ich obchodnej spoločnosti ešte
z 29.6.2006 adresované vlastníkom bytov HX, kde konštatuje, že je nevyhnutné postupovať v zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok a výkon správy bude naďalej vykonávaný podľa platne uzavretej

zmluvy. Z týchto listín a podkladov jednoznačne vyplýva, že v tomto období boli nielen presvedčení
o tom, že sú správcami, ale v danom období služby riadne poskytovali. Rovnako tak ak žalovaní
v 1. a 2.rade v r. 2006 - 2008 boli presvedčení o tom, že správcami daného obytného bloku HX je
ich obchodná spoločnosť, pretože aj v ich byte boli vykonávané odpočty meradiel, riadne preberali
vyúčtovania za žalované obdobie voči tomuto nemali žiadne námietky. Umožnili im ako správcovi vstup

do svojich bytov a podpisovali všetky dokumenty a listiny spracované ich spoločnosťou v súvislosti
s výkonom správy. Rovnako tak aj preberali listiny a podieľali sa na následných schôdzach ohľadne
vykonávania opráv a údržby predmetného obytného bloku. Ďalším dôkazom o tom, že boli správcami
a vykonávali túto správu, je aj samotné podanie žaloby na súd, ktorú podávali v predmetnom období
v tejto veci, na doplnenie možno uviesť, že hoci v tom čase na tunajšom súde bolo množstvo vecí

týkajúce sa obytného bloku, až do r. 2010 ani jediný sudca tohto súdu nevedel uviesť, kto je správcom,
pretože nebolo vydané jediné rozhodnutie. To znamená, že od r. 2006 až do r. 2010 nikto z účastníkov
tohto konania nedisponoval právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorý by rozhodol o tom,
kto je správcom. V tejto súvislosti predkladá kópiu rozsudku 1C/71/2012, kedy bolo rozhodnuté o
povinnosti žalobcu v tomto konaní uhradiť sumy - preplatok vyúčtovania vlastníkovi obytného bloku

HX, kde z odôvodnenia vyplýva, že žalobca bol v predmetnom období správcom obytného bloku.
Rovnako poukazuje na rozhodnutia súdov vo veciach súdnej úschovy, ktoré riešili otázky správcovstva
ešte v r. 2016, 2017. S poukazom na tieto skutočnosti má za to, že zo všetkých týchto dôkazov a
listín vyplýva, nielen to, že sa oprávnenie domnievali, že boli správcami, čo vyplýva z ich reálnych
postupov a úkonov, ale aj sa reálne domáhali všetkých nárokov spojených s výkonom správcovstva

za r. 2006 a 2007 voči účastníkom tohto konania. Naopak dáva do pozornosti súdu, že bola to práve
spol. Bardbyt, ktorá v období rokov 2006, 2007, ktoré sú predmetom tohto konania nevykonala jediný
úkon vo vzťahu k nim a zároveň neposkytovala žiadne služby žalovaným. To znamená, že ak tvrdila,
že bola správcom, bolo jej povinnosťou byť aktívnou a reálne sa snažiť o prevzatie výkonu správy.
Úkony táto spoločnosť začala reálne vykonávať až v r. 2011 a následne, to znamená, až po viac ako

4 rokoch od podania žaloby a zároveň od poskytnutia služieb žalovaným. To znamená v rokoch 2006
a 2007 jednoznačne boli presvedčení o tom, že sú správcami a v tomto zmysle služby aj poskytovali
- ako nesprávca by nemohli realizovať vyúčtovania, vracať preplatky, žalovať nedoplatky, vykonávať
odpočty meradiel a určite by nás vlastníci vrátane žalovaných nepustili do svojho bytu za stavu,
keď vedeli / čo dnes tvrdia/, že neboli správcami a naopak by pustili do bytov toho, kto podľa nich

správcom bol. Reálne však spol. Bardbyt nič nevykonala a nevykonávala. Pokiaľ došlo k zmene
zo strany žalovaných, , tak sa to týka až obdobia po r. 2010, resp. 2011 a súvisí to s tým, že už
naďalej nechceli prehlbovať tento stav a došlo z ich strany k odovzdaniu výkonu správy spol. Bardbyt.
Posledné vyúčtovanie aj pre žalovaných v 1, 2.rade bolo realizované v prvom polroku 2010 za obdobie
1-6/2009, do 1.7.2010. Má za to, že týmito úkonmi sme jednoznačne naplnili požiadavku krajského súdu

uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí. Na podporu ich tvrdí trváme naďalej na doplnení dokazovania
v spise jednotlivých prednesov, najmä výsluchom účastníkov tohto konania, aby potvrdili, či umožnili
vstúpiť, či preberali vyúčtovania a rovnako tak aj ostatných vlastníkov predmetného obytného bloku H3,
najmä výsluch M. N., ktorá doposiaľ vypočutá nebola a rovnako tak zabezpečením originálov o priebehu
a konania schôdze, kde dôkazná situácia sa oproti predchádzajúcim rozhodnutiam zásadne zmenila,

čoho dokladom je rozhodnutie vo veci 1C/71/2012. Z tohto doplnené dokazovania potom vyplynie, kto
vystupovať ako správca, kto sa správal ako správca a kto reálne vykonával všetky úkony ako správca.
Nenavrhuje dokazovanie na skutočnosti ohľadom poskytovania služieb a ich prevzatia, pretože tieto sú
nespochybniteľné a konštatovali to opakovane aj súdy v tomto konaní. Pokiaľ ide o argumentáciuprávneho zástupcu žalovaých, že finančné prostriedky boli riadne uhrádzané spol. Bardbyt, tak tvrdí, že
to nie je pravda, prvýkrát Bardbyt začal realizovať vyúčtovania až po r. 2010 a z nich potom vyplynula
povinnosť uhrádzať finančné prostriedky. Predmetom tohto konania je obdobie roku 2006 - 2007, kedy

tieto fiančné prostriedky jednoznačne Bardbytu neboli uhrádzané. To v konečnom dôsledku vyplynulo aj
z podkladov k odovzdaniu správy z ich strany v r. 2010 a na odstránenie tejto pochybnosti je potrebné
vypočuť samotných žalovaných, aby uviedli, komu a ako uhrádzali prostriedky a zároveň preukázali
relevantnými dôkazmi. Naopak s vyjadrením štatutárneho zástupcu Bardbytu vyplýva, že na tento účet ,
ktorý zriadila spol. Bardbyt, finančné prostriedky neboli uhrádzané za predmetné obdobie 2006-2007.

Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ak sa argumentuje rozhodnutiami predchádzajúcich období, poukazuje
na posledné rozhodnutie napr. krajského súdu vo veci 9Co/3/2015, uviedol, že je nesporné to, že
žalobca mal so žalovaným platne uzavretú zmluvu o výkone správy, preto dôkazné bremeno, že žalovaní
túto zmluvu platne vypovedali, prípadne došlo k zmene správcu bytu žalovaných, zaťažuje žalovaných
ako bremeno ich tvrdenia. Preto nie žalobca, ale žalovaní musia preukazovať tvrdenia, na ktorých
založili svoju procesnú obranu v tomto konaní. Z toho potom vyplýva, že v tejto prejednávanej veci

žalovaní nepredložili žiadne listinné dôkazy k priebehu schôdze, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver
o jej platnosti, resp. neplatnosti a rovnako tak nebolo vykonávané a vykonané žiadne dokazovanie
ohľadne týchto skutočností. Jediné na čo sa poukazuje sú iné rozhodnutia tohto súdu - ktoré, ale neboli
pripojené a oboznámené v rámci tohto konania. Preto má za to, že je povinnosťou žalovaných preukázať
skutočnosť ohľadne platnosti, resp. neplatnosti zmluvy a v náväznosti na to, bude môcť byť uvažované

o inštitúte bezdôvodného obohatenia. V rámci predbežného právneho názoru súd konštatoval týkajúce
sa posúdenie tejto veci s odkazom na tom, že ide o spotrebiteľský vzťah, ďalej, že jedine prehlasovaný
vlastník sa môže domáhať nápravy cestou súdu, zo strany zástupcu bolo poukázané na to, že zo
záväzného právneho názoru krajského súdu uvedené závery vôbec nevyplývajú a ak vyplývajú z iných
rozhodnutí, tak tie nie sú právne záväzné pre rozhodovanie v tejto právnej veci. Na dotaz zástupcu,

či súčasť tohto spisu tvoria listiny ohľadne zvolávania a priebehu schôdze z r. 2005, žiada, aby bola
prepísaná do textu zápisnice z elektronického zápisu komunikácia medzi PZ a sudcom v tejto veci.
Dôvodom je to, že má za to, že tieto listiny zo schôdze sa v spise nenachádzajú a teda súd svoje
akékoľvek závery vyvodzuje len z obsahu iných súdnych konaní. Ak totiž dôkazné bremeno je na strane
žalovaných, tak títo si ju ku dnešnému dňu nesplnili. Pokiaľ ide o prehlasovanie na schôdzi poukazuje

na to, že z ich vyjadrení vyplýva úplne jednoznačne, že jedna vec je prehlasovanie vlastníkov a druhá
vec je absolútna nulitnosť schôdze pre nesplnenie zákonných podmienok. To sú úplne odlišné právne
inštitúty a v súvislosti s tým predkladá do spisu zápisnicu zo schôdze zo dňa 21.12.2005, kde v bode 3
sa ohľadne výpovede zmluvy začína hlasovať o 18.40 hod., kde za výpoveď boli 13, proti 1 a zdržali sa
2 a z ďalšieho textu vyplýva, že existuje v tej istej zápisnici druhé hlasovanie o tom istom so začiatkom

hlasovania o 19.20 hod., kde za hlasovalo 13 vlastníkov, proti 0 a zdržali sa 0. Z listinného dôkazu,
ktorý predložili - žiadosť p. Sokolovej vyplýva, že počet prítomných na schôdzi nezodpovedal tomu,
čo je v zápisnici, pretože dve osoby došli až dodatočne a podpísali sa pod výpoveď dodatočne. Z
tohto počtu po zohľadnení stanoviska vyplýva, že predmetná schôdza je nulitný právny akt, pretože
sa jej nezúčastnilo dostatočný počet vlastníkov a teda akékoľvek názory o prehlasovaných vlastníkoch

sú úplne bezpredmetné - opakovane zvýrazňujem, že ide o nulitnú zápisnicu. S poukazom na tieto
skutočnosti má za to, že súd svoj predbežný právny názor opiera nie o skutkové okolnosti vyplývajúce
z tohto spisu, ale o pripojené fotokópie rozsudkov a to bez vyznačenia právoplatnosti / teda nie je
zrejmé, či tieto rozhodnutia sú právoplatné/ a s poukazom na posudzovanie dôkazu v zmysle CSP takéto
rozhodnutia súdom nie je možné považovať za relevantný dôkaz, ale výlučne len ako listiny. Uvedený

