Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315222290.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému: T. D., nar. X.X.XXXX,
bytom C., R. XXX, zastúpeného AK: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Bratislava, Krížna 14, o zaplatenie

sumy 2.356,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.
k. 17C/624/2015-267 zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 51, § 488, § 489 Občianskeho
zákonníka,§82ods.1písm.d),§82ods.2,3,4zákonač.251/2012Z.z.oenergetike(ďalejlen„zákono
energetike“), s poukazom na procesné ustanovenia § 150, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi právne uzavrel, že žaloba
je nedôvodná, keď žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu neoprávneného odberu,
v zmysle faktúry č. 9000178882 zo dňa 27. 5. 2014, splatnej dňa 10.6.2014, ktorou bol vyúčtovaný
neoprávnený odber za obdobie od 19. 6. 2013 do 27.3.2014. Za spornú skutočnosť považoval, že k
neoprávnenému odberu došlo presne od 19.6.2013, pretože ani znalecký posudok nestanovil tento
deň, kedy malo byť s plynomerom manipulované. Má za preukázané, že na predmetnom meradle

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (odsek 18 napadnutého rozsudku), keďže
bola poškodená plomba, uvedené vyplynulo zo znaleckého dokazovania. Z tejto skutočnosti však nie
je zrejmé, či v dôsledku tohto poškodenia meradla bolo meradlo nefunkčné, prípadne jeho funkčnosť
bola obmedzená teda, že odber plynu zaznamenávalo nesprávne, resp. vôbec. V konaní nebolo
preukázané, že žalobcovi v tomto prípade v dôsledku neoprávneného odberu vznikla škoda. Žalobca
nepredložil,aninenavrholsúdunapreukázanievznikuškodyžiadnerelevantnédôkazy.Dôkazomvzniku

škody nie je ani skutočnosť, že plynomer zaznamenával odber plynu počas neoprávneného odberu,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zaznamenával nižší odber plynu ako bol skutočne realizovaný.
Povinnosť nahradiť škodu nemožno zamieňať s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby.
Z ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu
preukázať v prvom rade vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo v zmysle § 95 ods. 1 písm. l). Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuježalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda
v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného (rozsudok Krajský súd v Trenčíne zo dňa 26.3.2014 sp.
zn. 8Cob/54/2013). Žalobca okresnému súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká

škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie
bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti
nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého posudku na meradlo. Z tohto posudku nie je zrejmé, či
prípadne aj bez úplného odstránenia plomby bol na meradle vykonaný zásah do tohto meradla, ktorý
by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. Bolo v ňom uvedené, že je mechanicky

nepoškodené (samotný kryt ako ani meradlo). Iba zo samotného zásahu do meradla, následkom
ktorého by meradlo nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu,
možno vyvodzovať vznik škody. Takéto poškodenie meradla v konaní preukázané nebolo. S poukazom
na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/43/2014, že skutočná škoda by žalobcovi
mohla vzniknúť iba zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, poukázal na listinný dôkaz a to znalecký

posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že kryt ani meradlo neboli poškodené. Žalobca počas
konania okresného súdu nepreukázal, že by odber žalovaného pred poškodením plomby v období
od predchádzajúcej kontroly bol vyšší alebo nižší ako odber v predchádzajúcich alebo nasledujúcich
obdobiach. Z tohto dôvodu nie je možné považovať údajnú škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti,
to znamená vo vzťahu príčiny a následku s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s

nepoškodenou plombou. Dôkaznej povinnosti nie je žalobca zbavený, pričom preukázanie skutočného
vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia overovacej značky meradla. Postup
pracovníkov žalobcu, ktorý porušili ústavné práva žalovaného (čl. 21 ods. 2 Ústavy) nemôže požívať
právnu ochranu, a preto okresný súd považuje za spravodlivé žalobu zamietnuť. Žalobca nemôže
zneužívať svoje postavenie na trhu a aj pri kontrole spotreby zemného plynu, resp. meradiel musí

dodržiavať ústavné zákony a zákony (jedna vec je neohlásená kontrola meradla, iná vec je vstúpiť bez
súhlasu a vedomosti žalovaného do jeho obydlia).

