Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/845/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312223952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312223952.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Ing. Y. P., nar. X. X. XXXX, L., Y.
X, zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Pavlovič, Bratislava, Štefánikova 5, proti žalovanému: H. R.,
nar. X. X. XXXX, bytom Y., X. X, zastúpeného: Advokáti Heinrich s.r.o., Nitra, Skautská 12, IČO: 36 865
966, o 433,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo

7. júla 2015 č. k. 20C/374/2012-199 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti zaplatiť 433,42 eur
s úrokom z omeškania 9% ročne od 16. mája 2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania r u š
í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o d m

i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
433,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. mája 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 489, § 491 ods. 1, 2, §

517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 4, § 3
ods. 1, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 5
písm. b/, § 13, § 14 ods. 3 písm. a/, b/, e/, § 16 ods. 1, 3 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách,
náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia O. z., § 120 ods. 1

O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna
2016). Vecne zdôvodnil, že žalobca na základe dohody so žalovaným vypracoval rozbor spisového
materiálu a analýzu, týkajúcich sa posúdenia nehodového deja pri dopravnej nehode, ktorej účastníkom
bol žalovaný. Záväzná objednávka na vykonanie znaleckého posudku bola podpísaná obidvoma
účastníkmi. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
nepomenovanejzmluvy,pretožežalovanývočižalobcoviprejavilvôľuuzavrieťzmluvu,predmetomktorej

bolo vykonanie znaleckých úkonov a tento návrh bol zo strany žalobcu akceptovaný (vypracovaním
rozboruspisovéhomateriáluaanalýzy).Uzavretiuzmluvynasvedčujeajsledďalšíchudalostí.Vzhľadom
k tomu, že zákon o znalcoch neupravuje obligatórne náležitosti takejto dohody zmluvných strán, bola
postačujúca dohoda so zadávateľom o predmete znaleckého úkonu, pričom s poukazom na ustanovenie
§ 3 ods. 1 zákona o znalcoch, ak sa znalec so zadávateľom nedohodne na zmluvnej odmene, patrí
znalcovi tarifná odmena. Žalobca preto vyúčtoval žalovanému za vykonané úkony tarifnú odmenu, ktorej

výšku určoval právny predpis (žalovaný nesúlad vyčíslenia s vyhláškou nenamietal, nenapádal žiadnu
časť znalečného alebo odmeny, čo do rozsahu a výšky). Pokiaľ by aj nebola medzi účastníkmi uzavretázmluva, právo na zaplatenie znalečného vo výške tarifnej odmeny vyplývalo priamo zo zákona a jedinou
podmienkou vzniku nároku na tarifnú odmenu je objednávka znaleckej činnosti objednávateľa, k čomu
nepochybne došlo. Žalovaný nepreukázal tvrdenie o nepredložení písomného znaleckého posudku v

dohodnutom termíne, pričom uvedená skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedka G.. Žalobcovi
pretovznikolnároknazaplatenieznalečného,ktorévyúčtovalvzmyslezákonnýchustanoveníavsúlade
s objednávkou žalovaného. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobcovi prislúchalo aj
právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne (navýšením základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky o 8 percentuálnych bodov, platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu) od 16. mája

2012 do zaplatenia (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 7 a § 156 ods. 2 O. s. p., keďže
pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi
ako úspešnému účastníkovi, náhradu trov konania v rozsahu 100% (o konkrétnej výške náhrady trov
konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu, navrhujúc jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil neúplne zisteným skutkovým
stavom veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom konanie má aj iné vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní došlo tiež k vadám podľa
§ 221 ods. 1 O. s. p., pretože žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca, súd bol nesprávne obsadený a bol nedostatočne zistený skutkový stav.
Žalovaný namietal záver o vzniku zmluvného vzťahu konkludentným konaním účastníkov, keďže k
vzniku zmluvného vzťahu došlo na základe podpísania záväznej objednávky, predmetom ktorej bolo

vypracovanie znaleckého posudku. Na daný právny vzťah bolo nutné aplikovať ustanovenia o zmluve
o dielo (§ 631 a nasl. O. z. a § 644 a nasl. O. z.). Nesprávne bolo aj hodnotenie o nepochybnom
prejave vôle zmluvných strán, keďže medzi stranami bol sporný predmet objednávky, teda diela.
Uvedený rozpor vyplýval z tvrdení obidvoch strán konania. Svedok G. vo svojej výpovedi uviedol,
že požiadavka žalovaného spočívala vo vypracovaní znaleckého posudku k dopravnej nehode a

