Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203706
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318203706.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. B., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., V. XX a 2/ Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX, proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ, s. r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zastúpenej: Advokátska kancelária
- Marek Piršel, s. r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498 a 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o.,

Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta z 2. mája 2018, č.k. 17C/13/2018-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., obec Q., okres X., pozemok
parc. č. 1378/2 o výmere 599 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1378/3 o výmere 66
m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.
1378/2, do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta sp. zn. 15C/12/2018.
Žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie

odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328
ods. 1, 2 a 3, § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z. v znení
neskoršieho predpisu). Vecne zdôvodnil, že žalobcovia majú oprávnenú obavu, že vykonanie dražby na
nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia, predstavuje skutočnosť ohrozujúcu ich práva a je preto daná obava,
že nehnuteľnosti môžu byť predané, čím sa neoprávnene zasiahne do ich vlastníckeho práva. Žiadali
preto o dočasnú úpravu práv, ktorou je možné odvrátiť stav bezprostredne hroziacej ujmy a zabrániť

vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne zhoršeniu právnej pozície žalobcov.
Žalobcovia opierali návrh o prebiehajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 15C/12/2018, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú tiež predmetom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa záverov súdu prvej inštancie tým osvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaných zdržať
sa výkonu záložného práva a súčasne hrozbu bezprostrednej ujmy v súvislosti s výkonom dobrovoľnej

dražby. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným neprimeraná ujma, keďže rozsah
je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva bola
naplnená potreba naliehavosti a rýchleho riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 CSP, v zmysle ktorého žalobcom
ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorá bola priznaná v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná 1/ v časti, ktorou jej bola uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Predovšetkým zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu naplnenia dôvodov

pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré tak predstavuje závažný a nevyvážený zásah do práv
žalovaných.Súdprvejinštancienezohľadnilzjavnúneopodstatnenosť,účelovosťažabsurdnosťpodanej
určovacej žaloby a s tým súvisiace zjavne bezúspešné uplatňovanie práva žalobcami. Napadnutým
rozhodnutím bola žalovanému 2/ zakázaná realizácia jeho zákonných opatrení, pričom uvedený postup
je v priamom rozpore s Ústavou SR. Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva prináša so

sebou možnosť speňaženia zálohu prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Právny poriadok obsahuje
prostriedky právnej ochrany, vrátane osobitného typu žaloby, ktorou ten, kto tvrdí, že jeho právne
postavenie nezákonnou dražbou bolo dotknuté, môže sa domôcť ochrany (stav sa obnovuje spätne
k času pred vykonaním dražby). Možnosťou podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ZoDD (zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov)
je vylúčená potreba dočasnej úpravy. Žalovaná 1/ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn. 3 Cdo 156/2009. Oprávneniu záložného veriteľa domáhať
sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu, bol zákonom o
dobrovoľných dražbách (účinným od 1.1.2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Ak boli porušené
ustanovenia ZoDD, môže osoba, ktorá tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Žalovaná 1/ poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 17Co/393/2016. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Nariadením neodkladného opatrenia je dražobníkovi,
hoci sa nedopustil žiadneho porušenia ZoDD, zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť. Nariadením
neodkladného opatrenia a následne v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva, sa nedosiahne

požadovaný cieľ, pretože žalobcovia sa dlhu nezbavia a veriteľ bude nútený pristúpiť k jeho vymáhaniu.
Ide preto o absolútne neodôvodnený a nevyvážený zásah do práv žalovanej 1/, znemožňujúci uskutočniť
právom aprobovaný výkon záložného práva. Ochrana jednej strany nemôže byť daná v takej miere,
aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Návrh vo veci samej vedený pod
sp. zn. 15C/12/2018 je zjavne neopodstatnený a účelový, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzkov

žalobcov zo zmluvy o splátkovom úvere z 28.9.2009, zabezpečeného zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam (ktorých podielovými spoluvlastníkmi sa stali žalobcovia). V dôsledku úplnej
platobnej nedisciplinovanosti žalobcov, žalovaná 2/ bola nútená pristúpiť k výkonu záložného práva za
účelom uspokojenia svojej pohľadávky. V momente vykonania všetkých nevyhnutných právnych úkonov
smerujúcich k výkonu záložného práva, žalobcovia podali návrh vo veci samej šesť dní pred termínom

dražby (25.4.2018). Obsahom uvedeného návrhu je domáhanie sa väčšieho spoluvlastníckeho podielu
žalobcom 1/ voči žalobcovi 2/ (s tvrdením, že jeho osobe prináleží spoluvlastnícky podiel vo výške
3/4-iny). Výsledok uvedeného sporu však nemá žiaden vplyv na výkon záložného práva, pretože
predmetom zabezpečenia bola celá nehnuteľnosť a nie spoluvlastnícke podiely. Podávaním zjavne
nedôvodných podaní dochádza k prieťahom a vzniku zbytočných nákladov. Žaloba vo veci samej je

zjavne neopodstatnená, nedôvodná a účelová, v dôsledku čoho nie je daná opora pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila s obsahom odvolania žalovanej 1/.
Nebolo preukázané naplnenie skutkových i právnych dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia.

Určovacia žaloby je neopodstatnená a účelová.