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, priznal mu náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 365 ods. 1
písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že úlohou plomb je meradlo chrániť pred

neoprávnenou manipuláciou a v prípade ak k takejto manipulácii dôjde, je úlohou plomby indikovať
svojim poškodením, že bol do meradla vykonaný neodborný zásah (plomby sa nenávratne poškodia).
Následkom porušenia povinnosti odberateľa prevádzkovať plynové zariadenie tak, aby nepoškodil
určené meradlo je v zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, zánik
platnosti overenia takéhoto meradla. V prípade porušenia overovacích značiek merania (plomb) a to z

akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 zákona o metrológii, platnosť úradného overenia
meradla zo zákona zanikne. Údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto
poškodené meradlo, nie je možné v zmysle ustanovení zákona o metrológii v spojení s ustanoveniami
zákona o energetike použiť v obchodnom styku. Štandardne využívané údaje zaznamenané a
vykázané meradlom, ktoré predstavujú objektívne spoľahlivé podklady na bežné určenie výšky spotreby

plynu, nie je možné v prípade meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií
použiť. Žalovaný napriek skutočnosti, že určitý plyn spotreboval a použil, nevykoná jeho dodávateľovi
úhradu za takýto plyn. Všetok plyn, ktorý spotreboval žalovaný v čase neoprávneného odberu bol
vzhľadom na uvedené skutočnosti spotrebovaný priamo z kapacít distribučnej siete žalobcu, kde reálne
došlo k úbytku plynu t. j. na majetku žalobcu. Vzhľadom na nemožnosť určenia takejto spotreby na

základe objektívnych podkladov (odpočtom z meradla) zákon o energetike ustanovuje fikciu na základe
ktorej možno určiť výšku škody a to vyhlášku č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pričom uvedený výpočet sa realizuje na základe
vyhlášky z dôvodu, že sa meradlo žalovaného nenachádza na verejne prístupnom mieste.

6. Dátum 19.6.2013 nebol určený žalobcom svojvoľne, ale bol určený s poukazom
na platné právne predpisy a to v zmysle § 1 ods. 9 vyhlášky. Žalobca posledný bežný odpočet na
odbernom mieste (odpočet predchádzajúci odhaleniu neoprávneného odberu) realizoval dňa 18.6.2013.
V tento deň bola kontrola vykonaná štandardne so záverom, že na danom odbernom mieste meradloplyn riadne meria a má platné overenie. Pri ďalšej kontrole dňa 27.03.2014 mal však žalobca dôvodné
podozrenie, že meradlo neobsahuje originálnu značku a preto bolo meradlo vymenené za nové,
riadne overené meradlo. Nakoľko bolo následne preukázané poškodenie zabezpečovacích prvkov na

meradle z odberného mieste žalovaného, bolo zrejmé, došlo v čase od 19.6.2013 do 27.3.2014 k
neoprávnenému odberu plynu. Žalobca určil dátum počiatku neoprávneného odberu zemného plynu
správne. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý
odber plynu takýmto meradlom považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade neoprávneného
odberu plynu nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho

spôsobilaináosoba.Postačujeibasamotnáskutočnosť,žezabezpečovaciezariadeniebolopoškodené.
V takomto, prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Z dikcie § 82 ods. 1 písm. d)
Zákona o energetike vyplýva, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom
prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti
neoprávnenejmanipulácii(plomby).Vzhľadomnatotostriktnédefinovanieformyneoprávnenéhoodberu
zemného plynu nie je potrebné ďalej skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne

tieto hodnoty nemeria. Skutková podstata tohto neoprávneného odberu zemného plynu nevyžaduje, aby
sa plyn odoberal meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
ktoré zároveň nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva spotrebu plynu, zákon takýto znak v tejto
skutkovej podstaty neobsahuje (§ 1 ods. 9 vyhlášky). Všetky uvedené „vady" meradla predpokladané
zákonom (vyhláškou) sú uvedené alternatívne a zákonodarca medzi ne uviedol spojku „alebo". Možno

teda konštatovať, že sa jedná o tri rovnocenné a rôzne vady meradla. Zákon ani vyhláška na žiadnom
mieste neustanovujú, že by meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií
muselo v súvislostí so vznikom škody trpieť aj tým, že nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
spotrebu plynu. Závery súdu prvej inštancie ohľadne skúmania funkčnosti meradla žalobca vo svetle
uvedených skutočností pokladá za nesprávne. Takýto záver súdu ohľadom nepreukázania či meradlo