právny názor konštatuje v zhode s viacerými rozhodnutiami krajského súdu vo veciach obytného bloku
H3, ale i K4. S poukazom na tieto skutočnosti má za to, že súd nevykonal dokazovanie v zmysle
záväzného právneho názoru krajského súdu, o čom s poukazom na to je potrebné považovať toto
konanie za porušenie práva na spravodlivý proces.
Poukázal na dve listiny samostatné a osobitné prezenčné listiny. Jedna je zo schôdze a jedna je nazvaná

súhlas s výpoveďou. Z toho potom vyplýva, ak takéto závery súd konštatuje, že mu ku dnešnému
dňu nie je zrejmý rozdiel medzi týmito dokumentami a pokiaľ oboznámil obsah zápisnice, ktorú sme
predložili stalo sa tak po 12 rokoch súdneho konania, kde práve základnou skutkovou okolnosťou
bolo právne posúdenie schôdze a dokumentácie s tým spojenej. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že je
neoddeliteľnou súčasťou sú aj prílohy, ktoré im pripojené a priložené neboli a tiež tvoria základnú

skutkovú bázu na akékoľvek posúdenie v tejto veci. Pokiaľ súd konštatoval, že tvorí prílohu a je súčasťou
spisu, tak to nie je pravda. Pokiaľ zástupca žalovaných poukazuje, že táto otázka bola riešená v
každom jednom inom konaní, tak musí konštatovať, že bohužiaľ má pravdu, pretože sa konalo rovnako
ako v tejto veci, to znamená, súdy si nezabezpečili a dodnes ani v jednom spise sa nenachádzajúdokumenty o zvolávaní a priebehu predmetnej schôdze. Od pozvánky až po preukázanie doručenia
jednotlivých dokumentov. Pravdou je tiež to, že v jednotlivých senátoch, ako aj v tom, postačovalo
predložiť kópie rozsudkov, argumentovať nimi, bez toho, aby súčasťou spisu boli úplne základné

dokumenty viažúce sa k danej schôdzi. Z tohto pohľadu je pre nás nepredstaviteľné konštatovanie
zástupcu, ktorý o týchto skutočnostiach vie, rovnako tak aj súd, ktorý preberá a opisuje argumentácie
s odôvodnením tých súdnych spisov, ktoré v danej veci nezabezpečili ani jediný dôkaz. Platí teda
tvrdenie, že tieto konania sa vedú účelovo v rozpore s platnou úpravou, opakovane sa poukazuje len
na odôvodnenia vybraných rozhodnutí súdov alebo časti / naposledy je to argumentácia o tom, že len

prehlasovaný vlastník sa môže domáhať vyslovene neplatnosti, predtým to bola argumentácia ohľadne
spotrebiteľských zmlúv, predtým argumentácia, že nemôže ísť o obchodnoprávny vzťah a pod., pričom
napr. aj zrušujúci rozsudok aj v tejto právnej veci úplne jednoznačne konštatuje, že v danom prípade je
potrebné aplikovať obchodný zákon na právne vzťahy medzi ešte vtedy žalovaným v 3. rade a žalobcom.
A táto zjavná nejednotnosť a rozpornosť rozhodnutí súdov, potom z toho vyplýva, že ani v jednom
spise sa nenachádza dokumentácia, ktorá je úplne základná pre posúdenie tohto sporu a v podstate sa

ani v jednom konaní nevykonáva žiadny dôkaz, ba dokonca ani v tomto konaní sa nevypočujú účastníci
konania k relevantným okolnostiam. Ak krajský súd zaviazal v právnom názor povinnosť preukazovať
oprávnenie na plnenie, potom je v tomto kontexte nutné vykonať výsluch účastníkov konania, komu
plnili v r. 2006 a 2007, či umožnili vstup do svojich bytov a všetky úkony spojené s výkonom správy a
to za celé žalované obdobie. Aj keď doložili do tohto spisu po 12 rokoch zápisnicu, táto tvorí len časť

dokumentácie, ktorou v celosti disponuje podľa ich informácii M. N., ktorú navrhli vypočuť v tomto
konaní ako svedkyňu a zároveň osobu, ktorá iniciovala a dokonca viedla predmetnú schôdzu a to v
rozpore s dovtedy platnou zmluvu o výkone správy, pretože ju nikto k takémuto úkonu nepoveril a nebola
k takémuto úkonu oprávnená. Za vlastníkov bol totiž oprávnený podľa platnej zmluvy konať výlučne
Ing. F. U. M. K. E. / článok 3 bod 6 vtedy platnej zmluvy o výkone správy/. S poukazom na tom trvá

na doplnení dokazovania v nami navrhovanom smere a rozsahu, v doplnení kompletnej dokumentácie
ohľadom schôdze ako aj na okolnosti vyplývajúcej zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Má za to,
že nerešpektovaním právneho názoru krajského súdu, došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces.
Má za to, že celé konanie je príkladom porušenia práva na spravodlivý proces s poukazom na uvádzané
dokumenty ako aj to, že po 12 rokoch súdneho konania sa v spise nenachádzajú základné listiny o

čom svedčí aj to, že časť nimi doložených listín bola oboznamovaná na dnešnom pojednávaní -
paradoxne predtým už súd vyslovil svoj predbežný právny názor, to znamená, že nepotreboval mať v
spise žiadnu dokumentáciu o priebehu schôdze, postačuje vychádzať z kópie iných rozhodnutí, ktoré
používali argumentáciu, ktorá sa v tom čase javí ako vhodná. Zároveň sa súd bude musieť vysporiadať
so svojim právoplatným rozhodnutím, kedy rozhodol, že nás žalobcu považuje za správcu, zaviazal nás

na plnení. Princíp legitímnych očakávaní minimálne v jednom senáte tohto súdu musí byť podľa môjho
názoru rešpektovaný. Pokiaľ sa poukazuje na iné rozhodnutia tohto súdu a krajského súdu, má za to, že
ani v jednom nebolo vykonané žiadne dokazovania, a to dokonca ani v tom základnom konaní, na ktoré
sa odvoláva pri predbežnom právnom názore súd a neboli v ňom pripojené žiadne písomné dokumenty
ohľadne priebehu a zvolávania schôdze. Má za to, že preukázali bezpochýb, že v r. 2006 a 2007 ako

jediní dodávali a poskytovali služby žalovaným v 1. a 2.rade, že boli aktívni pri domáhaní sa nárokov
na rozdiel od Bardbytu s.r.o., že uplatňovali všetky nároky a realizovali všetky činnosti v súlade so
zmluvou o výkone správy uzavretou v predmetnom bytovom dome. S poukazom na to má za to, že je
na mieste žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.
2/ právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade udával, že ku všetkým skutočnostiam sa vyjadrili tak

na pojednávaniach, ako aj v písomných podaniach, či už pri prvostupňovom konaní alebo podávali
stanovisko k odvolaniu, stanovisko k dovolaniu na NS a vyjadrili sa ku všetkým podstatným skutkovým
okolnostiam i k právnemu stavu veci. Na týchto ich stanoviskách zotrváva a to čo tu predniesol
zástupca žalobcu, to sú skutočnosti, ktoré sú prezentované na každom pojednávaní bytového domu
Partizánska 25, 26 v Bardejove, rovnako sú prezentované v písomných vyjadreniach žalobcu. Sú to

skutočnosti, ktoré sa neustále opakujú v súdnych konaniach. Vo veci byt. domu Partizánska 25, 26 vedie
žalobca súdne spory proti vlastníkom bytov, resp. proti Bardbytu, s.r.o. Bardejov. Súdy všetky žaloby
žalobcovi zamietajú, pričom rozsudky sú už právoplatné. V podstate toto je posledný spor týkajúci
sa Spravbytu voči vlastníkom bytov. Je síce pravda, že ešte niektoré rozhodnutia nie sú preskúmané
NS SR alebo Krajským súdom, ale je už mnoho právoplatných rozhodnutí. Všetky tieto rozhodnutia

vychádzajú z toho, že žalobca nie je správcom byt. domu na ul. Partizánska 25, 26 v Bardejove a
od 1.7.2006 je správcom byt. domu Bardbyt, s.r.o. Bardejov. Žalobca nie je tak v tomto spore ani
v iných sporoch vecne aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Aj žalovaní vlastníci bytov
sa od r. 2006 k žalobcovi správajú tak, že platby uhrádzali na účet byt. domu zriadený Bardbytom,s.r.o. Bardejov. Teda žalovaní jednoznačne dali najavo, kto je správcom byt. domu, takto sa správali
počas celého obdobia, až do dnešných dní. Teda všetky skutočnosti, ktoré tu žalobca uvádza, boli
súdmi posúdené a rozhodnuté, pričom všetky rozhodnutia sú rovnaké. Navrhuje žalobu zamietnuť a

v prípade úspechu priznať náhradu trov konania, nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov, pretože sú
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti, rovnako boli z ich strany predložené všetky rozhodujúce
dôkazy a súd sa má zaoberať len právne podstatnými skutočnosťami, nie všetkým, čo navrhne žalobca.
Tak schôdza vlastníkov bytov konaná v byt. dome 21.12.2005, ako aj výpoveď zmluvy o výkone
správy, ktorú podali vlastníci bytov žalobcovi, sú platnými právnymi úkonmi. Dôkazom o tom je samotná

zápisnica zo schôdze, kde vždy viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov hlasovala a rozhodla.
Rovnako výpoveď daná žalobcovi je platná. Schôdza vlastníkov je len záležitosť vlastníkov bytov a podľa
judikatúry je jednoznačné, že iba vlastník bytu sa môže domáhať neplatnosti a takéto právo nepatrí
bývalému správcovi. Nemôže byť žiadna reč o absolútnej neplatnosti schôdze, keďže všetky náležitosti
boli riadne splnené a všetky podstatné skutočnosti sú preukázané. Táto otázka je riešená na každom
súdnom pojednávaní a jej závery sú jednoznačné, schôdza je platná, výpoveď zmluvy o výkone správy

Spravbytu je platná, zmluva o výkone správy uzavretá medzi vlastníkmi bytov a Bardbytom je rovnako
platná. Teda sú tu 3 právne úkony, ktorými vlastníci bytov jednoznačne preukázali svoju vôľu skončiť
výkon správy so žalobcom. Tieto právne úkony nie sú napadnuteľné. Pokiaľ ide o dokazovanie, všetky
podstatné skutočnosti, včítane zápisnice zo schôdze, výpovede zmluvy so Spravbytom, všetky tieto
skutočnosti boli preukázané písomnými dôkazmi a to vo všetkých súdnych konania, i v tomto. Súd je

povinný poznať judikatúru tohto súdu, judikatúru súdov, sú to rovnaké veci, rovnaké spory. Žalovaní
nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu, pretože tieto sú v rozpore so zistenými skutočnosťami a vtedy platným
právnym stavom. Podstatné pre toto súdne konanie je to, že žalobca nie je správcom byt. domu na ul.
Partizánska č. 25, 26 v Bardejove, vlastníci bytov žalobcovi doručili výpoveď zmluvy o výkone správy,
žalobca nepodal žalobu, ktorou by túto výpoveď zmluvy spochybnil. Výpoveď zmluvy o výkone správy

je samostatný právny úkon a takto ju aj treba hodnotiť. Ďalší dôvod na zamietnutie žaloby je to, že
žalobca vymáha zálohové platby za december 2006 až augustu 2007. Žalovaní zaplatili za služby
spojené s užívaním bytov za to obdobie svojmu správcovi a teda tak, ako určuje platný právny predpis,
neobohatili sa na úkor žalobcu a ani sa obohatiť nemohli. Všetky peniaze, ktoré sú zaplatené na účet
vlastníkov bytov, sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca

nepreukázal dôvody, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Dodáva, že schôdza v r. 2005 bola zvolaná na
základe požiadavky Spravbytu, kde je meno Ing. G. aj keď tvrdí, že to nie je jeho podpis, to nevedia,
ale súčasťou listu Spravbytu na zvolanie schôdze sú aj ďalšie písomnosti, ako napr. výpočet platieb do
fondu opráv na jednotlivé byty byt. domu pri rôznych alternatívach výšky platby do fondu opráv. Takéto
údaje nemôže mať nikto iný, ako správca. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu vo veci Nahálka,

názory tam uvedené sú už dávno prekonané rozsudkami Krajského súdu v Prešove. Pokiaľ ide o spor
1C/71/20012, poukazuje na to, že tam nebolo vykonané dokazovanie o správcovi byt. domu, bolo to
len zhodné tvrdenie žalobcu i žalovaného.

