Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204349
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318204349.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1) M. C., nar. X.X.XXXX,
bytom R., U. XXX/XX, 2) Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XXX/XX, proti žalovaným: 1) Slovenská
sporiteľňa,a.s.,sosídlomBratislava,Tomášikovač.48,IČO:00151653,zastúpenýAKJUDr.MarekHic,
s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2) EDYPLUS s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská

cesta č. 130, IČO: 36 258 881, o neplatnosť zmlúv a o určenie neplatnosti výkonu záložného práva, o
nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 2), o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 15C/16/2018-25 zo dňa 28. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, §
326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že žalobca, ktorý žiada nariadiť
neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného
opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo

slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do
práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave
sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten,
kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť
právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho
rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia

sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci
konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť

nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej
úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo
toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.2. Súd po preskúmaní predloženého návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že v predmetnej veci nie
je možné nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku, keď
potrebnými listinnými alebo inými dôkazmi neosvedčili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

tvrdené skutočnosti. Nepredložili totiž súdu žiadny dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že
dochádza k výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby, prípadne, že takýto výkon hrozí.
Neosvedčili teda potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu a rovnako tak nepreukázali ani obavu
ohrozenia exekúcie. Osvedčenie skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia znamená,
že jeho tvrdenia sa na základe predložených dôkazov javia ako vysoko pravdepodobné, pričom dôkazné

bremeno zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie
len na základe ničím neosvedčených tvrdení žalobcov, pričom bez osvedčenia dôvodnosti a trvania
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd v danom prípade
nemal preukázané, že by dochádzalo k zásahu a dispozícii s ich majetkom, a teda že by sa zasahovalo
do ich ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
citované zákonné ustanovenia, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Súd o trovách konania nerozhodol, v zmysle § 262 CSP súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie odôvodnili tým, že

uznesenie im bolo doručené nepodpísané zákonným sudcom a je v rozpore s Ústavou SR a únijným
právom, svojim obsahom odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a je v rozpore
s verejným poriadkom. Na strane zákonného sudcu ide o konanie v rozpore so zákonom a podozrenie
zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa s poukazom na § 326 Trestného
zákona, pretože predmetným rozhodnutím sudca vytvára protiprávny stav. Žalobcovia sa súdneho

procesu nezúčastnili, ale súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcami predložené zmluvy
a podrobiť ich súdnej kontrole, s poukazom najmä na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok NS SR 5Cdo/146/2011). Žalobcovia
podali žalobu a návrh na neodkladné opatrenie, pretože čítali rozsudky súdov v ktorých našli rozsudky
s výrokmi, v ktorých súdy vyslovili, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že zmluva je bezúročná a

bez poplatkov, že zmluva je neplatná a na základe takýchto výrokov súdov a súdnej praxe žalobcovia
koncipovali návrh svojej žaloby, návrh na neodkladné opatrenie a navrhovaný petit. Ak úvery nie sú
spotrebiteľské podľa zákona o úveroch, pravda je, ale že zmluvy spotrebiteľské sú a preto sa riadia
podľa § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V prejednávanej veci súd odňal
žalobcom právo konať vo veci, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na spravodlivý proces, súd

sa nevysporiadal s každou námietkou žalobcov, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ide o arbitrárne
rozhodnutie.

5. Žalobcovia uzatvorili zmluvu s dodávateľom a to zmluvu o splátkovom úvere ktorej účelom bol
spotrebný úver na čokoľvek. Pri uzatváraní zmluvy bol porušený zákon zo strany dodávateľa, § 9 ods.

2 zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa OZ musela obsahovať ďalšie náležitosti. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu
neobsahuje aj ďalšie zákonné náležitosti podľa § 9 citovaného zákona, čo spôsobuje, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a žalobcovia ako spotrebitelia sa nemajú ako svojho práva dovolať
iba prostredníctvom podanej žaloby a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia ako

občania a spotrebitelia boli diskriminovaní postupmi dodávateľa, ktorý konal na ujmu ich práv, vyvíjal
na nich nátlak, čo je trestný čin. Žalobcovia navrhujú, aby do konania bol pribratý prokurátor.

6. Žalobcovia dali zároveň do pozornosti súdu, že od 1.1.2018 nemá spotrebiteľ povinnosť dokazovať
naliehavý právny záujem. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov žalobcovia
navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie vo veci.

7. Žalovaný 1) sa síce k odvolaniu žalobcov vyjadril, ale z obsahu žaloby a návrhu na neodkladné

opatrenie, ktoré mu boli doručované vyslovene na jeho žiadosť je zrejmé, že neodkladné opatrenie
smerovalo voči žalovanému 2), preto jeho vyjadrenie sa bude považovať za vyjadrenie k veci samej.
Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu vo vzťahu k návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, vrozhodnutí neabsentuje relevantné odôvodnenie, rozhodnutie je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších justičných autorít a je rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom. V doručenom
opravnom prostriedku na uvedenom závere vôbec nič nemení, práve naopak, možno len skonštatovať,