nezaznamenávalo hodnoty alebo či hodnoty zaznamenávalo ale nesprávne je arbitrárny, nakoľko nemá
žiadnu oporu v zákone ani iných predpisoch. V tomto prípade však žalobca preukázal, že žalovaný
v spornom období plyn na jeho odbernom mieste reálne odoberal, je to práve žalovaný, kto nesie
zodpovednosť za skutočnosť, že takýmto meradlom odoberal plyn. V prípade neoprávneného odberu
plynu žalovaný neodoberie plyn od jeho dodávateľa (dodávateľ fakturuje spotrebu odberateľa 0 m2),

ale čerpá ho priamo z distribučnej siete žalobcu. Takýto odber žalovaného sa prejaví ako reálny pokles
majetku žalobcu, ktorým je plyn v distribučnej sieti určený na plnenie zákonom vymedzeného okruhu
úloh. Je zrejmé, že ak žalovaný v čase neoprávneného odberu realizoval spotrebu plynu a plyn odoberal,
bola žalobcovi spôsobená škoda. Ako problematické sa však na prvý pohľad môže javiť určenie výšky
takejto škody. Tu sme už uviedli, že výška tejto škody sa urči na základe vykonávacieho predpisu, ktorým

je vyhláška.

7. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ust. § 76 ods. 11 zákona o
energetike,§15ods.6písm.d),§19ods.1zákonaometrológiiopomenuluviesťapretopredpokladáme,
že ich ani na prejednávanú vec neaplikoval. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so stratou platnosti

overenia meradla alebo porušením povinnosti odberateľa. Len bez ďalšieho skonštatoval, že škoda
nebola preukázaná. Vznik škody je pri neoprávnených odberoch zemného plynu len otázkou správnej
aplikácie relevantných zákonných ustanovení na prejedávaný prípad a zároveň otázkou hĺbkového a
celkového porozumenia problematike fungovania trhu s plynom. Nesúhlasí so záverom, že vznik škody
nebol preukázaný, keď žalovanému vznikla škoda v súvislosti so spotrebou plynu žalovaného v čase

neoprávneného odberu, nakoľko je táto spotreba zastrešovaná plynom, ktorý vlastní žalobca - distribútor
plynu. Žalobca nemohol určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu na základe ust. 82 ods.
4 zákona o energetike, v súvislosti s čím bola cena neoprávnene odobratého plynu určená na základe
ust. § 1 vyhláškv správne. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných
konaniach rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/102/2010, uznesenie sp. zn. 3Cdo/99/2012, uznesenie sp. zn.

1Cdo/107/2008, uznesenie sp. zn. 4Cdo/30/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/169/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/135/2016, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 11Co/171/2011. Žalobca okresnému súdu predložil listinné dôkazy a to zápis
zo dňa 27.03.2014, montážny list zo dňa 27.03.2014. Oba tieto dokumenty vznikli pri výmene meradla
na odbernom mieste žalovaného, ktorý obe listiny podpísal, je zrejmé, že bol prítomný na odbernom

mieste v čase výmeny meradla, v žiadnom z uvedených dokumentov neuvádza žiadne výhrady k
postupuakýzvolilipracovnícižalobcuvsúvislostisvýmenoumeradla.Vzhľadomnauvedenéjepotrebné
konštatovať, že dokumenty t.j. listinné dôkazy predložené žalobcom na rozdiel od výpovede žalovaného
deklarujú, že postup pracovníkov netrpel žiadnymi vadami a bol realizovaný podľa zákona. Priamo vZápise zo dňa 27.3.2014 je uvedené, že pri výmene bol prítomný odberateľ. Odberateľ tento zápis riadne
podpísal, pričom v žiadnej jeho časti nenamietal, že by prítomný nebol, alebo že by sa zúčastnil len
zabalenia už demontovaného meradla. Žalovaný len uviedol, že chce byť prítomný pri skúške meradla.

Konštatovania okresného súdu ohľadom porušenia ústavných práv žalovaného vyplývajú výlučne z
tvrdení žalovaného, ktoré možno považovať za účelové a neobjektívne. Súd pri dokazovaní neprihliadol
na uvedené listinné dôkazy deklarujúce, prítomnosť žalovaného ako odberateľa pri výmene meradla
ako aj deklarujúce fakt, že kontrola a výmena meradla prebehla riadne a bez námietok žalovaného k
postupu pracovníkov žalobcu.

