Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010185
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512010185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému F. F., nar. XX.XX.XXXX v
D., trvale bytom N., ul. T. č. XXX/XXX, naposledy bytom XX R. I., U. on F., NG XXX FY, H. R., t.č. na
neznámom mieste, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 20. októbra 2015, o odvolaní obhajkyne obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 01. augusta 2014, sp. zn. 2T/83/2012,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obhajkyne obžalovaného F. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. augusta 2014, sp. zn. 2T/83/2012,
bol obžalovaný F. F. (v konaní proti ušlému podľa § 358 a nasl. Tr.por.) uznaný vinným z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm.b) Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že ako otec mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste trvalého pobytu oprávnenej osoby v R. pod
R., ul. T. rad č. XXX/XX, riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna, vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, ktorá mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava, č.k. 26P/352/06-26 zo dňa 18.04.2007 a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. syna

N. sumou 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na adresu
trvalého pobytu matky dieťaťa C. F., tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil v období od
01.07.2011 až doposiaľ, okrem mesiaca apríl 2012, kedy dňa 23.04.2012 zaslal poštovou poukážkou
oprávnenej sumu vo výške 350,- Eur, čím mu doposiaľ vznikol k rukám matky dieťaťa dlh na výživnom
vo výške najmenej 10.750,- Eur, pričom obžalovaný podľa posledných známych informácií pracuje vo
firme SUTTON Newark on Trent vo Veľkej Británii ako vodič kamiónu s čistým mesačným príjmom cca

1.920,- Eur, za stravu a nájomné platí 650,- Eur, má dve pôžičky, ktoré spláca vo výške 400,- Eur, má
iné náklady a zostáva mu 350,- Eur mesačne, ktoré si odkladá.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený

probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola
obžalovanémuurčenáskúšobnádobana3(tri)roky.Podľa§51ods.2,ods.4písm.d)Trestnéhozákona
bola tiež obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané (dlžné) výživné.
Proti citovanému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie obhajkyňa obžalovaného
Mgr. Petra Hrubová, ktorá keďže išlo o konanie proti ušlému, mala rovnaké práva ako obvinený (§ 359

Tr.por.) a to proti všetkým výrokom rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že odvolanie
podala z dôvodu, že ako ustanovenej obhajkyni sa jej nepodarilo získať stanovisko obžalovaného, ktorýje na neznámom mieste. Citovala tiež ustanovenie § 86 písm. a), písm. b) Tr.zák. o účinnej ľútosti.
Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje za neprimerane prísny s ohľadom na skutočnosť, že neplatenie
výživného obžalovaným nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloletého syna, nakoľko matka

poberala náhradné výživné a tiež nebolo jednoznačne preukázané, či v danom období mal obžalovaný
zamestnanieabolschopnýplniťvyživovaciupovinnosť.Pretožiadalazrušiťnapadnutýrozsudokvcelom
rozsahu, alternatívne, aby v prípade rozhodnutia o vine uložil odvolací súd obžalovanému miernejší trest
s jeho podmienečným odkladom.

K odvolaniu obhajkyne sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o
vine správne zistil skutkový a právny stav veci, pričom i obžalovanému uložený trest odňatia slobody
s jeho podmienečným odkladom považuje vzhľadom na stupeň ignorácie obžalovaného k vyživovacej
povinnosti a okolnosti prípadu za primeraný a zákonný. Preto odvolanie obžalovaného navrhol ako
nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje
odvolaniepodanéobhajkyňouobžalovanéhoakonedôvodnévzmysle §319Tr.por.zamietnuť,nakoľko
napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.

Obhajkyňa obžalovaného navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, prípadne uložiť

obžalovanému miernejší trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
ako aj konanie rozsudku predchádzajúce, pričom zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal konanie

proti ušlému za splnenia a dodržania všetkých zákonných ustanovení § 358 Tr.por. a nasl. Vo vzťahu
k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia §
2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.

So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na
seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti
a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii
konania obžalovaného. Skutkový stav bol nepochybne preukázaný jednak výpoveďou svedkyne C. F.,
z prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného F. F. z prípravného konania v procesnom postavení

obvineného, listinnými dôkazmi a to oznámením o narodení, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, č.k. 10C/180/2010-24 zo dňa 11.05.2010, právoplatným dňa 22.06.2010, rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, právoplatným dňa
19.05.2010, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ktoré podrobne
konštatovalužokresnýsúdvosvojomrozhodnutí.Vsúladesvykonanýmdokazovanímpotomajsprávne

okresný súd oproti podanej obžalobe ku dňu rozhodnutia o vine ustálil dlh obžalovaného na výživnom
na 10.750,- Eur. Pokiaľ bolo odvolaním poukazované na ustanovenie § 86 písm. a), písm. b) Tr.zák. o
účinnej ľútosti, odvolací súd uvádza, pre jeho aplikáciu je nutné splniť dve podmienky súčasne a to, že
trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a ďalšou je dodatočné splnenie povinnosti spočívajúce v
uhradení dlžného výživného, resp. uhradení poskytnutého náhradného výživného. Obžalovaný však do

doby než sa súd odobral na záverečnú poradu dlžné výživné neuhradil, teda neboli splnené základné
zákonné podmienky účinnej ľútosti. Napokon obžalovaný vo svojom výsluchu v prípravnom konaní po
vznesení obvinenia uvádzal, že je zamestnaný vo Veľkej Británii s mesačným príjmom 1.920,- Eur,
pričom pracuje ako vodič kamiónu. Uviedol tiež, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna
N. F. a vzniknutý dlh na výživnom prejavil záujem zaplatiť v čo najkratšom čase. Z týchto dôvodov

ani pochybnosť vyslovenú v odvolaní, či obžalovaný mal zamestnanie a bol schopný plniť vyživovaciu
povinnosť, nepovažoval súd za dôvodnú.
Okresný súd potom správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa 207 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm.b) Tr.zák., pretože si úmyselnenajmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a či spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité

z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe
obžalovaného bolo zistené, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, v mieste bydliska k jeho
chovaniu neboli zistené negatívne pripomienky. Vzhľadom k skutočnosti, že súdom neboli zistené žiadne
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, súd prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody v rámci

trestnej sadzby ustanovenia § 207 ods.3 Tr.zák., t.j. od 1 roka do 5 rokov. S prihliadnutím na osobu
obžalovaného a možnosti jeho nápravy, zohľadniac tiež výšku dlžného výživného, je aj podľa názoru
odvolacieho súdu trest uložený nad spodnou hranicou zákonnej sadzby v trvaní 15 mesiacov s jeho
podmienečným odkladom za použitia § 51 ods. 1, ods.2 Trestného zákona na dlhšiu skúšobnú dobu
3 roky s probačným dohľadom a súčasného uloženia povinnosti v zmysle § 51 ods. 2, ods. 4 písm.
d) Trestného zákona zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné, trestom zákonným, nie je

neprimerane prísnym, ktorý zohľadňuje tiež účel trestu.

Z týchto dôvodov odvolanie obhajkyne obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.