žalobca ako znalec sa nevyjadril, že bude vypracovaná len analýza (na celom stretnutí, ktorého sa
svedok zúčastnil sa hovorilo len o znaleckom posudku). Súd prvej inštancie sa výpoveďou svedka
vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju z hľadiska prejavu vôle strán pri uzatváraní zmluvy. Predmetom
objednávky bol znalecký posudok, nie znalecké úkony. Žalovaný listom z 8. júna 2012 oznámil žalobcovi
zrušenie objednávky z dôvodu nevypracovania znaleckého posudku a vzhľadom na uplynutie doby na

vypracovanie znaleckého posudku pre účely trestného konania. Žalobcovi preto nevznikol nárok na
odmenu a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čím došlo aj k porušeniu princípov
spravodlivého súdneho konania a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca vypracoval dielo, ktoré
nemalo vlastnosti vymienené žalovaným (znalecký posudok). Ani v prípade, ak by predmetom diela
malo byť len odborné vyjadrenie, dokument neobsahoval zákonom stanovené náležitosti. Súd prvej

inštancie sa uvedeným vôbec nezaoberal. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu, že nenamietal výšku
tarifnej odmeny, s poukazom na zápisnicu o pojednávaní zo 16. júna 2015 a 20. februára 2015, ako
i na vyjadrenie žalovaného zo 14. februára 2014. Žalobca sa domáha odmeny za dielo, ktoré nikdy
nevykonal, neodovzdal ho žalovanému, ani sa tak nesnažil urobiť. Súd prvej inštancie určil nesprávne
tiež dobu, odkedy sa mal žalovaný dostať do omeškania s plnením dlhu. Žalovaný navrhol vykonanie

dôkazov predložením znaleckého posudku Ing. Jurinu zo súdneho spisu Okresného súdu Galanta sp.
zn. 2T/270/2010, ako i ďalších listinných dôkazov z uvedeného súdneho spisu. Dôvod nevykonania
dôkazov súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil. S tvrdeniami žalovaného sa súd
prvej inštancie nezaoberal, nevyhodnotil ich, jeho rozhodnutie je preto rozporné s požiadavkami na
odôvodnenie rozhodnutia súdu v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., ako i čl. 46 Ústavy Slovenskej

republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj čl. 6 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Na podporu svojej argumentácie žalovaný
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). Nevyjadrenie
sa k podstatným skutočnostiam predstavuje porušenie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Žalovaný ako posledný dôvod namietal odňatie možnosti konať pred súdom, rozhodnutie bolo vydané

vylúčeným sudcom, pretože vo veci rozhodovala sudkyňa, o ktorej sú pochybnosti o jej nezaujatosti,
vzhľadom na v konaní predložené námietky zaujatosti žalovaným. Prvá námietka zaujatosti bola
podaná už na pojednávaní 18. februára 2014, bližšie zdôvodnená podaním z 26. februára 2014,
ktorú zákonná sudkyňa nepredložila nadriadenému súdu na prejednanie. Ďalšia námietka zaujatostibola obsiahnutá v písomnom podaní zo 16. februára 2015, doručené súdu 19. februára 2015, s
doplnením do zápisnice na pojednávaní 20. februára 2015. Dôvodom námietky bola pochybnosť, že
prejednávajúca sudkyňa má pomer k žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, vo forme priateľského

vzťahu, a negatívny vzťah k žalovanému. Priateľský vzťah vyplýval z toho, že sú so žalobcom a jeho
právnym zástupcom blízkymi priateľmi, majú nadštandardný vzťah, podľa informácií žalovaného sa
poznajú osobne niekoľko rokov, stretávajú sa mimo pracoviska, ako aj mimo pracovných vecí. Tento
vzťah je pretransformovaný aj cez existenciu objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré vznikajú
dôvodné pochybnosti o nestrannosti. Žalovaný poukázal na tzv. teóriu zdania, vyplývajúcu z rozhodnutí