8. Záverom uviedol, že sudca je viazaný princípmi právneho štátu a jeho povinnosťou je rešpektovať
princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacie činnosti, vrátane princípu, že obdobný
prípad sa rieši rovnakým spôsobom, keďže naopak podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu
otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom
bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s

princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho
konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že
napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť. Z odvolania žalobcu nie je možné zistiť, vykonaním ktorého

konkrétneho dôkazu dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie znalecký posudok zo dňa 13.05.2014, č. 300/ PL-2014 predložený žalobcom
vyhodnotil v súlade s účelom, s akým ho žalobca predložil. Znalecký posudok ako taký nemá nijaký vplyv
smerom k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože znalecký posudok skúmajúci
stav plomby sa nijakým spôsobom netýka množstva plynu, ktorý žalobca považoval za škodu, ktorej

náhrady sa domáhal. Pri uplatňovaní náhrady škody sa nepreukazuje neoprávnený odber plynu, ale je
potrebné preukázať kumulatívne splnenie všetkých podmienok uplatňovania náhrady škody. Kľúčom je
právne posúdenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a jeho významu smerom k podmienkam
uplatňovania náhrady škody. Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, že skutková podstata tohto
druhu neoprávneného odberu plynu pokrýva stav, kedy je zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

porušené. Porušené zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je výsledok konania porušujúceho
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Smerom k podmienkam uplatňovania náhrady škody je
teda dôležité zistiť, či konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je protiprávnym
konaním a ak áno, ktoré ustanovenie ukladajúce právnu povinnosť je takýmto konaním porušené.
Konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii môže byť porušením § 76 ods.

11 zákona o energetike alebo porušením § 420 ods. 12 zákona Občianskeho zákonníka. Rozdiel
spočíva v určení adresáta zákazu. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti (§ 76 ods. 11 ZoE ako lex specialis k § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka lex generalis),
a pokiaľ sa tohto konania dopustí iná osoba, jedná sa o porušenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Keďže následkom konania porušujúceho zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

objektívne nemôže byť škoda predstavujúca množstvo plynu, jej výšku nie je možné určovať podľa
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a táto nemala byť ani nikdy použitá (a nikdy nemalo byť ani určené
obdobie neoprávneného odberu plynu, pretože je irelevantné z pohľadu výšky škody, ako dlho je takéto
zabezpečenie porušené. Je tomu tak preto, pretože podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. sa táto
používa len v prípade, keď' škoda predstavuje množstvo plynu (napríklad: neoprávnený odber podľa

§ 82 ods. 1 písm. a), b) alebo c) zákona o energetike). Výšku škody (za predpokladu preukázania
jej vzniku) v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike je vždy potrebné určovať na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov v zmysle §
82 ods. 3 zákona o energetike (napr. cena novej plomby). K priamej príčinnej súvislosti poukazujeme
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.1.2007 sp. zn. 2 Cdo/73/2006. Žalobca

nepreukázal samotnú neoprávnenú manipuláciu a v žalobe ani netvrdil, že k samotnej neoprávnenej
manipulácii (A2) aj malo na odbernom mieste žalovaného dôjsť (nepriamo to uvádzal až počas konania
avšak bez urobenia príslušného procesnoprávneho úkonu; a tieto skutočnosti uviedol aj v samotnom
odvolaní, preto samotná neoprávnená manipulácia nie je predmetom súdneho konania. Žalobca sa síce
domáhal náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu (X2), avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz

preukazujúci práve takýto druh škody, t. j. škodu predstavujúcu množstvo plynu (X2). Inak povedané, je
irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno
tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú
hodnotu). Súhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetikenie je potrebné skúmať a preukazovať funkčnosť meradla, teda či meradlo správne meria hodnoty
plynu. Funkčnosť meradla je však potrebné skúmať v prípade, keď žalobca nepriamo poukazuje na
samotnú neoprávnenú manipuláciu (neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o

energetike) a domáha sa náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu. Úlohou súdu prvej inštancie
v súdnom konaní bolo skúmať, či sú splnené a preukázané podmienky uplatňovania náhrady
škody tak, ako ich žalobca v žalobe uvádza. Žalobca v žalobe označil ako protiprávne výlučne konanie
poškodzujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a úlohou súdu prvej inštancie bolo skúmať,
či škoda, ktorej sa žalobca domáha, je priamym a bezprostredným následkom tohto konania. Následkom