23. Súd zistil tento skutkový stav:

24. Žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov H3 (vrátane žalovaných v 1. a 2. rade) dňa
30.10.1995 zmluvu o výkone správy, v ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných
častí a spoločných zariadení domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích
práv k bytom. Predmetná zmluva v čl. III. bod 5 stanovovala, že vlastníci bytov uplatňujú a vykonávajú

svoje právo účasti na správe domu najmä tým, že sa osobne zúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov,
ktoré zvoláva správca z podnetu najmenej 50 % vlastníkov bytov alebo z vlastného podnetu, najmenej
však 1x ročne. Podľa čl. V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú
a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a to
vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa domu

zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom.

25. Dňa 21.12.1999 bola medzi žalobcom a vlastníkom bytu - žalovaným v 1. rade uzavretá Zmluva o
poskytovaníslužieb,ktorejpredmetomboloposkytovanieslužiebvlastníkovibytuč.21naul.Partizánska
bl. H/X č. XX, blok XXXX v Bardejove. V čl. II tejto zmluvy boli zakotvené povinnosti žalobcu ako

poskytovateľa služieb, medzi inými dodávka tepla pre ústredné vykurovanie (ÚK), dodávka teplej
úžitkovejvody(TÚV)ztepelnýchzdrojovarozúčtovanienákladov,pričomvčl.IIIsavlastníkbytuzaviazal
za poskytnuté služby platiť mesačné zálohové platby.26. Na základe pozvánky z 9.12.2005 bola na deň 21.12.2005 o 18.00 hod. zvolaná schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H 3, Partizánska 25 a 26 v suteréne vchodu č. 25 -
práčovňa s programom:

1. Prejednanie zmeny Zmluvy o výkone správy bytového domu v časti VI. Spôsob a oprávnenie
hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv v zmysle prijatého zákona NR SR č. 469/2005 Z.z.
2. Prejednanie tvorby výšky fondu prevádzky, údržby a opráv podľa ustanovení novelizácie zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
3. Výpoveď z výkonu správy bytového domu H 3 doterajšiemu správcovi Spravbyt, s.r.o., Hurbanova

18, Bardejov.
4. Pristúpenie na výkon správy bytového domu H3 k novému správcovi Bardbyt, s.r.o., Moyzesova 7,
Bardejov .
5. Diskusia.
6. Návrh na uznesenie.
7. Záver.

Pozvánka bola podpísaná poverenou zástupkyňou vlastníkov bytov Annou Sokolovou.

27. Zo zápisnice z uvedenej schôdze je zrejmé, že boli prejednané všetky body programu a za výpoveď
zo správy bytového domu H3 žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov - 13, proti bol
1 a zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu boli 13, nikto nebol proti a zdržali sa 2 vlastníci bytov.

Na začiatku schôdze o 18.10 hod keď sa hlasovalo o programe schôdze boli prítomní 18 vlastníci, na
konci o približne 19.20 hod, keď s hlasovalo o návrhoch uznesenia boli prítomní 13. Prezenčnú listinu
z tejto schôdze podpísalo spolu 18 vlastníkov. Prezenčnú listinu, na ktorej vlastnoručným podpisom
vyslovilo súhlas s výpoveďou žalobcovi ako správcovi, podpísalo 15 vlastníkov. Tieto písomnosti vrátane
výpovede zo správy bytového domu HX na Partizánskej 25 a 26 v Bardejove vlastníci bytového domu

doručili žalobcovi dňa 22.12.2005.

28. Z výpovede zmluvy o výkone správy z 21.12.2005 ( čl. 24 ) vyplýva, že výpovedná lehota začína
plynúť dňom 1.1.2006 a končí dňom 30.6.2006, pričom od 1.7.2006 majú vlastníci zabezpečeného
nového správcu - žalovaného v 3. rade, pričom žiadajú žalobcu ako doterajšieho správcu o odovzdanie

kompletnej dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu HX novému správcovi - žalovanému v 3.
rade. Žalobcovi doručené dňa 22.12.2005, o čom svedčí prijímacia pečiatka. Listom zo dňa 29.6.2006
adresovanom vlastníkom bytov bytového domu H/3 žalobca oznámil, že výkon správy bude naďalej
vykonávaný podľa platne uzavretej zmluvy zo dňa 30.10.1995, kde sú dohodnuté podmienky. Preto je
nevyhnutné postupovať podľa dohodnutých zmluvných podmienok.

29. Na čl. 26 predložený pokladničný a bankový denník o prijatých platbách od žalovaného v 1. rade na
účet BARDBYT, s.r.o. za obdobie od 08/2006-02/2008.

30. Podľa vyjadrení žalovaného v 3. rade, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, žalovaný v 3. rade dňa

22.3.2006 uzavrel s vlastníkmi bytov H3 zmluvu o výkone správy.

31. Súdu bol predložený evidenčný list s vyúčtovaním dlžných platieb podľa žalobcu v sume 54.051,-
Sk za obdobie 10/06-8/07, rovnako rozpis preddavku za služby a plnenia za užívanie bytu 06/2006,
01/2007, všetko na meno žalovaných ( žalovaného v 1. rade ).

32. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.5.2016, sp. zn.2C/218/2006 vo veci žalobcu
SPRAVBYT, s.r.o. proti žalovanej 1/ E. A. a 2/ BARDBYT, s.r.o. o zaplatenie 2.332,53 eur s prísl.
( na základe totožne tvrdeného skutkového stavu, teda totožná skutková a právna argumentácia,
samozrejme okrem výšky uplatneného plnenia ) súd žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.10.2017, č.k. 9Co/42/2017-417. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že :
,, Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
pri posudzovaní veci použil správny právny predpis a správne ho vyložil. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie je presvedčivé, právne závery zodpovedajú skutkovým zisteniam, rozhodnutie nevykazuje
znaky nepreskúmateľnosti. Odvolací súd sa so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, aj s
odôvodnením rozhodnutia v celkom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, ako aj dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie je
zrejmé, že argumentácia žalobcu je bez relevancie. Dokazovanie vo veci prebiehalo pred spojením veci
na spoločné konanie tak vo veci pôvodne vedenej na súde pod sp. zn. 2C 20/2008 ako aj 2C 218/2006. Z

dôkazov, ktoré boli v priebehu konania vykonané, súd sformuloval presvedčivý záver, zdôvodnil taktiež, z
akéhodôvodunebolivykonanéďalšiežalobcomnavrhnutédôkazy.Ktvrdeniužalobcuozavádzanísúdu,
o tom z akého dôvodu nebola vypočutá M. N., ktorá podľa žalobcu bola iniciátorom schôdze, platnosť
ktorej spochybňoval je potrebné uviesť, že zo zápisnice o pojednávaní z 23.03.2007 (čl. 76 spisu)
vyplýva, že na tomto pojednávaní bola M. N. bytom Bardejov, ulica Partizánska XXXX/XX prítomná ako

verejnosť, za tejto situácie by bolo v rozpore s predpokladom hodnovernosti vykonaného dôkazu, pokiaľ
by súd takúto osobu, ktorá mala možnosť oboznámiť sa s priebehom konania vypočúval ako svedka.
Čo sa týka námietky žalobcu, že výsledky schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005 nemôžu byť platnými,
na túto schôdzu nebol prizvaný, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa so všetkými žalobcom
prezentovanými argumentmi k údajnej neplatnosti tejto schôdze vo svojom odôvodnení vysporiadal.
Pokiaľžalobcaakosprávcanebolnatútoschôdzu21.12.2005prizvaný,z§14ods.1Zákonač.182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k dátumu konania schôdze nevyplýva,
že predpokladom relevantnosti schôdze je aj účasť správcu na schôdzi. Z ods. 4 tohto ustanovenia
vyplýva to, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa na
súd, inak jeho právo zaniká. Nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných vlastníkov podal na
súde žalobu v 15 dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že toto právo

zaniklo a rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.
Žiada sa uviesť, že už zo samotnej podstaty veci, ale aj z právnej úpravy vyplýva nemožnosť limitovania
výkonu práva vlastníkov bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov nezodpovedá
očakávaniam správcu bytového domu, nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na
pokojné užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1).
Z podstaty vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho
práva, jedným z ktorých je aj právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe vlastných
preferencií. Ak bola v konkrétnom prípade preferenciou väčšiny vlastníkov bytov zmena správcu
bytového domu, malo by byť povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko je

záväzné, uvedené sa týka aj vypovedania zmluvy o výkone správy bytového domu."

33. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu vo veci vedenej tunajším súdom pod. sp. zn. 2C/218/2006
vyplývajú oi. aj tieto skutočnosti :
A : ( zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov ) :

1/ Na základe listu p. M. N. zo dňa 4.5.2006 ohľadne výpovede zo zmluvy o výkone správy ( zúčastnili sa
schôdze 18 vlastníci bytov, 13 vlastníkov súhlasilo s výpoveďou, 2 prišli neskôr a súhlasili s výpoveďou,
teda 15 vlastníkov ) MF SR odpovedalo listom zo dňa 17.5.2006 tak, že schôdza vlastníkov bytov
bola dňa 21.12.2005 zvolaná v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb.. Na schôdzi sa zúčastnilo 18
vlastníkov a za výpoveď zmluvy bolo 13 vlastníkov, čo je nadpolovičná väčšina podľa § 14 ods. 2 cit.

zák.. Výpoveď správcovi bola daná v súlade s § 8a ods. 3 cit. zák. a správa sa skončí dňom 30.6.2006
a od 1.7.2006 je nutné platby realizovať novému správcovi.
2/ Z vyjadrenia p. I. ( kópia rukou písaná aj v spise 4C/41/2008 na čl. 43 ) vyplýva, že schôdza majiteľov
24 bytov na Partizánskej ul. 25/26 dňa 21.12.2005 po prejednaní domových záležitosti sa zamerala
na voľbu nového správcu. Domová dôverníčka A. N. podala návrh na konečné hlasovanie, týkalo sa

to zmeny správcovskej spoločnosti, zo spoločnosti Spravbyt na spoločnosť Bardbyt. Prítomný bol aj
riaditeľ Bardbytu. Pri prvom hlasovaní bolo 11 hlasov. Domová dôverníčka to komentovala slovami ,,
málo ,,. Po uplynutí určitej doby sa pristúpilo k druhému hlasovaniu. Hlasov bolo 12. Aj tu padlo slovo
málo od A. Sokolovej. Po tomto hlasovaní sa už nehovorilo o ničom schôdza sa skončila. Takýto bol
priebeh hlasovania.

