Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci
navrhovateľa: V. H., narodený X. H. XXXX, bytom v R., R. Č.. XXXX/XX, t.č. Ú. N. M. C. Y. B., S. N. W.,
W. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10,
o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.
septembra 2018, č.k. 26Sd/137/2016-105, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2018,
č.k. 26Sd/137/2016-105, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. septembra 2018, č.k.
26Sd/137/2016-105, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 22. decembra 2015, Číslo: XXX XXX XXXX X,
ktorým táto postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom
znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 2.

decembra 2015 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný,
lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so
zdravoufyzickouosobou.PodkladprevydanieuvedenéhorozhodnutiatvorilaLekárskasprávaSociálnej
poisťovne, pobočka Levice z 2. decembra 2015, podľa ktorej bola u navrhovateľa stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v intenciách § 70 a § 71 ods. 1 až 8 zákona

č. 461/2003 Z.z. a podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a dospel k
záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

Krajský súd po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami
posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade dostupných odborných
lekárskych nálezov, ktoré boli v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu doplnené a tieto

boli posudkovo zhodnotené komplexne a bez rozporov v takom rozsahu, ako ich v čase posudzovania
mali posudkoví lekári k dispozícii. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené
v súlade s objektívne preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými
kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takúskutočnosť, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov.

Krajský súd si teda osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľa
neodôvodňuje invaliditu a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľovi náhradu trov konania s poukazom na 250k ods. 1 v spojení s 250l ods. 2 OSP nepriznal,
nakoľko navrhovateľ v konaní úspech nemal.

II.

Navrhovateľ proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie.

V podanom odvolaní navrhovateľ opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, predovšetkým
na diagnostikovanú bronchytídu, tŕpnutie nohy a ruky, čo mu bráni vykonávať prácu rovnocennú so

zdravými osobami, tiež bolesti chrbtice na troch miestach, v bedrovej časti, pod lopatkami a v krčnej
chrbtici. Uviedol, že týmito ťažkosťami trpí už vyše dvadsať rokov. Operácia, ktorú podstúpil riešila iba
chôdzu a stabilitu, avšak tŕpnutia a bolesti zostali.

III.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním z 8. novembra 2018.

Dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Uviedla, že vo veciach sociálneho poistenia je
dokazovanie čo do posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na

schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, a to na účely tak správneho, ako aj súdneho konania. Poukázala na to, že navrhovateľ
v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom
konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom,

že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené,
vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti
skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom zdravotného stavu
navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto
sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou,

bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Napokon odporkyňa uzavrela,
že navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie
vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť dôchodkového

poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť;

Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.Z obsahu administratívnych spisov odporkyne bolo zistené, že navrhovateľ na predpísanom tlačive
dňa 11. decembra 2015 (žiadosť spísaná dňa 2. decembra 2015) požiadal o invalidný dôchodok
(dôchodok žiadal priznať od 10. júla 2015). Odporkyňa rozhodnutím z 22. decembra 2015, Číslo: XXX

XXX XXXX X, postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o
invalidný dôchodok z 2. decembra 2015 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia
tvorila Lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 2. decembra 2015, podľa ktorej bola u

navrhovateľa stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Príslušný posudkový lekár za osobnej účasti navrhovateľa zistil jeho
pracovnú,sociálnu,rodinnú,osobnúanamnézu,ochorenia,liečbuasubjektívneťažkosti,podkladompre
posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
boli
- výpisy z Prepúšťacej správy z Neurologického oddelenia Trenčín z 28. júla 2015 a z 13. októbra 2015 a

- Lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 21. februára 2014
Posudkový lekár navrhovateľa súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali
posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU,
DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, Degeneratívne zmeny na chrbtici

a medzistavcových platničkách podľa kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. s určenou 30%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z
rozmedzia 20 - 35%). Na základe odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu z 22. decembra 2015 o
zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, zdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice dňa 9. marca 2016 a následne posudkový lekár