tohto konania (poškodzujúceho zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) je škoda predstavujúca
poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii avšak žalobca sa domáhal náhrady škody
predstavujúcej množstvo plynu, súd prvej inštancie správne uviedol záver, že žalobca nepreukázal vznik
skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáhal. Protiprávnosť samotnej spotreby plynu v rozhodnom
obdobívylučujezmluvaododávkeplynuuzavretámedzidodávateľomplynuaodberateľom-žalovaným.
Množstvo plynu spotrebovaného počas rozhodného obdobia a nameraného meradlom predstavuje

legálny odber, ktorého právnym titulom je uvádzaná zmluva o dodávke plynu. Samotná spotreba plynu
vo výške nameranej meradlom by bola škodou len v prípade absencie zmluvy o dodávke
plynu, avšak v takomto prípade by sa jednalo o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o energetike. Spotreba plynu nad rámec spotreby nameranej meradlom zo strany žalobcu
preukázanáaanitvrdenánebola.Obdobieneoprávnenéhoodberuplynurčenébyťaninemalovzhľadom

na to, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je jednorazová udalosť a z hľadiska
výšky škody je irelevantné, ako dlho tento stav trval. Obdobie neoprávneného odberu plynu sa určuje
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá slúži na určenie výšky škody predstavujúcej množstvo plynu
za splnenia podmienky uvedenej v § 82 ods. 3 zákona o energetike, t. j. že výšku škody nie je možné
určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Keďže škoda predstavujúca množstvo plynu

objektívne konaním poškodzujúcim zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vzniknúť ani nemôže,
vyhláška č. 449/2012 Z. z. nemala byť nikdy použitá a obdobie neoprávneného odberu nemalo byť nikdy
určené. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 82 ods. 3 zákona o energetike, t. j. že
výšku škody nebolo možné určiť „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov", a ani podmienky
uvedenej v § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., t. j. že „nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného

odberu plynu". Určenie výšky škody zo strany žalobcu je predčasné, nakoľko žalobca nepreukázal jej
samotný vznik. Žalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa netýkajú
otázky vzniku škody, ale otázky druhu zodpovednosti za škodu. Poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn.: 26Co/291/2014, sp. zn. 21Cob/43/2014, sp. zn. 21Cob/131/2011, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 16Cob/135/2013, sp. zn. 16Cob/86/2014, sp. zn. 8Cob/54/2013.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný sa snaží
vyvolať dojem, že naplnením skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike nedochádza k škode na plyne, s čím nesúhlasí. Z ust. § 82 ods.
4 zákona o energetike vyplýva, že ak sa jedná o neoprávnený odber plynu v prípade meradla na

ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii t.j. podľa § 82 ods. 1 písm. d),
výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého
množstva plynu, buď podľa typového diagramu, alebo podľa odseku 3, t.j. podľa vyhlášky 499/2012 Z.
z. Je jasné, že ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike priamo hovorí o tom, ako sa určí škoda
na plyne, nejedná sa o škodu na plombe meradla. Žalovaný tvrdí, že sa vyhláška 449/2012 Z.z.

na neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nevzťahuje. Ako
protiargument poukazuje na § 1 ods. 9 vyhlášky 449/2012 Z. z., pričom vyhláška priamo predpokladá,
že sa uplatní aj v prípade neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 psím. d) Zákona o energetike.
Všetky „vady" meradla predpokladané vyhláškou sú uvedené alternatívne a zákonodarca medzi ne
uviedol spojku „alebo". Možno teda konštatovať, že sa jedná o tri rovnocenné a rôzne vady meradla

pri ktorých vzniká škoda najmä na plyne. V danom prípade (ust. § 82 ods. 1 písm. c)
Zákona o energetike) žalovaný pripustil, že škoda vzniká na množstve plynu, avšak ako rozdiely medzi
nameraným množstvom a skutočne odobratým množstvom. Je zaujímavé, že žalovaný neargumentuje
tým, že v danom prípade škoda vniká len na poškodení plynomeru (napr. poškodenie číselníka pri
nabití klinca do číselníka, poškodenie tela plynomeru a pod). Už zo samotného písmena c) je zrejmé,