3/ V bytovom dome HX na ulici Partizánska s.č. 25 a 26 sa nachádza 24 bytov. Žalobca uzavrel so
všetkými vlastníkmi bytov H/3 dňa 30.10.1995 platnú zmluvu o výkone správy, v ktorej sa zaviazal
okrem iného vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení domu tak, aby bol zabezpečený
nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom. V zmysle článku V tejto zmluvy si zmluvné
strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby

bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou
výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý
bytový dom. Na základe pozvánky z 9.12.2005 bola na deň 21.12.2005 o 18.00 hod. zvolaná schôdza
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H X v suteréne vchodu č. 25 - práčovňas programom - 1. Prejednanie zmeny Zmluvy o výkone správy bytového domu v časti VI. Spôsob a
oprávnenie hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv v zmysle prijatého zákona NR SR č.
469/2005Z.z.2.Prejednanietvorbyvýškyfonduprevádzky,údržbyaoprávpodľaustanovenínovelizácie

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 3. Výpoveď z výkonu správy
bytového domu H 3 doterajšiemu správcovi Spravbyt, s.r.o., Hurbanova 18, Bardejov. 4. Pristúpenie
na výkon správy bytového domu H3 k novému správcovi Bardbyt, s.r.o., Moyzesova 7, Bardejov . 5.
Diskusia. 6. Návrh na uznesenie. 7. Záver. Podpísaná bola poverená zástupkyňa vlastníkov bytov M. N..
4/ Zo zápisnice z predmetnej schôdze vyplýva, že boli prejednané všetky body programu a za výpoveď

zo správy bytového domu HX žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov - 13, proti bol
1 a zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu boli 13, proti nebol žiadny a zdržali sa 2. Prezenčnú
listinu podpísalo spolu 18 vlastníkov ( čl. 72-73).
5/ Tieto písomnosti vlastníci doručili žalobcovi dňa 22.12.2005 spolu s návrhom uznesení, výpoveďou
zo zmluvy o výkone správy, súčasťou ktorej boli aj podpisy 15 vlastníkov ( označené ako súhlas s
výpoveďou zmluvy o výkone správy žalobcovi ).

6/ Z predmetnej výpovede zo dňa 21.12.2005 vyplýva, že výpovedná lehota začína plynúť 1.1.2006 a
skončí sa 30.6.2006, pričom od 1.7.2006 majú vlastníci zabezpečeného nového správcu Bardbyt, s.r.o.
a žiadajú Spravbyt, s.r.o., aby novému správcovi odovzdal všetku dokumentáciu týkajúcu sa správy
bytového domu H3 ( finančné vyrovnanie je predmetom konania sp. zn. 4C/4/2007 ).
7/ Označovaný žalovaný v 3. rade BARDBYT, s.r.o. uzavrel s vlastníkmi bytov H3 dňa 22.3.2006 zmluvu

o výkone správy, ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. účinného ku dňu
uzavretia zmluvy ( podpísaná vlastníkmi 15.tich bytov ).
8/ K 30.6.2010 došlo k odovzdaniu správy bytového domu H/3 žalobcom na žalovaného, nebol však
podpísaný protokol o finančnom vysporiadaní vzájomných vzťahov, súvisiacich so správou uvedeného
bytového domu ( zistené aj v konaní 4C/4/2007 ).

9/ Žalobca podaním zo dňa 29.6.2006 vlastníkom bytov bytového domu H3 oznámil, že výkon správy
a jeho podmienky boli dohodnuté v zmluve zo dňa 30.10.1995, je nutné postupovať podľa nich. Výkon
správy preto bude naďalej vykonávaný podľa platne uzavretej zmluvy. Rovnako im oznámil, aby
uhrádzali platby ako doteraz. Uvedené bolo súdu predložené žalobcom - označené ako Odpoveď a
oznámenie ( čl. 97-98 ).

10/ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C 231/2006 - 182 zo dňa 14.7.2011 súd zamietol žalobu
spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. proti žalovaným Mgr. S. N. a G. N., ktorí boli vlastníkmi bytu v bytovom
dome H/X na ulici Partizánskej 25 v Bardejove, v ktorej si žalobca od žalovaných uplatňoval plnenia za
služby spojené s užívaním bytu v danom bytovom dome za obdobie mesiacov júl, august a september
2006 tvrdiac, že je správcom bytového domu, v ktorom žalovaní bývajú. Súd po vykonanom dokazovaní

dospel k názoru, že žalobcovi bola k 30.6.2006 platne vypovedaná zmluva o výkone správy v bytovom
dome H/X a od tohto dňa s ním jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome
neboli v žiadnom právnom vzťahu v zmysle zákona o bytoch, pretože správu tohto bytového domu s
účinnosťou od 1.7.2006 vykonávala spoločnosť BARDBYT, s.r.o., ktorej žalovaní v 1. a 2. rade platili
v období mesiacov júl, august a september 2006 za služby spojené s bývaním. Žalovaní si teda svoju

zákonnú povinnosť platiť za služby spojené s bývaním splnili plnením svojmu správcovi a keďže so
žalobcom neboli za dané obdobie v žiadnom právnom vzťahu, neboli povinní mu platiť žiadne plnenia.
Zo strany žalovaných zároveň nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, pretože
žalovaní plnili podľa práva svojmu správcovi a to spoločnosti BARDBYT, s.r.o. a svoj dlh teda splnili
veriteľovi. Na základe odvolania sa žalobcu, ktorý tvrdil, že je správcom bytového domu H/X aj za vyššie

uvedené obdobie odvolací súd uznesením 2Co 127/2011 - 209 zo dňa 24.10.2012 potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa okrem výroku o trovách konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby je vecne správne. Žalovaní v postavení spotrebiteľov zaplatili
za dodané služby a nemôžu byť dotknutí sporom obchodných spoločností, vykonávajúcich správu
bytového domu za obdobie roka 2006. Rozsudok je právoplatný dňom 29.10.2012.

11/ Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 4/2007 -193 zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2011 žalobcu BARDBYT, s.r.o. proti žalovanému SPRAVBYT, s.r.o. súd
rozhodol, že žalovaný je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov bytového domu HX na
ul. Partizánskej č. 25 a 26 v Bardejove, a to zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv na účet č.
XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v skratke SLSP, a.s. a zostatok úhrad za

plnenia na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v skratke SLSP, a.s., v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že
podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. účinného k 21.12.2005 zmluva o výkone správy sa uzatvára
so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedaťzmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov, ak
sazmluvnéstranyvzmluveovýkonesprávynedohodnúinak.Výpovednálehotazačínaplynúťodprvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná lehota pre žalovaného

začala plynúť dňa 1.1.2006 a uplynula dňa 30.6.2006. Podľa § 8a ods. 2 účinného k 30.6.2006
správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom
hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných
významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie

použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové
priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň
skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane
vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť
zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Povinnosti

vyplývajúce z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia mal žalovaný splniť najneskôr 30.6.2006.
Okrem iného mal previesť zostatok majetku vlastníkov bytového domu H/3 na účty nového správcu.
Súd je toho názoru, že takúto žalobu môžu podať vlastníci, ale aj správca. K námietke aktívnej
legitimácie žalobcu súd uvádza, že ustanovenie § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. umožňuje správcovi
pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávať povinnosti smerujúce k tomu,

aby bol realizovaný samotný účel výkonu takejto činnosti a to je efektívna a hospodárna činnosť pri
správe majetku vlastníkov. Zákon v tomto prípade nestanovuje povinnosti správcu taxatívne, ale naopak
- stanovuje ich okruh demonštratívnym výpočtom (používa výraz „najmä“). Súd je presvedčený o tom,
že v zmysle obsahu a účelu zákona č. 182/1993 Z.z. je „nový“ správca zároveň oprávnený zastupovať
vlastníkov aj v prípade, kedy správca, ktorý ukončil svoju činnosť, neodviedol majetok vlastníkov na

účet nového správcu, ktorý takýto majetok spravuje samostatne a vo vlastnom mene. To sa približuje
aj účelu oprávnenia podľa § 8b ods. 2 písm. b/ zák. č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého je správca
povinný dbať na ochranu práv vlastníkov, ako aj písm. d/ citovaného ustanovenia, na základe ktorého
vykonáva práva k majetku len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
V konaní bolo preukázané, že prostriedky z úhrad za plnenia pre bytový dom H/X sú vedené na

účte žalovaného a prostriedky a prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv sú rovnako na účte
žalovaného. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia všetci vlastníci bytového domu H/X poukazovali úhrady za
plnenia spojené s prenájmom ako aj do fondu prevádzky, údržby a opráv na účty, ktoré spravuje žalobca.
Ten sa od 30.6.2010 ujal výkonu správy bytového domu H/. a realizuje ju aj so súhlasom žalovaného,
ktorý preukázateľne odovzdal správu žalobcovi.

B: ( prijatý záver, právne posúdenie veci ) :
1/ Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej v 1.rade, teda voči
jednej z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H/3 nie je možné priznať v dôsledku
nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného bytového
domu a nebolo zistené, aby ním bol aj v čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom

domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od vlastníka za obdobie od júla 2006 a nasl.,
pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom býva. Žiadať plnenia za služby spojené s bývaním
od vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového domu a tým je žalovaný
v 2. rade. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť daným okamihom v
právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a nemôže od neho požadovať akékoľvek

nedoplatky. Tieto nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkmi bytov.
Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva vrátane predložených dôkazov, že žalovaná v 1. rade si
plní svoje povinnosť hradiť služby spojené s bývaním riadne plní. Akákoľvek zmena v osobe správcu
nemôže byť na ujmu vlastníkom, ako to ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb.. Ak teda vlastníci
hradili svojmu správcovi, nemožno to považovať za konanie, z ktorého by mali mať ujmu.

2/ Súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že otázkou správcovstva bytového domu H/3 za obdobie od
1.7.2006 sa zaoberal súd ako otázkou prejudiciálnou v konaní sp. zn. 4C/7/2007. Predmetom konania
bola otázka vydania zostatku majetku vlastníkov bytov v bytovom dome H/X novému správcovi, avšak
samozrejme vyplývajúc zo zisteného skutkového stavu a deklarovania postavenia nového správcu -
žalovaného v 2. rade v tomto konaní. Uvedené vyplýva aj z rozsudku vydaného v konaní sp. zn.