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 26. apríla
2016 a dospeli k rovnakému záveru ako pri prvom posúdení dňa 2. decembra 2015. Navrhovateľ teda nie
jeinvalidný,lebopredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavnemápoklesschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosoboustým,žeunavrhovateľabolastanovená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie

rovnako určil CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, DORZOPATIA, Degeneratívne
zmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkáchsmiernymfunkčnýmpostihnutímsprejavminervového
a svalového dráždenia (cervikokraniálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm), so slabosťou svalového
korzetu, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 3, písm.
b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu

a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov odporkyne v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1,2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa
v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so
správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku
(upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Najvyšší súd mal preukázané, že v danej veci krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených
v Tretej hlave Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici lekárskej správe z 26. apríla
2016 konštatoval, že navrhovateľ viac rokov trpí bolesťami chrbtice pri degeneratívnych zmenách
na stavcoch a medzistavcových platničkách, pre zvýraznenie bolestí v drieku v roku 2013 bol v

sporadickej liečbe neurológa. K zhoršeniu jeho ťažkostí zo strany driekovej chrbtice došlo v marci
2015, kedy sa bolesti zvýraznili a šírili sa do ľavej dolnej končatiny, čo bolo neurológom zhodnotené
ako lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia L4 vľavo. V júli 2015 sa podrobil
CT vyšetreniu driekovej chrbtice aj magnetickej rezonancii, ktoré preukázali degeneratívne zmeny
na stavcoch a medzistavcových platničkách, bol potvrdený tiež zúžený miešny kanál s kompresiou

v oblasti S1 vľavo. Pri konzervatívnej liečbe nedošlo k zlepšeniu ťažkostí, naďalej pretrvávala
pseudoradikulárna symptomatológia a porucha statiky aj dynamiky driekovej chrbtice. Neurochirurgom
odporučená stabilizačná operácia chrbtice, ktorej sa navrhovateľ podrobil 3. februára 2016 s tým, že
pooperačný priebeh bol bez komplikácií, postupne bol vertikalizovaný a absolvoval rehabilitačnú liečbu,
v objektívnom náleze po vykonanej operácii neboli neurológom zistené prejavy koreňového dráždenia

(Lasseque pozitívny pri doťahovaní, obrátený Lasseque negatívny). Posudkový lekár tiež konštatoval,
že stabilizačná operácia driekovej chrbtice navrhovateľa bola urobená za účelom odstránenia jeho
bolestí a zlepšenia funkcie driekovej chrbtice. Záverom dodal, že stav po vykonanej operácii chrbtice
nebolo možné posudkovo vyhodnotiť, pretože od operácie ubehol len krátky čas, a jej efekt bude možné
zhodnotiť pre účely invalidity až po absolvovaní ďalšej rehabilitačnej a kúpeľnej liečby.

V tejto súvislosti krajský súd listom z 30. mája 2018 požiadal posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici o kompletné posudkové
zhodnotenie z toho hľadiska, či nové odborné lekárske nálezy z vyšetrení vykonaných po poslednom
posúdení zdravotného stavu majú vplyv na doposiaľ zistený zdravotný stav navrhovateľa s tým, že

krajský súd žiadal posudkovo vyhodnotiť aj dýchacie a zažívacie ťažkosti navrhovateľa.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej
Bystrici v zmysle krajským súdom urobeného dopytu aj na základe predloženej kompletnej zdravotnej
dokumentácie navrhovateľa v Lekárskej správe z 21. júna 2018, pristúpil ku zmene rozhodujúceho

zdravotného postihnutia z pôvodne určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia
- CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, DORZOPATIA, Degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a
svalového dráždenia (cervikokraniálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm), so slabosťou svalového
korzetu, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 3 písm.

b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

na rozhodujúce zdravotné postihnutie

- CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, DORZOPATIA, Stavy po operácii chrbtice

a medzistavcových platničiek, Stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom podľa
kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 4, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou 20%-nou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozmedzia 10 - 20%).

Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s prihliadnutím na iné zdravotné

- pridružené postihnutia (jednoduchý fajčiarsky zápal priedušiek, bronchiálna astma, perzistujúca -
ľahkého stupňa s reštrikčnou ventilačnou poruchou ľahkého až stredne ťažkého stupňa) v zmysle § 71
ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšil o 10%.Z predmetnej lekárskej správy vyplýva, že navrhovateľ dňa 3. februára 2016 podstúpil operáciu chrbtice
s dobrým pooperačným priebehom, následne absolvoval rehabilitačnú liečbu s tým, že už pri kontrolnom
neurologickom vyšetrení 26. októbra 2016 neurológ uviedol, že hybnosť driekovej chrbtice bola bez

prejavov koreňového dráždenia, jej dynamika bola vôľovo obmedzovaná zo strany navrhovateľa. Tieto
závery tiež podporujú výsledky z neurologických vyšetrení z 23. januára 2017, zo 17. mája 2017 a z
10. novembra 2017. Úplne fyziologický funkčný nález na krčnej aj driekovej chrbtici bol dokumentovaný
aj ošetrujúcim lekárom 20. septembra 2018, ako aj 29. marca 2018, ktorý skonštatoval, že orientačný
neurologický nález je v norme. Tiež pri neurologickom vyšetrení z 5. marca 2018 bol v objektívnom

neurologickom náleze popísaný fyziologický, t.j. normálny nález na krčnej aj driekovej chrbtici. Na
základe neurologických nálezov od roku 2016 až do marca 2018 príslušný posudkový lekár zhodnotil,
že po operácii chrbtice došlo u navrhovateľa k zlepšeniu jej funkcie v driekovej oblasti a k odstráneniu
bolestí, čo zodpovedá stavu po vykonanej operácii chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom
20%. Vo vzťahu k dýchacím ťažkostiam ako aj zažívacím ťažkostiam uviedol, že u navrhovateľa bol
tiež zistený jednoduchý fajčiarsky zápal priedušiek, bronchiálna astma, perzistujúca - ľahkého stupňa

s reštrikčnou ventilačnou poruchou ľahkého až stredne ťažkého stupňa (navyše pri slabšej spolupráci)
s tým, že stav je pri liečbe stabilizovaný, kompenzovaný; astma v zmysle posledného vyšetrenia z
19. januára 2018 bola hodnotená ako ľahká, perzistujúca a dobre kontrolovaná liečbou (tieto závery
vyplývajú z pľúcnych vyšetrení z 27. mája 2016, z 30. novembra 2016, zo 14. júla 2017 a z 19. januára
2018). Rovnako aj zo správy z 22. marca 2018 v súvislosti s predpísaním liekov na astmu vyplýva, že

uvedená diagnóza nespôsobuje žiadne ťažkosti. V súvislosti s tráviacimi ťažkosťami boli od decembra
2016 konštatované zažívacie ťažkosti a pálenie záhy po užívaní liekov od bolesti, stav hodnotený
ako dyspeptický syndróm a do liečby pridaný Omeprazol. Ďalšie diagnózy ako vred dvanástnika
bližšie neurčený ako akútny, alebo chronický (1. júl 2016), gastroduodenitída (zápal sliznice žalúdka a
dvanástnika) ošetrujúci lekár popísal v lekárskej správe z 9. mája 2018 ako bližšie neurčený s tým, že

v tomto smere navrhovateľ neprodukoval žiadne lekárske nálezy.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav avšak okrem už vyššie
zmieňovaných nepredložil žiadne ďalšie lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových
lekárov o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd túto jeho námietku

nepovažoval za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zhodnotil zdravotný stav
navrhovateľa v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o zmene

rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú
činnosť podľa kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 4 písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. logicky
a presvedčivo odôvodnil, pričom ním prijaté závery sú vnútorne konzistentné a nie sú v rozpore s
nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný
stav navrhovateľa nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľovi

nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 menovaného zákona.

Záverom najvyšší súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím odporkyne a súdu nie je dotknuté právo
navrhovateľa podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o
vyšetrení jeho zdravotného stavu.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v

spojení s § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP.
Účastníkomnáhradutrovtohtokonanianepriznal,pretoženavrhovateľvoveciúspechnemalaodporkyni
zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.