že meradlo v danom prípade trpí tým, že nesprávne zaznamenáva, alebo nezaznamenáva spotrebu
plynu. Je preto otázne ako chce žalovaný určiť namerané množstvo plynu a skutočne spotrebované
množstvo plynu. Zásadné je však uviesť, že v prípade riadne nameraného plynu sa nejedná o plyn
žalobcu. Riadne nameraný plyn totiž fakturuje odberateľovi jeho dodávateľ plynu. Táto hodnota pretonemôže žiadnym spôsobom participovať na určovaní škody, ktorá vznikla žalobcovi. Teda namerané
množstvo plynu nie je potrebné žiadnym, spôsobom zohľadňovať, nakoľko sa jedná o odber realizovaný
od dodávateľa plynu. V prípadne ak odberateľ za takýto plyn nezaplatí, uplatní si voči nemu dodávateľ

finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy o dodávke plynu. Teda tieto hodnoty (nameraného množstva
plynu) nás pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nezaujímajú. Žalovaný ďalej
operuje s tým, že je potrebné pri výpočte škody použiť aj skutočne spotrebované množstvo plynu. Tu
nám nie je zrejmé, ako chce žalovaný dospieť k tejto hodnote, nakoľko v danom prípade meradlo trpí
tým, že nesprávne zaznamenáva, alebo nezaznamenáva spotrebu plynu. Čisto v hypotetickej rovine

by určenie množstva skutočne spotrebovaného plynu bolo možné zistiť, ak by sa za meradlom ktoré
je poškodené nachádzal ešte jeden riadne overený a nepoškodený plynomer. Táto situácia
sa však v praxi nevyskytuje a preto je potrebné aplikovať zákonné fikcie, ktorými sa určí množstvo
spotrebovaného plynu t.j. typový diagram dodávky plynu, prípadne Vyhláška 449/2012 Z. z. Žalovaný
sa opakovane snaží vytvoriť dojem, že pri písmene d) by mal žalobca súčasne preukazovať písm. c)
teda zásah do meradla, a skúmať jeho funkčnosť. Aj v tomto prípade sa jedná o nepoložené a účelové

tvrdenie. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že možno predpokladať, že meradlo po prekonaní
plomby a následne aj po prípadnom neoprávnenom zásahu do meradla zostáva funkčné a nevykazuje
známky nefunkčnosti. Skúmanie či je meradlo funkčné by teda k ničomu relevantnému neviedlo. V
prípade poškodenia plomby a optimalizovaní hodnôt je meradlo spôsobilé ďalej merať hodnoty a merať
ich správne (ak by sme ignorovali zánik platnosti jeho overenia). Poukázal na rozsudok Okresného súdu

Trnava, č.k. 37C/449/2015-138 zo dňa 09.01.2017.

11. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol,
že následkom konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. zákona o energetike, nie je škoda predstavujúca plyn -

množstvo plynu. Konanie, ktoré napĺňa citovanú skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu,
je konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (neoprávnený zásah do plomby
meradla) a v priamej príčinnej súvislosti s tým konaním vzniká následok v podobe poškodeného
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (poškodenej plomby meradla). Jediná skutočná škoda
v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, ktorá vzniká v priamej príčinnej súvislosti s

uvedeným konaním naplňujúcim skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je škoda
predstavujúca porušené zabezpečenie (poškodená plomba). Až samotnou neoprávnenou manipuláciu,
teda konaním, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
c) zákona o energetike, vzniká škoda na plyne -škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože až
samotnou neoprávnenou manipuláciou vzniká rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom plynu a

množstvomplynu,ktorédodávateľvyúčtujeodberateľovi.Tentorozdielješkodou,ktorávznikásamotnou
neoprávnenou manipuláciou. Podstata samotnej neoprávnenej manipulácie (stočenia) je tá, že sa zníži
namerané množstvo plynu, v dôsledku čoho odberateľ svojmu dodávateľovi zaplatí za menšie množstvo
plynu oproti tomu, ktoré skutočne spotreboval. Spomínaný rozdiel, teda to, o čo je namerané množstvo
plynu nižšie oproti skutočne spotrebovanému množstvu plynu, je škoda predstavujúca množstvo plynu.

