Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/306/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207321
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7611207321.3

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing.
Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod č. k. EX 2332/2011, na
návrh oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831 proti
povinnému: H. A., D.. XX.X.XXXX, N. Y. P. XXX/XX, U. pre vymoženie 337,41 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné
trovy exekúcie vo výške 57,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.5.2011 poverenie na
výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 337,41 € a trov exekúcie.

2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uznesením č.k. 4Er/306/2011-14 zo dňa 20.7.2018 tunajší súd
zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 6CoE/220/2018-38 zo
dňa 26.4.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa
29.5.2019.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa

použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.

4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví
exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd si vyžiadal aktuálne majetkové pomery povinného a opätovne zhodnotil predložený podnet
súdneho exekútora a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní
preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu EX 2332/2011, kde
súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z centrálneho

registra exekúcií, z lustrácie bánk, sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom
PZ SR, daňovým úradom a katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ďalšievymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil.
Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil
žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných

trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so
zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné
podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný
nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní ani nie je

držiteľom motorového vozidla, nedisponuje bankovým účtom. Povinný doposiaľ nikdy nepracoval, čo
vyplýva z lustrácie zo sociálnej poisťovne. Súd je toho názoru, že majetkové pomery boli zo strany
súdneho exekútora dostatočne preskúmané. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže
mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená.
Nesúhlas oprávneného, prípade požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia
zákonných podmienok pre zastavenie exekučného konania. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť

preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v
budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení
majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a

majetkových pomerov povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď
rozhodnutie Krajského súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.4.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení
s § 234 ods. 2 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku
2011 a majetkové pomery sa po dobu 8 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Ďalšie

pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto
dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti exekúciu zastavil.

7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom

znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné
plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov
na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných
hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a
mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe

poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.

8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia

na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa

osobitného predpisu.

11. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.12. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 57,50 € a navrhol o nich rozhodnúť.

13. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do

31.3.2017.

14. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania v zmysle
vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a zaviazal oprávneného
uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne
vynaložené vo výške 57,50 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení vyhl. č. 141/2008 Z. z. v prípade, ak súd
exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

15. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 14,75 €, ktorá

pozostáva z poštovných poplatkov a lustrácií.

16. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa
zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 47,94 €, čo činí 9,56 €.

17. Odmena súdneho exekútora spolu 33,19 € + náhrada hotových výdavkov v sume 14,75 € + 20 %
DPH vo výške 9,56 € predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 57,50 €.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p.
(viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.