4C/231/2006.
3/ K uvedenému však súd dodáva, že pri hodnotení výpovede zmluvy o výkone správy na schôdzi
vlastníkov bytového domu H/X dňa 9.12.2005 žalobcovi súd vychádzal z cit. ust. § 8a ods. 3 a § 14
zák. č. 182/1993 Z.z. bez ohľadu na znenie pôvodnej zmluvy o výkone správy, avšak vychádzal z lehoty6 mesiacov tam uvedenej k 1.1. roka. Z vyjadrení prezentovaných na pojednávaniach vyplýva, že v
bytovom dome sú dve skupiny vlastníkov a teda tí, ktorí sú za to, aby bol správcom bytového domu
žalobca a tí, podľa ktorých má byť správcom žalovaný v 2. rade. Ako bolo zistené na schôdzi dňa

9.12.2005 sa zúčastnili vlastníci bytov, ktorí súhlasili s výpoveďou, rovnako aj tí, ktorí boli proti a ktorí
výpoveď spochybňovali v iných konaniach, na ktoré poukazoval žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že
o schôdzi mali vlastníci bytov vedomosť. Nemožno preto prisvedčiť, že o pozvánke na schôdzu nemali
vlastníci vedomosť. Ako vyplýva zo zápisnice o schôdzi, za výpoveď zmluvy o výkone správy žalobcovi
hlasovalo 13 vlastníkov bytov, teda hlasovala za ňu nadpolovičná väčšina vlastníkov žiadaná podľa § 14

ods. 2 cit. zák. a teda je nutné konštatovať ( ako v konaní sp. zn. 4C/4/2007 ), že k výpovedi došlo. Na
uvedenomnázoresúdunezmeniaanipochybnosti,ktoré vznášalvovzťahukpriebehuschôdzežalobca.
Následne bola rozhodnutie vlastníkov bytov oznámené žalobcovi. Naviac prehlasovaní vlastník bytu
mal v zmysle § 14 ods. 4 cit. zák. právo obrátiť sa na súd do 15 dní od hlasovania, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniklo. Z uvedeného vyplýva, že jedine vlastník bytu / prehlasovaný / je legitimovaný
spochybniť rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov, resp. jeho hlasovanie. Uvedené je záležitosťou

výlučne vlastníkov bytov a do ich rozhodnutia nie je oprávnený zasahovať ani doterajší správca či
prípadne správca nový, ani v tomto smere v rámci iných konaní namietať výsledky schôdze vlastníkov
bytov. Takéto právo mu totiž zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva, teda
podľa názoru súdu nie je na vznesenie takejto námietky legitimovaný.
4/ Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd v konaní sp. zn. 1C/71/2012 udával ako správcu bytového domu

H/X žalobcu, súd dodáva, že v tomto konaní nebola učinená sporná otázka správcovstva, naviac sa v
ňom riešila otázka vrátenia preplatku na službách za obdobie roka 2010 ( pozn. do 30.6. kedy následne
došlo k odovzdaniu správy žalovanému v 2. rade ) a neskôr už len otázka úrokov z omeškania. Aj
uvedené konanie svedčí o tom, žalobca aj napriek danej platnej výpovedi a právoplatnému rozhodnutiu
súdu vo veci sp. zn. 4C/7/2007 toto rozhodnutie vlastníkov bytov a súdu nerešpektoval a naďalej

vykonával vyúčtovania za služby pre vlastníkov bytov bytového domu a správu neodovzdal novému
správcovi ( čo v konaní aj sám udával ). Keďže v tomto prípade žiadal vrátiť preddavok vlastník bytu -
spotrebiteľ, ktorý evidentne vznikol a vyplýval z predložených listinných dôkazov, tomuto návrhu súd v
časti príslušenstva pohľadávky vyhovel. Uvedený nárok nebol úzko spätý s otázkou správcovstva, ale
vyplýval zo situácie, ktorá reálne vznikla v bytovom dome H/3 medzi dvoma obchodnými spoločnosťami,

ktoré sa vyhlasujú za správcu a ktorá nemôže byť na ujmu vlastníkom.
5/ Rovnako nemožno opomenúť, že vzťah vyplývajúci z poskytovaných služieb vlastníkom bytov a
správcom bytového domu je vzťahom spotrebiteľským ( teda vzťah dodávateľa, ktorý vykonáva funkciu
správcu v rámci výkonu podnikateľskej činnosti a spotrebiteľa ) a teda vzťahom občianskoprávnym,
ktorému ju poskytovaná ochrana v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. zákona

na ochranu spotrebiteľa ( v tom čase zákon č. 634/1992 Zb., momentálne zákon. č. 250/2007 Z.z. ).
Žalobca bol v postavení dodávateľa do 30.6.2006 a od 1.7.2007 je dodávateľom žalovaný v 2. rade.
Plnenia za služby spojené s bývaním sú však plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Z
vykonaného dokazovania v konaniach 4C 4/2007 a 4C 231/2006 vyplýva, že vlastníci vždy plnili v súlade
so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi. Spotrebiteľský vzťah je vzťahom občianskoprávnym

a posudzuje sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Charakter tohto vzťahu sa nemení ani pri
uplatňovaní bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca
si uplatňuje to, čo plnil za žalovaného v 2. rade v jeho spotrebiteľskom vzťahu s vlastníkmi bytov ( viď
nižšie ). Žalobca bol s vlastníkmi v období do 30.6.2006 v spotrebiteľskom vzťahu a rovnako žalovaný
bol v období od 1.7.2006 do 31.8.2007 s vlastníkmi v spotrebiteľskom vzťahu.

6/ Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade, súd v danom prípade túto právnu vec posúdil
ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca,
ktorý v období od 1.7.2006 nebol správcom bytového domu H/3 na ulici Partizánskej 25,26 v Bardejove
a poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s bývaním namiesto
žalovaného v 2. rade. Žalobca teda žiada, aby mu žalovaný nahradil to, čo za žalovaného plnil žalobca,

aj keď podľa práva ( zákona o bytoch) mal služby spojené s bývaním jednotlivým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov poskytovať žalovaný v 2. rade. Teda predmetom nároku voči žalovanému v 2.
rade sú však plnenia, ktoré boli poskytnuté fyzickým osobám - jednotlivým vlastníkom bytov , v tomto
prípade žalovanej v 1. rade.
7/ Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nemohol vzniknúť záväzkovo - právny vzťah

( obchodnoprávny vzťah ), nakoľko v zmysle cit. ust. zák. č. 182/1993 Z.z. nemôže nastať situácia,
aby správu bytového domu súčasne vykonávali dvaja správcovia. Podľa názoru súdu ( podporeného
rozhodnutím tunajšieho súdu vo veciach sp. zn. 4C/231/2006 a sp. zn. 4C/4/2007) správcom bytového
domu H3 bol do 30.6.2006 žalobca a od 1.7.2006 je ním práve žalovaný v 2. rade. Nikdy sa všaknemohlo stať, aby žalobca a žalovaný v 2. rade vykonávali svoju podnikateľskú činnosť naraz a
už vôbec nie vo vzájomnom podnikateľskom vzťahu. Účastníci teda neboli v žiadnom vzájomnom
podnikateľskom vzťahu a ich vzájomné vzťahy súvisiace s § 8a zákona č. 182/1993 Zb. sa týkali iba

toho, čo mal žalobca ako doterajší správca žalovanému ako novému správcovi odovzdať a čo vôbec
nesúvisí s predmetom tohto konania. Akékoľvek vyporiadanie plnení, v súvislosti s výkonom správy
žalobcu za obdobie, kedy platne vykonával správu, je možné iba voči vlastníkom. Vydanie akéhokoľvek
bezdôvodného obohatenie sa od nového správcu, alebo aj od vlastníka, ak k tomu došlo, nijako nesúvisí
s právnymi vzťahmi, založenými zmluvou o výkone správy.

8/ Skutočnosť, že došlo k výpovedi zmluvy o výkone správy mal žalobca dňom 22.12.2005, teda viac
ako 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby. Žalobca vedel viac než 6 mesiacov pred uplynutím
výpovednej doby o takejto výpovedi, vedela aj o tom, že vlastníci bytov v bytovom dome H/X uzavreli
zmluvu o výkone správy so žalovaným, pretože to vyplývalo zo zápisnice, ktorá mu bola doručená.
Naviac sám žalobca uviedol, že časť vlastníkov bytov začala plniť platby za služby na účet žalovaného v
2. rade a následne v roku 2010 správu odovzdal žalovanému v 2. rade. Ak si aj napriek tomu všetkému

myslel, že je správcom, tak na takéto úvahy nemal žiadny rozumný dôvod.
9/ Žalobca mal naviac v zmysle § 8a zákona č. 182/199 Zb. pri ukončení činnosti správcu povinnosť
30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály,
ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad

za plnenia. Zároveň bol povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva. Túto povinnosť žalobca nesplnil, o čom svedčilo konanie vo veci sp. zn.
4C/4/2007, kde žalovaný v 2. rade ako nový správca bytového domu H/X bol úspešný.
10/ Ak žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
danom bytovom dome namiesto žalovaného v 2. rade, mohlo dôjsť len k bezdôvodnému obohateniu

sa žalovaného v 2. rade na úkor žalobcu ( dobrovoľným plnením bez právneho dôvodu voči vlastníkom
bytov a za žalovaného v 2. rade ).
11/ K námietke reálneho plnenia služieb žalobcom vlastníkom bytov súd dodáva, že ak žalobca reálne
zabezpečoval všetku činnosť súvisiacu s výkonom správy bytového domu H/3 aj za obdobie po 1.7.2006
avlastníciprijímalitietoplnenia ažalovanýv2.radežiadnuztýchtočinnostínerealizoval, tak vlastníkom

mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s bývaním, pretože si ich objednali a zaplatili
za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva o výkone správy s ním už bola vypovedaná
je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami. Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto činnosti
realizovať zároveň aj žalovaný v 2. rade, jednak na to nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca
mal poskytnúť a za účelom čoho inicioval konanie 4C 4/2007, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz

boli poskytnuté a spotrebované, tak ich nemožno realizovať duplicitne a do minulosti.
12/ V tomto prípade je ale potrebné zaoberať sa námietkou premlčania sa, ktorú vzniesol žalovaný
v 2. rade v rámci konania. Súd vyššie v tomto rozsudku konštatoval, že na tento právny spor je
potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ten
v prípade bezdôvodného obohatenie sa pozná 2 - ročnú subjektívnu a 3 - ročnú objektívnu dobu.