NS SR (napr. sp. zn. 1NCc 56/2011, 1Nc 68/2011, 4Ndob 9/2008), ako aj judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 25/2008, I. ÚS 274/2013), tiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (Delcourt proti Belgicku), z ktorých vyplýva, že spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale
musí sa tiež javiť, že je poskytovaná. Nutnosť existencie dostatočných záruk vylučujúcich akékoľvek
pochybnosti o zaujatosti sudkyne vyplýval taktiež z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O dôvodoch, pre ktoré je sudkyňa vylúčená, sa žalovaný dozvedel 11. februára alebo 12. februára

2015 („utorok alebo streda minulý týždeň“, uvádzané na súdnom pojednávaní 20. februára 2015).
Zákonná sudkyňa však vyhlásila, že námietka neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a preto na
ňu nebude prihliadať. Do zápisnice na súdnom pojednávaní dňa 20. februára 2015 bola podaná aj
ďalšia námietka zaujatosti žalovaným, pre nepriateľský pomer vyplývajúci z toho, že žalovaný voči
sudkyni podal sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, čím vznikol priamy vzťah

medzi žalovaným a sudkyňou, ktorý je postavený na negatívnom základe, t. j. sťažnosti (je daná
existencia začatého administratívneho správneho konania, ktorého účastníkmi sú žalovaný a zákonná
sudkyňa), pričom o dôvodoch sa dozvedel žalovaný 18. februára 2015. Zákonná sudkyňa opäť vyhlásila,
že námietka neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a nebude preto na ňu prihliadať. Nesporný
dôkaz o nedostatku subjektívnej nestrannosti je aj nepredloženie vznesenej námietky zaujatosti na

rozhodnutie nadriadenému súdu a pozmenenie údajných dôvodov, pre ktoré tak sudkyňa nespravila.
Otázka rozhodovania o zaujatosti zákonnej sudkyne má aj objektívny aspekt jej nestrannosti, založený
na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudkyne, na spôsobe vedenia
súdneho konania a prístupe k účastníkom konania. Vzhľadom na profesionálne znalosti a skúsenosti
zákonnej sudkyne vznikajú objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti (o práve účastníka požiadať o

odročenie pojednávania z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, žiadať opravu protokolácie zápisnice z
pojednávania, o práve účastníka vyhotoviť si zvukový záznam z pojednávania, ktorý zákonná sudkyňa
žalovanému opakovane odopierala, o práve na rozhodnutie o vznesenej námietky zaujatosti). Bol
preukázaný rozdielny prístup k žalobcovi v porovnaní so žalovaným (priama protokolácia umožnená
žalobcovi a znemožnená žalovanému, účelovo bolo do nej viackrát zasahované). Sudca nie je zaujatý

len vtedy, ak existujú dostatočné záruky pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu.
Poukaz na priateľský vzťah sudkyne k žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, predstavuje dostatočný
dôvod pre vylúčenie sudcu (zákon žiadnym spôsobom nepožaduje, aby účastník takýto dôvod viac
špecifikoval). Posúdenie, či je medzi nimi priateľský vzťah a či to môže mať dopad na pochybnosť o
zaujatosti sudkyne, nemohla urobiť dotknutá sudkyňa, ale nadriadený súd. Zákonná sudkyňa svojvoľne

a v rozpore so zákonom nepredložila podané námietky zaujatosti predsedovi súdu, resp. nadriadenému
súdu a neoprávnene ich označila za podanie, ktoré námietkou zaujatosti nie je. Objektívne okolnosti
preukazujúce pomer sudkyne k žalovanému sú zrejmé aj z napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej
inštancie vôbec nereagoval na podstatné tvrdenia a argumenty. O námietkach zaujatosti predložených
žalovaným malo byť rozhodnuté pred rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na drobný charakter

sporu, malo byť zohľadnené pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj ustanovenie § 150 O. s. p..
Žalovaný predložil listinný dôkaz, a to vyjadrenie ministra spravodlivosti, ktorý potvrdzuje, že voči
zákonnej sudkyni podal na základe podnetu žalovaného návrh na začatie disciplinárneho konania. Táto
okolnosť vyvolala negatívny priamy vzťah medzi žalovaným a zákonnou sudkyňou, na základe ktorého
vznikli pochybnosti o jej nezaujatosti. Námietka zaujatosti však vôbec nebola predložená nadriadenému

súdu na rozhodnutie (zákonná sudkyňa pokračovala v súdnom konaní a vydala vo veci meritórne
rozhodnutie).