že v odvolaní absentujú akékoľvek právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali záver o dôvodnosti
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon explicitne stanovuje, že v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie..., t.j. v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť povinne obsiahnuté všetky náležitosti žaloby.
V návrhu žalobcov absentujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, je ho možné považovať

len za žalobu vo veci samej. Záložné právo je riadny zabezpečovací prostriedok, ktorý žalovaný 1)
vykonávať nemôže, keďže nie je záložným veriteľom a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nie je pasívne legitimovaným (rozsudok NS SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009, rozsudok NS
SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). V žalobe žalobcov je uvedených viacero prevažne právnych tvrdení, ale
za absencie podstatných skutkových tvrdení a pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah
týchto tvrdení a tohto konania, obsah ktorého vymedzili žalobcovia. Z celého podania označeného

ako žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čím vlastne žalobca
relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňuje to, čoho sa domáha v konaní, keďže vecne
sa argumentácia žalobcov požadovaného rozhodnutia týka len minimálne. Podľa názoru žalovaného
1) konanie žalobcov je konaním protiprávnym, konaním v rozpore s dobrými mravmi (vo vzťahu k
svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym výkonom práva (vo vzťahu k realizácii

všeobecnýchprocesnýchoprávnení),pričomtotokonaniesažalobcoviasnažiaodôvodniťnepravdivými,
neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami, čo nemôže požívať akúkoľvek právnu
ochranu. V súvislosti s uvedeným žalovaný príkladmo poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo
189/2010 z 24.5.2011. Žalobcovia skutočnosť realizácie dobrovoľnej dražby žalovaným 2) nijako
nepreukázali a teda svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili (uznesenie NS SR

z 28.2.2012, sp. zn. 6MCdo 5/2012, uznesenie NS SR z 22.9.2010, sp. zn. 6Cdo 171/2010). Voči
uzneseniu podali odvolanie, ktoré ale nespĺňa riadne náležitosti odvolania v súlade s § 363 CSP a toto
podaniejepotrebnéodmietnuť(§386pís.d)CSP).Kvyjadreniužalovaného1)odvolacísúdneprihliadol,
považoval ho irelevantné, keďže ako bolo vyššie uvedené, žalovaný 1) nebol účastníkom konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné,
aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená.

Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne,
keď návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. S právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti a preto bolo možné dospieť
k záveru, že neexistuje naliehavá potreba upravovať vzťahy medzi stranami konania sa odvolací
súd stotožňuje. Žalobcovia ani v odvolaní nepoukazujú na také rozhodné skutočnosti a hlavne ich
neosvedčujú,prektorébybolomožnéichnávrhuvyhovieť.Predovšetkýmjepotrebnéuviesť,žežalobaa
návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcov sú všeobecné, bez konkretizácie okolností ich veci.
Existencia naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu musí byť osvedčená

konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že dražba nehnuteľností bola
neúspešná. Nie je preto zrejmé, aký výkon záložného práva má byť žalovaným zakázaný, keď žiadna
dražba neprebieha.

15. Sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že pri uplatňovaní svojho práva sa inšpirovali informáciami

z internetovej stránky ministerstva spravodlivosti, kde našli rozsudky s výrokmi, ktorých sa domáhajú
žalobou a návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia. V odvolaní namietajú, že v iných prípadoch
bolo návrhom vyhovené.

16. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom návrhu sa však predovšetkým vychádza zo skutkových okolností

každého individuálneho prípadu a je bežnou rozhodovacou praxou, že v prípadoch, keď prebieha
dobrovoľná držba,za splnenia ďalších predpokladov, boli vydané neodkladné opatrenia. V tomto prípade
ako bolo už vyššie uvedené, samotní žalobcovia ani netvrdia, že by sa realizoval výkon záložného práva,
preto žalovanému 2) nemôže byť uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného (v tomto štádiu konania
hypotetického) práva.

17. Žalobcovia sa tiež mýlia, ak poukazujú na aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože osvedčili, že zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.4.2012 im bol poskytnutý úver
25.000 eur na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností a dňa 26.5.2011 v sume 50.000 eur na
rovnaký účel (a nie spotrebný úver na čokoľvek ako nesprávne uvádzajú žalobcovia v návrhu) a preto

sa na posudzovanie právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú nevzťahuje citovaný
zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. b), c) a d) zák. č. 129/2010 Z.z.).

18. Žalobcovia namietajú, že súd rozsudok vydal bez vykonaného dokazovania a nezaoberal sa
posudzovaním zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhajú. Súd ale nevydal rozsudok, ale uznesenie, ktoré

sa vydáva bez dokazovania, ale žalobcom vyplýva listinnými dôkazmi aspoň osvedčiť pravdepodobnosť
nároku, ktorého sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhajú. Súd bude v konaní vo veci
samej pokračovať a v rámci konania vo veci samej bude vytyčovať pojednávania, predvolávať strany
sporu a vykonávať dokazovanie. Žalobcovia považujú za nesprávny názor súdu, že žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, pretože naliehavý právny záujem sa pri

vydávaní neodkladného opatrenia nepreukazuje. Súd ale v uznesení nepoukazuje na naliehavý právny
záujem, ale na právny záujem, čo je podstatný rozdiel. Každý navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
mať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, čo znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť
jeho potrebnosť. Neodkladné opatrenie súd vydáva výlučne v prípade, ak je to potrebné (ak existuje
naliehavá potreba neodkladne upraviť vzťahy medzi stranami sporu), pretože ním obmedzuje výkon

práv žalovaného a medzi výkonom práv (a aj povinností) strán sporu musí existovať určitá vyváženosť.
Len samotná skutočnosť, že žalobcovia vystupujú v záväzkovom vzťahu ako spotrebitelia a vzťahuje
sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich OZ, nezakladá ich
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nie je povinný rozhodnúť v zmysle požiadaviek
žalobcov, neakceptovaním názoru žalobcov nedochádza k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý

proces. Povinnosťou súdu je vo veci rozhodnúť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.20. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).