Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. K. XXX, 2. mal. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. K. XXX, 3. mal. R. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. K. XXX, právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080
01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,38
eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/263/2017-80 zo dňa

24.01.2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:

,,I. Určuje, že pohľadávka, voči žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,38
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.11.2017 až do zaplatenia, patrí

do dedičstva po P. E. ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3.rade, ako oprávneným spoločne a nerozdielne,
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 451, § 456
a § 457 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 09.12.2014
bola medzi pôvodným žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere s koncovým trojčíslím 666, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka úveru 1.500 eur, a to po ponížení o poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 150 eur. Zároveň dňa 09.12.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom uzatvorená zmluva s koncovým trojčíslím XXX s rovnakými parametrami ako zmluva s

koncovým trojčíslím XXX. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvy o úvere uzatvorené medzi pôvodným
žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa
nachádza v bode 5. zmluvy (vrátane údaju o požadovanej výške RPMN vo výške 26,17 %). V bode
6. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka,okrem údaja o RPMN. V prijatí návrhu bola uvedená RPMN vo výške 26,10% ročne. Dospel k záveru,
že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k prijatiu tohto návrhu so zmenou
výšky RPMN a s uvedením ďalších v návrhu neuvedených údajov (dátum splatnosti prvej splátky, deň

splatnosti každej ďalšej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky a rozčlenenie splátky na istinu a
úroky) dochádza tým k zmene náležitostí zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh.
Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý
musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu
nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania,

uzavreté neboli. Uvedený záver prijal aj s ohľadom na súdne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
(napr. sp. zn. 6Co/320/2015, 7Co/11/2017). Vzhľadom na uvedené posúdil vzťah medzi účastníkmi
konania, ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku
zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s jej prijatím nedošlo). Zo strany žalobcu bola
žalovanému reálne poskytnutá suma 2 x 1.350 eur (spolu 2.700 eur) z dôvodu odčítania poplatku
za poskytnutie úveru 2 x 150 eur. Ak pôvodný žalobca vrátil žalovanému sumu 2 x 1.789,69 eura

(spolu 3.579,38 eura), tak bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje žalovaných 879,38 eura.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po podaní žaloby v priebehu konania zomrel, súd uznesením č.k.
9Csp/263/2017-68 zo dňa 27.09.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho dedičmi a to manželkou
E. E. a mal. deťmi K. E. a R. E.. Keďže žalobou uplatnená pohľadávka nebola predmetom dedičského
konania,takzostranyžalobcovdošlokzmenežalobynaurčenie,žepohľadávkapatrídodedičstva,teda,

že v čase smrti bol zomrelý P. E. majiteľom uplatnenej pohľadávky. Na požadovanom určení je v zmysle
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) (naliehavý
právny záujem, pretože kladné rozhodnutie umožní prejednať predmetnú pohľadávku v dodatočnom
dedičskom konaní.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Konštatoval, že žalobcovia v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal neaktuálnosť výroku rozhodnutia voči jeho osobe,

nakoľko podľa napadnutého rozhodnutia sa rozhodlo o tom, čo do dedičstva po pôvodnom žalobcovi
má patriť. Určovací výrok o tom čo do dedičstva patri, sa zasadne týka len účastníkov dedičského
konania a rozhoduje sa ním len pre účely dedičského konania. Spor o tom, že, či vec alebo právo
do dedičstva patri, je sporom ,, o vlastníctvo“ veci alebo práva. O takýto prípad však v prejednavanej
veci nejde, nakoľko predmetom konania bolo samotné ,,právo“ uplatnené poručiteľom. Ďalej napadal

nesprávny procesný postup, pretože súd rozhodol o návrhu na zmenu žaloby uznesením, ktoré vydal až
po vyhlásení rozsudku. Súd postupoval v rozpore so zákonom, pretože uznesenie o pripustení zmeny
žaloby nebolo v čase rozhodovania a vyhlásenia rozsudku právoplatné. Dané uznesenie bolo doručené
až spolu s rozsudkom. V čase rozhodovania a vyhlásenia rozsudku sud nemal právoplatné rozhodnuté o
zmene žaloby, a teda o nej ani nemohol rozhodnúť. Namietal, že určenie podstatných zložiek právneho

úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy
je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je žiadnym
zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Jednoznačne to vyplýva zo znenia § 11
ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Ak by hodnota RPMN
bola podmienkou vzniku zmluvy (teda obligatórnou náležitosťou pre jej vznik) potom ust. § 11 ods. 1

(osobitne pod písm. b/) nemalo žiadny právny význam. Žalovaný preto tvrdil, že čiastkový záver súdu o
nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je v rozpore so zákonom. Ďalej žalovaný
napádal závery súdu aj preto, že súd ani len nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých
dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd prvej
inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na

špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet
tvrdil, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa
medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť
ani nemôžu. Vyplýva to v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna
prax dospela k obdobnému záveru. Z rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k

záveru o tom, že on vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny
návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedených
skutočnosti žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov.
RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, tak, že zamietne žalobu. Uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný žalobca zomrel po začatí konania a to dňa XX.XX.XXXX..
V zmysle uznesenia o dedičstve sp. zn. 26D/88/2018 zo dňa 29.06.2018 (č.l. 72 spisu) súd prvej
inštancie rozhodol uznesením zo dňa 27.09.2018, č.k. 9Csp/263/2017-68 o tom, že pokračuje v konaní
s dedičmi pôvodného žalobcu a to: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. K. XXX, 2. mal. K. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomN.K.XXX,3.mal.R.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.K.XXX.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 24.10.2018. Z obsahu uznesenia o dedičstve sp. zn. 26D/88/2018 zo dňa 29.06.2018
vyplýva, že pôvodným žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému o zaplatenie sumy 897,38
eura s príslušenstvom nebola prejednaná v dedičskom konaní. Podaním zo dňa 23.01.2019 žalobkyňa
v 1. rade navrhla súdu prvej inštancie zmenu žaloby tak, aby určil pohľadávka, voči žalovanému na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne z tejto sumy od 22.11.2017 až do zaplatenia, patrí do dedičstva po P. E., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX.

8. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9.Základnoupodmienkoudôvodnosti,ateda východiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania,

a to z úradnej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vtedy, ak by bez takého
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia
stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym

prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení.

10. Odvolací súd konštatuje, že situácia v prejednavanej veci je odlišná od situácie, ktorú uviedol

odvolateľ vo svojom odvolaní. Tu nešlo o spor dedičov o dedičské právo závislom na skutkovom
posúdení veci podľa § 184 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporoveho poriadku. V danom
prípade žalobcovia preukázali v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na určení, že
pohľadávka patrí do dedičstva, pretože bez požadovaného určenia by bolo postavenie žalobcov neisté,
pohľadávka ich právneho predchodcu by nemohla byť prejednaná v dedičskom konaní, a ani nijakým

iným spôsobom by sa nemohli domáhať jej zaplatenia.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej
inštancie v prípade rozhodnutia o pripustení petitu žaloby odvolací súd konštatuje, že tie sú nedôvodné.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.01.2019 (č. l. 78-79 spisu) nepochybne vyplýva, že súd

prvej inštancie vyhlásil uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby ešte pred vyhlásením samotného
rozsudku. Skutočnosť, že písomné vyhotovenie uznesenia o zmene žaloby nasleduje v spise až po
písomnom vyhotovení rozsudku, nemá vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žiadnu relevanciu. Zároveň
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 237 CSP podľa ktorého je súd viazaný uznesením, len čo ho
vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. V danom prípade súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie

o pripustení zmeny petitu žaloby a v tomto momente bol nim viazaný. Pokiaľ sa uznesenie vyhlasuje, je
ním súd viazaný okamihom vyhlásenia, t. j. po vyhlásení ho v zásade nemôže zmeniť alebo zrušiť a je
povinný postupovať na jeho základe. Súd prvej inštancie tak postupoval na jeho základe a rozhodol vo
veci samej v zmysle vyhláseného uznesenia. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa uznesenie nevyhlasuje,bude súd viazaný uznesením momentom jeho vydania. Pod vydaním rozumieme jednak jeho písomné
vyhotovenie, ako aj premietnutie jeho obsahu do zápisnice bez toho, že by bolo vyhlásené napríklad z
dôvodu, že na pojednávaní nebola prítomná žiadna zo strán sporu.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že predmetná úverová
zmluva nevznikla pre nesúlad údajov uvedených v návrhu a v akceptácii návrhu vyjadrených v bode 5.
a 6. Žiadosti/zmluvy (RPMN).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola pôvodným žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa
03.12.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 09.12.2014.

14. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú

prijatie návrhu. Podľa odseku 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy. Podľa odseku 3, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu
vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy,

je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

15. Podľa ustanovenia § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o
prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa odseku 2, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho

písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej
listine.

16. Pôvodný žalobca ako žiadateľ o úver v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorý
sa vypĺňal, žiadal úver s úverovým rámcom 1.500 eur, s údajom o predpokladanej RPMN vo výške

26,17 %. V bode 6 žiadosti s poznámkou „nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 26,10 %.
Keďže je rozdiel v RPMN pri navrhovanej výške 26,17 % a schválenej 26,10 %, znamená to iný návrh
zo strany pôvodného žalobcu preto možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN.
Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods.
2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na
uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN a k doplneniu ďalších zákonom obligatórne vyžadovaných
zmluvných údajov, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba
považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď
chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda

dlžníkom.

17. Ak mal teda žalovaný v úmysle poskytnúť pôvodnému žalobcovi úver na základe iných podmienok
ako boli uvedené v žiadosti pôvodného žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, bolo jeho
povinnosťou uzavrieť zmluvu, ktorej obsahom by boli nové podmienky. Pôvodný žalobca v čase podpisu

žiadosti o poskytnutie úveru dňa 03.12.2014 nemal vedomosť o výške RPMN, ktorú žalovaný uviedol v
bode 6. zmluvy („údaje o schválenom úvere“), keďže k tomu došlo až dňa 09.12.2014.

18. Odvolací súd podotýka, že udaj o RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy
rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri

spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo
nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN,
prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s danou zmenou nebude súhlasiť.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenia OZ (§ 43a ods. 1, §

43c ods. 1, § 44 ods. 2) nerozlišujú charakter a závažnosť rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí
ale vyžadujú jednoznačný konsenzus. Preto posudzovanie charakteru rozdielneho údaja považuje súd
za zbytočnú.20. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že
body 5. a 6. zmluvy sa nezhodujú (v údaji o RPMN), pôvodný žalobca nemal možnosť zaujať stanovisko
k doplneným údajom a zmluvu verifikovať a teda nenastal stret zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy.

21. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. V konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca žalovanému z titulu predmetného úveru zaplatil oproti
istine 2.700 eur (2x 1.500 eur mínus 2x 150 eur poplatok za poskytnutie úveru) naviac žalovanú sumu
879,38 eura (zodpovedajúcu jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor pôvodného žalobcu).

23. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.

1 a 2 CSP).

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol úspešný, preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni v 1. rade v rozsahu 100

% voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).