4. Proti napadnutému uzneseniu podala včas odvolanie aj žalovaná 2/, navrhujúc jeho zmenu
zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobcovia

uvádzajú tvrdenie, že vykonanie dražby predstavuje skutočnosť ohrozujúcu ich práva, avšak samotné
tvrdenie, že vykonaním dražby by došlo k ohrozeniu práv žalobcov, je nepostačujúce a nepodložené.
Právnou predchodkyňou žalovanej 2/ (Slovenská sporiteľňa, a. s.) bola uzatvorená zmluva o splátkovom
úvere, na základe ktorej vznikol záväzkový vzťah zabezpečený záložným právom k predmetným
nehnuteľnostiam, na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 28.9.2005. Poskytnutie úveru bolo

podmienené zriadením záložného práva. Predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných
strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, záložcom K. P. (záložca), v prospech záložného
veriteľa (právna predchodkyňa žalovanej 2/) na zabezpečenie pohľadávky z úveru, pričom zálohom
boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu. Je preto bezvýznamné určovanie veľkosti podielovžalobcov k predmetu zálohu, keďže záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnostiach ako celok bez
uvedenia podielov. Určovacou žalobou je možné určiť, či tu právo je alebo nie je, avšak nie je možné
takouto žalobou určiť veľkosť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom

dražby. Z listu vlastníctva jasne vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a
spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

5. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu označili napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie za správne. V danom prípade nastala situácia potreby dočasnej úpravy pomerov. Účelom

neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov strán. Žalobcovia preukázali podanie
určovacej žaloby vedenej pod sp. zn. 15C/12/2018. Obava žalobcov je dôvodná a výkon dobrovoľnej
dražby by ohrozil ich práva a zákonom chránené záujmy. Žalované postupujú v snahe speňažiť záloh
spôsobom odporujúcim platným právnym predpisom, bez ohľadu na výsledok v konaní vo veci samej. Ak
sa záložné právo skutočne vykoná, dôjde k zmene vlastníka a tým aj vzniku škody na majetku žalobcov.
Žalobcovia poukázali na čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky týkajúci sa práva na obydlie. Kým

prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva, je potrebné, aby účinky neodkladného opatrenia stále
trvali. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nie je účastníkom konania o určovacej žalobe, bude si
musieť počkať na výsledok konania. Konanie žalovaných ohrozuje ich existenciu a bývanie.

6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že žalobcovia sa snažia

bez akýchkoľvek dôkazov a právne akceptovateľnej argumentácie presvedčiť súd prvej inštancie o
nevyhnutnosti rýchlej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolávajú sa na
podanie určovacej žaloby, ktoré konanie je zjavne neopodstatnené a účelové, s cieľom vyhnúť sa
plneniu záväzkov. Žaloba bola podaná šesť dní pred termínom dražby, jej obsahom je domáhanie sa
väčšieho spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou 1/ voči žalobcovi 2/. Výsledok sporového konania nemá

žiaden vplyv na výkon záložného práva, pretože predmetom zabezpečenia bola celá nehnuteľnosť.
Žalobcovia neosvedčili, že žalovaní postupujú v snahe speňažiť záloh spôsobom, ktorý odporuje
platným právnym predpisom. Celá žaloba je účelová, s cieľom vyhnúť sa splateniu dlhov vrátením
finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté. O postoji a pohnútkach žalobcov svedčí aj vyjadrenie,
že žalovaná nie je účastníkom sporového konania a bude si musieť počkať na výsledok konania o

určenie vlastníckeho práva. Ide o prejav arogantného postoja k plneniu si povinností. Žaloba vo veci
samej je zjavne neopodstatnená, bez možnosti na úspech v konaní, a preto neexistuje žiadna opora pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa k návrhu žalobcov postavil nekriticky a svoje
závery presvedčivo nezdôvodnil, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/117/2018).

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmalnapadnutéuznesenievmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolaní(§379a§380CSP),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané
dôvody na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných
náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§
326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová

náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.11. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž

obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k
slobodným a autonómnym právnym subjektom (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a
kol.).

12. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút

neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného

práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké
komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).

13. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že

miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval osvedčenie a opodstatnenosť neodkladného

opatrenia s poukazom na prebiehajúce súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
(sp. zn. 15C/12/2018). S poukazom na vyššie uvedenú obligatórnu osobitnú obsahovú náležitosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentovalo posúdenie
hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktoré sa má vzťahovať k navrhovanému výroku
súdneho rozhodnutia.

15. Samotná potreba neodkladnej úpravy pomerov bola súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení
zdôvodnená, ktorá však predstavuje len jednu z osobitných obsahových náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

16. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s
ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozhodnutia
má súd uviesť podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázanéa ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

19. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu o osobitnej
obsahovej náležitosti, osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené, aký majú význam z hľadiska

procesnéhoahmotnéhopráva.Vodôvodnenírozhodnutiamásúdnáležitevysvetliť,akosavysporiadals
rozhodujúcimiazistenýmiskutočnosťamianaakomzákladeprijalprávnezávery.Pretoakjerozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe
ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k
posúdeniu hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je tiež zrejmá možnosť naplnenia uloženej povinnosti

vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorá poukazoval na svoje zákonné oprávnenia dražobníka.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu,
posúdiť a uviesť argumentačný základ zdôvodňujúci vyhodnotenie hodnoverného osvedčenia nároku
vo veci samej, ako zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s

ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho

problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).

26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania.

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.