Trojročná objektívna lehota by začal plynúť vždy v nasledujúci deň po poskytnutí služieb a to pre každý
deň ich poskytovania z obdobia, v prípade žalovanej v 1. rade za obdobie 7/2006 - 8/2007, teda začala
by plynúť najneskôr 1.9.2007 ( počítanej po uplynutí posledného dňa v mesiaci august 2007 ) a
2 - ročná premlčacia doba uplynula by dňa 1.9.2009 a 3 - ročná premlčacia doba dňa 1.9.2010. V
tomto prípade by uplynula aj 4 - ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Za každý deň

poskytnutia služieb vlastníkom bytov namiesto žalovaného v 2. rade, si mohol žalobca uplatniť každým
nasledujúcim dňom, v tomto prípade za obdobie od 1.7.2006 do 30.8.2007. Žalobca však rozšíril svoj
nárok voči žalovanému v 2. rade až podaním zo dňa 24.8.2012, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
súdu zo dňa 11.9.2012, teda po uplynutí ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto
nároku, aj 4 - ročnej doby podľa Obch. zák..

13/ Po vykonanom dokazovaní súd uvádza, že nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade je v celom
rozsahupremlčanýapretosúdžalobuvtejtočastinárokužalobcuzamietolvcelomrozsahupreuplynutie
3 - ročnej objektívnej ale aj pre uplynutie 2- ročnej subjektívnej doby.
14/ K námietkam žalobcu, že:
1/ súd konal v rozpore s platnou právnou úpravou, keď nepripustil výsluch p. Sokolovej ako svedka

vo veci, súd dodáva, že p. N. sa opakovane zúčastňovala pojednávaní vo veci ako verejnosť ( viď
aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.3.2007 ) a preto nepripadá k úvahe, aby mohla byť vo veci
vypočúvaná ako svedok. Súd zamietol návrh na vypočutie menovanej ako svedka v zmysle ust. O.s.p.( týkajúcich sa vykonávania dôkazov ) a nebolo potrebné rozhodovať o vylúčení verejnosti v tejto veci
tak, ako to žiadal žalobca, keďže na uvedený postup súdu neboli splnené procesné podmienky.
2/ súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy súd dodáva, že je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná a v tomto prípade súd dospel k záveru, že vo veci bol starostlivo a podrobne zistený
skutkový stav a že tento je postačujúci na to, aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Preto súd rovnako v
súlade s O.s.p. rozhodol o tom, že ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamieta. Naviac súd
vykonal aj dôkazy, ktoré žalobca žiadal vykonať, najmä vo vzťahu k správe z MF SR a zmluvy o výkone
správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov domu H/3 a žalovaným v 2. rade - tieto boli oboznamované

( viď zápisnice o pojednávaniach ).
3/ súd nerozhodol o návrhu na spojenie vecí na spoločné konania spojenie vecí, súd udáva, že o návrhu
žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.11.2013, č.k. 2C/218/2006-278,
4/ k žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu doručenia podania právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade, súd dodáva, že s týmto podaním súd oboznámil na pojednávaní, naviac podanie bolo len
vyjadrením a zhrnutím a toho, čo bolo prezentované počas celého konania z jeho strany. Teda nejednalo

sa o nové skutočnosti, o ktorých by žalobca nemal reálnu vedomosť. Z uvedených dôvodov súd nevidel
dôvod na odročenie pojednávania a tento návrh súd zamietol.
5/ k námietke k vykonávaniu dokazovania oboznámením s obsahom spisu - listín, resp. rozhodnutí
vo veciach súd dodáva, že súd oboznámil s podstatným obsahom listín. Vo vzťahu k neprávoplatným
rozhodnutiam v obdobných veciach súd udáva, že s nimi oboznámil v rámci dokazovania, keďže na nich

bolo v konaní poukazované, avšak samozrejme s dodatkom, že sa jedná o nie právoplatne skončené
veci ( čo vyplýva zo znenia zápisnice o pojednávaní ) a preto ani nemôžu byť akýmkoľvek ,, záväzným ,,
podkladom pre rozhodnutie v tejto veci. Súd poukázal v rámci odôvodnenia tohto rozsudku na veci
právoplatne ukončené ( viď odôvodnenie vyššie ). Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia
či ďalšie dôkazy si súd nezaobstaral a s nimi neoboznámil. Rovnako je na úvahe súdu posúdenie

skutkového stavu, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu vydaného v inom konaní,
aj keď s obdobným predmetom konania. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa veci bytového
domu K/4 súd dodáva, že sa jedná o úplne iný predmet konania týkajúci sa iného bytového domu a preto
závery rozhodnutiami súdom v týchto veciach nemožno použiť na posúdenie tejto veci.
6/ k námietke dôkazného bremena na strane žalovaných súd dodáva, že žalovaný preukázali, že došlo

k platnej výpovedi správy žalobcovi a že novým správcom od 1.7.2006 sa stal žalovaný v 2. rade, tak
ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozhodnutia.
7/ plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy súd uvádza, že z obsahu spisu 4C 4/2007
je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že vedel o schôdzi vlastníkov bytov bytového domu H/3 zo dňa
21.12.2005, zápisnice, ktorá mu bola doručená dňa 22.12.2005, bola mu zároveň doručená aj výpoveď

zmluvy o výkone správy s ním ako správcom bytového domu a o tom, že vlastníci uzavreli zmluvu
o výkone správy v danom bytovom dome so žalovaným s účinnosťou od 1.7.2006, nepodal žalobu
o určenie neplatnosti výpovede, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že k 30.6.2006 nastali účinky
výpovede a od 1.7.2006 bol správcom bytového domu H/3 žalovaný. Žalobca tak svojvoľne a v rozpore
so zákonom č. 182/1993 Zb. nesplnil svoje povinnosti, ktoré daný právny predpis ukladá doterajšiemu

správcovi a v rozpore so zákonom vykonával tú činnosť, ktorú mal vykonávať iba správca ( žalovaný) a
ktorý nemal žiadne podklady, písomnosti a všetko ostatné potrebné na vykonávanie správy. Žalobca v
rozpores§8azákonač.182/1993Zb.neodovzdalsprávubytovéhodomužalovanému ajehonámietka,
žeažrozhodnutímsúdusadozvedel,ktosanajehoúkorbezdôvodneobohatilniejezmysluplná.Súdiba
deklaroval svojim rozhodnutím to, čo určuje zákon správcovi učiniť po skončení výkonu správy. Žalobca

mal viac než 6 mesiacov na to, aby splnil svoje povinnosti a pripravil sa na odovzdanie správy a všetkých
okolností,stýmsúvisiacich. Zároveňjepotrebnéuviesť,že žalobcaneplnilžalovanému,alevlastníkom.
Prijatie plnenia v tomto prípade nebolo viazané na vzájomné vyporiadanie sa správcov bytového domu,
pretože k jednému dňu výkon správy žalobcovi skončil a na ďalší deň už nemohol poskytovať plnenia
ako správca, ale poskytoval ich svojvoľne, so všetkými následkami s tým spojenými, ako napríklad

behom premlčacej lehoty.
8/ k listu p. I. súd dodáva, že možno súhlasíť s tým, že ňou deklarovaný priebeh schôdze sa nápadne
podobá na priebeh schôdze zo dňa 18.4.2005.
9/ Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobcu v celom rozsahu zamietol a neprihliadal na námietky
žalobcu a jeho argumentáciu vznesenú v priebehu konania.

34. K uvedenému súd udáva, že časť listinných dôkazov, ktoré boli obsahom vyššie uvedených spisov
tunajšieho súdu, sú obsahom aj spisu v prejednávanej veci ( vrátané listinných dôkazov predložených
na pojednávaní dňa 28.12.2018 ).35.Kzamietnutiužalobyžalobcuvobdobných/stotožným skutkovýma právnymodôvodnenímnároku,
samozrejme okrem výšky uplatneného plnenia / veciach došlo aj v konaniach vedených Okresným

súdom Bardejov pod sp. zn. 3C/91/2008, sp. zn. 1C/93/2008, sp. zn. 5C/72/2008. Veci sú právoplatne
ukončené.

36. Súdu bolo predložené aj čestné prehlásenie Ing. K. G. zo dňa 4.11.2015, že list pre bytový dom
H/X, Partizánska 25,26, Bardejov zo dňa 22.11.2005 vo veci zvolania schôdze nepodpísal ani nikdy

nepodpisoval ani nezasielal. Všetky listy, ktoré boli odosielané zo spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. mali
pridelenú sp. zn., boli zaevidované a podpísané konateľom spoločnosti.

37. Súdu boli predlžené aj tieto listinné dôkazy :
1/ Výzva žalobcu adresovaná spoločnosti BARDBYT, s.r.o. zo dňa 17.6.2010 na prevzatie správy
bytového domu H/X, Partizánska 25,26, Bardejov k 1.7.2010. Bolo oznámené, že rušia zmluvy na

dodávku médií pre uvedený bytový dom.
2/ oznámenie o zmene platieb do FÚaO žalobcom zo dňa 22.11.2005 adresovanom bytovému domu
H/3 s príl. ( podpis Ing. K. G., pečiatka žalobcu ).

38. Z vyjadrenia Mgr. S. N., Mgr. D. J., M. N., vlastníkov bytov v bytovom dome H/3 Partizánska

č.25 a 26 Bardejov zo dňa 22.1.2009 vo veci vyhlásenia p. I. vyplýva, že nevedia kde, za akých
okolnosti, na či návrh alebo z akého podnetu a kým bolo toto vyhlásenie napísané a podpísané, resp.
či je vôbec vyhlásením urobeným menovanou, či bolo napísané slobodne, bez nátlaku, nie v tiesní.
Pani I. vždy bola za výpoveď zmluvy SPRAVBYTu s.r.o, a aj pred televíznou kamerou obhajovala toto
rozhodnutie vlastníkov bytov. Mala dlhy voči SPRAVBYTu, ale voči nej sa súdne konania nevedú.

Predpokladajú, že SPRAVBYT s.r.o. zneužil jej tieseň po smrti manžela, keď dlhovala peniaze za platby
súvisiace s bytom a výmenou za tento list ju zvýhodnil. Alebo jej bolo pohrozené za „smelé“ vyhlásenia
pred kamerou? Zároveň vyhlásili, že hlasovanie prebehlo tak, ako je uvedené v Zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov konanej dňa 21.12.2005 o 18 hod. v bytovom dome H/X.Na konci schôdze bolo 13
vlastníkov bytov a všetci hlasovali za uznesenie. Toto uznesenie aj oni podpísali a podpismi potvrdili

jeho správnosť. O výmene správcu sa jednalo na mnohých schôdzach, posledná bola pred tromi rokmi,
takže vlastníci bytov si tieto schôdze nepamätajú a vzájomne pletú. Bytový dom H/3 podal SPRAVBYTu
štyri krát výpoveď zmluvy o výkone správy. Na každej z troch výpovedí správca našiel nejakú vadu,
ktorú vlastníkom vytkol a výpoveď neuznal. Na v poradí štvrtú výpoveď z 21.12.2005 SPRAVBYT vôbec
nereagoval a preto si boli istí, že táto je v poriadku a podľa toho aj konali. Skutočnosti, o ktorých píše

p. I. vo vyhlásení jednoznačne pripomínajú hlasovanie na schôdzi zo dňa 18.4.2005 o tretej výpovedi.
Určite sa neodohrali na hlasovaní o štvrtej výpovedi.

39. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov
nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto

skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

40. Podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 21.12.2005 zmluva o výkone správy sa
uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu
vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť

mesiacov, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

41. Podľa § 8a ods. 2 z. č. 182/1993 Z. z. účinného k 30.6.2006 správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti

za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,
je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov

a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva.42. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného k 21.12.2005 prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,

inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a
3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

43. Podľa § 451 odsek 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

45. V prvom rade súd poukazuje na na rozhodnutie vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 4C/4/2007 v právnej

veci žalobcu (v tomto prípade žalovaný v 3. rade) proti žalovanému (v tomto prípade žalobca) a to
rozsudok zo dňa 15.12.2010 (právoplatný 14.4.2011), kde tunajší súd konštatoval:
„Podľa názoru súdu môžu akékoľvek námietky, týkajúce sa hlasovania, alebo podmienok
uznášaniaschopnosti schôdze na ktorej na hlasovalo o akomkoľvek bode v zmysle zákona č. 182/1993
Zb. vyjadriť len vlastníci bytov a nebytových priestorov, v zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia. Takéto právo patrí podľa názoru súdu iba vlastníkom a nie správcovi. Ak uplynie zákonná
15 dňová lehota od uskutočnenia schôdze, výsledky hlasovania sú platné v súlade s obsahom § 8
ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb.. V danom prípade sa tak stalo 5.1.2006. Výsledky hlasovania včítane
výpovede žalovanému z výkonu správy sú podľa názoru súdu platné. Z tohto dôvodu súd zamietol
návrh žalovaného na vypočutie všetkých vlastníkov bytového domu H/3. Zároveň súd k argumentom

žalovaného uvádza, že žalobca má s vlastníkmi bytového domu H/3 uzavretú platnú zmluvu o výkone
správy, pričom tá s žalovaným bola vypovedaná. ...Už len záverom súd uvádza, aj keď to nebolo
predmetom konania, ale s týmto sporom to bezpochyby súvisí, že je povinnosťou žalobcu finančne sa s
žalovaným vysporiadať za vyššie uvedené časové obdobie za tie plnenia, ktoré žalobca od vlastníkov
získal napriek tomu, že reálne nezabezpečoval výkon správy“.

46. Súd poukazuje na to, že predmetné konanie bolo prerušené práve z dôvodu, že vo veci sp. zn.
4C 4/2007 sa riešila otázka, ktorá mala pre rozhodnutie v tejto veci zásadný význam. Súd poukazuje
na to, že vo veci sp. zn. 4C 4/2007 sa tunajší súd vysporiadal s otázkou zvolania, priebehu a
výsledkov hlasovania schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa 21.12.2005. Súd jednoznačne

s poukazom na relevantnú právnu úpravu vyslovil, že výsledky hlasovania na tejto schôdzi a výpoveď
daná žalobcovi je platná. Súd vyslovil, že napádať hlasovanie alebo uznášaniaschopnosť schôdze patrí
výlučne vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru. Toto právo nepatrí správcovi. Súd v tejto veci,
ktorej prejednanie záviselo od predbežnej otázky, ktorú súd riešil práve v spomínanom rozsudku, nemá
dôvod odkloniť sa od vysloveného právneho názoru vo veci sp. zn. 4C 4/2007.

47.Ďalej súd poukazuje na prijaté závery súdov ( Okresného súdu Bardejov aj Krajského súdu v
Prešove ) vo veci sp. zn. 2C/218/2006, z ktorých jednozačne vyplýva, že žalobca nie je s účinnosťou od
1.7.2006 správcom daného bytového domu a nebolo zistené, aby ním bol aj v čase vyhlásenia rozsudku.
Teda nesvedčí mu aktívna vecná legitimácia v dôsledku vypovedania zmluvy o výkone správy uzavretej

s vlastníkmi bytového domu H/X na ul. Partizánska 25, 26, Bardejov ( viď odôvodnenie rozsudku vyššie ).

48. Súd súčasne poukazuje aj na obdobnú právnu vec (sp. zn. 4C 231/2006), keď vo vzťahu k inému
účastníkovi konania - vlastníkovi bytu v bl. H/X uviedol, že vzhľadom na výpoveď zmluvy o výkone správy
z 21.12.2005, ktorá bola daná žalobcovi, začala výpovedná lehota pre žalobcu plynúť dňa 1.1.2006

a uplynula dňa 30.6.2006. Súd ďalej konštatoval: „V danom prípade teda vznikol záväzkový vzťah s
účinnosťou od 1.7.2006 medzi žalovanými, ako vlastníkmi bytu v bytovom dome H/X, ktorí boli povinní
uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu a spoločnosťou BARDBYT s.r.o., ako správcom uvedeného
bytového domu v rozhodnom období. Právny vzťah medzi žalovanými ako vlastníkmi a žalobcom ako
správcom bytového domu dňa 30.6.2006 zanikol. Len správca je oprávnený od žalovaných platby

požadovať a to, na základe platnej a účinnej zmluvy o výkone správy. Žalovaní plnili za dodávané služby
od 1.7.2006 do 30.9.2006 svojmu správcovi, spoločnosti BARDBYT s.r.o. a týmto splnili svoju zákonnú
povinnosť. Je pre nich právne bezvýznamné, pokiaľ im tieto služby poskytoval niekto iný, než správca.Vo svojich dôsledkoch to nič nemení na skutočnosti, že žalovaní plnili oprávnenému subjektu a že vzťah
medzi spoločnosťami BARDBYT s.r.o. a žalobcom ohľadne vyporiadania plnenia sa ich nemôže týkať“.

49. Na tomto mieste súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý napr. vo veci sp. zn. PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05 vyslovil, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR sa
súd riadil aj v tomto prípade.

50. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd v konaní sp. zn. 1C/71/2012 udával ako správcu bytového
domuH/3žalobcu,súddodáva,ževtomtokonanínebolaučinenáspornáotázkasprávcovstva,naviacsa
v ňom riešila otázka vrátenia preplatku na službách za obdobie roka 2010 ( pozn. do 30.6. kedy následne
došlo k odovzdaniu správy žalovanému v 2. rade ) a neskôr už len otázka úrokov z omeškania. Aj
uvedené konanie svedčí o tom, žalobca aj napriek danej platnej výpovedi a právoplatnému rozhodnutiu

súdu vo veci sp. zn. 4C/7/2007 toto rozhodnutie vlastníkov bytov a súdu nerešpektoval a naďalej
vykonával vyúčtovania za služby pre vlastníkov bytov bytového domu a správu neodovzdal novému
správcovi ( čo v konaní aj sám udával ). Keďže v tomto prípade žiadal vrátiť preddavok vlastník bytu -
spotrebiteľ, ktorý evidentne vznikol a vyplýval z predložených listinných dôkazov, tomuto návrhu súd v
časti príslušenstva pohľadávky vyhovel. Uvedený nárok nebol úzko spätý s otázkou správcovstva, ale

vyplýval zo situácie, ktorá reálne vznikla v bytovom dome H/3 medzi dvoma obchodnými spoločnosťami,
ktoré sa vyhlasujú za správcu a ktorá nemôže byť na ujmu vlastníkom. Vo veci súd nevykonával
dokazovanie v takom rozsahu a takým spôsobom ako vo veci sp. zn. 4C 4/2007. Súd síce v rozsudku
sp. zn. 1C 71/2012 konštatoval, že správcom bytového domu bol do 1.7.2010 žalobca. Zároveň však
dodal, že to vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov konania.

51. Okolnosti tohto prípadu svedčia bez pochýb o potrebe osvojenia si právneho názoru súdu vo veci
sp. zn. 4C 4/2007. V tejto súvislosti súd dodáva, a to s prihliadnutím na právny názoru súdu vo veci sp.
zn. 1C 71/2012, že rozdiely v súdnych rozhodnutiach súdov nižších stupňov sú prirodzene obsiahnuté v
každom súdnom systéme. Je však úlohou súdu, aby nekonzistenciu svojich právnych názorov vysvetlil.

Súd už v predchádzajúcom texte zdôvodnil, že dokazovanie vo veci sp. zn. 1C 71/2012 nebolo vedené
v takom rozsahu a takým spôsobom, aby si jeho závery bolo možné osvojiť v tejto právnej veci.

52. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného
bytového domu H/X na ul. Partizánska č. 25, 26 v Bardejove a nebolo zistené, aby ním bol aj v

čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby
spojené s bývaním od vlastníka za obdobie od decembra 2006 a nasl., pretože nie je správcom
bytového domu, v ktorom bývajú žalovaní v 1. a 2. rade. Na uvedenom názore súdu nič nezmenia
ani žalobcom v konaní tvrdené skutočnosti, či jeho argumentácia v spore týkajúca sa ním tvrdeného
správcovstva bytového domu H/3, nakoľko sú bez právneho významu ( aj s poukazom na nižšie uvedené

skutočnosti ). Rovnako súd odkazuje na uvedené rozhodnutie a jeho odôvodnenie aj v vzťahu k otázke
posúdenia zmluvného vzťahu vzniknutého medzi vlastníkmi bytov a správcom bytového domu ( tj. vzťah
spotrebiteľský ). V tomto si súd dovolí poukázať aj na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 5.10.2017, č.k. 9Co/42/2017-417, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje : ,, Žiada
sauviesť,žeužzosamotnejpodstatyveci,aleajzprávnejúpravyvyplývanemožnosťlimitovaniavýkonu

práva vlastníkov bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov nezodpovedá očakávaniam
správcu bytového domu, nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na pokojné
užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1). Z podstaty
vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva, jedným

z ktorých je aj právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe vlastných preferencií. Ak
bola v konkrétnom prípade preferenciou väčšiny vlastníkov bytov zmena správcu bytového domu, malo
by byť povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko je záväzné, uvedené sa týka aj
vypovedania zmluvy o výkone správy bytového domu."

53. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.2.2017 bolo nutné sa zaoberať
a vysporiadať s otázkou prípadného bezdôvodného obohatenia sa žalovaných v 1. a 2. rade na úkor
žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia ( najmä bodov 18. - 25. ) Žalobca teda mohol žalovať
oboch, teda žalovaných v 1./ a 2./ rade v zmysle ustanovenia § 451 odsek 2 OZ ako aj žalovaného v 3./rade v zmysle ustanovenia § 454 OZ za stavu prípustnej konkurencie, t.j. za stavu, kedy by sa žalobca
oprávnene domnieval, že plní svoj vlastný dlh. Odvolací súd má však značné pochybnosti o tom, či sa
žalobca mohol oprávnene nazdávať, že plní svoju zmluvnú povinnosť. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že vlastníci bytov H/X (medzi nimi aj žalovaní v 1./ a 2./ rade) dali žalobcovi výpoveď, ako aj to,
že uzatvorili zmluvu s novým správcom (žalovaným v 3./ rade). Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe.
Žalobca sa preto nemohol oprávnene domnievať, že bez pochýb plní svoj vlastný dlh na základe zmluvy
o výkone správy. Úvaha vyjadrená v R 1/79 vylučuje dvojité plnenie. Za tohto stavu, kedy konkurencia
zodpovedností z bezdôvodného obohatenia je vylúčená, a za stavu kedy žalovaní v 1./ a 2./ rade už

plnili (peňažné plnenie) novému správcovi (žalovanému v 3./ rade), záväzok plniť prešiel na nového
správcu (na žalovaného v 3./ rade). V prípade bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 3./
rade, by síce nedošlo k zväčšeniu majetku žalovaného v 3./ rade ako povinného subjektu, ale k tomu,
že by sa jeho majetkový stav nezmenšil v dôsledku toho, že jeho dlh (zmluvná povinnosť) bol splnený
žalobcom. Kto plnil za záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od
toho a nie od toho, komu plnil. (Pozri R 1/79).

54. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru súdu odvolacieho ( § 319 ods. 2 CSP ) súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku bezdôvodného
obohatenia sa na strane žalovaných v 1. a 2. rade. Súd má za preukázané, že žalobcovi bola známa
skutočnosť vypovedania zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu H/X

konanej dňa 21.12.2005 a to dňom jej doručenia dňa 22.12.2005, teda viac ako 6 mesiacov pred
uplynutím výpovednej doby. Žalobca vedel viac než 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby o
takejto výpovedi, vedel aj o tom, že vlastníci bytov v bytovom dome H/X uzavreli zmluvu o výkone správy
so žalovaným, pretože to vyplývalo zo zápisnice, ktorá mu bola doručená. Naviac bolo udávané, že časť
vlastníkov bytov začala plniť platby za služby na účet žalovaného v 3. rade a následne v roku 2010 bola

správa odovzdaná žalovanému v 3. rade. Ak si aj napriek tomu všetkému myslel, že je správcom, tak na
takéto úvahy nemal žiadny rozumný dôvod. Žalobca mal naviac v zmysle § 8a zákona č. 182/199 Zb.
pri ukončení činnosti správcu povinnosť 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti,
predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto
domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia

fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň bol povinný previesť zostatok majetku
vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Túto povinnosť žalobca
nesplnil, o čom svedčilo konanie vo veci sp. zn. 4C/4/2007, kde žalovaný v 3. rade ako nový správca
bytovéhodomuH/Xbolúspešný.Tedažalobcamalreálnuvedomosťovýpovedizmluvyovýkonesprávy,
o začiatku plynutia výpovednej lehoty a o jej skončení, rovnako o osobe nového správcu obytného domu

H/X. Teda za žiadnych okolností sa nemohol domnievať, že je počnúc dňom 1.7.2006 oprávnený na
poskytovanie ďalších služieb súvisiacich s užívaním bytov, resp., žeby mal plniť za vlastníkov bytov
bytového domu H/X, nakoľko na to nemal žiaden právny dôvod. Na uvedenom nič nemení ani jeho
námietka a nesúhlas s výpoveďou, resp. list vlastníkom bytov bytového domu H/X, že bude na ďalej
vykonávať správu bytového domu ( zo dňa 29.6.2006 ).

55. Ak žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
danom bytovom dome namiesto žalovaného v 3. rade, mohlo dôjsť len k bezdôvodnému obohateniu
sa žalovaného v 3. rade na úkor žalobcu ( dobrovoľným plnením bez právneho dôvodu voči vlastníkom
bytov a za žalovaného v 3. rade ). K námietke reálneho plnenia služieb žalobcom vlastníkom bytov

súd dodáva, že ak žalobca reálne zabezpečoval všetku činnosť súvisiacu s výkonom správy bytového
domu H/X aj za obdobie po 1.7.2006 a vlastníci prijímali tieto plnenia a žalovaný v 3. rade žiadnu z
týchto činností nerealizoval, tak vlastníkom mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s
bývaním, pretože si ich objednali a zaplatili za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva
o výkone správy s ním už bola vypovedaná je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami.

Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto činnosti realizovať zároveň aj žalovaný v 3. rade, jednak na to
nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca mal poskytnúť a za účelom čoho inicioval konanie
4C 4/2007, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz boli poskytnuté a spotrebované, tak ich nemožno
realizovať duplicitne a do minulosti. Neobstojí tiež námietka žalobcu v zmysle, že práve Bardbyt, s.r.o.,
ktorý v období rokov 2006, 2007, ktoré sú predmetom tohto konania nevykonal jediný úkon vo vzťahu k

nim a zároveň neposkytoval žiadne služby žalovaným a že bolo jeho povinnosťou byť aktívny a reálne
sa snažiť o prevzatie správy a pod., nakoľko práve nový správca sa svojho práva správcovstva domáhal
a to v konaní sp. zn. 4C/4/2007, keďže nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinností vyplývajúcich zo
zák. č. 182/1993 Z.z. pôvodným správcom, teda žalobcom.56. Uvedené závery a pochybnosti o tvrdeniach žalobcu ( značné pochybnosti ) vyplývajú aj z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 21.-24. / najmä bod. 23 : Úvaha vyjadrená v R 1/79

vylučuje dvojité plnenie. Za tohto stavu, kedy konkurencia zodpovedností z bezdôvodného obohatenia
je vylúčená, a za stavu kedy žalovaní v 1./ a 2./ rade už plnili (peňažné plnenie) novému správcovi
(žalovanému v 3./ rade), záväzok plniť prešiel na nového správcu (na žalovaného v 3./ rade). /. Teda
možno prijať záver, že plnením žalovaných novému správcovi, záväzok plniť prešiel na nového správcu,
a len tento by sa príp. bezdôvodne obohatil s poukazom na ust. § 454 OZ. Avšak tým, že voči nemu je

žaloba pre premlčanie právoplatne zamietnutá, nemôže sa žalobca domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaných ( vlastníkov bytov ).

57. Vzhľadom k uvedenému súd žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol a
neprihliadal na námietky a argumentáciu žalobcu v konaní.

58. Súd sa považuje za potrebné vyjadriť aj k niektorým námietkam právneho zástupcu žalobcu
ohľadom vykonávania dokazovania súdom, či predbežného právneho názoru súdu.

59. Dokazovanie v civilnom procese upravuje ust. § 189 a nasl. Civilného sporového poriadku. Za dôkaz
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom

z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

59. Z postupu súdu v konaní ( a zápisníc z pojednávaní ) vyplýva, že súd postupoval v zmysle ust.
Civilného sporového poriadku upravujúcich vykonávanie dokazovania prostredníctvom navrhnutých,
označených, predložených dôkazných prostriedkov, najmä listinných dôkazov a to postupom podľa §
204 CSP. Za dôkaz môže slúžiť aj súdne rozhodnutie. Žiadne ustanovenie CSP uvedené nevylučuje.

K súdnym rozhodnutiam, z ktorých súd vychádzal aj pri posúdení tejto veci, súd dodáva, že tieto
rozhodnutiasúsúduznámezjehočinnosti.Okremtohoišlooprávoplatnérozsudkyvoveciach,vktorých
účastníkom konania bol žalobca. A naviac všetky listinné dôkazy predložené v konaní boli stranám
sporu doručované, resp. bol oboznámený ich obsah postupom podľa § 204 CSP. Obsahom spisu sú aj
ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia vyššie ( skutkový

stav ), nielen rozsudky súdov, ako to udával žalobca ( námietka, že súd len preberá odôvodnenia iných
rozsudkov a pod. a v spisoch nemá iné dôkazy ). Čo sa týka namietaného predbežného právneho
názoru súdu na vec, tento vyslovený bol, pričom sa jednalo o názor predbežný, avšak v tomto prípade
úplne v súlade s právnym posúdením veci a záverom súdu vyslovenom v konečnom rozhodnutí s
odôvodnením tak, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu,

súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia vo veci sp. zn. 2C/218/2006. Preto námietky žalobcu v
tomto smere súd vyhodnotil ako bezpredmetné.

60. Súd zároveň nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca ohľadne preverenia zvolania, priebehu a
hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov dňa 21.12.2005, pretože túto otázku vyriešil súd v konaní sp.

zn. 4C 4/2007, ktoré sa právoplatne skončilo 14.4.2011. V tomto súd poukazuje aj na ďalšie súdne
konania a rozhodnutia vo veci samej tak, ako sú vyššie udávané. Rovnako súd nevykonal ani ďalšie
žalobcom navrhované dôkazy, nakoľko ich vykonanie bolo nadbytočné a nehospodárne a nezmenili by
nič na prijatom závere súdu.

61. Právny zástupca súčasne namietal, že súd sa vôbec nezaoberal absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu - zvolania, priebehu a výsledkov hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov dňa 21.12.2005, v
zmysle§39Občianskehozákonníka.Súdkonštatuje,žeabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonusamôže
dovolávať ktokoľvek a okrem účastníkov právneho vzťahu ten, kto má na tom právny záujem. Účinky
absolútnej neplatnosti právneho úkonu pôsobia definitívne. Na tomto mieste teda musel súd skúmať, či

žalobcom naznačený právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Súd už vo veci sp. zn. 4C 4/2007 konštatoval, že schôdza vlastníkov
bytov bola riadne zvolaná, v rámci jej priebehu sa odhlasovala výpoveď žalobcovi ako správcovi (za
bolo 13 vlastníkov, 1 bol proti a 2 sa zdržali) a zároveň došlo k schváleniu nového správcu - žalovanéhov 3. rade (za bolo 13 vlastníkov, proti 0 a 2 sa zdržali). Výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa
22.12.2005. Súd konštatuje, že v danom prípade vlastníci bytov vykonávali svoje legitímne právo, ktoré
impriznávazákonč.182/1993Z.z.Ktomusúddodáva,ževlastníckeprávojeabsolútneavokolnostiach

tohto prípadu nemohlo byť limitované vôľou správcu. Vlastníci bytov prejavili vôľu vypovedať zmluvu o
výkonesprávyžalobcovi.Skutočnosť,ževýsledokhlasovaniaschôdzenenaplniločakávaniaapredstavy
správcu nemôže znamenať porušenie jeho práv a nemôže ani signalizovať absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu. Súd taktiež nezistil, aby vôľa vlastníkov bytov vypovedať zmluvu správcovi odporovala
zákonualebohoobchádzala,čibysapriečiladobrýmmravom.Natomtomiesteskôrstojízapovšimnutie

postoj žalobcu ako pôvodného správcu a jeho neochota rešpektovať názor a vôľu vlastníkov bytov v
bloku HX.

62. Záverom súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. V tomto prípade si súd osvojil právny názor vyslovený vo veci sp. zn. 4C 4/2007,

pričom vykonávanie ďalšieho dokazovania (s poukazom na túto právoplatne skončenú vec, v ktorej
súd predbežne riešil otázku platnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy) by bolo podľa názoru súdu
nehospodárne a zjavne by neprinieslo opačný záver súdu, keďže v zmysle vtedy platnej právnej úpravy
boli výsledky hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov ich výsostnou záležitosťou, a to s poukazom na
§ 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.

63. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP v spojení s § 262 ods.
2 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.