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zistenia súdu
prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe dôsledného a podrobného dokazovania, boli postačujúce

na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca zotrváva v plnom rozsahu na skutkových a právnych okolnostiach,
ktoré sú predmetom žaloby, ako aj sa nachádzajú v podaniach žalobcu adresovaných súdu. Tvrdenia
žalovaného sú vyfabulované, bez opory v zákone, nepodložené relevantnými dôkazmi. Žalovaný
účelovo odvádza pozornosť od jednoznačne a pravdivo zistených okolností prípadu, ktoré súd prvejinštancie správne skutkovo i právne posúdil. Klamlivé tvrdenia žalovaného nekorešpondujú s realitou a
skutočným stavom, opísaným žalobcom a posúdeným súdom prvej inštancie.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti napadnutého rozsudku
ukladajúceho mu povinnosť plniť je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa

príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Podľa § 14 ods. 1, 3 O. s. p.:

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k
účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach.

8. Podľa § 15a ods. 1, 2, 3, 4, 5 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré
viedlo sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý
je sudca vylúčený.

K námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený
a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

9. Podľa § 16 ods. 1, 3 O. s. p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci
odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený rozhodne do 10 dní od predloženia veci nadriadený súd

v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní.

Podanienámietkyzaujatostinebránisúduprejednaťvecalebouskutočniťinéúkonypredjejpredložením
nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná; predrozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb. ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov, ďalej tiež len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že prvýkrát bola námietka zaujatosti uplatnená

žalovaným, prostredníctvom právneho zástupcu, na súdnom pojednávaní 18. februára 2014, s
odôvodnením, že okolnosti postupu zákonnej sudkyne vytvárajú dôvodnú pochybnosť o jej prístupe
k právam žalovaného, čo vytvára i dôvodnú pochybnosť o jej negatívnom vzťahu k žalovanému a o
možnom priateľskom vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu, preto mal žalovaný pochybnosť, či je
zákonná sudkyňa nestranná, nezaujatá, s poukazom na podrobnejšie odôvodnenie písomnou formou.

Následne žalovaný písomným podaním z 26. februára 2014, doručeným súdu prvej inštancie 3. marca
2014, opätovne poukázal na možnosť existencie negatívneho vzťahu k žalovanému zo strany zákonnej
sudkyne alebo naopak pozitívneho vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorým je
možné racionálne odôvodniť konanie sudkyne (objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších
inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a

účastníkom konania, resp. k ich zástupcom). Nedostatok nestrannosti a nezaujatosti zákonnej sudkyne
je potom dôvodom pre jej vylúčenie z prejednávania veci. Podľa obsahu námietky žalovanému sudkyňa
neumožnila voľnú protokoláciu, tak ako to umožnila zástupcovi protistrany, do ktorej nezasahovala
spôsobom poškodzujúcim jeho práva, nepripustila preformulovanie protokolácie priamo na pojednávaní
zástupcovi žalovaného, tiež dvojnásobne zamietla jeho žiadosť na vyhotovenie zvukového záznamu.

Žalovaný v námietke označil a citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na č. l. 119 súdneho spisu bol
obsiahnutý úradný záznam zákonnej sudkyne, o nepredkladaní námietky zaujatosti (nadriadenému
súdu)spoukazomnaustanovenie§15aods.5O.s.p.(aksanámietkatýkalenokolností,ktoréspočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci).

13. Dňa 19. februára 2015 bola doručená súdu prvej inštancie písomná námietka zaujatosti zo 16.
februára 2015, v ktorej žalovaný namietal postup zákonnej sudkyne, ktorá nepredložila námietku
nadriadenému súdu na rozhodnutie, v ktorej bol uvedený priateľský vzťah zákonnej sudkyne so
žalobcom a jeho právnym zástupcom a negatívny vzťah k žalovanému. Podľa obsahu námietky nie

je dôvodné, aby sudkyňa zmenila tento dôvod (priateľský vzťah k protistrane a negatívny vzťah k
žalovanému) na iný dôvod, a to na postup sudcu v konaní. Žalovaný podal listom z 22. októbra 2014
sťažnosť predsedovi Okresného súdu Galanta, ktorý odkázal na vyjadrenie sudkyne, s odôvodnením,
že na námietku zaujatosti neprihliadla, keďže sa týkala len jej postupu v konaní, resp. ju vyhodnotila
tak, že nebola bližšie špecifikovaná (preto predmetná sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná).