Súhlasíme s tou časťou vyjadrenia žalobcu, v ktorej uvádza, že neoprávnenou manipuláciou vzniká
škoda na číselníku, pretože samotnou neoprávnenou manipuláciou nevzniká len škoda na plyne, ale
môže vzniknúť aj škoda na číselníku meradla v podobe poškodenia/poškriabania ozubených koliesok.
Nie je povinnosťou žalobcu pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike preukazovať súčasne neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o

energetike, a toto ani netvrdí. Keby sa žalobca domáhal len náhrady škody predstavujúcej hodnotu
poškodenej plomby, a nedomáhal by sa náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, tak by vôbec
nemusel preukazovať samotnú neoprávnenú manipuláciu. Žalobca nepreukázal protiprávne konanie, a
tým pádom ani vznik skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáhal. Zákonná definícia neoprávneného
odberu plynu, teda to, čo sa za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 zákona o energetike považuje,

resp. čo sa rozumie pod „neoprávneným odberom plynu" v zmysle § 82 zákona o energetike, je
uvedená v § 82 ods. 1 písm. a) až h) zákona o energetike. Argumentácia žalobcu neplatí
aj z dôvodu, že nielen § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike sa netýka odberu plynu, ale aj iné
skutkové podstaty sa netýkajú odberu plynu, t. j. znakom skutkovej podstaty nie je odber plynu ako
reálna činnosť predstavujúca odoberanie a spotrebu plynu. Ustanovenie § 82 ods. 4 zákona o energetike

nemožno vykladať oddelene od § 82 ods. 1, 2 a 3 zákona o energetike a ustanovenie § 82 ods. 3 a 4
zákona o energetike nemožno použiť skôr, ako by boli preukázané podmienky uvedené v § 82
ods. 1 a 2 zákona o energetike. Ak žalobca postupuje spôsobom, že výklad § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike odvodzuje od § 82 ods. 4 postupuje nesprávne, pretože ustanovenie § 82 ods. 1písm. d) zákona o energetike nemožno vykladať ustanovením § 82 ods. 4 zákona o energetike, ktoré
možno ani nikdy nebude použité. V prípade preukázania vzniku skutočnej škody treba urobiť všetko pre
to, aby sa určila jej skutočná výška (vyjadrené v § 82 ods. 3 zákona o energetike), a až v prípade, keď

takýto postup nie je možné, je možné určiť výšku škody približnú (za pomoci vyhlášky č. 449/2012 alebo
typového diagramu dodávky, ak sa určuje výška škody na plyne). Podľa typového diagramu dodávky
sa neurčuje škoda skutočná, ale škoda odhadovaná, pretože na určenie výšky škody sa používa umelý
mechanizmus-vzorec,ktorývychádzazospotriebplynuzapredchádzajúcefakturačnéobdobia.Pretoje
zrejmé, že nielen vyhlášku č. 449/2012 Z. z., ale aj typový diagram dodávky možno použiť len v prípade:

- ak vznikla skutočná škoda, ak skutočne vzniknutá škoda predstavuje množstvo plynu a súčasne -
ak výšku skutočne vzniknutej škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nie je možné určiť na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Ak je v § 82 ods. 4 zákona o energetike uvedené, že výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, tak typový diagram dodávky je možné použiť len
v súvislosti s tou skutkovou podstatou neoprávneného odberu plynu, pri ktorej vzniká škoda v podobe

neoprávnene odobratého množstva plynu. Konanie, ktorého priamym a bezprostredným následkom je
škoda predstavujúca neoprávnene odobraté množstvo plynu, napĺňa skutkové podstaty neoprávnených
odberov plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o energetike. Keďže následkom
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je len škoda predstavujúca
poškodenú plombu (poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), tak túto škodu je možné

vždy určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov v zmysle § 82 ods. 3 zákona o energetike.
Týmito podkladmi je cena novej plomby a náklady súvisiace s jej výmenou. Samotná skutočnosť, že
došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike však nepostačuje
k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi škoda
skutočne aj vznikla. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad

porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale z tohto znaleckého posudku nie je možné
jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to už neoprávnenou manipuláciou
so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Iba so samotného zásahu do meradla, následkom
ktorého by meradle nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu

možno vyvodzovať vznik škody. V prejednávanej veci žalobca nielenže neuniesol bremeno dôkazu,
pretože nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného bol vykonaný neoprávnený zásah do meradla,
v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, ale neuniesol
ani bremeno tvrdenia, pretože v žalobe ani netvrdil, že k takémuto neoprávnenému zásahu vôbec malo
na odbernom mieste žalovaného dôjsť. Až samotnou neoprávnenou manipuláciou, teda neoprávneným

zásahom do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
množstvo odobratého plynu, vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože ňou vzniká rozdiel
medzi skutočne spotrebovaným množstvom plynu a množstvom plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, a
práve tento rozdiel je škodou.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je
potrebné ako vecne nesprávne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma
2.356,49 Eur, úrok z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 3053,02 Eur od 11.6.2014 do 23.6.2014, zo sumy

