Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201127
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618201127.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú J. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
L. T., G. ul. č. XXX/XX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. ul. č. XX, t. č. G., B. X. č. 5, v konaní o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 100,- Eur mesačne počnúc
16.04.2018, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred.

III. Zročné výživné za obdobie od 16.04.2018 do 30.09.2019 vo výške 1.680,- Eur súd otcovi povoľuje
splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou tohto
rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie.

IV. Stretávanie sa otca s maloletou J. sa ponecháva neupravené.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom vo veci samej doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018 sa matka maloletej J. domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka svoj návrh odôvodnila
skutočnosťou, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 10.01.2018 a tento na výživu maloletej J.
neprispieva. Matka vo svojom návrhu žiadala, aby jej bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti
a aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 100 Eur mesačne

od podania návrhu. V priebehu konania sa vyjadrila, že v prípade určenia zročného výživného súhlasí
s tým, aby súd otcovi povolil mesačné splátky vo výške 50 Eur a rovnako aj s posunutím splatnosti
bežného výživného na 20 deň v mesiaci. Zároveň matka uviedla, že otec na maloleté dieťa doposiaľ
uhradil výživné vo výške 70 Eur a to v decembri 2018.

2. Otec v priebehu konania (pri šetrení pomerov u otca kolíznym opatrovníkom maloletej) uviedol, že
súhlasí so zverením maloletej J. do osobnej starostlivosti matky. Otec sa vyjadril, že v otázke výživného

súhlasí, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať výživným vo výške 100 Eur mesačne, avšak ku 20
dňu v mesiaci a styk navrhol ponechať neupravený, nakoľko sa na tomto s matkou maloletej J. vedia
dohodnúť.3. Na pojednávanie nariadené na deň 17.10.2019 sa otec nedostavil, predvolanie na pojednávanie
mal vykázané dňom 03.10.2019, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nepožiadal. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne
garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

4. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa poukázal na skutočnosť, že rodičia sa v podstate

dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keďže otec sa vyjadril súhlasne s návrhom
matky. Vzhľadom na vyjadrenie matky aj kolízny opatrovník súhlasil s povolením splátok zročného
výživného. Uviedol, že dohoda rodičov je v záujme maloletej J. a navrhol ju súdu schváliť.

5.Súdvykonaldokazovanievypočutímprítomnýchúčastníkov,oboznámilsasrodnýmlistommaloletého
dieťaťa,správouzospoločnostiN.N.,s.r.o.,zodňa16.08.2019,potvrdenímovýškepríjmuzamestnanca

(otca maloletého dieťaťa) za obdobie apríl a máj 2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so
sídlom Malacky zo dňa 09.09.2019 spolu s jej prílohami, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
so sídlom Malacky zo dňa 25.09.2019 spolu s jej prílohami, lustráciou otca maloletého dieťaťa v registri
Sociálnej poisťovne, ako ja ostatným obsahom spisovného materiálu a zistil, že rodičia maloletého
dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti.

6. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou,
z ktorého vzťahu pochádzajú tri maloleté deti - J.O., nar.., Y.O., nar. XX.XX.XXXX (k týmto deťom otec
doposiaľ neuznal otcovstvo, podľa jeho vyjadrenia sa jedná o jeho deti) a T. C.O., nar. XX.XX.XXXX
Z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol zamestnaný v spoločnosti N. N., s.r.o.

od 19.04.2018 do 31.05.2019, nepoberá dôchodkové, nemocenské ani úrazové poistenie. V zmysle
pohovoru s ÚPSVR uviedol, že ku dňu 14.08.2019 pracuje v spoločnosti S., výšku príjmu neuviedol.