Žalovaný preto poukázal, že nie je pravdou, že námietka zaujatosti sa mala týkať len postupu sudkyne,
keď prekvapivo uviedla, že námietka zaujatosti nebola bližšie špecifikovaná. Žalovaný zdôraznil, že
ustanovenie § 14 O. s. p. neprikazuje, aby účastník dôvod viac špecifikoval (žalovaný nemôže vedieť ako
vznikol priateľský vzťah, ako dlho sa poznajú a pod.). Posúdenie však, či je medzi zákonnou sudkyňou
a žalobcom alebo jeho právnym zástupcom priateľský vzťah a či tento môže mať dopad na pochybnosti

o zaujatosti sudkyne, neprináleží sudkyni, ale nadriadenému súdu. Na súdnom pojednávaní na ďalší
deň dňa 20. februára 2015 zákonná sudkyňa konštatovala, že uvedené podanie žalovaného sa v spise
nenachádza, zrejme z dôvodu, že v predchádzajúci deň bol štrajk zamestnancov súdu. Následne sa
oboznámila s predloženou námietkou zaujatosti a na jej výzvu žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že prvé indície o námietke zaujatosti sú z 18. februára 2014, ďalšie z novembra 2014

a indície sú aj z minulého týždňa, utorok alebo stredu, kedy v rámci diskusie v skupine ľudí nadobudol
vedomosť, že zákonná sudkyňa sa stretáva so žalobcom a jeho právnym zástupcom mimo budovu súdu,
na spoločenských akciách. Teda má len informáciu, že sa stretávajú a je medzi nimi priateľský vzťah.
Žalovaný sa pridržiaval prednesu svojho právneho zástupcu a žiadal, aby sa konalo pred nezaujatýmsúdom. Na uvedenom súdnom pojednávaní 20. februára 2015 žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu predložil do spisu sťažnosť žalovaného na zákonnú sudkyňu z 18. februára 2015, podanú
na poštovú prepravu 19. februára 2015, o ktorej sťažnosti sa dozvedel právny zástupca 20. februára

2015, čím rozšíril námietku zaujatosti z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti sudkyne pre jej pomer k
žalovanému vzhľadom na podanú sťažnosť a tým vzniknutý priamy vzťah medzi nimi (s ohľadom na
prebiehajúce prešetrovanie skutočností uvedených v sťažnosti a existencie začatého administratívneho
konania,ktoréhooznamovateľomježalovanýapriamymúčastníkomzákonnásudkyňa).Prejednávajúca
sudkyňa následne konštatovala, že námietka zaujatosti žalovaného z 19. februára 2015 v spojení so

sťažnosťou nemá náležitosti námietky zaujatosti a preto na ne neprihliadne. Následne prejednávajúca
sudkyňa pokračovala v súdnom pojednávaní vykonaním dokazovania vo veci samej a na súdnom
pojednávaní dňa 7. júla 2015 vyhlásila rozsudok.

14. Podstatou základného práva na súdnu ochranu, zakotveného v článku 46 ods. 1 ústavy, je
oprávnenie každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto právu účastníka konania

pred súdom zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré príslušný článok ústavy
o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s jej čl. 51 ods. 1).

15. Už na úrovni základného zákona štátu (v čl. 46 ods. 1 ústavy) a aj medzinárodných zmlúv o ľudských

právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred
zákonmi bez ohľadu na to, či na vykonanie zmluvy je potrebný zákon (čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 7 ods. 4
a 5 ústavy), je tak garantované právo účastníka súdneho konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá
ústavou i zákonmi predpokladaná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči
účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a aby objektívne posúdili

všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd je len taký, ktorý poskytuje všetkým
účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv vyplývajúcich im z právnych
predpisov.

16. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom

konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania konkrétnej veci pre zaujatosť. Z takéhoto dôvodu možno sudcu vylúčiť na návrh účastníka
súdneho konania alebo na základe oznámenia samotného sudcu. Podrobnosti upravujú vyššie citované
ustanovenia O. s. p., pričom rozhodnutie nadriadeného súdu o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s.
p. predstavuje zákonom pripustenú výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.). Vzhľadom k tomu možno vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci len výnimočne, a to iba zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

17. Odvolací súd považuje za rozhodujúce v danej veci, že v konaní o námietke zaujatosti postupom
podľa § 16 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) sa rozhoduje o práve účastníka konania na
nezaujatého a nestranného sudcu.

18. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania

nestranného súdu a teda i sudcu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (sp. z. II. ÚS 71/97).

19. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v
konaní o prejednávanej veci. Postupom rozumieme procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré
upravujú vedenie konania a majú prípravný charakter. Sudcu nemožno vylúčiť nielen pre jeho úkony
v prejednávanej, ale ani pre jeho úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak
sa v námietke zaujatosti uvedú len takéto skutočnosti, neprihliada sa na ne, teda platí fikcia, ako keby

námietka nebola len vznesená, avšak len v rozsahu týchto skutočností. Námietka sa potom nepredkladá
nadriadenému súdu. Ak však námietka obsahuje aj iné okolnosti, ako tomu bolo v danom prípade, bolo
ju nevyhnutne predložiť nadriadenému súdu (bez ohľadu na to, že o iných jej okolnostiach platilo, že
sa na ne neprihliada).20. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené
predpoklady na postup súdu prvej inštancie podľa ustanovení § 15a ods. 5 v spojení s § 14 ods. 3 O. s. p.

(upravujúcich, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci, vec sa nadriadenému súdu nepredkladá), ako ani na postup podľa § 15a ods. 3 O. s.
p. (podľa ktorého na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky súd neprihliada a vec sa nadriadenému
súdu nepredkladá). Je pravdou, že námietka zaujatosti z 18. februára 2014, doplnená podaním z 26.
februára2014,obsahovalaiokolnostispočívajúcevpostupezákonnejsudkynevkonaníoprejednávanej

veci (v tejto časti by postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého nepredložil vec nadriadenému
súdu, bol správny). Avšak námietka obsahovala aj iné okolnosti a to pomer k žalobcovi, vyjadrený
ako priateľský vzťah k nemu a jeho právnemu zástupcovi, a naopak negatívny vzťah k žalovanému.
Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť aj písomnú námietku zaujatosti zo 16. februára 2015, doručenú
súdu prvej inštancie 19. februára 2015, prednesenú na súdnom pojednávaní dňa 20. februára 2015, v
ktorej bol znovu namietaný priateľský vzťah zákonnej sudkyne so žalobcom a jeho právnym zástupcom,

stretávaním sa na spoločenských akciách, pričom malo ísť o nadštandardný vzťah, keďže sa poznajú
sa osobne niekoľko rokov. Súčasne bol opäť tvrdený i negatívny vzťah k žalovanému, tiež uvádzané
okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

21. Vyhodnotenie námietky zákonnou sudkyňou ako námietky nespĺňajúcej zákonné náležitosti, na

súdnom pojednávaní dňa 20. februára 2015 (č. l. 139) nebolo správne, pretože námietka zaujatosti
žalovaného obsahovala označenie sudkyne, proti ktorej smeruje, dôvod, pre ktorý má byť vylúčená, ako
i kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode vylúčenia sudkyne. Neboli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre postup súdu prvej inštancie podľa § 15a ods. 3 veta druhá O. s. p. (podľa ktorého
na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne a v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá). Do úvahy neprichádzala ani aplikácia ustanovenia § 15a ods. 4 O.
s. p., keď na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu, súd neprihliada len vtedy, ak
už o nich rozhodol nadriadený súd, a to nebol daný prípad.

22. Vyhodnotenie námietky zaujatosti ako námietky bez zákonom stanovených náležitostí zákonnou

sudkyňou, sa vzťahovalo aj na námietku zaujatosti vznesenú na súdnom pojednávaní dňa 20. februára
2015, do zápisnice o pojednávaní, z dôvodu pre pomer sudkyne k žalovanému, vzhľadom na ním
podanú sťažnosť ministrovi spravodlivosti a tým vzniknutý priamy vzťah medzi nimi, v dôsledku začatého
administratívneho konania. Posúdenie aspektu nestrannosti z hľadiska dopadu podnetu účastníka
konania na začatie disciplinárneho konania a stým spojenej oprávnenosti obavy žalovaného, prináležalo

nadriadenému súdu, postupom podľa § 16 ods. 1 veta prvá O. s. p..