2.356,49 Eur od 24.6.2014 do zaplatenia) z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody.

15. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27.3.2014 vykonal žalobca kontrolu
odberného miesta C., R. č. XXX (Zápis zo dňa 27.3.2014 na č.l. 106), pri ktorom bola vykonaná výmena
meradla, odberné miesto preblombované a plynomer bol zabalený do krabice, s tým, že bude zaslaný

na znalecké dokazovanie, plynomer umiestnený v predzáhradke - neprístupný z verejného miesta,
pri výmene prítomný odberateľ, ktorý zápis podpísal. Dňa 27.3.2014 žalobca vyhotovil písomnosť
MontážnylistmeradlačísloXXXXXXXXXX,zktoréhovyplýva,ženaodbernommiesteC.,R.č.XXXbola
vykonaná demontáž plynomera výr. č. XXXXXXXXD.XXX a montáž plynomera výr. č. XXXXXXXXXXXX,
keď žalovaný podpisom potvrdil súhlas s výmenou určeného meradla v deň podpisu montážneho listu
v zmysle § 76 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca vypracoval Výpočet škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (na č.l. 6), ktorým vyčíslil výšku škody 3.053,02 Eur
(pozostávajúca z ceny neoprávneného odberu zemného plynu v sume 2.847,11 Eur, nákladov spojených
so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v sume 205,91 Eur). Faktúrou
č. 9000178882 zo dňa 27.5.2014 žalobca fakturoval žalovanému sumu 3.053,02 Eur so splatnosťou dňa
10.6.2014 za škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.6.2013 - 27.3.2014 (na č.l.

4). Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 (na č.l. 33) žalobca oznámil žalovanému, že
celkový dlh po započítaní pohľadávky vrátane všetkých priznaných nárokov a úhrad predstavuje sumu
2.356,49 Eur. Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.6.2014 (na č.l. 34) Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. oznámil žalovanému, že preplatok z vyúčtovania spotreby zemného plynu
akozáväzokSPPvočiodberateľovizemnéhoplynu(žalovaný)zoZmluvyododávkezemnéhoplynuvoči

spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (faktúra č. 7426173637) so splatnosťou 31.7.2014
v sume - 696,53 Eur, pričom po vykonaní zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi SPP a
odberateľom v zmysle faktúry č. 7426173637 a faktúry č. 9000178882 je 0,-. Eur.

16. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej

zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej
dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak
odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal

zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil
prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

17. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiťdodávateľoviplynu,prevádzkovateľoviprepravnejsiete aprevádzkovateľovidistribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

18. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

19. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal
spôsobiť žalovaný neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období (19.6.2013
do 27.3.2014) na danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstatyneoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaná
suma bola žalobcom vyčíslená ako rozdiel vyčíslenej náhrady škody vo výške 3.053,02 Eur fakturovanej
žalovanému faktúrou č. 9000178882 zo dňa 27.5.2014 a sumy 696,53 Eur uhradenou žalovaným.

Porušenie zabezpečenia (zabezpečovacích prvkov) proti neoprávnenej manipulácii (plomby), v tomto
prípade spornosť odtlačkov čeľustí plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov (ktoré neboli vytvorené
čeľusťami toho istého nástroja), žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 300/PL-2014 zo dňa
13. mája 2014 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. N. Q..

20. S ohľadom na uvedené v odseku 19 odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si žalobou uplatnil
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu voči žalovanému s poukazom na skutkovú
podstatuuvedenúvustanovení§82ods.1písm.d)zákonaoenergetike,pričomokresnýsúdbolpovinný
z uvedeného vychádzať (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2018).

21. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017, ktorým NS

SR odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona
o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol nameraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na
zavinenie samotného odberateľa plynu. Za <. a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).