7. Matka maloletého je v súčasnosti naďalej slobodná, žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom
a maloletou J. vo P. L. T.. Mesačne prispieva na chod domácnosti 150 Eur. V súčasnosti je na

predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zdravotného stavu maloletej J.. Matke bola do septembra
2019vyplácanámesačnádávkazapredĺženúrodičovskúdovolenkuvovýške230Eur.Matkamaloletého
dieťaťa pracuje brigádne na 2 hodiny denne s príjmom 3,00 Eur na hodinu brutto. Matka nemá žiadnu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

8. Maloletá J. v súčasnosti navštevuje Materskú školu vo P. L. T. a to od septembra 2018. Spočiatku
navštevovala materskú školu iba doobeda a to v dôsledku ťažšej integrácie do prostredia, toho času ju
navštevuje celodenne. Maloletá sa stravuje v materskej škole s mesačným doplatkom vo výške 30 Eur.
Maloletej Daniele X. diagnostikovaná hyperkinetická porucha správania, okrem toho je zdravá.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a. sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b. zastupovanie maloletého dieťaťa,
c. správa majetku dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

16. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich
bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom
dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov

vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/.

17. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj s poukazom na správu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky a súhlas oboch rodičov v otázke zverenia maloletej J. do osobnej starostlivosti matky,
dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je

dôvodný.Matkariadnevykonávasvojepovinnostivyplývajúcezrodičovstvaastarostlivosť,ktorúdieťaťu
poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval
citové väzby maloletej J., ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú J. riadne stará, zabezpečuje jej
zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej
J. do jej osobnej starostlivosti; matka spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť

bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

27. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv
na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 217 ods. 1, prvej vety, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

32. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

35. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj
všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie

schopnostíamožnostírodičavzmysleustanovenia §75ods.1Zákonaorodine,niesúrozhodujúcejeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj

zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v
zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

36. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa,
skutočnosť, že maloletá J. navštevuje v súčasnosti už materskú školu, zohľadnil vývojové potreby

maloletého dieťaťa ako aj celkový vývoj životných nákladov. Súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia sa
na výške výživného pre maloleté dieťa spoločne zhodli a s jeho výškou, požadovanou matkou, súhlasili.

37. Pri takto preukázanom skutkovom stave, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa mesačne sumou 100 Eur, tak ako matka aj požadovala. Otec maloletého dieťaťa je schopný

pracovať, čo mal súd preukázané jednak z predchádzajúcich potvrdení o zamestnaniach otca ako aj z
jeho vlastného vyjadrenia, pričom otec uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletej
J. a sumu 100 Eur mesačne je schopný a ochotný matke maloletej platiť. Súd je takisto názoru, že
povinnosť otca platiť na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne, je aj pri jeho ďalších vyživovacíchpovinnostiach k deťom z jeho terajšieho vzťahu, v jeho schopnostiach a možnostiach. Otec v celom
konaní nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by dokladovali neschopnosť otca pracovať. Súd
zároveň vyhovel návrhu otca a povolil splatnosť bežného výživného na 20 deň v mesiaci s čím súhlasila

aj matka maloletého dieťaťa. Počiatok povinnosti platiť výživné otcovi súd určil dňom podania návrhu
matky, a to od 16.apríla 2018.

38. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi za obdobie od 16.04.2018 do 30.09.2019 zročné výživné
vovýške1680Eur(1750Eur-70Eur=1680Eur;sumazročnéhovýživnéhocelkomzauvedenéobdobie

- otcom zaplatené výživné v decembri 2018 = celková suma zročného výživného), ktoré súd povolil na
návrh matky otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 Eur spolu s bežným výživným, počnúc
vykonateľnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie.

39. Stretávanie otca s maloletou J. súd ponechal neupravené tak, ako to navrhol otec, a to najmä s
poukazom na to, že aj v zmysle vyjadrenia otca sa rodičia doposiaľ dokázali na styku otca s maloletou

J. dohodnúť, pričom aj kolízny opatrovník navrhol ponechať ich stretávanie na dohodu medzi rodičmi. V
prípade, že v budúcnosti k dohode medzi nimi nepríde, má možnosť ktorýkoľvek z rodičov podať návrh
na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Takisto ani matka nenavrhla, aby súd styk otca s maloletou
J. upravil v súdnom rozhodnutí.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).