23. Zákonná sudkyňa, napriek snahe vo veci konať, nevyhodnotila správne námietku zaujatosti
žalovaného, jej nepredložením nadriadenému súdu. Pretože neboli splnené zákonom stanovené
predpoklady na takýto postup (dôvodom námietky zaujatosti neboli len okolnosti spočívajúce v postupe

sudcu v konaní, ale aj jej pomer k stranám konania a zástupcovi strany, a ani nejednalo sa o podanie
nespĺňajúce náležitosti námietky zaujatosti), neprebehlo konanie o námietke zaujatosti, v ktorom sa
rozhoduje o práve účastníka konania na nezaujatého a nestranného sudcu podľa § 16 ods. 1 veta tretia
O. s. p. (podľa ktorého o tom, či je sudca vylúčený rozhodne do 10 dní od predloženia veci nadriadený
súd v senáte, pričom bez ohľadu na to či námietke vyhovie alebo nie, rozhodujúce je, že posúdenie

nezaujatosti učiní tento nadriadený súd). Postupom súdu prvej inštancie tak došlo k porušeniu práva
na nestranného sudcu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces, garantovaného ústavou, ale aj
dohovorom. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 16 ods. 3 O. s. p. pred rozhodnutím o námietke zaujatosti
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej a v danom prípade rozhodnutie vo veci samej vydané bolo
(pred rozhodnutím o námietke zaujatosti).

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému, z dôvodu,
že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a

tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (absentovalo rozhodnutie o
námietke zaujatosti nadriadeným súdom pred vydaním rozhodnutia vo veci samej). Z dôvodu, že súd
prvej inštancie nepredložil námietku zaujatosti nadriadenému súdu a vydal rozhodnutie vo veci samej,znemožnil žalovanému realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok, za účelom
ochrany jeho práv a chránených záujmov.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu,postupovaťužpodľanovéhoprocesnéhokódexuCSP,avšaksozachovanímvšetkýchprocesných
práv, ktoré patria stranám konania, teda i žalovanému ako odvolateľovi, v súvislosti s jeho procesnými
právami a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania.

26. Súčasne je potrebné vychádzať z prechodných ustanovení § 470 ods. 2 veta prvá CSP, o zachovaní
právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zostávajú
zachované.

27. Súd prvej inštancie bude postupovať podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na konanie o
námietke zaujatosti a podľa § 54 ods. 1 CSP predloží vec s vyjadrením namietanej zákonnej
sudkyne nadriadenému súdu, na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Vyjadrenie zákonnej sudkyne
bude reflektovať aktuálne pomery, vzhľadom na listinný dôkaz predložený žalovaným v odvolacom
konaní, ktorým minister spravodlivosti oznámil žalovanému, že jeho podnet proti zákonnej sudkyni

vybavil podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania proti zákonnej sudkyni. V tomto smere je
potrebné prihliadať na ústavnoprávnu judikatúru, podľa ktorej skutočnosť, že minister si podaný podnet
účastníka konania osvojil a návrh na začatie disciplinárneho konania aj podal, povyšuje posudzovanie
možnej zaujatosti sudcu z objektívneho hľadiska na inú, závažnejšiu úroveň. Ak bol návrh na začatie
disciplinárneho konania proti sudcovi ministrom podaný, objektívne to postačuje na vznik pochybností

o jeho nezaujatosti (sp. zn. II. ÚS 261/2016 z 23. marca 2016).

28. Konanie o námietke zaujatosti predstavuje rozhodovanie o jednom zo základných ústavou a
dohovorom garantovaných procesných práv strany konania. Princíp prezumpcie neviny, ktorý svedčí
sudcovi,môžebyťvdisciplinárnomkonanídotknutý.Vyjadreniezákonnejsudkynebudepretoobsahovať

aj uvedenie skutočností týkajúcich sa štádia disciplinárneho konania v dotknutej veci, ako i jeho
skončenia vydaným rozhodnutím.

29. Následný postup súdu prvej inštancie bude závisieť od rozhodnutia nadriadeného súdu v konaní o
námietke zaujatosti. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

porušením práva na spravodlivý proces, nebol daný dôvod zaoberať sa i ďalšími odvolacími námietkami
žalovaného.

30. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bolo rozhodnuté v jeho prospech (zamietnutím žaloby), v

dôsledku čoho mu neprislúchalo v tejto časti oprávnenie podať odvolanie (nebola daná subjektívna
procesná legitimácia odvolateľa).

31. Pri písomnom vyhotovení nového súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany v konaní.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.