Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207321
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611207321.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H. A., nar.
XX.XX.XXXX,bytomY.OsadaXXX/XX,U.,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.Ing.ŠtefanomHrebíkom,
Exekútorský úrad so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2332/2011, o

vymoženie 337,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 12.06.2019, č.k. 4Er/306/2011-48

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,50
EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.05.2011
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor preložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní preukázaná preskúmaním
majetkovýchpomerovpovinnéhozpripojenéhospisuexekútorasp.zn.EX2332/2011.Zospisusúdneho
exekútora súd prvej inštancie zistil, že po viacnásobných šetreniach exekútor nezistil žiadny majetok
povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. V
danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného,

nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný
nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla,
nedisponuje bankovým účtom a z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že povinný nikdy nepracoval.
Súd prvej inštancie bol názoru, že majetkové pomery povinného boli zo strany súdneho exekútora
dostatočne preskúmané, konštatoval, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená a nesúhlas

oprávneného,prípadnepožiadavkapokračovaťvexekúcii,nepatríkpreskúmavaniusplneniazákonných
podmienokprezastavenieexekučnéhokonania.Prípadnénadobudnutiemajetkualebopríjmupovinným
v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na záver súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť
žeexekučnékonaniesavedieodroku2011,majetkovépomerypovinnéhosapodobu8rokovnezmenili,
teda sa nejedná o prechodný stav a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so

zásadami hospodárnosti a účelnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie

spolu vo výške 57,50 EUR podľa ust. § 2, § 14, § 15 ods. 1, § 22 a § 30 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta, resp. napadnuté
uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové
pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých
speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je

možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti so záverom súdu o nemajetnosti povinného uviedol, že
súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno
postihnúť vykonaním exekúcie. Za nevyhnutné považoval podotknúť, že počet exekučných konaní
evidovaných v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom
povinný disponuje, a teda či je alebo nie je nemajetný. Ďalej uviedol, že ak by bola predmetná exekúcia

zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím
sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka
predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu,
ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v

systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného,
pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO,
zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti
platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec

nemuseli nastať a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad. Rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý doplnil, že zákon výslovne neupravuje
situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok
mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné
nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý

stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická
osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie

exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd

rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom

súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v

priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er/306/2011-48 zo dňa 12.06.2019 je zrejmé, že

súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného
ani nehnuteľného majetku, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá účet v banke a
je nezamestnaný.

16. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie

exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

17. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad
z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú preto bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, tedazistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom
prípade sa nejedená len o prechodný stav.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).